Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_18P-178-2020.pdf
PDF · 86.31 KB
Case nature
Area
Subarea
18P/178/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno sudkyňou Mgr. Evou Dobríkovou vo veci starostlivosti súdu o maloletého R. F., D.. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpeného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno ako kolíznym opatrovníkom, dieťa matky C. F., D.. XX.X.XXXX, trvale bytom O. XXX, zastúpenej: Advokátska kancelária JUDr. Roman BLAŽEK, s.r.o. so sídlom Pohraničná 4, Komárno a otca N. F., D.. X.XX.XXXX, trvale bytom N. G. XXX, zastúpeného JUDr. Ivetou Majlingovou, advokátkou so sídlom Pohraničná 7, Komárno o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto
rozhodol:
Súd zveruje maloletého R. F., D.. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky dieťaťa.
Obaja rodičia sú o p r á v n e n í maloletého R. F., D.. XX.X.XXXX zastupovať a spravovať jeho majetok
Súd zaväzuje otca maloletého dieťaťa prispievať na výživu maloletého R.Á. F., D.. XX.X.XXXX výživným v sume 100 Eur mesačne od 14.8.2020, ktoré je otec dieťaťa povinný platiť vždy do 15. dňa príslušného mesiaca vopred k rukám matky maloletého dieťaťa.
Zaostalé výživné za obdobie od 14.8.2020 do 30.11.2020 v sume 358,06 Eur je otec p o v i n n ý zaplatiť v mesačných splátkach po 20 Eur spolu s bežným výživným počnúc od mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti tohto rozsudku až do vyrovnania s tým, že omeškanie s plnením čo i len jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Matka maloletého sa návrhom doručeným súdu 31.8.2020 domáhala zverenia maloletého do svojej osobnej starostlivosti a zaviazania otca maloletého na výživné vo výške 100 Eur mesačne od 14.8.2020. Svoj návrh odôvodnila tým, že s otcom maloletého sa rozviedli a otec na výživu maloletého neprispieva.
2. Súd pojednával v neprítomnosti rodičov maloletého. Na nariadenom pojednávaní zástupca matky zotrval na návrhu v celom rozsahu. Zástupkyňa otca požadovala zveriť maloletého do starostlivosti matky, určiť výživné zo strany otca vo výške minimálneho výživného 30% zo sumy životného minima. Kolízny opatrovník navrhol zveriť maloletého do starostlivosti matky a výšku výživného ponechal na úvahu súdu.
3. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa nasledovnými písomnosťami: návrh, rodný list dieťaťa, vyjadrenie otca k návrhu matky, potvrdenie o príjme otca, dohoda o skončení pracovného pomeru otca, prehľad pracovných ponúk pre otca na pozíciu autoelektrikár, oznámenie ÚPSVaR Komárno o zaradení otca do zoznamu uchádzačov o zamestnanie, oznámenie Sociálnej poisťovne o
poberaní dávky v nezamestnanosti otca, doklady o príjmoch rodičov matky dieťaťa, správa ÚPSVaR Komárno zo šetrenia pomerov u rodičov, pokladničné bloky z nákupov stravy, oblečenia, potrieb pre maloletého, obsah pripojených spisov Okresného súdu Komárno sp. zn. 18Pc/9/2020, sp. zn. 18Pc/47/2020 a zistil nasledovné skutočnosti.
4. Maloletý R., nar. 14.8.2020 sa narodil rozvedeným rodičom. Rodičia uzavreli manželstvo 21.9.2019. Otec opustil spoločnú domácnosť, ktorú mali s matkou v dome u jej rodičov dňa 1.1.2020. Následne bolo manželstvo rodičov maloletého právoplatne rozvedené dňa 1.7.2020. Od odchodu otca zo spoločnej domácnosti matka s otcom dieťaťa nie sú v kontakte. Matka maloletého býva s maloletým v rodinnom dome u svojich rodičov. Na bývanie neprispieva. Je na rodičovskej dovolenke s maloletým a poberá rodičovský príspevok vo výške 270 Eur mesačne a prídavok na dieťa vo výške 24,95 Eur mesačne. Matka má bežné výdavky na seba, je zdravá. Maloletý je zdravý a má výdavky primerané veku. Dieťa je kŕmené umelou výživou. Matka matky maloletého poberá invalidný dôchodok vo výške 305,50 Eur mesačne a otec matky maloletého je zamestnaný s príjmom približne 600 Eur mesačne. Výdavky na bývanie sú 153 eur mesačne za energie. Otec na maloletého neprispel od narodenia žiadnym výživný, maloletého ešte nevidel, nejaví o neho zatiaľ záujem. Matku dieťaťa nekontaktoval. Matka maloletého podala trestné oznámenie na otca maloletého pre trestný čin zanedbania povinnej výživy. Matka predložila pracovné ponuky pre otca dieťaťa na jeho pracovnú pozíciu autoelektrikár s možnosťou ponuky príjmu 800 Eur až 1 200 Eur.
