Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

30P/205/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Renátou Sýkorovou vo veci starostlivosti o maloleté dieťa

M. A., nar. XX.XX.XXXX,

zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, dieťa rodičov matky: G. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J., K. XXXX/XX A, právne zastúpená JUDr. Rastislavom Skybom, advokátom so sídlom Žilina, Farská 6 a otca: M. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom Mesto Žilina, za účasti Okresnej prokuratúry Žilina, o zrušenie ústavnej starostlivosti a úpravu práv a povinností k maloletému, takto

rozhodol:

Súd z r u š u j e ústavnú starostlivosť o maloletého M. A., nar. XX.XX.XXXX nariadenú rozsudkom Okresného súdu Žilina č. k. XXP/XX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX.

Súd z v e r u j e maloletého M. do osobnej starostlivosti matky.

Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého M. výživným vo výške 60,- eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku.

Súd n e u p r a v u j e styk otca s maloletým M..

Súd u r č u j e nad výchovou maloletého M. dohľad a ukladá rodičom povinnosť spolupracovať s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí.

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Matka sa svojím návrhom podaným na Okresný súd Žilina dňa 23.10.2019 domáhala, aby súd zrušil ústavnú starostlivosť o maloletého M. vzhľadom k tomu, že na jej strane sa zmenili pomery a v súčasnej dobe dokáže zabezpečovať starostlivosť o maloletého.

2. Súd nariadil vo veci pojednávanie. Otec sa nachádza na neznámom mieste, z toho dôvodu súd otcovi doručoval písomnosti oznámením na úradnej tabuli súdu. Keďže sa otec nedostavil na pojednávanie, súd v súlade s ust. , rozhodoval v jeho neprítomnosti.

3. Z výsluchu matky na pojednávaní súd zistil, že navrhuje, aby súd zrušil ústavnú starostlivosť o maloletého M. a navrhuje, aby bol zverený do jej starostlivosti. Uviedla, že v súčasnej dobe býva v prenajatom byte spolu s priateľom a maloletým synom, ktorý má 8 mesiacov. Poberá dávky v hmotnej núdzi. Má ďalšie vyživovacie povinnosti k maloletému synovi O., k maloletej A. a maloletému A., ktorí boli zverení do náhradnej starostlivosti a matka bola zaviazaná platiť na deti, na každé, minimálnym výživným. Má vyživovaciu povinnosť aj k dcére R. G., ktorá bola zverená do pestúnskej starostlivosti, avšak v súčasnej dobe dala súhlas s osvojením. S M. je v kontakte, navštevuje ho v zariadení, kde sa nachádza. Má podmienky k tomu, aby starostlivosť o neho mohla zabezpečovať. Jej výdavky predstavujú poplatok za bývanie a bežné výdavky.

4. Z výsluchu kolízneho opatrovníka na pojednávaní súd zistil, že na strane matky nastala zmena pomerov od posledného rozhodovania súdu o ústavnej starostlivosti o maloletého M., preto navrhuje, aby súd ústavnú starostlivosť zrušil, zároveň však určil nad výchovou maloletého M. dohľad.

5. Z vyjadrenia zástupcu Okresnej prokuratúry Žilina na pojednávaní súd zistil, že vzhľadom na vyjadrenie kolízneho opatrovníka, ktorý preskúmal podmienky na riadnu starostlivosť o maloletého u matky, navrhol zrušiť ústavnú starostlivosť a nariadiť nad jeho výchovou dohľad.

6. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina súd zistil, že matka je poberateľkou dávok v hmotnej núdzi. Otec nebol poberateľom štátnych sociálnych dávok, ani dávok pomoci v hmotnej núdzi. Nebol v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Posledné vyradenie bolo 24.02.2018.

