Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Co/7/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a sudcov JUDr. Ľuboša Kunaya a Mgr. Angeliky Sopoligovej v spore žalobkyne F. A., A. M. T., Z. Č.. XXXX/XX, zastúpenej JUDr. Alexandrom Milkom, advokátom, so sídlom v Rožňave, Cyrila a Metoda č. 4, proti žalovanej Q.. S. X., A. M. T., Q.. A. Č.. X, zastúpenej JUDr. Slávkou Kováčovou, advokátkou, so sídlom v Košiciach, Štúrova č. 20, o vylúčenie veci z exekúcie, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 12.09.2019 č.k. -352 takto

rozhodol:

P o t v d z u j e rozsudok.

Žalobkyňa je povinná nahradiť žalovanej trovy odvolacieho konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške.

2. Týmto rozsudkom rozhodol súd prvej inštancie o návrhu právneho predchodcu žalobkyne na vylúčenie vecí z exekúcie.

3. Pri rozhodovaní vychádzal súd prvej inštancie zo zistenia, že právny predchodca žalobkyne Á. A. sa podaným žalobným návrhom domáhal, aby súd vylúčil z výkonu exekúcie vedeného oprávnenou JUDr. Hedvigou Gállovou proti povinnému B. A., vedenej pod sp. zn. EX 109/12 na Exekútorskom úrade Rožňava, spoluvlastnícky podiel X/X k celku nehnuteľnostiam zap. na Okresnom úrade T., zap. na R. Č..XXXX, K.. Ú.. T. a to parc. č.XXXX/X - D. W. P. N., T. F. B.. Č.. XXX na uvedenej parcele a parcelu č. XXXX/X - D.. Ďalej vychádzal zo zistenia, že uvedené nehnuteľnosti žalobca daroval B.

- povinnému Darovacou zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX. Žalobca postupom podľa darovaciu zmluvu zrušil a to listom zo dňa 20.12.2008. Žalobca uzatvoril so svojím B., B. A., Dohodu o vrátení daru dňa XX.XX.XXXX. Okresný úrad T., katastrálny odbor, návrh na vklad zamietol. Okresný úrad Rožňava, katastrálny odbor, prípisom zo dňa 26.3.2014 však oznámil účastníkom, že dňa 26.3.2014 bol vykonaný zápis údajov o právach k nehnuteľnostiam, pričom sa jednalo o zápis žiadosti o vrátenie daru v kat. úz. T. N. R. Č.. XXXX. Následne potom, čo žalobca sa stal výlučným vlastníkom predmetných nehnuteľností, v priebehu konania s nimi disponoval a tieto odpredal F. A. a to na základe kúpnych XX.X.XXXX. Ďalej súd vychádzal zo zistenia, že žalobca ako darujúci na základe darovacej zmluvy zo F. XX.XX.XXXX daroval svoj X/X podiel nehnuteľností vedených na LV č. XXXX B. B. A.. Na základe darovacej zmluvy zo dňa X.X.XXXX B. A. ako darujúci daroval X/X predmetných nehnuteľností svojmu Y. - Ž. Á. A.. Upovedomením o začatí exekúcie zo dňa 26.8.2009 súdny exekútor upovedomil o začatí exekučného konania dňom 11.8.2009 všetkými spôsobmi podľa zák. č. 233/95

Z.z. Exekúcia bola nariadená aj predajom nehnuteľností a keďže žalobca podal žalobu o vylúčenie vecí z exekúcie, Okresný súd v Rožňave uznesením zo dňa 24.8.2010 rozhodol o odklade exekúcie predajom predmetných nehnuteľností do právoplatného skončenia tohto sporu. Konanie o vrátenie daru na Okresnom súde Košice - okolie pod č.k. bolo zastavené z dôvodu mimosúdneho zmieru medzi účastníkmi, na základe čoho sa žalobca stal výlučným vlastníkom nehnuteľností. V priebehu konania však s nehnuteľnosťami v jeho výlučnom vlastníctve disponoval, keď tieto odpredal dvomi kúpnymi zmluvami F. A.. Súčasne bolo zriadené vecné bremeno spočívajúce v práve doživotného bývania a užívania nehnuteľností tak stavby, záhrady ako aj rodinného domu.

