Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/52/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a sudkýň JUDr. Gizely Majerčák a JUDr. Táne Veščičikovej v spore žalobkyne: N.. Z. F., nar. XX.X.XXXX, bytom v R., L. C. XX, zastúpenej Mgr. Bc. Petrom Kubákom, advokátom so sídlom v Košiciach, Werferova 1 proti žalovanej: Q.. N.. G. E., nar. XX.X.XXXX, bytom v R., L. X, zastúpenej JUDr. Mariánom Juskom, advokátom so sídlom v Košiciach, Račí potok 3, o zaplatenie 975,02 eur s prísl., o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 1.10.2019 č.k. -166 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok vo vyhovujúcom výroku, ktorým bola žalovaná zaviazaná zaplatiť žalobkyni 447,44 eur s poplatkom z omeškania vo výške 0,5‰ denne zo sumy 347,44 eur od 21.9.2017 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

M e n í rozsudok v zostávajúcej časti vyhovujúceho výroku tak, že žalobu zamieta.

Žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice II (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom uvedeným v záhlaví tohto rozhodnutia uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni 778,83 eur s poplatkom z omeškania vo výške 0,5‰ denne zo sumy 678,83 eur od 21.9.2017 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 60%.

2. V odôvodnení rozsudku konštatoval, že žalobkyňa sa pôvodne domáhala voči žalovanej zaplatenia 975,02 eur s prísl., o ktorom nároku súd prvej inštancie rozhodol skorším rozsudkom zo dňa 30.1.2018, ktorým uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni 778,83 eur s poplatkom z omeškania vo výške 0,5‰ denne zo sumy 678,83 eur od 21.9.2017 do zaplatenia a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 60%.

3. Na základe odvolania podaného zo strany žalovanej sa predmetom odvolacieho prieskumu stal (len) vyhovujúci výrok. Výrok rozsudku v zamietajúcej časti nebol odvolaním napadnutý, preto nadobudol právoplatnosť a nestal sa predmetom odvolacieho prieskumu.

4. Potom, ako Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací zrušil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku a v súvisiacom výroku o trovách konania sa predmetom tohto konania stal nárok žalobkyne v zostávajúcej časti o zaplatenie 778,83 eur s poplatkom z omeškania vo výške 0,5‰ denne zo sumy 678,83 eur od 21.9.2017 do zaplatenia.

5. Žalobkyňa svoj nárok v tomto rozsahu odôvodnila tým, že zaplatenia sumy 678,83 eur s prísl. sa domáha titulom úhrady nedoplatku vzniknutého za obdobie, kedy žalovaná užívala byt vlastnícky patriaci žalobkyni na základe nájomnej zmluvy. Zaplatenia 100,00 eur sa domáha titulom náhrady škody.

6. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním vzal za preukázané, že žalobkyňa ako prenajímateľ a žalovaná ako nájomca uzatvorili dňa 17.8.2016 nájomnú zmluvu v písomnej forme, na základe ktorej žalobkyňa prenajala žalovanej 2-izbový byt č. XX, nachádzajúci sa v obytnom dome na ul. R. XX G. R. na dobu určitú od 18.8.2016 do 18.8.2017. Z čl. IV. ods. 1 tejto zmluvy vyplynulo, že zmluvné strany sa dohodli na nájomnom vo výške 420,00 eur za každý aj začatý kalendárny mesiac trvania nájmu so splatnosťou vždy k prvému dňu príslušného kalendárneho mesiaca a v čl. IV. ods. 3 tejto zmluvy sa žalovaná ako nájomca zaviazala platiť spolu s bežným nájomným aj platby za plnenia poskytované s užívaním bytu (najmä odber elektrickej energie, odber plynu, vodné a stočné za teplú a studenú vodu, dodávku tepla, odvoz domového odpadu, príspevky do fondu údržby a opráv, internet a iné) vo forme zálohovej platby vo výške 180,00 eur mesačne, vždy k prvému dňu príslušného kalendárneho mesiaca. Z čl. IV. ods. 4 tejto zmluvy vyplynulo, že žalovaná ako nájomca sa zaviazala uhradiť prípadný nedoplatok z vyúčtovania platieb za plnenia poskytované s užívaním bytu, t.j. rozdiel medzi skutočnými nákladmi za plnenia poskytované s užívaním bytu (fakturované dodávateľmi týchto plnení) a súhrnom záloh zaplatených v zmysle bodu 3 tohto článku, v lehote 15 kalendárnych dní odo dňa, kedy jej prenajímateľ oznámil (písomne/emailom) vznik tohto nedoplatku. Prenajímateľ je povinný predložiť nájomcovi vyúčtovanie nákladov k nahliadnutiu. V čl. V. ods. 8 tejto zmluvy sa nájomca zaviazal dbať na ochranu zvereného majetku a prebral zodpovednosť za škody spôsobené počas užívania bytu jeho konaním. Prílohou č. 1 k nájomnej zmluve sa stal preberací protokol zo dňa 17.8.2016, podľa ktorého byt vrátane inventára sa nachádza v dobrom stave, bez poškodenia. Všetky technické zariadenia sú funkčné a sú opísané stavy elektromeru, vodomeru studenej vody, vodomeru teplej vody, plynomeru a meračov tepla. Podľa uvedeného protokolu bol stav elektromeru 0001230,90 kWh k 25.10.2016. Prílohou č. 2 nájomnej zmluvy je preberací protokol obsahujúci súpis zariadenia a fotodokumentáciu.