7. Zo správy Centra pre deti a rodiny Martin zo dňa 13.11.2020 súd zistil, že otec sa o maloletého M. vôbec nezaujíma, ani telefonicky, ani osobne, neplní si vyživovaciu povinnosť. Vyživovaciu povinnosť si matka plní nepravidelne, pravidelne telefonicky sa o syna zaujíma. Počas letných prázdnin bol maloletý M. 2-krát na týždňovom pobyte u svojej matky. Matka sa intenzívne zaujíma o zverenie maloletého do jej starostlivosti.

8. Podľa § 55ods. 2 Zákona o rodine, ak súd nariadil ústavnú starostlivosť z dôvodov, ktoré sú na strane rodičov, v rozhodnutí zároveň určí rodičom dieťaťa primeranú lehotu na úpravu ich rodinných a sociálnych pomerov tak, aby mohli osobne vykonávať starostlivosť o maloleté dieťa. Ak rodičia úpravu svojich rodinných a sociálnych pomerov v určenej lehote zabezpečia, súd ústavnú starostlivosť zruší. Ak rodičia úpravu svojich rodinných a sociálnych pomerov v určenej lehote nezabezpečia, súd začne aj bez návrhu konanie o zverení dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti alebo konanie o zverení dieťaťa do pestúnskej starostlivosti.

Podľa § 55 ods. 3 Zákona o rodine, súd zruší ústavnú starostlivosť najmä vtedy, ak maloleté dieťa možno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti alebo ak zanikli dôvody, pre ktoré bola nariadená.

Podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.

Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia mal. dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí mal. dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia §24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov, dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd prihliadne aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre mal. dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 37 ods. 2, písmeno b/ Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže rozhodnúť o uložení týchto výchovných opatrení: určí nad výchovou maloletého dieťaťa dohľad; dohľad vykonáva najmä za súčinnosti orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, obce, školy, neštátnych subjektov a zariadenia, v ktorom je maloleté dieťa umiestnené.

Podľa § 37 ods. 4, písmeno a/ Zákona o rodine, na zabezpečenie účelu výchovného opatrenia alebo na zabezpečenie úpravy rodinných a sociálnych pomerov maloletého dieťaťa počas výkonu výchovného opatrenia podľa odseku 2 alebo podľa odseku 3 súd môže rodičom dieťaťa, osobám, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej starostlivosti podľa § 45 alebo § 48, budúcim osvojiteľom, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do starostlivosti podľa § 103, osvojiteľom alebo poručníkovi, ktorý sa o maloleté dieťa osobne stará, uložiť povinnosť spolupracovať so zariadením podľa odseku 2 alebo podľa odseku 3, s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí, obcou, neštátnym subjektom.

Podľa , žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

9. Na základe vykonaného dokazovania, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, výsluchom matky, kolízneho opatrovníka, zástupcu OP Žilina dospel súd k záveru, že je dôvod k tomu, aby súd zrušil ústavnú starostlivosť o maloletého M., ktorá bola nariadená rozsudkom Okresného súdu Žilina č. k. XXP/ XX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX. Ústavná starostlivosť o maloletého bola nariadená v Detskom domove Martin, ul. Hviezdoslavova 62. Matka bola zaviazaná prispievať na výživu maloletého M. výživným vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa a otec bol zaviazaný prispievať na výživu maloletého M. výživným vo výške 60,- eur mesačne. U maloletého bola nariadená ústavná starostlivosť z dôvodu, že domáce prostredie, v ktorom sa nachádzal maloletý, nebolo pre maloletého vyhovujúce, v tomto prostredí bola jeho výchova narušená, keďže matka riadne starostlivosť o maloletého nezabezpečovala. Matka v tom čase poberala dávku v hmotnej núdzi a očakávala narodenie ďalšieho dieťaťa. Otec, ktorý sa nedostavil na pojednávanie, nepreukázal súdu svoje súčasné príjmy a výdavky, bol naposledy zaviazaný platiť na výživu 60,- eur mesačne, keďže súd vychádzal z potencionality príjmov, z minimálnej mzdy, ktorú by otec mohol dosahovať, keby svoje možnosti a schopnosti riadne využíval. Súd poukázal na nezodpovedný postoj otca, keďže vyživovaciu povinnosť k synovi si neplnil, o syna sa nezaujímal. Súd mal preukázané, že matka si upravila svoje rodinné a sociálne pomery tak, že v súčasnej dobe môže starostlivosť o maloletého riadne a v jeho záujme zabezpečovať. Preukázala súdu, že býva v prenajatom byte, platí poplatky s bývaním, má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu, o ktoré sa riadne stará, spolu s priateľom, s ktorým žije v domácnosti, poberá dávky v hmotnej núdzi. Súd z toho dôvodu zrušil ústavnú starostlivosť o maloletého a vrátil ho do rodinného prostredia k matke, čo je v záujme maloletého dieťaťa. Zároveň však súd určil dohľad nad výchovou maloletého M. a uložil rodičom spolupracovať s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí a to s poukazom na skutočnosť, že matka v predchádzajúcom období riadne starostlivosť nezabezpečovala a teda je potrebné, aby v sledovanej dobe preukázala, že starostlivosť o maloletého je vykonávaná riadne a v jeho záujme.

