Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (10)Rozsudok_5C-26-2020.pdf
PDF · 107.7 KB
Case nature
Area
Subarea
5C/26/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Klaudiou Šiškovou v právnej veci žalobcu: SetCar sk, a.s., IČO: 50 387 189, so sídlom v Sučanoch, Ulica priemyselná 10, zastúpeného JUDr. Tomášom Zbojom, advokátom so sídlom v Martine, Kuzmányho č. 4, IČO: 42 072 905, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, IČO: 00 585 441, so sídlom v Bratislave, Štefanovičova 4, zastúpeného JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom v Bratislave, Dvořákovo nábr. 8/A, IČO: 37 928 422, o zaplatenie 100,80 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 100,80 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Súd žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 100,80 eur a trov konania. Žalobu zdôvodnil tým, že na základe škodovej udalosti evidovanej u žalovaného došlo ku škode na vozidle poškodeného, pričom škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla poisteného v poisťovni žalovaného. V dôsledku škodovej udalosti bol poškodený nútený užívať náhradné vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb zapožičaním si náhradného vozidla u žalobcu. Po ukončení nájmu žalobca poškodenému vystavil faktúru, ktorú si tento uplatnil na náhradu u žalovaného. Žalovaný oznámením o poistnom plnení oznámil poškodenému šetrenie udalosti tak, že neuznal uplatnenú výšku v plnom rozsahu. Poškodený následne uzatvoril so žalobcom zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorej predmetom bol nárok na náhradu škody z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla a uvedenú skutočnosť oznámil žalovanému. Žalobca uviedol, že svoj nárok opiera o ust. § 4 ods. 1, 2, § 11 ods. 7 a § 15 ods. 1 zákona o PZP a ust. § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
2. Vo veci bol Okresným súdom Banská Bystrica v tzv. upomínacom konaní vydaný platobný rozkaz, ktorým súd žalobe žalobcu vyhovel. Voči platobnému rozkazu podal žalovaný včas vecne odôvodnený odpor. Odpor odôvodnil tým, že žalobca v konaní nie je aktívne vecne legitimovaný, nakoľko záväzok voči žalobcovi, spočívajúci v neuhradenej faktúre, mal poškodený, z čoho vyplýva, že poškodený predstavoval subjekt, ktorý bol dlžníkom žalobcu. Preukazuje to aj faktúra, v zmysle ktorej subjektom zaviazaným na plnenie bol práve poškodený a nie žalovaný. V súvislosti s tým žalovaný uviedol, že ak poškodený predstavoval dlžníka žalobcu, nemohol so žalobcom platne uzatvoriť zmluvu o postúpení pohľadávky. Podľa jeho názoru uzatvorením predmetnej zmluvy o postúpení pohľadávky nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky poškodeného na žalobcu (nakoľko uvedenú pohľadávku žalobcu pred jej cesiou poškodený žalobcovi neuhradil, a teda mu ako pohľadávka nevznikla), ale v uvedenom prípade došlo k postúpeniu záväzku poškodeného, ktorý v zmysle vystavenej faktúry predstavuje práve pohľadávku žalobcu. To znamená, že uvedeným postúpením došlo medzi poškodeným ako postupcom a žalobcom ako postupníkom k postúpeniu pohľadávky žalobcu, čo je v rozpore s ust. § 524 Občianskeho zákonníka.
Z toho teda vyplýva, že žalobca nemôže predstavovať aktívne vecne legitimovaný subjekt na strane žalobcu v predmetnom konaní. S poukazom na argumentáciu viažucu sa k uzatvoreniu zmluvy o postúpení pohľadávky medzi poškodeným ako postupcom a žalobcom ako postupníkom, týkajúcej sa nemožnosti uzatvorenia takéhoto zmluvného vzťahu z dôvodu, že predmetom zmluvy o postúpení pohľadávky malo byť postúpenie pohľadávky zo strany poškodeného, ktorú žalobca ako veriteľ eviduje voči poškodenému ako dlžníkovi (t.j. neexistujúci predmet postúpenia), žalovaný považoval takýto právny úkon podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka za absolútne neplatný. Okrem toho podľa jeho názoru žalobca nijako nepreukázal, že poškodený bol nútený užívať náhradné vozidlo. Poukázal na ust. § 4 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (zákon o PZP) s tým, že nárok na náhradu nákladov na prenájom náhradného vozidla nevyplýva ani zo zákona o PZP ani z Občianskeho zákonníka. Zastával názor že plnenie z jeho strany poukázané žalobcovi za tejto situácie predstavuje maximálne možné a objektívne preukázané plnenie a akékoľvek ďalšie nároky žalobcu sú nepreukázané, neoprávnené a nedôvodné.