7. V konaní nebolo sporné, že žalovaná dňa 18.7.2017 odovzdala byt žalobkyni, o čom svedčí písomné potvrdenie o odovzdaní bytu, v ktorom je o.i. uvedené, že boli poškodené vchodové dvere z vnútornej strany a uvedený stav elektromera 06970,65 kWh.

8. Dodávateľ elektriny spoločnosť ČEZ Slovensko, s.r.o. faktúrou zo dňa 12.6.2017 so splatnosťou dňa 26.6.2017 vyfakturoval nedoplatok za dodávku elektriny vo výške 792,40 eur za fakturačné obdobie od 14.6.2016 do 7.6.2017. V období od 14.6.2016 do 31.12.2016 bol počiatočný stav na elektromere 152 kWh a koncový stav 3793 kWh, k 1.1.2017 bol počiatočný stav 3793 kWh a k 7.6.2017 stav 6749 kWh.

9. Spoločnosť Bytové hospodárstvo s.r.o. vyúčtovaním nákladov za služby spojené s bývaním za predmetný byt za zúčtovacie obdobie od 1.1. do 31.12.2016 vykázala nedoplatok vo výške 82,62 eur, ktorý vznikol ako nedoplatok za dodávku služieb (kúrenie 74,51 eur, energia spoločných priestorov 4,11 eur a upratovanie 2 eurá, spolu vo výške 80,22 eur a iný nedoplatok vo výške 2,40 eur).

10. Žalovaná sa v konaní bránila tým, že žalobkyňa ju uviedla do omylu, keď do zmluvy medzi úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu uviedla aj príspevok do fondu opráv, aj keď sa predtým dohodli tak, že tento príspevok bude už zahrnutý v nájomnom. Táto položka pritom tvorí najväčšiu časť zálohových platieb. Žalovaná tvrdí, že žalobkyňa konala v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko vedela, že v prípade započítania tejto položky do sumy 180,00 eur, nebude táto suma postačovať na úhrady, z čoho vyplýva, že očakávala úhradu nedoplatkov. Žalovaná poukázala tiež na to, že v preberacom protokole zo dňa 17.8.2016 nebol uvedený stav elektromeru, preto nie je zrejmé, z čoho žalobkyňa vychádzala pri výpočte nedoplatku za odber elektriny.

11. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní a po právnom posúdení veci v zmysle , až 3, o krátkodobom nájme bytu, , a a nar. vlády č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia (ďalej len „nar. vlády č. “) dospel k záveru, že žaloba je opodstatnená čo do zaplatenia 778,83 eur s prísl., preto žalobe vyhovel.

12. Súd prvej inštancie konštatoval, že medzi stranami sporu nebolo pochýb o tom, že žalobkyňa ako prenajímateľ nájomnou zmluvou uzavretou dňa 17.8.2016 v písomnej forme prenajala žalovanej

predmetný byt, nachádzajúci sa na ul. R. XX G. R. na dobu určitú od 18.8.2016 do 18.7.2017. Medzi zmluvnými stranami došlo k dojednaniu o výške nájomného 420,00 eur mesačne a na zálohách za služby vo výške 180,00 eur mesačne so splatnosťou k prvému dňu príslušného mesiaca.