10. Keďže matka s otcom maloletého nežijú v spoločnej domácnosti, súd maloletého zveril do osobnej starostlivosti matky.

11. Pri svojom rozhodovaní o výške výživného súd porovnal možnosti, schopnosti a majetkové pomery u oboch rodičov, prihliadol k odôvodneným potrebám maloletého.

12. Súd zistil, že matka býva s priateľom v prenajatom mestskom byte, kde platí poplatky s bývaním vo výške 100,- eur. Okrem toho má bežné výdavky so stravou, ošatením. Má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k synovi, ktorý má 8 mesiacov. Poberá spolu s priateľom dávky v hmotnej núdzi. Otec sa nachádza na neznámom mieste, na pojednávanie sa nedostavil. Otec nie je v evidencii uchádzačov o zamestnanie a nepoberá žiadne dávky. Z toho dôvodu súd tak, ako v čase posledného rozhodovania, vychádzal z potencionality príjmov otca, z minimálnej mzdy, ktorú by otec mohol dosahovať, keby svoje možnosti, schopnosti riadne využíval a ponechal otcovi platiť výživné na maloletého M. ako v čase posledného rozhodovania súdu, vo výške 60,- eur mesačne s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku k rukám matky maloletého.

13. Súd poznamenáva, že rodič je povinný plne rešpektovať vyživovaciu povinnosť a svoje výdavky usmerniť tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti nebolo ohrozené a rovnako je povinný využívať všetky svoje schopnosti a možnosti na zabezpečenie dostatočného príjmu na to, aby si mohol vyživovaciu povinnosť k dieťaťu plniť v čo najväčšom rozsahu. Vyživovacia povinnosť je prvoradá a preto sú výživnému podriadené všetky ostatné výdaje rodičov. Je povinnosťou obidvoch rodičov venovať všetky sily k čo najoptimálnejšiemu zaisteniu výživy a ďalších potrieb svojho dieťaťa podľa svojich faktických schopností a možností v súlade s ustanovením § 62 Zákona o rodine. Každý rodič má v prvom rade zabezpečiť výživu dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich potrieb. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

14. Keďže otec sa nachádza na neznámom mieste, o maloletého M. žiadnym spôsobom neprejavuje záujem, súd styk otca s maloletým M. neupravil. V budúcnosti, pokiaľ otec by sa chcel s maloletým

stretávať a s matkou by sa na stretávaní nevedeli dohodnúť, môže na jeho návrh o úprave styku rozhodnúť súd.

15. Súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania podľa ustanovenia .

16. Po vyhlásení rozsudku, jeho odôvodnení, daní právneho poučenia o opravnom prostriedku, sa matka, kolízny opatrovník a zástupca OP Žilina vzdali práva podať voči nemu odvolanie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( a ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis, uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).

Ak sa jedná o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia vo veciach maloletých podľa a nasledujúcich .

Podľa , rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.