Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_11S-112-2019.pdf
PDF · 92.43 KB
Case nature
Area
Subarea
11S/112/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a členov senátu JUDr. Milana Straku a JUDr. Zuzany Slušnej v právnej veci žalobcu: T., s.r.o. so sídlom B. X. V., IČO : XX XXX XXX právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou Prachová & Partners, s.r.o. so sídlom Pribinova 20, Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky so sídlom Banská Bystrica, Lazovná 63, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 26. apríla 2019 a rozhodnutia Daňového úradu Trenčín č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 8. októbra 2018, takto
rozhodol:
Krajský súd žalobu z a m i e t a .
Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 26.4.2019 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Daňového úradu Trenčín č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 8.10.2018 a vrátenia veci Daňovému úradu Trenčín na ďalšie konanie. Zároveň žiadal priznať náhradu trov konania. Žalovaný napadnutým rozhodnutím podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správne daní (daňový poriadok) potvrdil prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Trenčín č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 8.10.2018, ktorým bol v zmysle § 68 ods. 6 daňového poriadku žalobcovi určený rozdiel v sume 15.223,20 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2017 a nepriznaný nadmerný odpočet na DPH v sume 15.223,30 Eur. Rozdiel dane spočíval v neuznaní odpočtu DPH z dokladov o nadobudnutí tovarov a služieb v celkovej hodnote základu dane 76.115,85 Eur a 15.223,20 Eur DPH za obdobie od 31.3.2017 do 25.10.2017, t.j. za obdobie pred registráciou žalobcu za platiteľa, ktoré plnenia súviseli so zhodnotením nehnuteľnosti, ktorá nebola v obchodnom majetku žalobcu a ku ktorej nemala spoločnosť žiaden právny vzťah.
2. Žalobca v žalobe namietal nesprávne právne posúdenie veci, nedostatočné zistenie skutkového stavu a závažné procesné pochybenie. Poukázal na to, že spoločnosť žalobcu vznikla v mesiaci marec 2017 a platiteľom dane je od 03.11.2017. Zdaniteľné plnenia nadobudol podľa § 55 zákona o DPH ešte pred tým ako sa stal platiteľom a boli použité pri rekonštrukcii polyfunkčnej budovy na ulici B. v V. ktorú používa na podnikanie - prenájom nehnuteľnosti. Dňa 11.12.2017 prijal spoločník žalobcu rozhodnutie o zvýšení základného imania spoločnosti žalobcu nepeňažným vkladom - nehnuteľnosťami. Spoločník splatil svoj nepeňažný vklad v ten istý deň odovzdaním nehnuteľnosti konateľovi žalobcu (listinným spôsobom). Zvýšenie základného imania žalobcu bolo do príslušného obchodného registra zapísané dňa 20.12.2017. Žalovaný neuznal žalobcovi odpočítanie dane z pridanej hodnoty v celkovej výške 13 015,03 Eur viažuce sa k majetku, ktorý žalobca začal ekonomicky a právne obstarávať v príprave na budúci prenájom pred dňom, keď sa stal platiteľom dane a 2.208,17 Eur z dôvodu nesplnenia podmienok
na uplatnenie odpočtu dane (doklady neobsahovali povinné zákonné náležitosti). Žalobca ďalej uviedol, že zabezpečením rekonštrukcie budovy v roku 2017 vykonával prípravné činnosti na uskutočnenie budúcich zdaniteľných plnení. Žalobcovi tak podľa jeho názoru prislúcha právo uplatniť si odpočítanie dane, nakoľko plnenie použil na zdaniteľné dodávky a nie je podstatné v ktorom zdaniteľnom období sa uskutočnili. Skutočnosť, že žalobca v roku 2017 nepoužíval budovu na uskutočňovanie zdaniteľných plnení (t.j. na dodávky tovarov a služieb) ako platiteľ, neoprávňuje žalovaného odmietnuť odpočítanie dane z tovarov a služieb nakúpených žalobcom na účely rekonštrukcie budovy. Zámer používať budovu na budúce vlastné zdaniteľné plnenia - budúci prenájom vyplýva aj z úverovej dokumentácie, zmluvy o úvere zo dňa 13.6.2017. Mal preto právo vykonať odpočet DPH v prvom zdaňovacom období podľa § 55 ods. 1 zákona o DPH. Tiež poukázal na fakt, že nie je podstatný moment zápisu vlastníckeho práva na katastri, ale nadobudnutie nehnuteľnosti do užívania.
3. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že platiteľ dane môže uplatniť odpočítanie dane v rozsahu, v akom je príjemcom plnení pre svoj podnik a tieto plnenia sú použité alebo budú použité na účely jeho vlastných zdaniteľných plnení. Prípravné činnosti je potrebné považovať za hospodárske činnosti a zásada neutrality DPH vyžaduje, aby sa už prvé investičné náklady vynaložené na potreby a ciele podniku považovali za hospodársku činnosť. V predmetnej veci tovar a služby boli spotrebované a použité na rekonštrukciu budovy stojacej v V. na B. X. pričom nehnuteľnosť stojaca na tejto adrese bola do konca roku XXXX vo vlastníctve T., bytom V. V. ktorý dosahoval príjmy z jej prenájmu. Medzi ním a žalobcom nebola uzatvorená žiadna zmluva. Až dňa 11.12.2017 bola nehnuteľnosť odovzdaná ako nepeňažný vklad do obchodného majetku žalobcu. Výsledkom preskúmania odvolaním napadnutého rozhodnutia bolo rozhodnutie žalovaného FR SR č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 26.04.2019, ktorý preskúmavanú vec uzavrel s tým, že žalobca T. s.r.o. vierohodne a úplne nepreukázal, že tovary a služby, ktoré obstaral pred svojou registráciou platiteľa dane z pridanej hodnoty použil na zhodnotenie obstaraného obchodného majetku spoločnosti T. s.r.o., pretože žalobca do konca októbra 2017 nedisponoval nehnuteľnosťou v právnom ani v obdobnom vzťahu, na ktorú sa viazalo použitie tovarov a služieb prijatých pred registráciou platiteľa na DPH.
4. V podanej replike a duplike účastníci konania zotrvali na svojich vyjadreniach.
5. Krajský súd v Trenčíne (ďalej aj správny súd) preskúmal napadnuté rozhodnutia a postup správnych orgánov podľa § 177 ods. 1 SSP v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 182 ods. 1 písm. e) SSP), ktorými je súd v prejednávanom prípade viazaný (§ 134 ods. 1 a 2 SSP) a ustálil, že žalobe nie je možné priznať úspech.
6. Zo súdneho a administratívneho spisu správnych orgánov správny súd zistil nasledovné:
7. Dňa 21.2.2018 správca dane začal u žalobcu vykonávať daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za november 2017.
8. Žalobca sa stal platiteľom DPH dňa 3.11.2017 a v daňovom priznaní na DPH za november 2017 si uplatnil nadmerný odpočet 14.597,57 Eur a v dodatočnom daňovom priznaní nadmerný odpočet vo výške 15.223,20 Eur.
9. Za november 2017 si žalobca odpočítal DPH z dokladov za nákup tovarov a služieb použitých na zhodnotenie nehnuteľnosti, ktorú nemal žalobca v obchodnom majetku, a ktoré plnenia nadobudol ešte pred registráciou za platiteľa.
10. Podľa zápisnice zo dňa 8.2.2018 žalobca v novembri 2017 nemal vo vlastníctve žiaden majetok. Doklady, z ktorých si uplatnil odpočet DPH, boli z času pred 11/2017.
11. Pri miestnom zisťovaní zo dňa 14.2.2018 bola vykonaná obhliadka polyfunkčnej budovy na ulici B. v V.j, v ktorej podkroví je súkromný byt T. a boli preverené plnenia vykonané od marca do októbra 2017, ktoré boli použité na rekonštrukciu budovy a vybavenie bytu.
12. Prenajímateľom a vlastníkom budovy podľa LV č. XXX vedeného pre k. ú. V. bol do konca roka 2017 T.. T. R., ktorý z tejto činnosti dosahoval príjem. Menovaný bol jediným spoločníkom žalobcu, ktorý vyššie uvedenú nehnuteľnosť nemal evidovanú v účtovníctve. Až rozhodnutím zo dňa 11.12.2017 bolo zvýšené
základné imanie žalobcu o nepeňažný vklad spočívajúci vo vložení nehnuteľnosti na ulici B. X. V.j do základného imania žalobcu. Podľa vyhlásenia jediného spoločníka vklad bol splatený v rovnaký deň.