4. Na základe uvedených zistení a po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že nárok žalobkyne nie je uplatnený žalobou, nie je dôvodný. Súd bol toho názoru, že právny predchodca žalobkyne opomenul, že v decembri 2008 daroval zmluvou spísanou formou notárskej zápisnice dňa 01.03.2004, daroval mu syn 3/4 nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom daru v roku 2002. V decembri 2008 teda B. A. nebol spoluvlastníkom sporných nehnuteľností v 1/2, keďže v podiele 3/4 už boli právnemu predchodcovi darované v roku 2004. Z uvedeného dôvodu aj dohodou o vrátení daru zo dňa 16.10.2013 nemožno považovať za podklad pre uzavretie zmieru a preto okresný súd uznesením zo dňa 28.05.2012 zmier medzi stranami sporu neschválil. Nakoľko žalovaný nebol spoluvlastníkom v podiele 1/2 spornej nehnuteľnosti. Súd preto posúdil tento právny úkon zo strany právneho predchodcu žalobkyne zo dňa 20.12.2008 ako neplatný podľa , nakoľko jeho predmetom je nemožné plnenie. Z uvedeného vyvodil, keďže počiatočná nemožnosť plnenia robí právny úkon absolútne neplatný v čase upovedomenia o začatí exekúcie dňa 26.08.2009 povinný bol spoluvlastníkom 1/4 spornej nehnuteľnosti. Na základe uvedeného upovedomenia bol povinný upozornený na zákaz nakladania s majetkom, ktorý podlieha exekúcii.

5. Súd teda posúdil vrátenie daru zo dňa 20.12.2008 za absolútne neplatný právny úkon a keďže povinnému bol uložený zákaz nakladať s majetkom ktorého bol spoluvlastníkom t.j. v podiele 1/4 pod sankciou neplatnosti, považoval aj ďalšie právne úkony, ktoré realizoval a to tak dohodou resp. jej dodatok zo dňa 11.12.2013, na základe ktorej vrátil otcovi spoluvlastnícky podiel, ako aj následný predaj týchto nehnuteľností za absolútne neplatné právne úkony podľa . Keďže súd kúpne zmluvy, na základe ktorých žalobkyňa nadobudla vlastnícke právo k nehnuteľnostiam posúdil ako neplatné právne úkony, žalobu ako neopodstatnenú zamietol.

6. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa. Žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobe v celom rozsahu vyhovel.

7. V odvolaní uviedla, že nesúhlasí s rozhodnutím súdu prvej inštancie, ktoré vychádza podľa jej názoru z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ďalej uviedla, že povinný v exekúcii nadobudol spoluvlastnícky podiel, ktorý je predmetom konania na základe darovacej zmluvy zo dňa 19.12.2002 od svojho otca Á. A.. Listom zo dňa 20.12.2008 došlo k zrušeniu darovacej zmluvy zo strany darcu, to je otca povinného. Tento list ako prejav vôle darcu na zrušenie darovacej zmluvy prevzal povinný dňa 20.12.2008. Týmto okamihom sa obnovili pôvodné právne vzťahy, teda vlastníkom predmetného spoluvlastníckeho podielu sa stal Á. A.N.. V priebehu súdneho konania došlo k späťvzatiu žaloby s tým, že medzi účastníkmi došlo k dohode o vydaní predmetu daru. Je teda zrejmé, že k nadobudnutiu vlastníckeho práva pôvodného vlastníka t.j. darcu, došlo už momentom doručenia jednostranného právneho úkonu, ktorým sa darca domáhal vrátenia daru obdarovanému. Súd prvej inštancie nesprávne posúdil právny úkon zo dňa 20.12.2008, keďže tento úkon bol jednostranným právnym úkonom v zmysle . Nie je teda správny záver súdu, že predmetom právneho úkonu je nemožné plnenie a pre jeho počiatočnú nemožnosť plnenia, je absolútny neplatným právnym úkonom. Tento jednostranný prejav vôle darcu zodpovedá zákonu a je platným právnym úkonom, na základe ktorého došlo k obnoveniu pôvodného právneho vzťahu a vlastnícke právo nadobudol právny predchodca žalobkyne. Dohoda o vydaní predmetu daru zo dňa 16.10.2013 nemala účinok prevodu vlastníctva, ale išlo o vydanie veci vlastníkovi. Nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom exekúcie žalobkyňa nadobudla na základe kúpnych zmlúv. K podaniu žaloby odporovateľnosti predmetných právnych úkonov nedošlo.

8. Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

9. Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu predchádzajúce podľa v spojení s bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.

10. Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci ak dospel k záveru, že právny úkon zo strany právneho predchodcu žalobkyne zo dňa 20.12.2008 je neplatný, ktorý následne aj správne právne posúdil, ak žalobu zamietol. Ani počas odvolacieho konania nedošlo k zmene skutkového ani právneho stavu, preto odvolací súd na skutkové zistenia a na právne normy, ktoré uviedol súd prvej inštancie poukazuje a v celom rozsahu sa s nimi stotožňuje.

11. K odvolaniu žalobkyne je potrebné uviesť, že toto nemožno považovať za dôvodné, ak vychádza z názoru, že „jednostranný prejav vôle darcu zo dňa 20.12.2018 zodpovedá zákonu a je platným právnym úkonom“.

12. Podľa § 630 Obč. zákonníka darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu, alebo k členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.

13. Podľa § 37 ods. 2 Obč. zákonníka právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný.

14. Citované ust. § 37 ods. 2 upravuje tzv. počiatočnú nemožnosť právneho úkonu. Počiatočná nemožnosť predmetu plnenia robí právny úkon absolútne neplatným. Počiatočná právna nemožnosť dlžníka prichádza do úvahy tam, kde predmet plnenia je neuskutočniteľný v dôsledku určitej právnej prekážky existujúcej už v čase urobenia právneho úkonu.

15. V prejednávanej veci je zrejmé, že právny predchodca žalobkyne jednostranným právnym úkonom zo dňa 20.12.2008 žiadal vrátenie daru a to v rozsahu 1/2 spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnostiam, vedeným na LV č. XXXX K..Ú.. T.. V tejto súvislosti súd prvej inštancie správne konštatoval, že v čase uskutočnenia právneho úkonu v decembri 2008 B. A. nebol spoluvlastníkom sporných nehnuteľnosti v rozsahu 1/2, keďže v roku 2004 podiel rozsahu 3/4 daroval právnemu predchodcovi žalobkyne. Ak teda B. A. v čase urobenia právneho úkonu dňa 20.12.2008 ktorým bol požiadaný o vrátenie daru nebol vlastníkom sporných nehnuteľností v podiele 1/2 k celku, za správny treba považovať záver súdu prvej inštancie, že takýto právny úkon je v zmysle citovaného ust. § 37 ods. 2 Obč. zákonníka neplatný z dôvodu začiatočnej právnej nemožnosti a teda jeho plnenie je nemožné. V tejto súvislosti bez významu je tvrdenie žalobkyne, že v konaní vedenom na Okresnom súde Košice-okolie pod sp.zn. došlo k späťvzatiu žaloby z dôvodu dohody účastníkov o vydaní predmetu daru.

16. Je preto nesporné, že povinný B. A. bol spoluvlastníkom sporných nehnuteľností v rozsahu 1/4, preto dôvodne vo vzťahu k nemu bola dňa 26.8.2009 začatá aj exekúcia doručením mu upovedomenia.

17. Keďže jednostranný právny úkon právneho predchodcu žalobkyne zo dňa 20.12.2008 bol absolútne neplatným právnym úkonom, správne za neplatné právne úkony považoval súd prvej inštancie aj ďalšie právne úkony, ktoré povinný realizoval.

18. Bez významu je tvrdenie odvolateľky v odvolaní, že k podaniu žaloby o odporovateľnosť predmetných právnych úkonov nedošlo vychádzajúc z názoru, že sankciou za porušenie zákazu nakladať s majetkom podliehajúcim exekúcii nie je absolútna neplatnosť právneho úkonu, ale odporovateľnosť právneho úkonu a to z dôvodu, že absolútna neplatnosť právneho úkonu v danom prípade bola vyvodená z ust. § 37 ods. 2 Obč. zákonníka a nie z porušenia ustanovení § 47 ods. 1 písm. b/ Exekučného poriadku.

19. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že nie sú dané žalobkyňou uvádzané odvolacie dôvody, preto odvolací súd napadnutý rozsudok podľa ako vecne správny potvrdil.

20. Výrok o trovách odvolacieho konania vyplýva z ust. v spojení s podľa ktorých právo na náhradu trov odvolacieho konania má úspešný účastník, v danom prípade žalovaná, preto jej odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

21. Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).