3. Vzhľadom k tomu, že žalobca v upomínacom konaní po podaní odporu voči platobnému rozkazu oznámil, že navrhuje v konaní pokračovať na miestne príslušnom Okresnom súde Prievidza, kde došlo ku škodovej udalosti, bola vec postúpená na ďalšie konanie tunajšiemu súdu. Žalobca v reakcii na odpor voči platobnému rozkazu bližšie špecifikoval skutkový stav veci, kde okrem iného uviedol, že v dôsledku škodovej udalosti bol poškodený nútený užívať náhradné vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb zapožičaním si náhradného vozidla Kia Ceed EČV: L u žalobcu na základe zmluvy o nájme č. 405/8 zo dňa 23.7.2018. Po ukončení nájmu žalobca poškodenému vystavil faktúru na sumu 268,80 eur. Žalovaný v oznámení o poistnom plnení zo dňa 14.8.2018 oznámil ukončenie šetrenia poistnej udalosti tak, že neuznal uplatnenú výšku škody a priznal iba náklady vo výške 168,- eur. Námietky žalovaného v súvislosti s aktívnou vecnou legitimáciou, neplatnosťou zmluvy o postúpení pohľadávky, či tvrdenie o neexistencii predmetnej pohľadávky považoval za neopodstatnené a účelové. Takéto postúpenie pohľadávky neodporuje zákonu, čo vyplýva i z ustálenej rozhodovacej praxe všeobecných súdov SR. Poukázal na to, že škoda v uplatnenom rozsahu poškodenému reálne vznikla, a to na základe dohody o započítaní podľa čl. 5 zmluvy o postúpení pohľadávky. Podľa tejto dohody zanikli vzájomné pohľadávky zmluvných strán tejto dohody, konkrétne pohľadávka poškodeného voči žalobcovi podľa čl. 4 zmluvy o postúpení pohľadávok a pohľadávka žalobcu voči poškodenému z titulu nájomného zo zmluvy o nájme. V súvislosti s dĺžkou prenájmu uviedol, že považuje za neoprávnené krátenie poistného plnenia žalovaným, nakoľko práve v dôsledku škodovej udalosti poškodený nemohol svoje vozidlo reálne užívať až do ukončenia predmetnej opravy a následného odovzdania opraveného vozidla poškodenému, pretože až vtedy pominulo faktické obmedzenie poškodeného spôsobené dopravnou nehodou. Z rekapitulácie zákazky zo dňa 30.7.2018 vyplýva, že opravené motorové vozidlo bolo poškodenému vrátené dňa 30.7.2018 a nájom náhradného vozidla bol ukončený ešte v tento deň. Nájom náhradného vozidla v období od 23.7.2018 do 30.7.2018 bol tak nepochybne nevyhnutný a účelný.
4. Súd vykonal dokazovanie vypočutím právneho zástupcu žalobcu, oboznámením obsahu zápisu o poškodení motorového vozidla, zákazkového listu, rekapitulácie zákazky, zmluvy o prenájme vozidla č. 405/8 zo dňa 23.7.2018, faktúry č. 180423, zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 30.7.2018, oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 30.7.2018, oznámenia o poistnom plnení zo dňa 17.8.2018, upomienky žalobcu zo dňa 5.12.2018, výpisov z obchodného registra žalobcu a žalovaného, odporu žalovaného voči platobnému rozkazu v upomínacom konaní, vyjadrenia žalobcu doručeného súdu dňa 18.9.2020, podania žalovaného zo dňa 1.12.2020, ako aj oboznámením obsahu ostatného spisového materiálu a zistil tento skutkový a právny stav:
5. Dňa 16.7.2018 došlo v P. ku škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na osobnom motorovom vozidle značky Kia Rio EČV: J ktoré motorové vozidlo v čase dopravnej nehody bolo vo vlastníctve poškodeného Jozefa H., bytom F. XX. Nehoda bola zavinená motorovým vozidlom zn. Citroen Jumper EČV: ZH XXXAY, poisteným u žalovaného na základe poistnej zmluvy - poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla podľa zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.
