Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2T/25/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, samosudca JUDr. Miroslav Majerník na hlavnom pojednávaní konanom dňa 02.12.2020 v Rožňave, takto

rozhodol:

Podľa písmeno a/ obžalovaného X. B., nar. XX.XX.XXXX v O., trvale bytom T. P. XXX,

o s l o b o d z u j e

spod obžaloby prokurátora okresnej prokuratúry Rožňava, sp. zn. zo dňa 18.09.2018 za skutok právne kvalifikovaný ako zločin skrátenia dane a poistného podľa , písmeno d/ a prečin daňového podvodu podľa , ktorý mal spáchať tak, že

ako konateľ obchodnej spoločnosti D., s. r. o., so sídlom O., A. T. D. Č.. X, IČO: XXXXXXXX, daňový subjekt - mesačný platca dane z pridanej hodnoty, v daňovom priznaní podanom dňa 26.10.2015 za zdaňovacie obdobie mesiaca september 2015, v úmysle neoprávnene si uplatniť nárok na vrátenie dane z pridanej hodnoty a znížiť daňovú povinnosť neoprávnene zaúčtoval dodávateľské faktúry za dodané služby, pod číslami:

- 2015/10 zo dňa 30.09.2015, základ dane 11.000 EUR, daň z pridanej hodnoty 2.200 EUR, celková suma 13.200 EUR za prenájom hnuteľných vecí,

- 2015/11 zo dňa 30.09.2015, základ dane 7.500 EUR, daň z pridanej hodnoty 1.500 EUR, celková suma 9.000 EUR za čistiace a upratovacie práce,

- 2015/12 zo dňa 30.09.2015, základ dane 10.000 EUR, daň z pridanej hodnoty 2.000 EUR, celková suma 12.000 EUR za prenájom hnuteľných vecí,

- 2015/13 zo dňa 30.09.2015, základ dane 4.000 EUR, daň z pridanej hodnoty 800 EUR, celková suma 4.800 EUR za čistiace a upratovacie práce,

- 2015/14 zo dňa 30.09.2015, základ dane 6.850 EUR, daň z pridanej hodnoty 1.370 EUR, celková suma 8.220 EUR za čistiace a upratovacie práce,

- 2015/17 zo dňa 30.09.2015, základ dane 1.200 EUR, daň z pridanej hodnoty 240 EUR, celková suma 1.440 EUR za čistiace a upratovacie práce,

- 2015/18 zo dňa 30.09.2015, základ dane 2.100 EUR, daň z pridanej hodnoty 420 EUR, celková suma 2.520 EUR za čistiace a upratovacie práce,

- 2015/19 zo dňa 30.09.2015, základ dane 3.900 EUR, daň z pridanej hodnoty 780 EUR, celková suma 4.680 EUR za čistiace a upratovacie práce,

- 2015/20 zo dňa 30.09.2015, základ dane 3.500 EUR, daň z pridanej hodnoty 700 EUR, celková suma 4.200 EUR za sprostredkovanie v oblasti obchodu,

- 2015/21 zo dňa 30.09.2015, základ dane 3.450 EUR, daň z pridanej hodnoty 690 EUR, celková suma 4.140 EUR za prenájom hnuteľných vecí,

- 2015/22 zo dňa 30.09.2015, základ dane 4.100 EUR, daň z pridanej hodnoty 820 EUR, celková suma 4.920 EUR za čistiace a upratovacie práce,

- 2015/23 zo dňa 30.09.2015, základ dane 3.400 EUR, daň z pridanej hodnoty 680 EUR, celková suma 4.080 EUR za čistiace a upratovacie práce, od spoločnosti J.-J., s. r. o., so sídlom P., A. C. XX, okres O., IČO: XXXXXXXX, pričom k zdaniteľnému plneniu v skutočnosti nedošlo, čím skrátil daň o sumu 3.884,12 EUR a neoprávnene si uplatnil nárok na vrátenie dane z pridanej hodnoty vo výške 8.315,88 EUR, ku škode štátneho rozpočtu Slovenskej republiky, v zastúpení Daňovým úradom Košice, Pobočka Rožňava, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

odôvodnenie:

Prokurátor okresnej prokuratúry v Rožňave podal dňa 18.09.2018 obžalobu na obvineného X. B. pre zločin skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 2 písm. d) Tr. zák. a prečin daňového podvodu podľa § 277a ods. 1 Tr. zák., na tom skutkovom základe ako to je opísané vo výroku tohto oslobodzujúceho rozsudku.

V predmetnej trestnej veci už bolo rozhodnuté rozsudkom dňa 03.04.2019. Po podaní odvolania prokurátorom krajský súd rozhodnutím zo dňa 20.12.2019 napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znova prejednal a rozhodol. Krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia okrem iného uviedol: „rozhodnutie okresného súdu je predčasné a dôkazy boli v tomto štádiu konania vyhodnotené jednoznačne, v prospech obžalovaného. Rozsudok súdu o oslobodení obžalovaného spod obžaloby sa musí vždy opierať o nepochybne zistené závery. V trestnom konaní sú predmetom dokazovania všetky skutočnosti dôležité pre rozhodnutie vo veci samej. Predmetom dokazovania sú aj všetky skutočnosti, z ktorých možno zistiť, za akých okolností, a z akých príčin bol trestný čin spáchaný. Odvolací súd poukazuje, že spravidla vždy existujú dve skupiny dôkazov, a to dôkazy svedčiace v prospech obžalovaného a dôkazy svedčiace v jeho neprospech. Úlohou súdu je preto veľmi citlivo a uvážlivo vyhodnocovať každý dôkaz samostatne a zároveň všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. Nie je možné iba mechanicky pri existencii protichodných dôkazov poukázať na zásadu „in dubio pro reo“. Je potrebné, aby súd zákonným spôsobom získané dôkazy prísne logicky vyhodnotil a poukázal na ich vierohodnosť a pravdivosť. Použitie zásady „in dubio pro reo“ je možné len vtedy, keď súd po vykonaní všetkých dostupných dôkazov a po ich vecnom zhodnotení nemôže bezpečne ustáliť, ktorá z viacerých verzií zodpovedá objektívnej pravde. Vykonanie všetkých potrebných dôkazov slúži súdu, aby ich mohol náležite zákonným spôsobom vyhodnotiť a dospieť k spoľahlivému záveru. Je nepochybné, že pri vzájomnom obchodovaní medzi firmami D. s.r.o. a J. - J. s.r.o. sa zistili typicky podozrivé spôsoby podvodného správania sa (okolnosti zistené daňovým úradom vo vzťahu k svedkovi I. J., vystavenie faktúr v jeden deň, neurčité výpovede svedkov, ktorí si pamätali iba tie skutočnosti, ktoré neboli rozhodné pre trestné stíhanie a podobne). Úlohou okresného súdu bude preto doplniť znalecké dokazovanie z odboru písmoznalectva tak, ako to navrhol odvolateľ vo vzťahu k pravosti podpisov svedka I. J. na faktúrach, ako i ostatných listinách, ktoré podpisoval v mene spoločnosti J. - J. s.r.o. Taktiež je na zváženie, či nie je potrebné pribrať do konania i znalca z odboru ekonomika - účtovníctvo, ktorý by z existujúcich materiálov vedel vyhodnotiť účtovný pohyb medzi oboma spoločnosťami, vrátane pohybu na účtoch v bankách, stav peňazí v pokladni, ekonomickú situáciu v spoločnostiach (či boli v pluse alebo mínuse), oprávnenosť fakturácii vzhľadom na reálnosť týchto úkonov. Javí sa za vhodné zistiť, či mala spoločnosť J. - J. s.r.o. aj iné obchodné aktivity v rozhodnom období.“

