Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_51Er-367-2017.pdf
PDF · 75.58 KB
Case nature
Area
Subarea
51Er/367/2017
Uznesenie
Okresný súd Trnava vo veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného: M.. A. O., G.. XX.XX.XXXX, E. K. U. XXX, XXX XX Š., J. M.: M. Ž., G.. XX.XX.XXXX, E. K. U. XXX, XXX XX Š., proti povinnému: B. O., G.. XX.XX.XXXX, E. K. I.É. J. XXX, I. J., právne zastúpený: JUDr. Michal Antal, advokát so sídlom Hlavná 13, 917 01 Trnava, vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Ing. Roman Liščák, v zastúpení: JUDr. Lukáš Liščák, Exekútorský úrad Hlohovec so sídlom Nám. Sv. Michala 5, 921 01 Hlohovec, o vymoženie bežného výživného vo výške 120,- Eur mesačne, splatné vždy do 15. Dňa v mesiaci vopred, s účinnosťou od 01.03.2017 a nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 13.01.2016 do 28.02.2017 vo výške 280,- Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu z a s t a v u j e.
II. Súdnemu exekútorovi sa náhrada trov exekúcie n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v aktuálnom znení, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
2. Poverením Okresného súdu Trnava č. 5207*214122 zo dňa 20.04.2017 bol súdny exekútor JUDr. Ing. Roman Liščák v zmysle § 45 ods. 1 zákona NR SR č. 233/1995 Z. z., o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení do 31.03.2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“) poverený vykonaním exekúcie v prospech oprávneného na základe exekučného titulu - Rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 16P/2/2016 - 89 zo dňa 27.10.2016, právoplatného dňa 07.12.2016 a vykonateľného dňa 21.11.2016.
3. Dňa 03.10.2018 bol tunajšiemu súdu doručený návrh povinného označený ako „Návrh na odklad exekúcie a návrh na zastavenie exekúcie“. Povinný v tomto návrhu uviedol, že žiada o odklad exekúcie v zmysle ustanovenia § 56 ods. 2 Exekučného poriadku, pretože k nedoplatku na bežnom výživnom došlo nedopatrením a nešlo z jeho strany o úmyselné konanie. Ihneď po doručení upovedomenia o začatí exekúcie sa povinný dobrovoľne v 14 dňovej lehote dostavil na exekútorský úrad a ním požadovanú sumu podľa jeho vyčíslenia v celosti ihneď uhradil (a to vrátane trov exekúcie). Nedoplatok na výživnom vznikol tým, že povinný pozabudol v banke zmeniť výšku trvalého príkazu na úhradu výživného z pôvodnej sumy 100,- € na sumu zvýšeného výživného vo výške 120,- € plus splátky vo výške 30,- € na zameškané výživné priznané Rozsudkom OS Trnava č. k. 16P/2/2016-89 zo dňa 27.10.2016 spätne ku dňu 13.1.2016. Povinný ďalej poukázal na skutočnosť, že od podania návrhu oprávneného súdnemu exekútorovi, až do doručenia poverenia súdnemu exekútorovi oprávnená neoznámila súdnemu exekútorovi za mesiace marec, apríl, máj 2017 úhrady vo výške 3 x 100,- € spolu 300,- € napriek tomu, že povinný úhrady riadne realizoval na jej účet. Až po doručení upovedomenia o začatí exekúcie dňa 24.5.2017 povinný priamo na úrade súdneho exekútora ústne namietal skutočnosť,
že nebola pri vymáhaní nedoplatku na zročnom výživnom zohľadnená úhrada vo výške 300,- €, ktorú povinný za uvedené mesiace riadne uhradil. Súdny exekútor následne vyzval oprávneného, aby úhrady potvrdil. Oprávnený dodatočne oznámil úhradu súdnemu exekútorovi a ten ju zohľadnil v exekučnom konaní. Z tohto dôvodu preto povinný navrhoval, aby súd povolil odklad exekúcie v zmysle ustanovenia § 56 ods. 2 Exekučného poriadku, pretože možno očakávať, že exekúcia bude zastavená v zmysle § 57 ods. 1 Exekučného poriadku v spojení s ustanovením § 80 Exekučného poriadku.