6. V dôsledku škodovej udalosti si poškodený dal osobné motorové vozidlo opraviť, pričom oprava poškodeného motorového vozidla trvala od 23.7.2018 do 30.7.2018.
7. Dňa 23.7.2018 uzavrel poškodený E. H. ako nájomca so žalobcom Zmluvu o prenájme vozidla č. XXX/X, podľa ktorej bol medzi ním ako nájomcom a žalobcom ako prenajímateľom dohodnutý nájom osobného motorového vozidla značky Kia Ceed EČV: BL XXXKZ s dobou nájmu od 23.7.2018 do 30.7.2018 s denným nájomným 45,60 eur. V zmluve poškodený v časti „účel zapožičania náhradného vozidla“ uviedol, že náhradné vozidlo využíval na návštevy syna v nemocnici a na vybavovanie súkromných záležitostí. Náhradné vozidlo bolo žalobcovi vrátené dňa 30.7.2018 s tým, že denná sadzba prenájmu bola ponížená podľa počtu dní prenájmu v zmysle platného cenníka na sumu 33,60 eur.
8. Dňa 30.7.2018 vystavil žalobca poškodenému E. H. faktúru č. XXXXXX na sumu celkom 268,80 eur vrátane DPH za prenájom predmetného morového vozidla v trvaní 8 dní.
9. Dňa 30.7.2018 bola medzi žalobcom ako postupníkom a poškodeným E. H. ako postupcom uzavretá Zmluva o postúpení pohľadávky podľa § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka, podľa ktorej došlo k postúpeniu peňažnej pohľadávky postupcu voči žalovanému vo výške 268,80 eur z titulu nároku voči poisťovni podľa § 4 zákona č. 381/2001 Z.z., konkrétne nároku na náhradu účelne vynaložených nákladov za nutné užívanie náhradného vozidla v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou zo dňa 16.7.2018 na vozidle Kia Rio EČV: J V zmluve si dohodli odplatu za postúpenie pohľadávky vo výške 268,80 eur, teda vo výške zodpovedajúcej neuhradenej faktúre č. 180423 vystavenej žalobcom ako prenajímateľom postupcovi (t.j. poškodenému E. H.) ako nájomcovi náhradného motorového vozidla zn. Kia Ceed EČV: L Zmluvné strany si v zmluve (bod 5) dohodli, že ich vzájomné nároky (na úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky a na úhradu nájomného za náhradné vozidlo) sa podpisom zmluvy započítavajú a žalobca si bude pohľadávku podľa bodu 1 vymáhať vo vlastnom mene a na vlastný účet. Poškodený postúpenie pohľadávky písomne oznámil žalovanému listom zo dňa 30.7.2018.
10. Oznámením o poistnom plnení zo dňa 17.8.2018 oznámil žalovaný žalobcovi, že dňa 13.8.2018 ukončil šetrenie poistnej udalosti. Zároveň žalobcovi zaslal na jeho účet poistné plnenie vo výške 168,- eur. Z oznámenia žalovaného vyplýva, že neuznal nárok žalobcu na úhradu nákladov za prenájom motorového vo výške 33,60 eur za deň v rozsahu 8 dní a priznal mu túto náhradu len za dobu 5 dní s poukazom na kalkuláciu nákladov na opravu motorového vozidla a rozsah vykonaných prác.
11. Zo zákazkového listu a rekapitulácie zákazky vystavených Slov Tain s.r.o., so sídlom v J., F. cesta XX, vyplýva, že oprava motorového vozidla poškodeného zn. Kia Rio EČV: J bola vykonaná v období od 23.7.2018 do 30.7.2018.