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, svedkov, znalcov, listinnými dôkazmi a po zrušení veci krajským súdom znaleckým dokazovaním a na základe toho zistil skutkový stav tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaný sa vo výpovedi v prípravnom konaní dňa 23.10.2017 obmedzil na tvrdenie, že služby fakturované spoločnosťou J.-J. s.r.o. boli pre jeho spoločnosť riadne vykonané a zúčtované v účtovníctve. Išlo o upratovacie práce a prenájom hnuteľných vecí na stavbách, na ktorých boli práce vykonávané spoločnosťou D. s.r.o. Z týchto dôvodov sa necíti byť vinným. Obžalovaný následne počas celého priebehu trestného stíhania využil svoje právo a odmietol vypovedať.

Svedok I. J., konateľ spoločnosti J.-J. s.r.o., na hlavnom pojednávaní v súlade s využil svoje právo a odmietol vypovedať. Súd v zmysle prečítal jeho výpoveď z prípravného konania zo dňa 16.11.2017 (č. l. 35-36), kedy bol vypočutý po začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia. Z prečítanej výpovede tohto svedka vyplýva, že spoločnosť J.-J. s.r.o. bola už dávnejšie predaná, nepamätal si však komu. Osobu obžalovaného X. B. pozná, pretože s ním bol v obchodných vzťahoch. Robil pre neho upratovacie práce na stavbách. Tieto boli riadne vyfakturované a faktúry mu boli aj preplatené. Obžalovanému tiež prenajímal rôzne mechanizmy potrebné k prácam, ktoré mal on sám v prenájme z Maďarska. Nepamätal si, aké množstvo zákaziek pre neho robil. Účtovníctvo mu robila jedna pani, ktorej meno nevedel uviesť. Nevedel sa vyjadriť k jednotlivým faktúram, ktoré sú predmetom skutku. Práce boli vykonávané na rôznych miestach na Slovensku. Vykonávali ich živnostníci, ktorých platil na ruku. Napriek výzve vyšetrovateľa nepredložil žiadne doklady súvisiace s činnosťou spoločnosti, pretože ich odovzdal jej novému majiteľovi.

Z protokolu daňového úradu Košice č. 94771/2016 zo dňa 31.05.2016 (č. l. 109-115, 250-256), vypracovaného svedkyňou Mgr. I. Y. vyplýva, že platiteľ dane podal za kontrolované obdobie, t. j. september 2015, daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty, v ktorom uviedol nadmerný odpočet v sume 8.315,88 EUR. Správca dane preveroval zdaniteľné odvody so spoločnosťou J.-J. s.r.o. Preverených bolo dokopy 12 faktúr konkrétnych spoločností, ako sú opísané v protokole, predmetom ktorých bol prenájom hnuteľných vecí a čistiace a upratovacie práce. V rámci preverovania Daňový úrad Košice aj prostredníctvom svojich daňových orgánov a miestneho zisťovania u I. J. dňa 19.02.2016 zistil, že od 28.08.2015, kedy sa stal konateľom spoločnosti J.-J. s.r.o., ako sám uviedol na základe predložených faktúr, práce vykonané neboli, nevyhotovoval žiadne faktúry, podpis na faktúrach nepatril jemu a jeho spoločnosť nemala žiadnu pečiatku. Ďalej uviedol, že nevie predložiť žiadne doklady. Konateľom spoločnosti sa stal tak, že ho oslovil neznámy človek, dal mu podpísať nejaké doklady, za čo mu sľúbil finančnú odmenu, ktorú nikdy nedostal. Z protokolu je ďalej zrejmé, že I. J. ešte v tento deň telefonicky kontaktoval pracovníkov, ktorý vykonávali miestne šetrenie s tým, že chce zmeniť výpoveď. Stalo sa tak dňa 24.02.2016, kedy už uviedol, že pri pôvodnej výpovedi nevypovedal pravdu, pretože bol pod vplyvom alkoholu z predchádzajúcej oslavy. Potvrdil, že preverované faktúry sám vystavil a aj podpísal a k plneniu došlo na základe zmluvy uzavretej s jedným kolegom z Maďarska, ktorý mu dovážal hnuteľné veci, s ktorými sa ďalej pracovalo pre spoločnosť D. s.r.o. Na základe vyššie uvedeného správca dane nadobudol podozrenie, že výpoveď tohto svedka sa nezakladá na pravde a nemôže potvrdiť, že fakturované práce boli aj reálne vykonané. Správca dane potom prešetroval miestnym zisťovaním, či boli vykonávané práce tak, ako sú deklarované, a to konkrétne na dvoch faktúrach č. 2015/17 a č. 2015/18 zo dňa 30.09.2015. Toto miestne zisťovanie bolo vykonané na Obecnom úrade Trakovice a na Slovenskej pošte, pobočka Horné Otrokovce. Z odpovedí na dožiadanie vyplýva, že daňový subjekt Slovenská pošta, a. s., ani Obecný úrad Trakovice nemali žiadny obchodný vzťah so spoločnosťou J.- J. s.r.o. ani so spoločnosťou D. s.r.o.