13. Pokiaľ ide o nájomnú zmluvu, jej platnosť posudzoval podľa a dospel k záveru, že ide o platný právny úkon. Pokiaľ žalovaná namietala neplatnosť čl. IV. ods. 3 z dôvodu, že podľa ústnej dohody strán sporu do zálohových platieb mali byť zahrnuté všetky platby okrem príspevku do fondu údržby a opráv a tvrdila, že žalobkyňa ju uviedla do omylu, keď obsah písomnej zmluvy nezodpovedal ústnej dohode, súd prvej inštancie dospel k záveru, že táto námietka je nedôvodná. Vychádzajúc zo znenia tejto písomnej nájomnej zmluvy niet pochýb o tom, že zmluvné strany sa dohodli na výške nájmu 420,00 eur mesačne a tiež na výške platieb za plnenia poskytované s užívaním bytu vo výške zálohovej platby 180,00 eur mesačne. Zmluva bola vlastnoručne podpísaná zmluvnými stranami na každej strane zmluvy, pričom zmluvné strany vyhlásili, že zmluvu neuzavreli v tiesni, za nápadne nevýhodných podmienok a jej jednotlivým ustanoveniam porozumeli, že tieto sú prejavom ich skutočnej, vážnej a slobodnej vôle a zaväzujú sa ich dobrovoľne plniť. Akékoľvek ústne dohody, ku ktorým by zmluvné strany došli pred uzavretím tejto písomnej nájomnej zmluvy preto nemôžu mať vplyv na platnosť nájomnej zmluvy uzavretej v písomnej forme.

14. Nedoplatok za dodávku elektriny, vzniknutý vo výške 792,40 eur žalobkyňa voči žalovanej uplatňovala na základe vyúčtovania za obdobie od 14.6.2016 do 7.6.2017, pričom stav elektromeru pri odovzdaní bytu do nájmu žalovanej nebol odčítaný, čo potvrdila aj žalobkyňa. Žalobkyňa v konaní nepreukázala, že celý nedoplatok za elektrinu, vyúčtovaný faktúrou vznikol v období, kedy byt užívala žalovaná, teda od 18.8.2016 do 7.6.2017. Pokiaľ žalobkyňa tvrdila, že byt od 14.6.2016 do 18.8.2016 nebol obývaný, a že tento nikto neužíval, táto skutočnosť v konaní nebola preukázaná. Súd prvej inštancie preto priznal žalobkyni nárok na zaplatenie alikvotnej časti nedoplatku vo výške 648,93 eur, ktorý vypočítal tak, že ku konečnému výsledku došiel aritmetickým výpočtom. Vychádzal z toho, že zúčtovacie obdobie sa týka 359 dní a obdobie, za ktoré predmetný byt nebol v užívaní žalovanej, trvalo 65 dní (792,40 : 359=2,21 za deň x 65 dní = 143,47 eur, 792,40 - 143,43 = 648,93 eur).

15. Pokiaľ ide o nedoplatok z vyúčtovania vyhotoveného správcom bytu, tento bol vykázaný za obdobie od 1.1.2016 do 31.12.2016 vo výške 80,22 eur. Vychádzajúc z rovnakých zásad aritmetického výpočtu považoval nárok žalobkyne za dôvodný vo výške rovnajúcej sa alikvotnej časti 29,90 eur z vyúčtovanej sumy 80,22 eur (80,22 : 365 dní x 136 dní = 29,90 eur).

16. Takýto aritmetický spôsob výpočtu nedoplatku súd považoval za opodstatnený z toho dôvodu, že žiadna zo strán nepredložila ani neoznačila iné dôkazy na zistenie výšky nákladov za obdobie, v ktorom žalovaná užívala predmetný byt. Žiadna zo strán nenavrhla znalecké dokazovanie na zistenie nedoplatku a navyše podľa názoru súdu znalec by ani nevedel zistiť presný stav elektromeru, resp. ostatných meračov, ktoré neboli fyzicky odčítané ku konkrétnemu dátumu. Tiež konštatoval, že nedoplatok za odber elektrickej energie nebol za obdobie od 1.1.2017 do 17.6.2017 medzi stranami sporný, nakoľko tento vyplýva z detailného rozpisu vyúčtovania obsiahnutého v spise na čl. 43-44.