12. Žalobca k tvrdeniam žalovaného v odpore uviedol, že na podanej žalobe zotrváva. Náhrada škody má podľa jeho názoru plniť reparačnú funkciu a má zistiť plnú kompenzáciu spôsobenej ujmy. Je nesporné, že poškodený bol nie vlastným pričinením v dôsledku škodovej udalosti fakticky obmedzený v užívaní vlastného vozidla. V súvislosti s výškou nájomného za užívanie náhradného vozidla žalobca uviedol, že neexistuje zákonná ani zmluvná povinnosť určená poškodenému, aby hľadal najlacnejšiu požičovňu, resp. robil výber medzi požičovňami podľa podmienok, ktoré ponúkajú, nakoľko by sa jednalo o neprimerané zaťažovanie poškodeného, keďže už stav poškodenia jeho motorového vozidla dopravnou nehodou je zaťažovaním a výrazne obmedzujúcim stavom pre poškodeného. V písomnom vyjadrení k odporu voči platobnému rozkazu žalobca k námietke žalovaného k aktívnej legitimácii žalobcu, neexistencii pohľadávky, či neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky uviedol, že takéto námietky považuje za neopodstatnené a účelové a poukázal na to, že podľa ustálenej rozhodovacej praxe všeobecných súdov SR takéto postúpenie pohľadávky neodporuje zákonu. V obdobných prípadoch bola zmluva o postúpení pohľadávok považovaná za platne uzatvorenú. Uviedol tiež, že poškodenému škodu v uplatnenom rozsahu reálne vznikla, a to na základe dohody o započítaní podľa čl. 5 zmluvy o postúpení pohľadávky. Podľa tejto dohody zanikli vzájomné pohľadávky zmluvných strán tejto dohody, konkrétne pohľadávka poškodeného voči žalobcovi podľa čl. 4 zmluvy o postúpení pohľadávok (t.j. odplata za postúpenie pohľadávky) a pohľadávka žalobcu voči poškodenému z titulu nájomného zo zmluvy o nájme. Skutočnosť, že došlo k úhrade predmetnej faktúry za nájom a súčasne aj k prevodu práva medzi žalobcom a poškodeným rozhodne neodporuje zákonu a nespôsobuje absolútnu neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky. Žalobca uviedol, že v danom prípade ide o odplatné postúpenie nároku na náhradu škody, keďže došlo k vzájomnému zápočtu nároku na úradu fakturovaného nájomného s nárokom na zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávky a nie so samotným nárokom na náhradu škody, ktorý bol v zmysle zmluvy postúpený. Zdôraznil, že poškodený v rámci jedného dokumentu uhradil predmetnú faktúru za nájom, čím došlo ku vzniku škody a súčasne postúpil žalobcovi za odplatu svoj
nárok na náhradu škody voči žalovanému, čím došlo k úbytku v majetkovej sfére žalobcu. Zároveň uviedol, že predmetná pohľadávka mohla byť predmetom postúpenia , pretože predmetom postúpenia bol nárok na náhradu škody, ktorý vznikol poškodenému ako následok dopravnej nehody. V súvislosti s dĺžkou prenájmu náhradného vozidla uviedol, že krátenie poistného plnenia zo strany žalovaného považuje za neoprávnené, nakoľko práve v dôsledku škodovej udalosti poškodený nemohol svoje vozidlo reálne užívať až do ukončenia predmetnej opravy a následného odovzdania opraveného vozidla poškodenému, pretože až vtedy pominulo faktické obmedzenie poškodeného spôsobené dopravnou nehodou.