13. Predmetom preverovania boli aj faktúry, pri ktorých bolo zistené, že nepatria do účtovníctva žalobcu - faktúry č. 527102017 zo dňa 4.10.2017, č. 2017019 zo dňa 11.5.2017 a č. 0-2017/037 zo dňa 31.3.2017 alebo nespĺňajú zákonné náležitosti - faktúry č. 201707 zo dňa 17.7.2017, č. 201714 zo dňa 13.9.2017 a č. 201712 zo dňa 16.8.2017 vystavené spoločnosťou Y. T., s.r.o. za nákup vodoinštalačného a kúrenárskeho materiálu. Okrem uvedených faktúr odpočet DPH nebol uznaný z faktúr č. 2017062201 zo dňa 22.6.2017, č. 2017062202 zo dňa 22.6.2017 a č. 2017071301 zo dňa 13.7.2017 za nákup stavebného a izolačného materiálu od spoločnosti X., s.r.o. a z faktúr č. 201716 z 7.7.2017 a 201719 z 8.8.2017 vystavených G. T. za zateplenie obvodového plášťa a strešnej konštrukcie.
14. O výsledku daňovej kontroly bol dňa 19.7.2018 vyhotovený protokol z daňovej kontroly.
15. Na podklade skutočností zistených počas daňovej kontroly správca dane rozhodnutím č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 8.10.2018 rozhodol o nepriznaní uplatneného nadmerného odpočtu žalobcovi s odôvodnením, že kontrolovaný daňový subjekt zhodnocoval majetok inej osoby bez akéhokoľvek právneho vzťahu k nehnuteľnosti, ktorú spoločník žalobcu ako jej vlastník využíval na dosahovanie vlastných príjmov. Správca dane dospel k záveru o porušení ustanovení § 55 zákona o DPH, nakoľko platiteľ nemôže odpočítať daň, ak tovary a služby nepoužije na vlastné dodávky tovarov a služieb ako platiteľ.
16. O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný rozhodnutím č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 26.4.2019, ktorým potvrdil prvostupňové rozhodnutie správcu dane. Stotožnil sa s názorom správcu dane, že investície do cudzieho majetku nemožno uznať za daňové výdavky, nakoľko nehnuteľnosť v roku 2017 neslúžila podnikaniu žalobcu a nebola zaradená do jeho obchodného majetku.
17. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) a b) zák. č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej aj zákon o DPH) predmetom dane je dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby a poskytnutie služby (ďalej len "dodanie služby") za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby.
18. Podľa § 19 ods. 1 a 2 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi. Daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.
19. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
20. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byt' platiteľovi dodané.
21. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.
22. Podľa § 55 ods. 1 zákona o DPH zdaniteľná osoba, ktorá sa stala platiteľom, môže odpočítať daň viažucu sa k tovarom a službám, ktoré nadobudla alebo prijala ako zdaniteľná osoba pred dňom, keď sa stala platiteľom, ak tieto prijaté plnenia okrem zásob neboli zahrnuté do daňových výdavkov podľa osobitného predpisu 27a) v kalendárnych rokoch predchádzajúcich kalendárnemu roku, v ktorom sa stala platiteľom. Daň pri majetku, ktorý je podľa osobitného predpisu odpisovaným majetkom, 26) platiteľ zníži o pomernú časť dane zodpovedajúcu odpisom; platiteľ, ktorý nie je účtovnou jednotkou, použije pri
znížení odpočítateľnej dane postup ako platiteľ, ktorý je účtovnou jednotkou. Platiteľ nemôže odpočítať daň, ak tovary a služby nepoužije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ.
23. Podľa § 55 ods. 2 zákona o DPH platiteľ môže odpočítať daň podľa odseku 1 v rozsahu a za podmienok podľa § 49 až 51.
24. V prejednávanom prípade bolo medzi účastníkmi konania vzhľadom na obsah žalobných bodov sporným právne posúdenie nároku žalobcu na odpočet DPH (neuznanie nároku žalobcu na odpočet DPH) z faktúr vystavených jeho dodávateľmi v období marec až október 2017, na základe ktorých nadobudnuté zdaniteľné plnenia boli žalobcom použité na zhodnotenie nehnuteľnosti, ktorú v uvedenom období nemal zapísanú v obchodnom majetku a ku ktorej nemal žiaden právny vzťah.