4. Povinný ku svojmu návrhu priložil aj kópiu zápisnice súdneho exekútora, v ktorej je uvedené, že sa povinný dňa 06.06.2017 dostavil do exekútorského úradu súdneho exekútora. Povinný ďalej súdu predložil kópie bankových dokladov - úhrad na bankový účet zástupcu maloletého oprávneného, v ktorej sú uvedené platby v celkovej výške 300,- Eura a ďalej k svojmu návrhu priložil povinný aj kópiu potvrdenia o vykonaní zrážok zo mzdy vo výške 120,- Eur mesačne od zamestnávateľa zo dňa 01.10.2018, pričom zrážky sú povinnému vykonávané od mesiaca 7/2017. Z týchto dôvodov nie je ďalej potrebné ani účelné vedenie exekúcie na bežné výživné do budúcnosti.
5. Dňa 24.09.2020 bolo súdu doručené podanie súdneho exekútora, ktorý uvádza, že povinný platí bežné výživné riadne a včas. Zároveň súdny exekútor oznámil, že si neuplatňuje trovy exekúcie, nakoľko boli uhradené povinným.
6. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
7. Podľa § 57 ods. 3 Exekučného poriadku, ak sa exekúcie týka niektorý z dôvodov zastavenia len sčasti alebo ak sa exekúcia vykonala v širšom rozsahu, než stačí na uspokojenie oprávneného, exekúcia sa zastaví len čiastočne.
8. Podľa § 101 Exekučného poriadku, na návrh povinného môže súd zastaviť exekúciu prikázaním pohľadávky z účtu v banke, ak sa odpisovanie pohľadávky vykonáva už len na bežné výživné a možno predpokladať, že povinný bude výživné plniť ďalej dobrovoľne. Proti tomuto rozhodnutiu je odvolanie prípustné.
9. Podľa § 64 Exekučného poriadku, spôsob vykonania exekúcie určí exekútor, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 167 a 172).
10. Podľa § 63 Exekučného poriadku, ak podkladom na exekúciu je exekučný titul, v ktorom sa ukladá povinnosť zaplatiť peňažnú sumu, exekúciu možno vykonať a) zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, b) prikázaním pohľadávky, c) predajom hnuteľných vecí, d) predajom cenných papierov, e) predajom nehnuteľnosti, f) predajom podniku, g) príkazom na zadržanie vodičského preukazu.
11. Podľa § 61b Exekučného poriadku, exekúciu možno vykonať len v rozsahu pohľadávky vyplývajúcej z exekučného titulu, jej príslušenstva a trov exekúcie (§ 57 ods. 3); to neplatí, ak sa exekúcia vykonáva predajom hnuteľnej veci, ktorá sa nedá rozdeliť, alebo predajom nehnuteľnosti a povinný nemá dostatok iného majetku, z ktorého by bolo možné uspokojiť pohľadávku oprávneného.
12. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je zákonnou povinnosťou, ktorá v sebe zahŕňa právo dieťaťa na výživu a s tým korešpondujúcu povinnosť obidvoch rodičov dieťa vyživovať. Z povahy výživného vyplýva, že právo na výživné je osobným právom dieťaťa. Ak si vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu určenú právoplatným rozhodnutím súdu alebo súdom schválenou dohodou povinný rodič neplní, dieťa má právo domáhať sa splnenia tejto povinnosti jej núteným výkonom, teda exekúciou. Pri vymáhaní pohľadávok výživného je oprávneným dieťa, v prospech ktorého je výživné priznané, a povinným je rodič, ktorému bola uložená povinnosť platiť výživné.
13. Dôvody pre zastavenie exekúcie vo všeobecnosti špecifikuje ustanovenie § 57 Exekučného poriadku. Dôvodom zastavenia exekúcie podľa ustanovenia § 101 Exekučného poriadku je predovšetkým správanie povinného a predpoklad dobrovoľného plnenia rozhodnutím stanovenej povinnosti. Ide o jediný prípad, v ktorom zákon umožňuje povinnému na jeho návrh dosiahnuť zastavenie výkonu rozhodnutia aj vtedy, keď pohľadávka nie je zaplatená a naďalej existuje zákonný podklad na pokračovanie v exekúcii (nárok na výživné trvá). Predpokladom pre aplikovanie tohto ustanovenia je
skutočnosť, že exekúcia je vedená už len pre bežné výživné a nedoplatky za minulú dobu boli v plnom rozsahu uhradené, tiež je potrebné zohľadniť aj predpoklad jeho dobrovoľného platenia do budúcnosti.
14. Na zastavenie exekúcie v takomto prípade nie je právny nárok a je vecou voľnej úvahy súdu, ako rozhodne o návrhu povinného, ktoré rozhodnutie súdu aj vzhľadom na použitie úvahy súdu musí byť riadne zdôvodnené. Táto úvaha musí mať oporu predovšetkým v poznatkoch súdu o tom, kedy možno dôvodne predpokladať, že povinný bude výživné naďalej plniť dobrovoľne, pričom súd pri rozhodovaní o návrhu na zastavenie exekúcie prihliada aj na to, z akého dôvodu sa povinný pôvodne omeškal s plnením vyživovacej povinnosti, ako aktívne sa v rámci svojich možností postavil k splateniu zameškaného výživného a aké je stanovisko oprávneného k zastaveniu exekúcie.
15. Za existujúcej situácie, keď povinný dlhodobo dobrovoľne plní povinnosť uloženú mu súdnym rozhodnutím (exekučným titulom), nemožno trvať na tom, aby pre plnenia - pohľadávky oprávneného splatné v budúcnosti - bola naďalej vykonávaná exekúcia. Nie je dôvodné vykonávať nútený výkon prostredníctvom súdneho exekútora na bežné výživné, vzhľadom na postoj povinného k plneniu súdom uloženej povinnosti bežného výživného. Ust. Exekučného poriadku zakotvujú zásadu, že pri vykonávaní exekúcie treba dôsledne dbať v neposlednom rade i o to, aby nevznikali zbytočné trovy exekúcie. Podľa názoru súdu ďalšie pokračovanie v exekúcii za daného stavu by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti a účelnosti vedenia exekučného konania. Súd s ohľadom na vyššie uvedené v zmysle § 57 ods. 2 v spojení s § 101 Exekučného poriadku exekúciu zastavil.
16. Súd na záver opätovne zdôrazňuje, že ak si povinný nebude plniť vyživovacie povinnosti vyplývajúce z právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu, nič nebráni oprávneným osobám opätovne podať návrh na vykonanie exekúcie.
17. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
18. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
19. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
20. Podľa § 199 Exekučného poriadku, výšku odmeny exekútora, náhrady hotových výdavkov, náhrady za stratu času, spôsob ich určenia a výšku primeraného preddavku na odmenu a na náhradu hotových výdavkov exekútora (§ 196 a § 197 ods. 2) ustanoví ministerstvo po dohode s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.
21. Nakoľko súdny exekútor v podaní, ktoré bolo tunajšiemu súdu doručené dňa 24.09.2020 uviedol, že nežiada rozhodnúť o náhrade trov exekúcie, nakoľko tieto boli povinným uhradené, rozhodol súd tak, že ich náhradu súdnemu exekútorovi nepriznáva.
22. V súlade s vyššie uvedeným súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti výroku o zastavení exekúcie je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Trnava. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Proti výroku o náhrade trov exekúcie odvolanie nie je prípustné.