13. Žalovaný v konaní nárok žalobcu neuznával, namietal jeho aktívnu legitimáciu v konaní. Uviedol, že záväzok voči žalobcovi spočívajúci v neuhradenej faktúre mal poškodený, z čoho vyplýva, že poškodený predstavoval subjekt, ktorý bol dlžníkom žalobcu. Preukazuje to aj faktúra, v zmysle ktorej subjektom zaviazaným na plnenie bol práve poškodený a nie žalovaný. V súvislosti s tým žalovaný uviedol, že ak poškodený predstavoval dlžníka žalobcu, nemohol so žalobcom platne uzatvoriť zmluvu o postúpení pohľadávky. Podľa jeho názoru uzatvorením predmetnej zmluvy o postúpení pohľadávky nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky poškodeného na žalobcu (nakoľko uvedenú pohľadávku žalobcu pred jej cesiou poškodený žalobcovi neuhradil a teda mu ako pohľadávka nevznikla), ale v uvedenom prípade došlo k postúpeniu záväzku poškodeného, ktorý v zmysle vystavenej faktúry predstavuje práve pohľadávku žalobcu. S poukazom na argumentáciu viažucu sa k uzatvoreniu zmluvy o postúpení pohľadávky medzi poškodeným ako postupcom a žalobcom ako postupníkom, týkajúcej sa nemožnosti uzatvorenia takéhoto zmluvného vzťahu z dôvodu, že predmetom zmluvy o postúpení pohľadávky malo byť postúpenie pohľadávky zo strany poškodeného, ktorú žalobca ako veriteľ eviduje voči poškodenému ako dlžníkovi (t. j. neexistujúci predmet postúpenia), žalovaný považoval takýto právny úkon podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka za absolútne neplatný. Okrem toho podľa jeho názoru žalobca nijako nepreukázal, že poškodený bol nútený užívať náhradné vozidlo. Poukázal na ust. § 4 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (zákon o PZP) s tým, že nárok na náhradu nákladov na prenájom náhradného vozidla nevyplýva ani zo zákona o PZP ani z Občianskeho zákonníka.
14. Podľa § 4 ods. 2 písm. b) PZP poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením veci.
15. Podľa § 15 ods. 1 PZP poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi.
16. Podľa § 442 ods. 2 OZ uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
17. Podľa § 443 OZ pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.
18. Podľa § 11 ods. 7 PZP poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie.
19. Podľa § 11 ods. 6 písm. a) a b) PZP poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinností poskytnúť poistné plnenie a do 3 mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinností poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia, písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať alebo dňom, keď sa pošta vrátila ako nedoručená.
20. Podľa § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
21. Po zhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel súd k záveru, že nárok žalobcu je dôvodný.
22. V konaní si žalobca voči žalovanému uplatňoval nárok na zaplatenie sumy 100,80 eur s prísl. ako neuhradenej časti poistného plnenia, ktorý odvodzoval od zmluvy o postúpení pohľadávky uzavretej s poškodeným E. Žalovaný v konaní platnosť zmluvy namietal a zároveň aj aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu. Poukazoval na to, že postúpiť možno iba pohľadávku, ktorá existuje a poškodený pred postúpením pohľadávky žalobcovi predmetnú pohľadávku neuhradil a teda mu ako pohľadávka nevznikla. V uvedenom prípade došlo k postúpeniu záväzku poškodeného, ktorý v zmysle vystavenej faktúry predstavuje práve pohľadávku žalobcu. V tejto súvislosti súd uvádza, že budúca splatnosť pohľadávky nie je prekážkou pre jej postúpenie, t.j. postúpiť možno i pohľadávku, ktorej splatnosť nastane v budúcnosti, musí však byť určitá - identifikovateľná. Pohľadávka, ktorá je predmetom zmluvy o postúpení pohľadávky, je vymedzená v zmluve o postúpení pohľadávky v bode 1 dostatočne určitým spôsobom. Pokiaľ žalovaný uvádza, že poškodený faktúru č. 180423 neuhradil a preto na jeho strane žiadna pohľadávka voči žalovanému nevznikla, s týmto tvrdením sa súd nestotožňuje, nakoľko