25. Po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu správny súd dospel k záveru o zákonnosti a dôvodnosti preskúmavaných rozhodnutí. V prejednávanej veci bolo zistené, že žalobca potom čo sa v novembri 2017 stal platiteľom DPH si v zdaňovacom období november 2017 po prvý krát uplatnil odpočet DPH z nákupu tovarov a služieb, ktoré ešte pred registráciou za platiteľa DPH použil na zhodnotenie nehnuteľnosti, ktorá nebola v jeho obchodnom majetku a ku ktorej nemala spoločnosť žiaden právny vzťah. Do decembra 2017 bola nehnuteľnosť vo vlastníctve a v užívaní spoločníka žalobcu, ktorý ju až v decembri 2017 vložil ako nepeňažný vklad do spoločnosti žalobcu formou zvýšenia jej základného imania. Z uvedeného je zrejmé, že zdaniteľné plnenia nadobudnuté v období od marca 2017 do októbra 2017, kedy žalobca zhodnocovanú nehnuteľnosť nemal v užívaní a ani evidovanú v obchodnom majetku a výnosy z jej prenájmu boli dovtedy príjmov len súkromnej osoby a neboli určené na účely podnikania žalobcu.
26. Za rozhodujúci moment pre právne posúdenie prípadu správny súd považoval skutočnosť, že zrekonštruované priestory neboli vedené v obchodnom majetku žalobcu. Náklady na rekonštrukciu predstavovali v prejednávanej veci investície do cudzieho majetku a nie majetku žalobcu, z ktorého dôvodu ich správca dane správne neuznal za daňové náklady, ktoré by si žalobca mohol oprávnene zaúčtovať na strane nákladov. Správny súd je toho názoru, že náklady na zhodnotenie majetku je možné uplatniť ako daňové náklady, len ak sú vynaložené na majetok spoločnosti. Preto fakturované náklady nemožno považovať za náklady žalobcu, ale náklady na osobný majetok konateľa a spoločníka žalobcu ako fyzickej osoby, ktoré boli vynaložené na rekonštrukciu priestorov, ktoré v zdaniteľnom období od marca do októbra 2017 neslúžili podnikaniu žalobcu a nemohli z tohto dôvodu súvisieť so zdaniteľným príjmom žalobcu, ale boli využívané cudzou fyzickou osobou na účely dosahovania zisku. Správca dane preto postupoval v súlade so zákonom o DPH, ak pre porušenie § 55 v spojení s ustanovením § 49 a 51 zákona o DPH nepriznal žalobcovi uplatnený nadmerný odpočet s odôvodnením, že kontrolovaný daňový subjekt zhodnocoval majetok inej osoby bez akéhokoľvek právneho vzťahu k nemu a prijaté tovary a služby preto nepoužil na vlastné dodávky tovarov a služieb ako platiteľ. Podľa správneho súdu nepostačuje, že zdaniteľné plnenia budú použité v budúcnosti na vlastné zdaniteľné plnenia, ale že už v čase vynaloženia nákladov musí byť zrejmé, že budú použité na vlastné dodávky tovarov a služieb. To si vyžaduje, aby v čase nadobudnutia zdaniteľného plnenia bol majetok (obchodný majetok) v užívaní platiteľa na účely jeho podnikania, t.j. dosiahnutia zisku. Z uvedeného možno vyvodiť, že podmienkou priznania nároku na odpočet je, že musí ísť o zjavnú vecnú súvislosť medzi vynaloženými nákladmi a vlastným podnikaním žalobcu, resp. príjmami z neho. Uvedená zjavná vecná súvislosť však musí existovať v čase nadobudnutia zdaniteľného plnenia. Možno preto súhlasiť s právnym názorom žalovaného, že právo na oddanenie majetku nadobudnutého ešte pred registráciou za platiteľa DPH možno uplatniť vtedy, ak bol majetok nadobudnutý v postavení zdaniteľnej osoby za podmienky, že tento majetok bude platiteľ používať na uskutočnenie svojich zdaniteľných plnení a existuje tak priama vecná súvislosť medzi prijatými plneniami a celkovou ekonomickou činnosťou platiteľa a jeho príjmami (nie príjmami cudzej, tretej osoby).
27. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
28. Vzhľadom na uvedené správny súd, ktorý sa nestotožnil so žalobnými námietkami a právnym posúdením veci žalobcom, žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol, nakoľko mal za to, že prijaté zdaniteľné plnenia neslúžili ako investícia do obchodného majetku žalobcu, ale do cudzieho
majetku, majetku spoločníka žalobcu, ktorý z neho v čase od marca do októbra 2017 dosahoval vlastný príjem nesúvisiaci s príjmom žalobcu.
29. Podľa § 168 SSP žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.
30. Nakoľko v konaní úspešný žalovaný si nárok na náhradu trov konania neuplatnil a ani neboli zistené spravodlivé dôvody na ich priznanie, správny súd mu nepriznal náhradu trov konania.
31. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať na Krajský súd v Trenčíne kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.