17. Na základe týchto úvah zaviazal žalovanú uhradiť alikvótnu časť nedoplatku za odber elektrickej energie vo výške 648,93 eur a za služby vyúčtované správcom bytového domu vo výške 29,90 eur.

18. Pokiaľ ide o nárok na náhradu škody za poškodené dvere vo výške 100,000 eur, z protokolu vyhotoveného dňa 17.8.2016 vyplýva, že byt bol odovzdaný žalovanej bez poškodení a závad. Naopak, z protokolu o odovzdaní bytu zo dňa 18.7.2017 vyplýva, že pri odovzdaní bytu boli predmetné dvere poškodené. Tento protokol je podpísaný žalobkyňou aj žalovanou v zastúpení jej právnym zástupcom. Súd mal tak za preukázané, že k poškodeniu predmetných dverí počas užívania bytu žalovanej došlo, pričom žalobkyňa preukázala aj výšku škody predložením dokladu o zaplatení za opravu týchto vchodových dverí vo výške 100,00 eur. Preto vyhovel časti nároku žalobkyne na náhradu škody vo výške 100,00 eur. Spolu tak zaviazal žalovanú zaplatiť žalobkyni 778,83 eur.

19. Vychádzajúc z v spojení s nar. vlády č. zaviazal žalovanú spolu s istinou zaplatiť aj poplatok z omeškania vo výške 0,5‰ z dlžnej sumy zo sumy 678,83 eur za každý začatý mesiac omeškania počnúc dňom 21.9.2017 do zaplatenia. Žalobkyňa nepreukázala, že by žalovanú vyzvala na úhradu nedoplatku, preto vychádzal z toho, že žaloba s prílohami bola

žalovanej doručená dňa 28.8.2017, preto 15-dňová lehota splatnosti vyplývajúca zo zmluvy o nájme nastala dňa 12.9.2017. Žalovanú zaviazal na zaplatenie poplatku od 21.9.2017 do zaplatenia, pričom zohľadnil lehotu 5 dní po splatnosti, vyplývajúcu z ust. a v prevyšujúcej časti poplatku z omeškania žalobu zamietol.

20. O trovách konania rozhodol v zmysle a vychádzajúc z pomeru úspechu strán sporu, keď žalobkyňa bola úspešnou v 80% a neúspešnou v 20%, jej priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 60%.

21. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podala odvolanie žalovaná z dôvodov podľa , , , a a odvolaciemu súdu navrhla, aby rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne alebo rozsudok zruší a vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uplatnila náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania. Vytkla súdu prvej inštancie, že rozhodol v rozpore s názorom vysloveným odvolacím súdom v zrušujúcom uznesení, keď výšku nedoplatku vyvodil z alikvótnej čiastky nedoplatku zisteného za obdobie, ktoré presahuje obdobie užívania bytu žalovanou. V konaní bolo preukázané, že na preberacom protokole pripojenom k zmluve nebol vykonaný zápis stavu elektromeru a ani ďalšie zápisy, ktoré sú na protokole predloženom žalobkyňou. Nie je pravdou, že stav elektromera dopísala žalobkyňa za prítomnosti žalovanej, keďže v takom prípade by musel byť tieto údaje zapísané aj v zmluve, ktorou disponovala žalovaná. Spotreba vyplývajúca z vyúčtovania je enormná a nezodpovedá realite. Žalobkyňa nepreukázala, že uplatnené nedoplatky vznikli pričinením žalovanej. Právny zástupca žalovanej na pojednávaní uviedol, že žalovaná nespochybňuje spotrebu za obdobie od 1.1.2017 do 17.6.2017, nie ako uvádza súd, že uznala nedoplatok vo výške 350,92 eur, čo je markantný rozdiel. Zápisnica je v tejto časti chybná, čo vyplýva aj z ďalšieho prednesu právneho zástupcu žalovanej na strane 5 zápisnice v priamej reči. Rozsudok súdu prvej inštancie je nepreskúmateľný ohľadom vypočítania alikvótnej časti nedoplatku, na ktorého úhradu bola žalovaná zaviazaná. Opätovne poukázala na skutočnosť, že žalobkyňa uviedla žalovanú do omylu, keď sa dohodli, že príspevky do fondu údržby a opráv budú zahrnuté v nájomnom, avšak tieto napriek tomu zahrnula v zmysle zmluvy do platieb za plnenia poskytované s užívaním bytu. Žalobkyňa tak konala v rozpore s dobrými mravmi. Súd prvej inštancie nesprávne vec právne posúdil v zmysle , keďže z obsahu nájomnej zmluvy vyplýva, že táto sa mala riadiť ustanoveniami . Už v čase prevzatia bytu žalovanou bolo čalúnenie dverí poškodené, avšak do protokolu to zmluvné strany neuviedli. Žalobkyňa sa vtedy vyjadrila tak, že to nie je potrebné a dvere sú staré. Súd prvej inštancie pochybil, pokiaľ nevypočul žalovanú k skutočnostiam, ktoré sú v konaní sporné.

22. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhla potvrdiť rozsudok ako vecne správny. Stotožnila sa so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, ktoré považuje za správne. Z vyúčtovania elektriny je nespochybniteľne preukázané, že od 1.1.2017 do 7.6.2017 bola spotreba elektriny 2956 kWh. Žalovaná v byte používala elektrické radiátory, ktoré majú obrovskú spotrebu elektrickej energie, na čo ju aj sama upozornila. Pokiaľ právny zástupca žalovanej mal za to, že jeho vyjadrenie bolo nesprávne zaprotokolované, mal sa domáhať opravy zápisnice, čo však neučinil. Žalovaná sa opakovane na pojednávania nedostavila, preto si sama zapríčinila to, že nebola v konaní vypočutá.

23. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalovanej bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. (ďalej len „“) v rozsahu danom v ust. a , z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie je čiastočne opodstatnené.

24. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 2.12.2020 o 10,00 hod. v pojednávacej miestnosti č. dv. 202/II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia boli zverejnené dňa 26.11.2020 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust.

25. V danom prípade niet pochýb o tom, že medzi stranami tohto sporu došlo k platnému uzavretiu zmluvy o nájme bytu v zmysle a nasl. na dobu určitú. Z obsahu samotnej zmluvy vyplýva, že zmluvné strany písomnou formou dojednali predmet a rozsah užívania (čl. III. zmluvy), výšku nájomného (420,00 eur mesačne) a výšku úhrad za plnenia spojené s užívaním bytu (180,00 eur mesačne), ako vyplýva z čl. IV. bod 1 a bod 3 zmluvy. Zmluvné strany sa teda dohodli o podstatných náležitostiach tejto zmluvy písomnou formou.

26. Odvolací súd je v danej veci toho názoru, že na daný zmluvný vzťah založený touto nájomnou zmluvou nie je možné aplikovať o krátkodobom nájme bytu, keďže nájomná zmluva neobsahuje vyhlásenie nájomcu, že si je vedomý skutočnosti, že nájomná zmluva sa uzaviera podľa tohto zákona tak, ako vyplýva z V dôsledku absencie tohto vyhlásenia nejde o zmluvný vzťah upravený týmto , nejde teda o krátkodobý nájom bytu tak, ako má na mysli spomínaného zákona. Táto skutočnosť však nič nemení na závere, že daný zmluvný vzťah sa spravuje ustanoveniami o nájme bytu.

27. Vychádzajúc z jazykového vyjadrenia spomínaného právneho úkonu (nájomná zmluva), z významu pojmov použitých v tomto písomnom právnom úkone niet podľa názoru odvolacieho súdu žiadnych pochybností o tom, že vôľou zmluvných strán bolo dojednať konkrétnu výšku mesačného nájomného vo výške 420,00 eur stanoveného v čl. IV. bod 1 tejto zmluvy a tiež platieb za plnenia poskytované s užívaním tohto bytu, ktoré sú aj bližšie špecifikované (odber elektrickej energie, odber plynu, vodné a stočné za TV a SV, dodávka tepla, odvoz domového odpadu, príspevky do fondu údržby a opráv, internet a iné) v čl. IV. bod 3 zmluvy vo výške 180,00 eur mesačne za dojednania ďalších podmienok tam uvedených. Použijúc gramatický výklad niet žiadnych pochybností o určitosti a zrozumiteľnosti tohto právneho úkonu, pokiaľ ide o výšku nájomného a výšku platieb za plnenia poskytované s užívaním bytu, preto správne uzavrel súd prvej inštancie, že ani niet pochýb o tom, aká bola skutočná vôľa zmluvných strán, ktoré s obsahom tohto právneho úkonu vyjadrili svoj súhlas podpísaním zmluvy. Tvrdenia žalovanej o tom, že žalobkyňa ju uviedla do omylu, keď v rozpore s ústnou dohodou príspevky do fondu údržby a opráv zahrnula do platieb za plnenia poskytované s užívaním bytu napriek tomu, že skôr sa dohodli, že tieto príspevky budú zahrnuté do nájomného nemôžu obstáť, keďže nie sú v súlade s písomným obsahom zmluvy. Vôľa zmluvných strán je v danom prípade určitým a zrozumiteľným spôsobom jednoznačne vyjadrená písomnou formou a vyplýva z gramatického výkladu tohto právneho úkonu, preto ani za použitia interpretačného pravidla uvedeného v by takto jednoznačne prejavenú vôľu zmluvných strán nebolo možné výkladom zmeniť. Z tohto dôvodu neobstojí ani námietka žalovanej o tom, že súd prvej inštancie vo veci rozhodol bez toho, aby ju vypočul.

28. Ako vyplýva z čl. IV. bod 4 predmetnej nájomnej zmluvy, nájomca sa zaviazal, že uhradí prípadný nedoplatok z vyúčtovania platieb za plnenia poskytované s užívaním bytu, t.j. rozdiel medzi skutočnými nákladmi za plnenia poskytované s užívaním bytu (fakturované dodávateľmi týchto plnení) a súhrnom záloh zaplatených v zmysle ustanovenia bodu 3 čl. IV., v lehote 15 kalendárnych dní odo dňa, kedy mu prenajímateľ oznámi (písomne / emailom) vznik tohto nedoplatku. Prenajímateľ je v tejto súvislosti povinný predložiť nájomcovi predmetné vyúčtovanie nákladov k nahliadnutiu.

29. Pokiaľ sa žalobkyňa v tomto konaní domáha vo vzťahu k žalovanej úhrady nedoplatku vzniknutého za odber elektrickej energie a nedoplatku z vyúčtovania vyhotoveného správcom, dôkazné bremeno o preukázaní tej skutočnosti, že žalovanej vznikol za obdobie, kedy užívala predmetný byt požadovaný nedoplatok, zaťažuje žalobkyňu.

30. Žalobkyňa na preukázanie existencie a výšky nedoplatku za elektrinu predložila faktúru dodávateľa ČEZ Slovensko s.r.o. č. XXXXXXXXXXXXXXXX zo dňa 12.6.2017 za fakturačné obdobie od 14.6.2016 do 7.6.2017 s celkovou zistenou výškou nedoplatku 792,40 eur a detailný rozpis vyúčtovania k tejto faktúre, obsiahnutý v spise na č.l. 43 za fakturačné obdobia od 14.6.2016 do 31.12.2016 a od 1.1.2017 do 7.6.2017. Na preukázanie nedoplatku z vyúčtovania nákladov za služby spojené s bývaním predložila žalobkyňa vyúčtovanie Bytového hospodárstva s.r.o. zo dňa 25.5.2017 za rozúčtovacie obdobie od 1.2. do 31.12.2016, z ktorého bol zistený nedoplatok celkovo vo výške 82,62 eur.

31. Ako správne ustálil súd prvej inštancie, žalobkyňa predložením týchto listinných dôkazov nepreukázala výšku nedoplatku zisteného za obdobie užívania predmetného bytu žalovanou, keďže tieto vyúčtovania presahujú časový rámec, v ktorom žalovaná predmetný byt užívala. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobkyne predtým, ako bol predmetný byt odovzdaný žalovanej k užívaniu, tento užívaný nebol, preto z tohto dôvodu nemohli vzniknúť ani žiadne nedoplatky, zostali len vo všeobecnej rovine, keďže žalobkyňa tieto tvrdenia žiadnym spôsobom nepreukázala.

32. Odvolací súd nepovažuje za správny názor súdu prvej inštancie, ktorý dospel k výške nedoplatku zisteného za obdobie užívania predmetného bytu žalovanou matematickým aritmetickým výpočtom.

Vychádzajúc zo samotného charakteru uplatňovaného nároku, ktorým je odber energie a iných služieb spojených s užívaním predmetného bytu, ktorý nárok je viazaný výlučne na spotrebu týkajúcu sa týchto médií, nie je podľa názoru odvolacieho súdu možné dôjsť k zisteniu nedoplatku aritmetickým výpočtom.

33. Dokazovanie v sporovom konaní upravené v a nasl. je spojené s povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou vo vzťahu k uplatnenému nároku. Pokiaľ teda žalobca neposkytne súdu dostatočné skutkové okolnosti, ktoré by zakladali a odôvodňovali prejednávaný nárok a na preukázanie tvrdení neuvedie dostatočné dôkazy, je potrebné konštatovať, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a z tohto dôvodu nemožno jeho nároku ani vyhovieť.

34. Za preukázaný možno podľa názoru odvolacieho súdu považovať nárok žalobkyne za nedoplatok žalovanej zistený vyúčtovaním za dodávku a distribúcie elektriny faktúrou zo dňa 12.6.2017 v rozsahu 347,44 eur. Je tomu tak preto, že z údajov obsiahnutých v detailnom rozpise vyúčtovania k tejto faktúre, obsiahnutom na č.l. 43-44 spisu je možné jednoduchým matematickým výpočtom zistiť výsledok tohto nedoplatku za obdobie od 1.1.2017 do 7.6.2017, v ktorom žalovaná predmetný byt užívala.

35. K tomuto výsledku je možné dôjsť sčítaním jednotlivých položiek obsiahnutých v tomto detailnom rozpise a to za obdobie od 1.1.2017 do 7.6.2017, z ktorého dôkazu vyplýva údaj o tom, že žalovaná spotrebovala 2956 kWh (vychádzajúc z počiatočného a koncového stavu týkajúceho sa tohto obdobia). Takto možno sčítať jednotlivé fakturované položky za distribúciu a ostatné regulované poplatky za spomínané obdobie vychádzajúc zo spotreby 2956 kWh násobených sumou 0,0618, čo činí 182,68 eur a 2956 kWh násobených sumou 0,00321, čo činí 9,49 eur, spolu 192,17 eur bez DPH, vyfakturovanej položky za distribúciu a ostatné regulované poplatky za toto obdobie vo výške 115,12 eur a fakturovanej položky za dodávku elektriny za toto obdobie vo výške 115,58 eur, čo činí 422,87 vrátane DPH vo výške 84,57 eur, spolu 507,44 eur. Od tejto sumy je potrebné odpočítať uhradené zálohové platby vo výške 160,00 eur, čo činí 347,44 eur.

36. Na základe týchto zistení odvolací súd dospel k záveru, že nárok žalobkyne je potrebné považovať za opodstatnený z dôvodu zisteného nedoplatku na vyúčtovaní elektrickej energie vo výške 347,44 eur, čo predstavuje nedoplatok za obdobie od 1.1.2017 do 7.6.2017.

37. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie, pokiaľ žalobkyni priznal nárok na náhradu škody vo výške 100,00 eur za poškodené dvere z dôvodov uvedených v rozsudku súdu prvej inštancie, s ktorými sa plne stotožňuje a ktoré považuje za správne. Súd prvej inštancie sa vyporiadal v tomto smere so všetkými námietkami žalovanej, ktoré uviedla aj v odvolaní a správne dospel k záveru, že tvrdenia žalovanej, že predmetné dvere už boli poškodené v čase, kedy prevzala predmetný byt na užívanie, zostali nepreukázané. Naopak, z dôkazov predložených žalobkyňou vyplýva, že v čase prevzatia bytu žalovanou predmetné dvere poškodené neboli, avšak v čase, kedy predmetný byt žalovaná žalobkyni odovzdala po ukončení nájmu, tieto dvere poškodené boli. Preto správne súd prvej inštancie priznal žalobkyni nárok na náhradu škody vo výške 100,00 eur.

38. Vychádzajúc z týchto úvah odvolací súd dospel k záveru, že nárok žalobkyne je opodstatnený čo do zaplatenia 447,44 eur (347,44 eur + 100,00 eur), preto v súlade s potvrdil rozsudok vo vyhovujúcom výroku o zaplatenie 447,44 eur s prísl. V zmysle zmenil rozsudok v zostávajúcej časti vyhovujúceho výroku tak, že žalobu zamietol.

39. O trovách konania rozhodol odvolací súd v zmysle v spojení s tak, že žiadnej zo strán sporu nepriznal nárok na náhradu trov prvostupňového a ani odvolacieho konania, keďže úspech strán sporu tak v prvostupňovom, ako aj v odvolacom konaní sa vzhľadom na výsledok sporu vyrovnal (porovnanie uplatneného nároku a nároku priznaného).

40. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).