v zmluve o postúpení pohľadávky sa zmluvné strany dohodli na odplatnom postúpení a výška odplaty bola dohodnutá vo výške sumy nehradenej faktúry č. 180423, t.j. vo výške 268,80 eur. V bode 5 zmluvy sa strany dohodli na započítaní vzájomných nárokov (t.j. nároku na zaplatenie faktúry č. 180423 a nároku na zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávky) a to okamihom podpisu zmluvy. Z uvedeného je zrejmé, že zo strany poškodeného k úhrade faktúry č. 180423 došlo. Rovnako sa súd nestotožnil s argumentáciou žalovaného, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi žalobcom a poškodeným došlo k postúpeniu záväzku poškodeného. V danom prípade šlo o odplatné postúpenie nároku na poistné plnenie s tým, že medzi zmluvnými stranami došlo k vzájomnému zápočtu nároku na úradu fakturovaného nájomného s nárokom na zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávky. Započítanie sa netýkalo samotného nároku na náhradu škody, ktorý bol v zmysle zmluvy postúpený. V dôsledku postúpenia pohľadávky nadobudol žalobca ako postupca všetky práva spojené s postúpenou pohľadávkou a je oprávnený uplatňovať ich namiesto pôvodného veriteľa. Predmetom konania je nárok žalobcu na zaplatenie doposiaľ nevyplatenej časti náhrady nákladov na nájom náhradného vozidla v súvislosti s poistnou udalosťou, t.j. ide o časť pohľadávky, ktorá bola predmetom postúpenia a povinnosť poskytnúť poistné plnenie má žalovaný. Na základe všetkých skutočností preto súd uzavrel, že zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 30.7.2018 je platným právnym úkonom a v spore je daná aktívna i pasívna vecná legitimácia žalobcu a žalovaného. Súd zároveň poukazuje na to, že žalovaný na základe oznámenia o postúpení pohľadávky poskytol poistné plnenie za nájom náhradného motorového vozidla v sume 168,- eur priamo žalobcovi, z čoho vyplýva, že žalovaný v čase poskytnutia čiastočného poistného plnenia nemal pochybnosti o platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky.
23. V konaní medzi stranami nebolo sporné, že dňa 16.7.2018 došlo v Handlovej k škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle značky Kia Rio EČV: J ktoré v čase dopravnej nehody patrilo poškodenému E. H.. Škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla, ktoré bolo v čase dopravnej nehody povinne zmluvné poistené u žalovaného. V dôsledku škodovej udalosti bol poškodený nútený dať svoje motorové vozidlo opraviť, pričom oprava poškodeného vozidla bola vykonaná v období od 23.7.2018 do 30.7.2018. Poškodený používal svoje motorové vozidlo bežne na zabezpečovanie svojich súkromné záležitostí a potrieb, preto na čas doby opravy vozidla (t.j. od 23.7.2018 do 30.7.2018) dňa 23.7.2018 uzatvoril so žalobcom Zmluvu o nájme č. 405/8, ktorej predmetom bol nájom náhradného motorového vozidla značky Kia Ceed. Z vyjadrenia poškodeného v zmluve o prenájme vozidla vyplýva, ž náhradné vozidlo používal na návštevy syna v nemocnici a na vybavovanie svojich súkromných záležitostí. Po ukončení doby trvania nájmu náhradného vozidla, vystavil žalobca poškodenému faktúru č. 180423 za prenájom motorového vozidla počas 8 dní pri dohodnutom dennom nájomnom 33,60 eur vrátane DPH, teda spolu v sume 268,80 eur (vrátane DPH). V oznámení o poistnom plnení zo dňa 17.8.2018, žalovaný oznámil žalobcovi, že ukončil šetrenie nahlásenej poistnej udalosti a uviedol výpočet výšky poistného plnenia 168,- eur tak, že krátil dobu nájmu z 8 na 5 dní. Následne bola suma 168,- eur poukázaná na účet žalobcu. V oznámení žalovaný uviedol, že pri výpočte poistného plnenia vychádzal z kalkulácie nákladov na opravu motorového vozidla a rozsah vykonaných prác.
24. Medzi stranami sporu teda zostala sporná výška náhrady škody, ktorú má žalovaný žalobcovi z titulu poistnej udalosti zaplatiť. Skutočná škoda, ktorá poškodenému v dôsledku poistnej udalosti vznikla, predstavuje nájomné za prenajaté osobné motorové vozidlo poškodeným.