Svedkyňa Mgr. I. Y. na hlavnom pojednávaní vypovedala zhodne s tým, ako je to podrobne opísané vo vyššie uvedenom protokole z daňovej kontroly. U daňového subjektu S. F. s.r.o., ktorý je právnym nástupcom spoločnosti D. s.r.o., bola vykonaná daňová kontrola. Preverované boli vecné, reálne uskutočnenia obchodov. Daňový úrad na základe výsledkov daňovej kontroly, najmä vzhľadom na obsah výpovedí I. J., ktorý odvolal svoje pôvodné tvrdenia, nadobudol pochybnosti a predpokladal, že predmetné práce neboli v skutočnosti vykonané. Z tohto dôvodu vykonal následne hlbšie zisťovanie vo vzťahu k náhodne vybratým subjektom, materskej škole v obci Trakovice a Slovenskej pošte a.s. v Horných Otrokovciach. Preveril tvrdenia I. J. a predmet vystavených faktúr v súvislosti s upratovacími prácami. Keďže nebolo potvrdené vykonávanie prác, daňový úrad neuznal vystavené faktúry. Svedkyňa ďalej uviedla, že v ostatných faktúrach správca dane nepreveroval písomne, ani miestnym zisťovaním, či práce boli vykonané. Podklady k daňovej kontrole boli daňovému úradu zaslané konateľom spoločnosti D. s.r.o. Nepamätala sa, ktoré z faktúr boli uhrádzané prevodným príkazom a ktoré v hotovosti. Pokiaľ boli faktúry uhrádzané v hotovosti mohli to byť len faktúry do výšky 5.000,- EUR a mal by byť vyhotovený príjmový, alebo výdavkový pokladničný doklad. Svedkyňa taktiež uviedla, že spoločnosťou D. s.r.o. im boli zaslané aj ďalšie doklady, avšak ani u jednej z faktúr neskúmala, či došlo reálne k prevodom cez bankové účty. V súčasnosti sa v zmysle právneho poriadku táto skutočnosť pre potreby daňového konania neskúma. Na hlavnom pojednávaní dňa 03.04.2019 bola svedkyňa opätovne vypočutá a v tejto výpovedi uviedla, že príjmové a výdavkové doklady pri faktúrach do 5000,- EUR daňový úrad nemal k dispozícii, pretože bol predpoklad, že práce ktoré boli fakturované neboli reálne vykonané. Z týchto dôvodov ani výpisy z účtov o pohybe fakturovaných súm v peňažnom ústave Tatrabanka neboli

skúmané, zhodne tak ani fotokópie zmlúv medzi oboma subjektmi. Pre pracovníkoch daňového úradu pri kontrole boli podstatné závery miestneho zisťovania a konkrétna rozporná výpoveď svedka I. J.. Svedkyňa na hlavnom pojednávaní sa podrobnejšie vyjadrovala k faktúre 2015/17 a 2015/18. Išlo o práce na objekte materskej škole Trakovice a Obecnom úrad Horné Otrokovce. Na základe vyžiadaných potvrdení z obecného úradu, ktorých obsahom bol záver, že práce vykonávané neboli sa aj pracovníci daňového úradu s tým stotožnili. Svedkyňa potvrdila, že v čase vykonávania daňovej kontroly nemala k dispozícii výpoveď svedka C. C., ktorý tieto práce vykonával a v subdodávke sa na prácach podieľala aj stavebná spoločnosť D. s. r .o., Rožňava. Ďalej uviedla, že ak by neuznala iba faktúry vystavené za práce vykonané v materskej škole a na pošte, výška rozdielu medzi uplatneným nadmerným odpočtom a tým, ktorý by bol daňovým úradom uznaný, by predstavovala sumu 660,- EUR.

Svedkyňa S. J. vypovedala, že v minulosti pre spoločnosti O.-D. s.r.o. a spoločnosť D. s.r.o. vykonávala účtovníctvo. Konateľmi týchto spoločností boli C. K. a C. Ü., ktorých osobne poznala. V roku 2015 sa spoločnosti stali platcami DPH, čo majiteľom nevyhovovalo, a preto bol uskutočnený odpredaj týchto spoločností. Spoločnosť O.-D. s.r.o. bola predaná I. J., s novým názvom J.-J. s.r.o. a spoločnosť D. s.r.o. bola predaná obžalovanému X. B.. Ako účtovníčka sa podieľala na vyhotovovaní zmlúv, ktoré následne boli overované a novými majiteľmi zaslané na registráciu do obchodného registra. S obžalovaným X. B. sa dohodla na sprostredkovaní prác v súvislosti s vyhotovovaním výkazov na odoslanie daňových priznaní, poradenstva, ostatných ekonomických vecí, a to prostredníctvom elektronickej komunikácie, ktoré následne zasielala daňovému úradu. Na vyhotovovaných faktúrach označovala, o akú platbu ide, či je to platba bankovým prevodom alebo v hotovosti. Na faktúrach kontrolovala ich správnosť z hľadiska účtovníctva a pokiaľ neboli úplné, tak sa následne doplňovali. Na predložených faktúrach je jej podpis a pečiatka, čím potvrdzovala ich úhrady. Je tam aj poznámka, či to bolo bankovým prevodom alebo v hotovosti a v pečiatke na faktúre je uvedený dátum, kedy podľa výpisu účtu mala byť prevedená úhrada. Keď išlo o úhradu v hotovosti nachádza sa tam poznámka „V-HP“ k čomu mali byť vystavené aj príjmové a výdavkové pokladničné doklady. Nachádza sa tam dátum úhrady v hotovosti. Pri vypĺňaní týchto údajov musela mať k dispozícii pokladničné doklady týkajúce sa úhrad konkrétnych faktúr, pretože inak by ich nevedela vyplniť. Ďalej uviedla, že v čase, keď mala byť vykonaná daňová kontrola spoločnosti D. s.r.o. zhromaždila všetky potrebné doklady podľa požiadavky daňového úradu. Tieto doklady odovzdala obžalovanému, ktorý ich mal zaslať na daňový úrad. Ten doplnenie dokladov nežiadal. K predloženým faktúram, ktoré sú aj predmetom skutku sa vyjadriť nevedela. Potvrdila však, že ona vyhotovovala záznamy tak, ako sú uvedené v knihe záväzkov (č. l. 157 a nasl.). Z týchto výpisov vyplýva, že k dátumu 30.09.2015, kedy mali byť vystavené všetky faktúry, spoločnosť D. s.r.o. evidovala ešte neuhradené faktúry. Ovšem k dátumu 31.12.2015 už faktúry pre spoločnosť J.-J. s.r.o. boli uhradené. V súvislosti s firmou konateľa I. J. J.-J. s.r.o. sa vyjadriť nevedela. Stretla sa iba s účtovnými dokladmi od tejto spoločnosti, a to v súvislosti s faktúrami spoločnosti D. s.r.o. Na hlavnom pojednávaní dňa 03.04.2019 v podstate zopakovala podstatné okolnosti akým spôsobom a v akom rozsahu pomáhala s účtovnými dokladmi spoločnosti D. s. r. o., O.. Kompletizovala faktúry na požiadanie obžalovaného a vrátane kompletného účtovníctva bolo povinnosťou obžalovaného to zaslať daňovému úradu. Svedkyňa sa vyjadrovala, že mala k dispozícii pri kompletizovaní faktúr aj pokladničné doklady, pričom postačovalo v tom čase, aby mala k dispozícii výdavkový pokladničný doklad spoločnosti D. s. r. o., O., pretože na tomto výdavkovom pokladničnom doklade bol už zároveň podpis príjemcu spoločnosti J.-J. s. r. o., P..

Z obsahu výpovedí svedkov S. T., I. I. a B. D., majiteľov stavebných firiem, vyplýva, že spolupracovali so spoločnosťou D. s.r.o. v súvislosti so stavebnými prácami. Svedkovia sa nepamätajú, či na stavbách robila aj firma J.-J. s.r.o. Posledný menovaný svedok sa vyjadroval aj k tomu, že niektoré firmy si v súvislosti so stavebnými prácami fakturovali aj dodávku pracovných náradí, či upratovacie a čistiace práce. Výpovede týchto svedkov sú dokumentované aj listinnými dôkazmi, a to pripojenými fotokópiami faktúr a výpismi z bankových účtov (č. l. 72-79). Pochopiteľne sú to doklady, ktoré sa týkajú iných prác vykonaných obžalovaným prostredníctvom svojej spoločnosti D. s.r.o. pre už vyššie uvedené spoločnosti.

Svedok C. C. na hlavnom pojednávaní potvrdil, že firma obžalovaného, subdodávateľsky vykonávala pre jeho firmu stavebné práce na rekonštrukcii pošty v Horných Otrokovciach a rekonštrukciu materskej škôlky v obci Trakovice. Išlo o rôzne búracie práce, prerábanie omietok, obkladov, dlažby. Používali sa pritom rôzne pracovné nástroje, vŕtačky, kladivá, zbíjačky. Tieto práce, pokiaľ si svedok pamätal, boli vykonávané pred tromi rokmi v priebehu necelých troch mesiacov. Za vykonané práce boli vyhotovené faktúry, ktoré boli aj riadne preplatené (č. l. 427-430).

Z listinných dôkazov (č. l. 279-289), ale aj fotokópií faktúr vyplýva, že v mesiaci september 2015 boli vykonávané stavebné práce na vyššie uvedených objektoch. Tieto práce vykonávala firma D. s.r.o., Horné Otrokovce, ktorej konateľom bol svedok C. C.. Na prácach sa podieľala aj firma obžalovaného X. B., D. s.r.o., ktorej konateľ práce vyfakturoval a tieto mu boli preplatené.

V trestnom spise sú založené aj listinné dôkazy, a to Protokol Daňového úradu Košice č. 94771/2016 zo dňa 31.05.2016 (č. l. 109 - 115, duplicitne aj na č. l. 250 - 256) a tomuto protokolu predchádzajúce listiny daňových úradov o poverení daňovej kontroly, o oznámení daňovej kontroly, výzvy na predloženie dokladov a zápisníc z ústneho pojednávania a vypočutia obžalovaného Daňovým úradom Košice (č. l. 120-124) a zápisnice z ústneho pojednávania svedka I. J. z Daňového úradu Banská Bystrica (to isté aj na č. l. 227-239).

V rozhodnutí Daňového úradu Košice č. 1195015/2016 zo dňa 29.06.2016 (č. l. 136-140, 257-261) boli vyrubené daňovému subjektu S. F. s.r.o., W. X, T., ako právnemu nástupcovi spoločnosti D. s.r.o., v rámci vlastnej daňovej povinnosti na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2015 suma 3.884,12 EUR a nepriznaný nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie september 2015 suma 8.315,88 EUR.

Z Protokolu o dodaní tovaru a služieb (č. l. 143-151) vyplýva, že spoločnosť D. s.r.o. ako platiteľ dane podal za kontrolované zdaňovacie obdobie, mesiac september 2015, daňové priznanie, v ktorom uviedol ako základ dane sumu 61.621,- EUR, z čoho predstavuje základná sadzba dane sumu 20.640,08 EUR a daň sumu 12.324,20 EUR. Nadmerný odpočet uviedol vo výške 8.315,88 EUR. Daňový subjekt STOPKA s.r.o. uskutočnil dodanie tovarov a služieb vo výške základu dane v sume 61.621,- EUR, ako to vyplýva z evidencie DPH (č. l. 143-151) pre odberateľov X. I., E. I. - V., spoločnosť D. s.r.o., spoločnosť B.. D. s.r.o. - B. D., a spoločnosť T. s.r.o. - S. T.. Z týchto listinných dôkazov (č. l. 152) vyplýva, že hlavným dodávateľom tovaru a služieb v danom zdaňovacom období bola spoločnosť J.-J. s.r.o., a to vychádzajúc z uplatneného odpočtu dane z tovarov a služieb v celkovej sume 20.648,01 EUR.

Súd prečítal aj listinné dôkazy (č. l. 156-157), na ktoré poukázala pri výpovedi svedkyňa Ing. S. J. v súvislosti s vyhotovovaním účtovných dokladov, a to knihy záväzkov, keď k termínu 30.09.2015 spoločnosť D. s.r.o. evidovala svoje peňažné záväzky podľa jednotlivých faktúr, ako sú opísané v obžalobnom návrhu, ktoré boli dňom 31.12.2015 uhradené pre spoločnosť J.-J. s.r.o.

Fotokópie faktúr, Zmluvy o prenájme pracovného náradia, základné podmienky o prenájme, preberacie protokoly a konkrétny opis prenajatých pracovných nástrojov s uvedením ich hodnoty podľa jednotlivých dní a cenových relácii (č. l. 163-220) dokumentujú vzájomné obchodné vzťahy medzi spoločnosťami J.-J. s.r.o. a spoločnosťou D. s.r.o. Z fotokópie faktúr je tiež evidentné, že každá faktúra má potrebné náležitosti, spôsob úhrady, či už platobným príkazom alebo v hotovosti, dátum kedy bola faktúra uhradená, ako to vypovedala svedkyňa Ing. S. J..

Z obsahu výpisov z účtov Tatra banky a. s. (č. l. 268-269, 274-276) je evidentné, že faktúry č. 2015/10 až č. 2015/14 boli poukazované z účtu spoločnosti D. s.r.o. na účet spoločnosti J.-J. s.r.o.

Z obsahu správy (č. l. 279) vyplýva, že na základe nájomnej zmluvy v obecných priestoroch Horné Otrokovce Slovenská pošta prevádzkuje poštové služby. Zároveň bolo z tejto správy potvrdené, že v kritickom období boli realizované rekonštrukčné práce na náklady obce. Tieto skutočnosti vyplývajú aj zo správy č. l. 281. V materskej škôlke v obci Trakovice boli taktiež vykonávané stavebné práce v mesiacoch júl až august. Práce vykonávala spoločnosť D. s.r.o. Horné Otrokovice. Vykonanie týchto stavebných prác je dokladované aj fotokópiami faktúr (č. l. 282-284, 293).

Svedok mjr. Ing. O. V. vypovedal, že z obchodného registra skúmal spôsob zániku spoločností D. s.r.o. a J.-J. s.r.o. Vo všeobecnosti platí, že spoločnosti sa zlučujú spôsobom, akým k tomu došlo aj v tomto prípade, vtedy, keď majú v úmysle jednak sa zbaviť účtovných dokladov, jednak svojich povinností voči daňovému úradu. Obe tieto spoločnosti zanikli zlúčením tak, že na konci pod poslednou zlúčenou spoločnosťou, kde sa nachádza aj J.-J. s.r.o. je zlúčených rádovo sto až dvesto firiem. V ostatnom vychádzal z previerky daňového úradu.

Svedok JUDr. M. Y. sa na hlavnom pojednávaní vyjadroval iba všeobecne k výsledkom daňovej kontroly ako to vyplýva z konečného protokolu o tejto kontrole.

Rešpektujúc pokyn krajského súdu prvostupňový súd pribral do konania Kriminalistický a expertízny ústav Policajného zboru za účelom preverenia podpisov I. J., či podpisy na predložených dokumentoch sú pravé a zhodné. Zo záverov znaleckého posudku predneseného znalcom na hlavnom pojednávaní vyplýva, že niektoré porovnávacie vzorky neboli vhodné na skúmanie, nakoľko predložené kópie sa úplne alebo vo väčšej časti prekrývali s kópiou odtlačku pečiatky, teda tieto sporné podpisy boli hodnotené ako neskúmateľné. Niektoré vzorky boli hodnotené ako ťažšie skúmateľné a to vzhľadom na jednoduchosť podpisu. V prípade porovnávacích podpisov vhodných na skúmanie dospeli k záveru, že sporné podpisy vyhotovila jedna a tá isté osoba, resp. nemôžu potvrdiť ani vylúčiť I. J. ako pisateľa sporných podpisov.

Rovnako súd postupujúc v intenciách rozhodnutia krajského súdu pribral do konania znalkyňu Ing. C. J., z odboru ekonómia a manažment, odvetvie účtovníctvo a daňovníctvo, ktorá na hlavnom predniesla závery ňou vypracovaného posudku, podľa ktorého došlo k hotovostným platbám v sledovanom období september 2015 v úhrnnej výške 4.608,- EUR so smerom platieb zo D. s.r.o. do J.-J. s.r.o. Bezhotovostné platby v období od 01.09.2015 až 31.12.2015 boli vo výške 173.214,- EUR. Fakturované služby zo strany J.-J., s.r.o. pre spoločnosť D., s.r.o. v období september 2015 boli v úhrne 61.000,- EUR (čistiace a upratovacie práce 33.050,- EUR, prenájom hnuteľných vecí 24.450,- EUR a sprostredkovanie obchodu 3.500,- EUR). K pohybom na účte v bankách oboch spoločností uviedla, že kreditné pohyby na bankovom účte spoločnosti J.-J., s.r.o. v období od 01.09.2015 do 31.12.2015 pozostávajú z bezhotovostných prevodov prevažne od spoločnosti D. s.r.o. (z celkových kreditných pohybov na bankovom účte tvoria 71%, 26% od spoločnosti K. P. D., s.r.o., jeden prípad je od spoločnosti F. s.r.o. a nevýznamnou položkou v dvoch prípadoch je úhrada od O. C. /2x200,- EUR/ a úhrada od T. C. 200,- EUR). Debetné pohyby v období od 01.09.2015 do 31.12.2015 pozostávajú predovšetkým z hotovostných výberov z bankového účtu priamo alebo prostredníctvom bankomatu, tieto transakcie tvoria 94 % všetkých pohybov. Dňa 30.09. bola vykonaná jedna bezhotovostná platba vo výške 15.000,- EUR. V dvoch prípadoch došlo k bezhotovostnej úhrade DPH na účet správcu dane. Znalkyňa upozornila na skutočnosť, že po nabehnutí kreditu na bankový účet bol vykonaný za krátky čas výber týchto prostriedkov v hotovosti. K debetným pohybom z bankového účtu J.-J. s.r.o. uviedla, že v období od 01.09.2015 až 31.12.2015 boli tieto v celkovej výške 243107,66 EUR, z toho výbery hotovosti z bankového účtu boli vo výške 227.930,- EUR, t.j. 94 %. Z pohybov na bankovom účte nevyplýva, že by spoločnosť J.-J. s.r.o. používala prijaté peňažné prostriedky na zabezpečenie svojej podnikateľskej činnosti. Pri objeme 173.214,- EUR, ktoré spoločnosť D. s.r.o. poukázala v období od 01.09.2015 až 31.12.2015 na účet spoločnosti J.-J. s.r.o. sa na účte spoločnosti J.-J., s.r.o. nachádza jediná debetná platba vo výške 15.000,- EUR, ktorá mohla predstavovať platbu faktúry za nakúpené služby. Reálnosť poskytnutia služieb na faktúrach úzko súvisí s osobami, ktoré tieto služby mohli reálne vykonať. Znalkyňa na základe dostupných podkladov nevedela určiť stav peňazí v pokladni a celkovú ekonomickú situáciu spoločnosti J.-J., s.r.o. Stav spoločnosti D. s.r.o., teda stav pokladne ku dňu 30.09.2015 bol vo výške 2.751,85 EUR. Hospodársky výsledok spoločnosti STOPKA s.r.o. za obdobie september 2015 bol vo výške 12.262,65 EUR. Znalkyňa vyjadrila názor, že vo veci reálnosti uskutočnenia deklarovaných plnení je potrebné nazerať na spoločnosť J.-J. s.r.o., či spoločnosť bez prevádzky, zamestnancov a s pohybmi na bankovom účte mohla služby, ktoré sú predmetom fakturácie skutočne vykonať. Okrem iného znalkyňa konštatovala, že okrem aktivít so spoločnosťou D. s.r.o., mala spoločnosť J.-J. s.r.o. aktivity aj so subjektom K. P. D. s.r.o. Obchodným aktivitám s inými subjektmi pohyby na bankovom účte nenasvedčujú. K daňovým povinnostiam znalkyňa predniesla, že za zdaňovacie obdobie september 2015 je výsledkom nadmerný odpočet vo výške 8.315,88 EUR, ako to vyčíslil daňový subjekt D. s.r.o. v podanom daňovom priznaní. Po vylúčení predmetných prijatých faktúr do spoločnosti J.-J. s.r.o., z ktorých DPH predstavuje čiastku 12.200,- EUR, by bola daňová povinnosť vo výške 3.884,12 EUR. V závere posudku znalkyňa predniesla, že prostredníctvom doložených zmlúv ku každej spornej faktúre sa daňový subjekt D. s.r.o. snažil preukázať a formálne aj preukázal, že nakúpené služby bezprostredne súvisia s jeho ekonomickou činnosťou. Vecné naplnenie dodávky služieb od spoločnosti J.-J. s.r.o. preukázané nebolo.

Na hlavnom pojednávaní znalkyňa okrem iného zvýraznila, že vychádzala len z dokladov, ktoré mala k dispozícii, teda z výpisov z bankového účtu za obdobie september 2015 až december 2015 a mala len účtovné doklady od spoločnosti D. len za september 2015. Na základe týchto dokladov za september

nevedela potvrdiť ani vyvrátiť úhradu sumy 47.220,- EUR. Uviedla však, že na faktúrach sa nachádza poznámka účtovníčky o hotovostnej platbe, na základe čoho predpokladá, že k hotovostnej úhrade došlo. Rovnako predniesla, že dohodnutá suma mohla byť teoreticky uhradená aj mimo mesiacov september- december 2015 hoci aj bankovým prevodom. Taktiež podľa znalkyne mohlo dôjsť aj k zálohovej platbe pred septembrom, pričom nevylúčila platbu v hotovosti pre pána J..

Podľa orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo a v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán.

Podľa pri rozhodovaní na hlavnom pojednávaní, na verejnom zasadnutí, alebo na neverejnom zasadnutí smie súd prihliadnuť len na tie dôkazy, ktoré boli v tomto konaní vykonané.

Súd obdobne ako v rozsudku zo dňa 03.04.2019 dôvodí, že trestné stíhanie proti obžalovanému bolo začaté na podklade daňovej kontroly vykonanej pracovníkmi Daňového úradu Košice a na podklade vyhotoveného protokolu. V zmysle týchto dôkazov malo byť zistené, že spoločnosť J.-J. s.r.o. nevykonávala žiadne práce deklarované vo faktúrach, a preto obžalovaný X. B. nebol oprávnený uplatňovať si v mene spoločnosti D. s.r.o. žiadny odpočet dane. V zmysle už citovaných protokolov daňového úradu mali byť tieto skutočnosti preverované aj miestnym zisťovaním a opakovaným výsluchom svedka I. J., konateľa spoločnosti J.-J. s.r.o. Pracovníčky daňového úradu vykonávajúce kontrolu považovali napriek všetkým ďalším skutočnostiam za objektívnu jeho výpoveď zo dňa 19.02.2016, v ktorej uviedol, že jeho spoločnosť žiadne práce nevykonávala, nemá ani pečiatku a na dokladoch nie sú jeho podpisy. V rámci miestneho zisťovania bol tento svedok opakovane daňovým úradom vypočutý dňa 22.02.2016. Svoju pôvodnú výpoveď v celom rozsahu zmenil a potvrdil vykonávanie prác. Rozpor vysvetlil tým, že prvýkrát bol po oslave a vypovedal zle. Podľa názoru súdu výpoveď tohto svedka zo dňa 19.02.2016 nemôže byť objektívna, aj z toho dôvodu, že spoločnosť J.-J. s.r.o. mala vlastnú pečiatku a jej odtlačky sa nachádzajú na faktúrach a tiež je tam podpis svedka I. J.. Týmito skutočnosťami je podľa názoru súdu v celom rozsahu vyvrátená úvaha svedkyne Mgr. Y. o tom, ktorá z výpovedí svedka I. J. je pravdivá a ktorá nie je pravdivá. Závery svedkyňa premietla aj do celkovej kontroly. V súvislosti s miestnym zisťovaním boli preverované dve faktúry, konkrétne na Obecnom úrade Trakovice a Slovenskej pošte a.s., pobočka Horné Otrokovce. Dôkazmi bola preukázaná skutočnosť, že stavebné práce boli vykonávané spoločnosťou D. s.r.o. a pre túto spoločnosť boli subdodávateľsky vykonávané práce spoločnosťou obžalovaného X. B., čo potvrdil svedok C. C., konateľ spoločnosti D. s.r.o.

Vypočutí svedkovia S. T., E. I. a B. D. potvrdili, že s firmou obžalovaného v minulosti spolupracovali pri vykonávaní rôznych stavebných prác. B. D. potvrdil, že bežnou praxou medzi firmami je aj účtovanie prenájmu stavebného náradia alebo strojov či upratovacie a čistiace práce. V nadväznosti na vyššie uvedené súd poukazuje na listinné dôkazy nachádzajúce sa v spise na (č. l. 163-220), kde okrem fotokópii faktúr sú pripojené aj zmluvy o prenájme pracovného náradia, podmienky prenájmu, preberacie protokoly, konkrétny opis prenajatých pracovných nástrojov, ich hodnota na celkovú dĺžku prenájmu a to medzi spoločnosťami J.-J. s.r.o. a spoločnosťou D. s.r.o.

Ako vyplýva z obsahu výpovede svedkyne Mgr. I. Y., daňový úrad na tieto dôkazy vôbec neprihliadol, hoci svedčia o reálnosti vykonávaných prác a následne aj opodstatnenosti uplatnenia nárokov na vrátenie dane v zmysle jednotlivých faktúr. Svedkyňa potvrdila, že daňovému úradu boli doručené výpisy z účtu spoločnosti J.-J. s.r.o. a D. s.r.o., a to konkrétne vo faktúrach č. 2015/10 až 2015/14. Napriek tejto skutočnosti vyššie uvedená svedkyňa potvrdila, že tieto skutočnosti neboli vôbec predmetom skúmania. Okrem vyššie uvedeného Daňový úrad Košice nezohľadnil ani ďalší dôkaz. Na č. l. 156 je založená fotokópia výpisu z knihy záväzkov spoločnosti D. s.r.o. ku dňu 30.09.2015. Z jeho obsahu je evidentné, že ku dňu 30.09.2015 táto spoločnosť dlhovala podľa jednotlivých faktúr záväzky pre spoločnosť J.-J. s.r.o. vo výške, ako je to ustálené v skutku obžaloby. Na druhej strane, na č. l. 157 je výpis z knihy záväzkov ku dňu 31.12.2015, z ktorého je evidentné, že k tomuto dátumu došlo k úhrade všetkých faktúr pre oprávnenú spoločnosť. Daňový úrad pri tom postupoval v súlade s právnym poriadkom a predpismi, ktoré ho v daňovom konaní zaväzujú. Podľa názoru súdu však ide o dôležité dôkazy, ktoré významne ovplyvňujú dôkaznú situáciu v trestnom konaní.

Dokazovaním nebolo jednoznačne a bez pochybností preukázané, že obžalovaný svojím konaním naplnil všetky obligatórne znaky skutkových podstát žalovaných skutkov, a teda, že úmyselným konaním dosiahol, že mu v porovnaní so sumou dane určenej zákonom nebola zo strany príslušného orgánu vyrubená žiadna daň, čím došlo k skráteniu dane vo väčšom rozsahu, a že si týmto konaním navyše neoprávnene uplatnil nárok na vrátenie dane z pridanej hodnoty vo väčšom rozsahu. Uvedené nebolo podložené ani doplneným dokazovaním v intenciách pokynu krajského súdu, kedy znalkyňa nevyvrátila možnosť úhrady faktúr mimo mesiacov september až december 2015 hotovostne, či hoci aj bankovým prevodom, resp. zálohovou formou.

Podľa obžaloby prokurátora konanie obžalovaného spočívalo v tom, že ako konateľ obchodnej spoločnosti D. s.r.o., ktorá bola mesačným platcom dane z pridanej hodnoty, v daňovom priznaní podanom dňa 26.10.2015 za zdaňovacie obdobie mesiaca september 2015 v úmysle neoprávnene si uplatniť nárok na vrátenie dane z pridanej hodnoty a znížiť daňovú povinnosť neoprávnene zaúčtoval dodávateľské faktúry za dodané čistiace a upratovacie práce a prenájom hnuteľných vecí od spoločnosti J.-J. s.r.o., pričom k zdaniteľnému plneniu v skutočnosti nedošlo, čím mal skrátiť daň o sumu 3.884,12 EUR a neoprávnene si uplatnil nárok na vrátenie dane z pridanej hodnoty vo výške 8.315,88 EUR. Na hlavnom pojednávaním však vykonané dokazovanie nedalo podklad na vyvodenie záveru, že čistiace a upratovacie práce ani prenájom hnuteľných vecí spoločnosťou J.-J. s.r.o. sa napriek vystaveným faktúram a bankovým prevodom reálne neuskutočnili, čím došlo k protiprávnemu konaniu vykazujúcemu znaky žalovaných trestných činov. Zo spisu daňového úradu vyplýva, že faktúry vystavené za dodané služby boli riadne zaevidované a obsahovali predpísané náležitosti. Z bankových účtov oboch spoločností boli vykonané transakcie korešpondujúce s fakturovanými cenami služieb. V prípade platby v hotovosti vo veciach faktúr nepresahujúcich zákonom predpísanú sumu 5.000,- EUR síce neboli predložené výdavkové pokladničné doklady, avšak táto skutočnosť sama osebe ešte nevyvracia, že položka mohla byť reálne naozaj zaplatená. Aj keď žiadny z vypočutých svedkov nemohol potvrdiť, že by si spomínal na spoločnosť J.-J. s.r.o., ktorá mala na stavbách subdodávateľsky vykonávať služby pre spoločnosť obžalovaného, každý z nich pripustil, že je možné, že táto spoločnosť na stavbách pracovala bez ich vedomia. Dôkazy vykonané v súdnom konaní svojou kvalitou a kvantitou neviedli k potvrdeniu obžalobného návrhu a zároveň sa im nepodarilo vyvrátiť vyhlásenia obžalovaného o nevine, na ktoré sa zúžili jeho obhajobné tvrdenia po tom, čo v konaní využil svoje právo a odmietol vypovedať, a to ani vo vzťahu k prácam vykonaným na Obecnom úrade Trakovice a Slovenskej pošte a.s., pobočka Horné Otrokovce.

Súd pripomína, že jednou zo základných zásad nášho právneho poriadku je zásada „in dubio pro reo“, ktorá vychádza z princípu prezumpcie neviny. Z uvedeného vyplýva, že o skutkovom stave preukazujúcom vinu páchateľa nesmú byť žiadne pochybnosti. Akýkoľvek vysoký stupeň podozrenia sám osebe nestačí na to, aby mohol tvoriť zákonný podklad pre odsudzujúci výrok súdu. Použitie tejto zásady prichádza do úvahy vtedy, ak pochybnosti, ktoré vznikli v trestnom konaní o dokazovanej skutočnosti, trvajú aj po vykonaní a zhodnotení všetkých dostupných dôkazov, ktoré môžu reálne prispieť k náležitému zisteniu skutkového stavu, a to v rozsahu nevyhnutnom na objektívne, stavu veci a zákonu zodpovedajúce spravodlivé rozhodnutie.

Výrok o vine zo spáchania trestného činu, nie je možné založiť len na indíciách, domnienkach, alebo len na pravdepodobných skutkových záveroch. Výrok o vine musí byť založený na skutkovom stave, o ktorom nie sú dôvodné (rozumné) pochybnosti a ktorý nepochybne vyplýva z vykonaných dôkazov.

K dokazovaniu daňových trestných činov je nutné poznamenať, že daňové konanie a trestné kona- nie majú svoje špecifiká. V daňovom konaní sa uplatňuje obrátené dôkazné bremeno a prezumpcia pravdivosti záverov správcu dane. V trestnom konaní sa uplatňuje prezumpcia neviny až do času kým súd právoplatným rozsudkom na podklade vykonaných dôkazov nevysloví opak, pričom povinnosť dokazovať vinu majú orgány činné v trestnom konaní. Obe konania sú samostatné a navzájom sa dopĺňajú, najmä prostredníctvom preberania výsledkov daňových kontrol do trestného konania, avšak sú na sebe nezávislé.

Okresný súd aj po doplnení dokazovania v intenciách rozhodnutia krajského súdu nedospel k inému záveru ako pri prvom rozhodnutí a teda nebolo jednoznačne bez pochybností preukázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný. Okresný súd v celom rozsahu splnil pokyn krajského súdu. Úlohy boli vykonané, avšak ani ich výsledok nespôsobil dôkaznú situáciu, na základe ktorej by bolo

možno uzavrieť, že obžalovaný je vinným zo žalovaného skutku. Na základe úloh uložených krajským súdom a ich výsledku taktiež nebolo jednoznačne a bez pochybností preukázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný. Súd zohľadňoval závery nadriadeného orgánu uvedené v rozhodnutí, že pri vzájomnom obchodovaní medzi firmami D. s.r.o. a J.-J. s.r.o. sa zistili typicky podozrivé spôsoby podvodného správania sa (okolnosti zistené daňovým úradom vo vzťahu k svedkovi I. J., vystavenie faktúr v jeden deň, neurčité výpovede svedkov, ktorí si pamätali iba tie skutočnosti, ktoré neboli rozhodné pre trestné stíhanie a podobne), avšak tieto podozrivé spôsoby neboli jasne preukázané, preto súd za takejto dôkaznej situácie nemohol učiniť iné rozhodnutie ako postupom podľa § 285 o oslobodení spod obžaloby. Vzhľadom na dôkaznú núdzu je súd toho názoru, že v konaní nebolo bez akýchkoľvek rozumných pochybností preukázané, že skutok, pre ktorý je obžalovaný trestne stíhaný, sa skutočne stal, t. j. že si obžalovaný v úmysle neoprávnene uplatniť nárok na vrátenie dane z pridanej hodnoty a znížiť daňovú povinnosť neoprávnene zaúčtoval dodávateľské faktúry za dodané čistiace a upratovacie práce a prenájom hnuteľných vecí, na základe čoho ho bolo nevyhnutné podľa spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Rožňava oslobodiť. Vzhľadom na množstvo objektívnych dôkazov ktoré sú citované v predchádzajúcej časti odôvodnenia tohto rozsudku nie je možné sa uspokojiť iba s obsahom správy, respektíve protokolu o daňovej kontrole a vychádzať z toho, že vôbec nedošlo k reálnemu výkonu prác, ktoré boli následne aj fakturované. V posudzovanej veci bolo preto nevyhnutné použiť zásadu „in dubio pro reo“, ktorá vyplýva z ustanovenia 2 ods. 4 , keďže aj po vykonaní dôkazov v súdnom konaní a ich následnom zhodnotení, stále zostali pochybnosti o dokazovaných skutočnostiach (porovnaj R 28/1998). Keďže súd dospel k záveru, že nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý sa vedie stíhanie, v rozsudku sa nevenoval naplneniu jednotlivých znakov skutkových podstát žalovaných trestných činov.

Z vyššie uvedených dôvodov súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Rožňava do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takej osoby, oznámením je až doručenie. Odvolanie má odkladný účinok. (§ 306/2) Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2)

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§ 308/2)

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)

- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2)

- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1) Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.