5. Otec maloletého býva v rodinnom dome u svojich rodičov. Otec je aktuálne evidovaný na ÚPSVaR Komárno ako uchádzač o zamestnanie. Otec maloletého bol predtým zamestnaný od 1.4.2017 do 30.9.2020 ako pomocný stavebný robotník v obchodnej spoločnosti. Jeho priemerný mesačný príjem bol 460 Eur v čistom. Dňa 30.9.2020 bol pracovný pomer ukončený na základe dohody o skončení pracovného pomeru bez uvedenia dôvodu. Podľa otca prišiel o prácu, pretože pracoval v stavebníctve a vzhľadom na oblasť v ktorej pracoval a aktuálnu situáciu s pandémiou a tým, že ide aj zimné obdobie o prácu prišiel z dôvodu znižovania stavu zamestnancov a zamestnávateľ mu predložil dohodu o ukončení pracovného pomeru. Aktuálne otec poberá dávku v nezamestnanosti vo výške 270 až 280 Eur mesačne v závislosti od dĺžky mesiaca keďže ide o denný výmer dávky. Nevlastní žiadny majetok, nemá úvery ani pôžičky. Otec vyčíslil mesačné výdavky na stravu 120 Eur, 20 Eur na oblečenie, 23,50 Eur za telefón, 10 Eur mesačne za hygienické potreby a 50 Eur mesačne prispieva rodičom na bývanie. Okrem toho je povinný splatiť súdom určené manželské výživné, ktoré bolo určené rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo dňa 12.11.2020 vo výške 150 Eur mesačne, čo spolu za obdobie od uplatnenia nároku manželkou do rozvodu manželstva 30.6.2020 činí sumu 754,84 Eur, ktorú je povinný zaplatiť do 3 mesiacov od právoplatnosti rozsudku. Aktuálne mu ostáva zaplatiť ešte asi 600 Eur, keďže už určitú čiastku mesačne hradí. Otec poukázal na to, že má teda celkové mesačné výdavky vo výške 250 Eur a keď zaplatí zákonom stanovené výživné bude pod zákonom stanovenou hranicou svojho životného minima. Otec vyštudoval pracovnú pozíciu autoelektrikár, ale vo vyštudovanom odbore nemá prax, nepracoval v ňom. Vždy pracoval v oblasti stavebníctva. Od svojich 18. rokov bol sústavne zamestnaný. Otec argumentoval na predložené pracovné ponuky zo strany matky maloletého tým, že vo všetkých predložených ponukách práce sa vyžaduje kvalifikácia certifikovaných autoelektrikárov a v iných ponukách sa vyžaduje prax a v pneuservise musí mať odborné znalosti aj v inej oblasti.
6. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. (ďalej len Zákon o rodine), rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti.
7. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
8. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
9. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
10. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, veta prvá, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
11. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že vo veci je potrebné upraviť rodičovské práva a povinnosti k maloletému, pretože rodičia maloletého spolu nežijú, spolu nezabezpečujú starostlivosť o maloletého z dôvodu silno narušených vzťahov medzi rodičmi, čoho následkom bolo, že otec dieťaťa pred rozvodom opustil spoločnú domácnosť. Od narodenia zabezpečuje starostlivosť o maloletého, ktorý je vo veľmi útlom veku a celodenne odkázaný na starostlivosť, výlučne matka. Otec sa o maloletého zatiaľ nezaujíma. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd zveril maloletého do osobnej starostlivosti matky. Styk otca s maloletým súd neupravil, pretože rodičia sa nestýkajú, nekomunikujú, otec dieťa ešte nevidel. Rodičia nemajú zatiaľ predstavu ako sa vytvorí vzťah otca a dieťaťa. Je nevyhnutné v záujme maloletého a tiež právom maloletého aby poznal oboch rodičov a vytváral vzťah s oboma rodičmi. Preto by mali rodičia dať svoju vzájomnú averziu do úzadia a riešiť nadviazanie vzťahu otca a syna.
12. Vzhľadom na to, že súd zveril maloletého do starostlivosti matky, upravil aj vyživovaciu povinnosť otca k maloletému. Súd určil vyživovaciu povinnosť otca vo výške 100 Eur mesačne od narodenia maloletého. Súd vzal do úvahy stav pomerov rodinných, možnosti, schopnosti príjmové a pracovné otca maloletého, možnosti a schopnosti matky maloletého a odôvodnené potreby maloletého dieťaťa. Maloletý je v útlom veku, má pár mesiacov a výdavky na stravu, ošatenie, hygienické potreby zodpovedajúce veku. Maloletému je podávané umelé mlieko, čo nepochybne zvyšuje značne mesačné výdavky na maloletého, keďže nie je kojený. Matka zabezpečuje výlučne osobnú starostlivosť o dieťa, pričom jej jediným príjmom je rodičovský príspevok 270 Eur z ktorého financuje výživu seba a maloletého dieťaťa. Otec sa žiadnou formou nepodieľa na výžive a výchove, starostlivosti o dieťa. Otec maloletého je aktuálne nezamestnaný, poberá dávku v nezamestnanosti 270 Eur mesačne. Predtým pracoval v pracovnom pomere ako stavebný pomocný robotník s príjmom 460 Eur v čistom. Pracovný pomer bol ukončený dohodou bez uvedenia dôvodu. Súd neakceptoval otcom uvádzaný dôvod ukončenia pracovného pomeru, že na strane zamestnávateľa došlo k znižovaniu stavu zamestnancov z dôvodu pandémie a príchodu zimy. V týchto prípadoch je v Zákonníku práce presný postup ak zamestnávateľ chce ukončiť pracovný pomer z dôvodu znižovania stavu zamestnancov alebo dôjde k organizačným zmenám. V týchto prípadoch ak sa pracovný pomer skončil dohodou zákon povinne vyžaduje, aby bol vyššie uvedený dôvod aj v dohode o skončený pracovného pomeru uvedený. Podľa názoru súdu otec nepreukázal, že sa nevzdal príjmu a zamestnania bez dôležitého dôvodu. Súd teda neprihliadol na skutočnosť, že otcov príjem je aktuálne len dávka v nezamestnanosti a preto nemohol vychádzať z jeho aktuálnej situácie, ale prihliada na jeho potenciálne možnosti a schopnosti. Otec maloletého je v produktívnom veku, nemá zníženú schopnosť vykonávať pracovnú činnosť. Je schopný sa zamestnať a dosahovať príjem z ktorého dokáže platiť výživné vo výške 100 Eur mesačne. Od ukončenia stredoškolského vzdelania pracuje na pozíciách v stavebníctve, má niekoľkoročnú prax a skúsenosti, ktoré mu umožňujú dosahovať príjem určite vyšší ako je minimálna mzda, mal by byť schopný nájsť si aj za súčasných podmienok zamestnanie, kde bude dosahovať príjem aj 600 Eur mesačne v čistom. Z úradnej činnosti súdu z iných konaní je známe, že napríklad aj operátor vo výrobe vie dosiahnuť príjem 600 - 700 Eur v čistom. Vzhľadom na to, že otec dlhodobo žije u svojich rodičov má tam aj nižšie výdavky na bývanie. Súd neprihliadol na záväzok otca z titulu platenia manželského výživného. Svojím konaním sám zapríčinil vznik tohto dlhu, zobral na seba riziko. Ako manžel mal počas trvania manželstva vyživovaciu povinnosť k manželke, ktorá nepracovala a počas manželstva zostala tehotná, pričom manžel neplnil vyživovaciu povinnosť. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti súd určil výživné vo výške
100 Eur mesačne od narodenia dieťaťa 14.8.2020. Výživné na maloleté dieťa možno priznať najviac tri roky spätne od začatia konania z dôvodov hodných osobitného zreteľa. V danom prípade konanie začalo 31.8.2020 avšak súd priznal výživné na maloletého spätne od narodenia dieťaťa 14.8.2020. Súd zohľadnil skutočnosť, že určitý čas trvalo zotavenie a návrat matky do bežného života po pôrode.
13. Vzhľadom na skutočnosť, že otec na maloletého výživným neprispel, vzniklo otcovi zročné výživné za obdobie od 14.8.2020 do 30.11.2020 vo výške 358,06 Eur. Suma pozostáva z pomernej časti výživného za mesiac august vo výške 58,06 Eur (100 Eur : 31 dní x 18 dní z mesiaca august 2020) a zo zaostalého výživného za mesiace september, október, november vo výške 300 Eur (3mesiace x 100 Eur). Sumu zročného výživného súd povolil otcovi splácať v pravidelných mesačných splátkach po 20 Eur spolu s bežným výživným od mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti rozsudku s poukazom na § 232 ods. 4 Civilného sporového poriadku, pod následkami straty výhody splátok.
14. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti rozsudku je možné podať odvolanie na Okresný súd Komárno v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia. Podľa § 363 CSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 ods. 1 CMP odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie neprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení
neskorších predpisov, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. Ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§376 ods. 1 CMP).