25. Poškodený v záujme toho, aby svoje motorové vozidlo, ktoré užíval na vybavovanie svojich súkromných záležitostí, vrátane návštev syna v nemocnici, mal prevádzkyschopné, toto vozidlo odovzdal na opravu do servisu. Za obdobie, počas ktorého bolo vozidlo v servise, bol poškodený nútený zapožičať si náhradné vozidlo. Súhlasne s názorom žalobcu súd uvádza, že dobu opravy poškodený nemal ako ovplyvniť, táto závisela od servisu vykonávajúceho opravu vozidla. Skutočnou škodou sú nielen prípady zmenšenia majetku, ale i prípady potreby vynaloženia nákladov v súvislosti so vznikom škody. Nebolo sporné, že poškodený prišiel o možnosť užívať svoje vlastné motorové vozidlo v dôsledku dopravnej nehody, ktorú zavinil klient žalovaného. Poškodený si uplatnil nárok iba za čas opravy svojho motorového vozidla, kedy mal vozidlo v servise a vo výške zodpovedajúcej vyúčtovanej sume nájomného. Náhradné vozidlo Kia Ceed pritom používal na tie isté účely, ako svoje vlastné vozidlo. Súd sa stotožňuje s právnym názorom žalobcu, že v danom prípade ide o účelne vynaložené náklady, pretože pre posúdenie nutnosti a účelnosti je podstatné, že v dôsledku škodovej udalosti zavinenej klientom žalovaného, nemohol poškodený používať svoje motorové vozidlo a musel si vypožičať náhradné vozidlo (viď napr. aj rozsudok KS Bratislava sp. zn. 2Cob/134/2014, rozsudok KS Žilina sp.zn. 13Cob/75/2018). Úhrada za nájom náhradného vozidla je dôvodná za dobu, počas ktorej nemohol poškodený používať svoje motorové vozidlo a bol počas opravy svojho vozidla obmedzený vo svojom vlastníckom práve k svojmu motorovému vozidlu, pričom túto skutočnosť nezavinil. V priamej príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou a opravou svojho vozidla si bol nútený požičať iné vozidlo, za ktoré musel uhradiť nájomné, čím mu vznikla škoda, ktorá sa kryje z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu (napr. aj rozsudok KS Košice sp. zn. 3Cob/189/2014).
26. Poškodené vozidlo bolo v oprave 8 dní a preto si žalobca ako prenajímateľ uplatnil voči poškodenému nájomné za 8 dní používania náhradného motorového vozidla, v sume 33,60 eur za deň nájmu s DPH, čo spolu predstavuje sumu 268,80 eur.
27. Podľa oznámenia žalovaného žalobcovi z 17.8.2018 vyplýva, že žalovaný výšku poskytnutého plnenia určil tak, že neuznal dĺžku nájmu v rozsahu 8 dní, za oprávnenú dobu trvania nájmu považoval dobu 5 dní a poskytol poistné plnenie len za obdobie 5 dní, čo predstavuje sumu 168,- eur vrátane DPH. Rozdiel medzi fakturovaným nájomným a poskytnutým poistným plnením predstavuje sumu 100,80 eur.
28. Ako už súd uviedol, poškodený z objektívnych príčin nemohol v období od 23.7.2018 do 30.7.2018 užívať svoje vozidlo a dôvodne si počas tejto doby zabezpečil náhradné vozidlo (napr. aj rozsudok KS Košice sp. zn. 2Co/240/2014). Skutočnou škodou v danom prípade je zmluvné nájomné za prenajaté osobné motorové vozidlo počas celej doby nájmu a nie individuálne výpočty žalovaného o dĺžke trvania nájmu odvodené od kalkulácie nákladov na opravu motorového vozidla a rozsahu vykonaných prác, nakoľko poškodený nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť dĺžku trvania opravy vozidla a nemožno od neho spravodlivo požadovať, aby v situácii, v ktorej sa nie vlastnou vinou ocitol, aby mu táto skutočnosť bola pripísaná na ťarchu.
29. Na základe všetkých uvedených skutočností súd považoval nárok žalobcu na zaplatenie sumy 100,80 eur za dôvodný a preto vo veci rozhodol tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 100,80 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
30. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalobca bol v konaní v celom rozsahu úspešný a preto mu patrí náhrada trov konania v plnej výške. O konkrétnej výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia vo dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Prievidza. O odvolaní rozhoduje Krajský súd Trenčín. Odvolanie musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisovú značku konania, podpis) označenie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie môže byť odôvodnené len skutočnosťami uvedenými v § 365 ods. 1, 2 CSP. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok).