Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21Saz/2/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach, sudcom Mgr. Mariánom Haladejom, v právnej veci žalobcu: Ferhat ARICA, nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť: Turecká republika, bez cestovného dokladu, toho času umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce, Bitúnková 14, 078 01 Sečovce, Slovenská republika, právne zastúpený: Centrum právnej pomoci, so sídlom Námestie slobody 12, 810 00 Bratislava, IČO: 30 798 841, Kancelária Košice, Murgašova 3, 040 41 Košice, proti žalovanému: Mobilná jednotka Policajného zboru Bratislava, Regrútska 4. 812 72 Bratislava, Slovenská republika, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-BA5-39-036/2024-AV zo dňa 25.02.2024, takto

rozhodol:

I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č PPZ-HCP-BA5-39-036/2024-AV zo dňa 25.02.2024 o predĺžení zaistenia žalobcu: Ferhat ARICA, nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť: Turecká republika, bez cestovného dokladu, toho času umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce, Bitúnková 14, 07801 Sečovce, Slovenská republika

II. N a r i a ď u j e žalovanému, aby bezodkladne prepustil zo zaistenia žalobcu: Ferhat ARICA, nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť: Turecká republika, bez cestovného dokladu, toho času umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce, Bitúnková 14, 07801 Sečovce, Slovenská republika.

III. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobou zo dňa 08.03.2024, predloženou žalovanému dňa 12.03.2024 a doručenou dňa 20.03.2024 Správnemu súdu v Košiciach, sa žalobca domáhal nariadenia , aby po preskúmaní rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-BA5-39-036/2024-AV z 25.02.2024, ktorým bol žalobca zaistený pre účel konania o azyle, podľa o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“), aby bolo toto rozhodnutie žalovaného zrušené a žalobca bol prepustený zo zaistenia.

Administratívne konanie

2. Správny súd na úvod konštatuje, že v čase doručenia žaloby, ako aj v čase rozhodovania o správnej žalobe nemal k dispozícii kompletný žurnalizovaný administratívny spis žalovaného. Z vyjadrenia žalovaného, ako aj vlastným zisťovaním zo strany správneho súdu bolo zistené, že originál administratívneho spisu žalovaného sa nachádza na Najvyššom správnom súde Slovenskej republiky a to z dôvodu konania o kasačnej sťažnosti ktorú podal žalobca v inej veci vedenej na tunajšom súde pod spisovou značkou .

3. V čase rozhodovania mal správny súd k dispozícii listiny a to správnu žalobu zo dňa 08.03.2024, žiadosť o poskytnutie právnej pomoci zo dňa 29.09.2024, rozhodnutie o priznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci zo dňa 06.03.2024, oznámenie žalovaného zo dňa 12.03.2024, odpoveď Migračného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky na žiadosť o poskytnutie informácií zo dňa 27.02.2024, zápisnica o podaní vyjadrenia účastníka konania zo dňa 25.02.2004, žalované rozhodnutie, vyjadrenie správnej žalobe zo dňa 12.03.2024.

4. Žalovaný vypočul žalobcu pred vydaním rozhodnutia dňa 25.02.2024, kde za prítomnosti ustanoveného tlmočníka uviedol, že poučeniam plne rozumel, rovnako aj tlmočníkovi, nemá splnomocnenú osobu, ktorá ho môže zastupovať na území Slovenskej republiky, nemá pri sebe finančné prostriedky, nevie si zabezpečiť ubytovanie na území Slovenskej republiky, nemal sa k čomu vyjadriť jednak k rozhodnutiu o zaistení podľa § 88 ods. 1 písm. b) ani k rozhodnutiu o zaistení podľa § 88a ods. 1 písm. c), nežiadal kontaktovať zastupiteľský úrad a pred vydaním rozhodnutia nežiadal ani nenavrhol nijaké doplnenie dokazovania, uvedenú zápisnicu odmietol podpísať spise.

5. Po vykonaní výsluchov so žalobcom vydal žalovaný žalované rozhodnutie o predĺžení zaistenia podľa , ktorým bola stanovená dĺžka zaistenia na čas nevyhnutný najviac do 25.05.2024. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým že dňa 24.09.2023 bol žalobca prevzatý od orgánov českej polície v rámci readmisie. Na základe vykonanej lustrácie mal za preukázané, že žalobca nemal oprávnenie na zdržiavanie sa na území Slovenskej republiky, z uvedeného žalovaný začal konanie vo veci administratívneho vyhostenia. Vykonaným zisťovaním ďalej zistil, že žalobca je štátnym príslušníkom Tureckej republiky. Žalovaný uviedol, že odišiel z Turecka a celou rodinou letecky do Istanbulu, ďalej do Srbska, Belehradu, Subotice až na hranice s Maďarskom. Z domovskej krajiny odišiel z ekonomických dôvodov a v domovskej krajine mu nehrozila smrť. V čase rozhodovania o prvom zaistení, teda dňa 25.09.2023, nežiadal o udelenie azylu. Žalobca požiadal o udelenie azylu až dňa 02.11.2023. Žalobca bol pôvodne umiestnený v útvare policajného zaistenia v Medveďove, následne bol eskortovaný dňa 29.12.2023 do útvaru policajného zaistenia v Sečovciach. Žalovaným rozhodnutím bolo rozhodnuté o predĺžení zaistenia a to z dôvodu, že doposiaľ nebolo rozhodnuté o žiadosti žalobcu o udelenie azylu zo strany Migračného úradu SR. Žalobcu žalovaný zaistil na čas nevyhnutný najviac do 25.05.2024.

Konanie pred správnym súdom

6. Žalobca podal prostredníctvom Centra právnej pomoci správnu žalobou zo dňa 08.03.2024 vo veci zaistenia, doručenú žalovanému dňa 12.03.2024, žiadal rozhodnutie žalovaného preskúmať, zrušiť a nariadiť jeho prepustenie zo zaistenia a to z dôvodu, že rozhodnutie o zaistení vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, žalovaný dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, predĺženie zaistenia je neúčelné. Zadržanie žalobcu v zaistení je neúčelné, ďalej poukázal, že rozhodnutie o zaistení nie je riadne zdôvodnené, nesplní sa ani účel, pre ktorý je zaistený, žalovaný neuviedol, konkrétne dôvody a prijal nesprávny záver o účel účelovosti jeho žiadosti o azyl, tento záver, nie je riadne zdôvodnený. Žalobca poukázal v žalobe, že má byť zaistený do 25.05.2024. Žalobca dôvodil tým, že rozhodnutie nie je dostatočne zdôvodnené, ak je zaistený podľa , teda ak účelom zaistenia, je skutočnosť, že je žalobca ponechaní v zaistení, aby nedošlo k zmareniu jeho následného odsunu z územia toho štátu, ak existuje dôvodné podozrenie, že žalobca podal žiadosť o udelenie azylu výlučne s cieľom oddialiť a zmariť jeho administratívnom vyhostenie. Žalobu žalobca odôvodnil aj tým, že rozhodnutie o zaistení nie je riadne zdôvodnené, jeho držanie v zaistení na podklade nedostatočne a nedôvodného rozhodnutia, je nezákonné. Rovnako poukázal na skutočnosť, že migračný úrad nerozhodol vo veci do 60 dní od začatia azylového konania, teda žiadosť žalobcu o udelenie azylu nezamietol ako zjavne neopodstatnenú. Žalobca poukazuje na to, že nepredpokladá, že do 25.05.2024 bude ukončené jeho azylové konanie v prvom stupni a aj ďalšie predĺženie zaistenia nad 6 mesiacov už nie je ani prípustné v zmysle . Rovnako poukázal na skutočnosť že žalovaný sa v rozhodnutí nevysporiadal ani so skutočnosťou, že v zákonom stanovených prípadoch, je žiadateľ oprávnený zdržiavať sa na území štátu, ak bude vydané negatívne rozhodnutie v azylovej veci s odkladným účinkom, teda v ďalšom priebehu jeho azylovej veci - ako počas prípadného súdneho konania. Žalobca dôvodí tým, že je zaistení ako žiadateľ o azyl, kde však skutočným motívom je jeho administratívne vyhostenie, takéto zaistenie je neúčelné a je v rozpore s článkom 5 ods. 1 písm. f) Európskeho dohovoru. Žalobca poukazuje,

že je nevyhnutné presvedčivo odôvodniť rozhodnutie o obmedzení osobnej slobody jednotlivca v správnom konaní, nedostatky riadneho odôvodnenia sa nemôžu konvalidovať prípadným dodatočným vysvetlením, respektíve doplňujúcim vyjadrením žalovaného, a tieto nemôžu byť nahrádzané ani prípadným vyjadrením v konaní pred súdom, všetky úvahy musia byť obsiahnuté v rozhodnutí a v jeho odôvodnení, preto sa žalobca oprávnene domáha nariadenia prepustenia z výkonu zaistenia. Poukázal na skutočnosť, že je prvýkrát žiadateľom o azyl na území Slovenskej republiky ako aj na území členského štátu vôbec, nie je preukázaná ani jeho predošlá história útekov a poukazuje, že tu platí prezumpcia proti zaisteniu, ak ide o žiadateľa o azyl.

7. Žalovaný sa svojim podaním zo dňa 12.03.2024 k podanej správnej žalobe vyjadril tak, že so žalobou nesúhlasí v celom rozsahu, žalobu považuje za nedôvodnú a navrhuje, aby správny súd žalobu zamietol, má za to, že zaistenie žalobcu je účelné a efektívne, rozhodnutie je vecne správne a v každej časti dostatočne odôvodnené. Vo svojom vyjadrení žalovaný stručne uviedol genézu zaistení žalobcu; žalobca bol zaistený dňa 25.09.2013 rozhodnutím o zaistení podľa najviac do 25.11.2023, následne dňa 02.11.2023 podal žiadosť o azyl, následkom čoho bolo dňa 25.11.2023 vydané rozhodnutie o zaistení podľa písm c./ , s tým že je zaistený najviac do 25.02.2024. Dňa 25.02.2024 bolo vydané rozhodnutie o predĺžení zaistenia najviac do 25.05.2024 a to podľa ./ . Žalovaný uviedol, že pred vydaním rozhodnutia sa mal možnosť žalobca oboznámiť s celým administratívnym a rovnako sa mal možnosť vyjadriť ku všetkým skutočnostiam ako i skutočnosti, že bude vyhostený do Tureckej republiky. V prvotných zápisniciach uviedol, že z domovskej krajiny odišiel z ekonomických dôvodov a nechce sa tam vrátiť, ďalej uviedol, že mu nehrozí trest smrti a neľudské zaobchádzanie a mal možnosť požiadať o azyl, o čo však pri prvom vypočutí nežiadal. Žalovaný sa k námietke neuplatnenia miernejších foriem zabezpečenia pre účely administratívneho vyhostenia zaoberal a skúmal možnosť uloženia miernejších opatrení, ale považoval za zrejmé, že nemal peňažné prostriedky na zabezpečenie si pobytu na území Slovenskej republiky, nevlastní žiadnu nehnuteľnosť na území Slovenskej republiky, neuviedol ani osobu, kde by mal pobyt a z uvedeného nemohol použiť ani miernejšie opatrenie, akým je hlásenie pobytu. Vyhodnotil však, že riziko úteku žalobcu pri využití miernejších opatrení je vysoké. Žalovaný uviedol, že naďalej trvá účel zaistenia, nakoľko je tu aj reálna možnosť nezotrvania a zmarenia účelu administratívneho vyhostenia. Poukázal, že Migračný úrad Ministerstva vnútra SR naďalej vo veci koná a doposiaľ nerozhodol vo veci žiadosti o azyl. Účelnosť administratívneho vyhostenia vidí aj v tom, že žalobca nepožiadal o medzinárodnú ochranu jednak pri jeho zadržaní v Mobilnej jednotke Bratislava Policajného zboru SR, ani neskôr, v zaistení v Útvare policajného zaistenia v Medveďove. Poukázal na to, že žalobca podal žiadosť o azyl až v momente, keď začalo byť zrejmé, že by došlo k výkonu administratívneho vyhostenia. Žalobca neuviedol také skutočnosti, na základe ktorých by bolo dôvodné očakávať, že je pravdepodobné, že môže byť žalobcovi poskytnutý azyl. Žalobca uviedol, iba ekonomické dôvody, neuviedol však dôvody, ktoré by predstavovali prekážku administratívneho vyhostenia, Odkázal na dostupné štatistiky, kedy v rokoch 2022 a 2024 nebol poskytnutý občanovi Turecka azyl, ale práve naopak, v uvedenom období došlo k úspešnému vystaveniu cestovných dokladov a realizácií administratívneho vyhostenia. Žalobné námietky uvádza žalobca všeobecne, nepredkladá konkrétne skutočnosti, individualizované na konkrétny prípad, žalobu navrhuje zamietnuť ako nedôvodnú.

8. Žalovaný k správnej žalobe pripojil oznámenie žalovaného zo dňa 12.03.2024, v ktorom uviedol, že v súčasnej dobe nedisponuje originálom administratívneho spisu a to z dôvodu, že v danej veci bola podaná žaloba na správnom súde v Bratislave pod sp.zn. , kde bol predložený aj spis. (poznámka súdu jedná sa zrejme o preklep, nakoľko na tunajšom správnom súde v Košiciach je vedené konanie vo veci žalobcu pod sp.z. ). V danej veci uviedol, že žalobu správny súd zamietol a vec sa nachádza na Najvyššom správnom súde SR spolu s administratívnym spisom, ktorý vo veci nerozhodol, nakoľko žalobca podal kasačnú sťažnosť. Rovnako v spise sa nachádza odpoveď na žiadosť o poskytnutie informácií z Migračného úradu Ministerstva vnútra, z ktorej je zrejmé, že v rámci azylovej procedúry bol, so žalobcom vykonaný vstupný aj doplňujúci pohovor, boli zabezpečené potrebné informácie o krajine pôvodu, podklady na vydanie rozhodnutia a v súčasnosti prebieha ich vyhodnocovanie. Rozhodnutie bude vydané a v zákonnej lehote, termín prípadného rozhodovania nie je možné poskytnúť. Ďalej správny súd cituje z vyjadrenia, posledný odstavec: „pre potreby migračného úradu a zistenie skutočnosti, ktorých je založená žiadosť menovaného udelenie azylu, teda nie je nevyhnutné jeho ďalšie umiestnenie v útvare policajného zaistenia“.

9. Správny súd pred nariadením pojednávania zisťoval skutkový stav veci a požiadal žalovaného o súčinnosť a to zistenie aktuálneho stavu, teda či sa žalobca stále nachádza v Útvare policajného zaistenia v A. a je zaistený na základe žalovaného rozhodnutia. Rovnako správny súd zisťoval stav konania na Najvyššom správnom súde SR a to s cieľom zabezpečiť si administratívny spis.

10. Na rozhodnutie o správnej žalobe nariadil správny súd na deň 02.04.2024 so začiatkom o 10:30 hod. pojednávanie, na ktorom sa nezúčastnil žalobca ani jeho zástupca, ktorí svoju neúčasť na ňom ospravedlnil už v správnej žalobe a súhlasili s prejednaním veci v ich neprítomnosti. Rovnako tak, sa tohto pojednávania nezúčastnil ani zástupca žalovaného, pričom svoju neúčasť žalovaný ospravedlnil vo svojom vyjadrení k žalobe. Neprítomná bola aj verejnosť. Zo zápisnice o pojednávaní konanom dňa 02.04.2024 vyplýva, že boli splnené podmienky vyplývajúce z ust. , veta druhá a preto správny súd v tento deň vyhlásil rozsudok vyvesením jeho skráteného písomného vyhotovenia bez odôvodnenia na úradnej tabuli Správneho súdu v Košiciach.

Relevantné právne predpisy

11. Podľa ust. , na účely tohto zákona sa rozumie neoprávneným pobytom zdržiavanie sa cudzinca na území Slovenskej republiky v rozpore so zákonom, osobitným predpisom alebo medzinárodnou zmluvou.

12 Podľa ust. , administratívne vyhostenie je rozhodnutie policajného útvaru o tom, že cudzinec nemá alebo stratil oprávnenie zdržiavať sa na území Slovenskej republiky a je povinný opustiť územie Slovenskej republiky, s možnosťou určenia lehoty na jeho vycestovanie do krajiny pôvodu, krajiny tranzitu, ktorejkoľvek tretej krajiny, do ktorej sa štátny príslušník tretej krajiny dobrovoľne rozhodne vrátiť a ktorá ho prijme, alebo na územie členského štátu, v ktorom má udelené právo na pobyt alebo poskytnutú medzinárodnú ochranu. V rozhodnutí o administratívnom vyhostení sa uvedie aj krajina, do ktorej je cudzinec vyhostený, ak je možné takúto krajinu určiť. V rozhodnutí o administratívnom vyhostení policajný útvar môže uložiť zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky a na územie všetkých členských štátov. Policajný útvar, v rozhodnutí o administratívnom vyhostení, uloží zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky a na územie všetkých členských štátov, ak v rozhodnutí o administratívnom vyhostení neurčí lehotu na vycestovanie podľa .

13. Podľa cudzinca nemožno administratívne vyhostiť do štátu, v ktorom by bol ohrozený jeho život z dôvodov jeho rasy, národnosti, náboženstva, príslušnosti k určitej sociálnej skupine alebo pre politické presvedčenie alebo v ktorom by mu hrozilo mučenie, kruté, neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie, alebo trest. Rovnako nemožno cudzinca administratívne vyhostiť do štátu, v ktorom mu bol uložený trest smrti alebo je predpoklad, že v prebiehajúcom trestnom konaní mu taký trest môže byť uložený.

14. Podľa ust. , policajný útvar administratívne vyhostí štátneho príslušníka tretej krajiny, ak má neoprávnený pobyt na území Slovenskej republiky.

15. Podľa ust. policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny na účel výkonu administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia,

16. Podľa ust. Policajt je oprávnený zaistiť žiadateľa o udelenie azylu, ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny zaisteného podľa alebo písm. b) a ktorý podal žiadosť o udeleniu azylu, ak existuje dôvodné podozrenie, že podal žiadosť o udeleniu azylu výlučne s cieľom oddialiť alebo zmariť jeho administratívne vyhostenie,

17. Podľa o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ministerstvo zamietne žiadosť o udelenie azylu ako neprípustnú, ak a) žiadateľovi udelil azyl2) štát, ktorý nie je členským štátom Európskej únie, a žiadateľ môže efektívne využívať túto ochranu; to neplatí, ak žiadateľa nie je možné do tohto štátu účinne vrátiť, b) žiadateľ prichádza z bezpečnej tretej krajiny; to neplatí, ak v jeho prípade nemožno túto krajinu považovať za bezpečnú tretiu krajinu alebo ak žiadateľa do bezpečnej tretej krajiny nie je možné účinne vrátiť alebo ak ide o maloletého bez sprievodu a nie je to v jeho najlepšom záujme, c) je na konanie o udelenie azylu príslušný iný štát,

d) žiadateľovi udelil azyl2) alebo poskytol doplnkovú ochranu z dôvodu vážneho bezprávia členský štát Európskej únie; to neplatí, ak Slovenská republika súhlasila s premiestnením cudzinca na svoje územie, e) žiadateľ je občanom členského štátu Európskej únie; to neplatí, ak nastali skutočnosti uvedené v osobitnom predpise7) alebo f) ide o opakovanú žiadosť o udelenie azylu, v minulosti sa v konaní o azyle už právoplatne rozhodlo o tom, že sa žiadosť zamieta ako zjavne neopodstatnená, neudeľuje sa azyl, odníma sa azyl, nepredlžuje sa doplnková ochrana alebo sa zrušuje doplnková ochrana a od právoplatnosti rozhodnutia nedošlo k podstatnej zmene skutkového stavu; ministerstvo môže rozhodnúť, či žiadosť o udelenie azylu bola podaná výlučne s cieľom odvrátiť bezprostredne hroziaci výkon vyhostenia zo Slovenskej republiky.

18. Podľa o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ministerstvo zamietne žiadosť o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenú, ak žiadateľ a) odôvodňuje svoju žiadosť o udelenie azylu inými skutočnosťami alebo dôvodmi, ako tými, ktoré sú uvedené v , 10, 13a alebo alebo b) pochádza z bezpečnej krajiny pôvodu; to neplatí, ak v jeho prípade nemožno túto krajinu považovať za bezpečnú krajinu pôvodu.

19. Podľa o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ministerstvo zamietne žiadosť o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenú aj vtedy, ak žiadateľ nespĺňa podmienky podľa , 10, 13a alebo a a) neoprávnene vstúpil na územie Slovenskej republiky a bez vážneho dôvodu nepožiadal o medzinárodnú ochranu bezodkladne po svojom vstupe, b) nepodrobil sa odňatiu daktyloskopických odtlačkov podľa , predložil nepravdivé informácie alebo dokumenty, falšované alebo pozmenené doklady alebo zadržiaval podstatné informácie alebo dokumenty dôležité na konanie o udelenie azylu s úmyslom sťažiť posudzovanie žiadosti o udelenie azylu, d) zdôvodnil svoju žiadosť o udelenie azylu zjavne nesúvislými, protirečivými, nepravdivými alebo nepravdepodobnými vyhláseniami, ktoré sú v rozpore s dostatočne overenými informáciami o krajine pôvodu, e) je pravdepodobné, že zničil alebo sa zbavil svojho cestovného dokladu alebo iného dokladu totožnosti s úmyslom vytvoriť si nepravú totožnosť v konaní o azyle alebo inak sťažiť posudzovanie žiadosti o udelenie azylu, f) predložil svoju žiadosť o udelenie azylu len z dôvodu odvrátiť bezprostredne hroziace vyhostenie z územia Slovenskej republiky, g) ide o opakovanú žiadosť o udelenie azylu a nemožno rozhodnúť podľa dôvodu, že sa podstatne zmenil skutkový stav, predstavuje nebezpečenstvo pre bezpečnosť Slovenskej republiky, predstavuje nebezpečenstvo pre spoločnosť.

20. Podľa o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov Ministerstvo rozhodne podľa odsekov 1 a 2 do 60 dní od začatia konania; po uplynutí tejto lehoty žiadosť o udelenie azylu nemôže byť zamietnutá ako zjavne neopodstatnená.

21. Podľa ust. vety prvej , štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac na šesť mesiacov.

22. Podľa ust. , policajný útvar je povinný skúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia.

23. Podľa nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak, ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Nikoho nemožno pozbaviť slobody len pre neschopnosť dodržať zmluvný záväzok.

24. Podľa čl. 5 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý má právo na slobodu a osobnú bezpečnosť. Nikoho nemožno pozbaviť slobody okrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ sa tak stane v súlade s konaním ustanoveným zákonom: a) zákonné uväznenie po odsúdení príslušným súdom; b) zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby preto, že sa nepodrobila rozhodnutiu

vydanému súdom podľa zákona, alebo preto, aby sa zaručilo splnenie povinnosti ustanovenej zákonom; c) zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby za účelom predvedenia pred príslušný súdny orgán pre dôvodné podozrenie zo spáchania trestného činu, alebo ak sú oprávnené dôvody domnievať sa, že je potrebné zabrániť jej v spáchaní trestného činu alebo v úteku po jeho spáchaní; d) iné pozbavenie slobody maloletého na základe zákonného rozhodnutia na účely výchovného dohľadu alebo jeho zákonné pozbavenie slobody na účely jeho predvedenia pred príslušný orgán; e) zákonné držanie osôb, aby sa zabránilo šíreniu nákazlivej choroby, alebo duševne chorých osôb, alkoholikov, narkomanov alebo tulákov; f) zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby, aby sa zabránilo jej nepovolenému vstupu na územie, alebo osoby, proti ktorej prebieha konanie o vyhostenie alebo vydanie.

25. Podľa čl. 15 ods. 1 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES zo 16. decembra 2008 o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území (ďalej len „návratová smernica“) pokiaľ sa v osobitnom prípade nedajú účinne uplatniť iné dostatočné, ale menej prísne donucovacie opatrenia, členské štáty môžu zaistiť len štátneho príslušníka tretej krajiny, voči ktorému prebieha konanie o návrate, s cieľom pripraviť návrat a/alebo vykonať proces odsunu, a to najmä keď: a) existuje riziko úteku, alebo b) dotknutý štátny príslušník tretej krajiny sa vyhýba alebo bráni procesu prípravy návratu alebo odsunu. Zaistenie sa vždy uskutočňuje na čo najkratšie obdobie, trvá, len pokiaľ prebiehajú prípravy na odsun, a vykonáva sa s náležitou starostlivosťou.

26. Podľa ustanovenia o správnom konaní v platnom znení (ďalej len „“) správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.

27. Podľa ustanovenia § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

28. Podľa ustanovenia v platnom znení (ďalej len „“) správny súd posudzuje správnu žalobu vo veciach zaistenia neformálne a nie je pri svojom rozhodovaní viazaný žalobnými bodmi.

29. Podľa Pre správny súd je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania jeho rozhodnutia, ak ide o konanie podľa až f) a až k).

30. Podľa § Žalobca sa môže správnou žalobou domáhať zrušenia rozhodnutia o zaistení, o predĺžení zaistenia, o predĺžení lehoty zaistenia vydaného podľa osobitného predpisu alebo určenia takého rozhodnutia za nezákonné, ak bol žalobca zo zaistenia prepustený

Právny názor správneho súdu

31. Správny súd v Košiciach ako vecne a miestne príslušný správny súd v konaní vo veciach zaistenia sa oboznámil so správnou žalobou, oboznámil sa s podkladmi, ktoré mal k dispozícii, tak ako je vymedzené vyššie (nemal k dispozícii administratívny spis), vyjadreniami účastníkov konania a to v právnych medziach vznesených žalobných námietok a na pojednávaní konanom dňa 02.04.2024 dospel k záveru, že podaná žaloba je dôvodná a je rozhodnutie zrušiť, vrátiť žalovanému a žalobcu prepustiť zo zaistenia.

32. Správny súd mal ku dňu rozhodovania k dispozícii samotnú správnu žalobu, žiadosť o poskytnutie právnej pomoci, rozhodnutie o priznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci, oznámenie žalovaného zo dňa 12.03.2024 o skutočnosti, že nie je možné predložiť administratívny spis, nakoľko ten sa nachádza na Najvyššom správnom súde SR, Odpoveď na poskytnutie informácií z Migračného úradu MV SR zo dňa 27.02.2024, zápisnica o podaní vyjadrenia spísaná so žalobcom, zo dňa 25.02.2024, rozhodnutie o predĺžení zaistenia zo dňa 25.02.2024, vyjadrenie žalovaného zo dňa 12.03.2024. Predloženie administratívneho spisu nebolo zo strany žalovaného objektívne možné, nakoľko ním v čase rozhodovania o žalobe nedisponoval. Správny súd teda nemal možnosť sa bližšie oboznámiť s jednotlivými skutočnosťami, námietkami, ako i správnosťou postupu, dodržania zákonných lehôt,

plynutia lehôt ako i celkovej dĺžke zaistenia. Vzhľadom na závažnosť, akým inštitút zaistenia zasahuje do základných ľudských práv a slobôd, nemožno od správneho súdu očakávať, že sa len stotožní s nespornými vyjadreniami účastníkov konania, ale v rámci prieskumu, je nevyhnutné sa oboznámiť s celým priebehom administratívneho konania.

33. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, správny súd pri preskúmavaní rozhodnutia sa oboznámil aj s rozhodnutím, ktoré bolo vydané vo veci žaloby o prepustení zo zaistenia(vec tunajšieho súdu ), ako aj rozhodnutím kasaného súdu ktorým bolo toto rozhodnutie potvrdené(vec ). Rozhodnutie o žalobe, predmetom ktorej bolo prepustenie zo zaistenia (vec ). Predmetom súdneho prieskumu v tunajšom konaní nie je však „iba“ žalobný návrh na prepustenie zo zaistenia, teda skúmanie účelnosti, alebo neúčelnosti zaistenia, ale celkovo súdny prieskum celého konania a samotného rozhodnutia vo veci. Správny súd teda bol povinný preskúmať zákonnosť žalovaného rozhodnutia, ale aj konania, ktoré mu bezprostredne predchádzala. Toto však objektívne nemohol vykonať, bez zavinenia žalovaného, žalobcu resp. Najvyššieho správneho súdu SR. Už len skutočnosť, na základe ktorej si správny súd potreboval ustáliť zákonnosť zaistenia, čo do maximálnej lehoty zaistenia, túto nemohol spravodlivo a nestranne preskúmať, overiť si ju z relevantných listinných dokladov, musel by vo všetkom vychádzať zo sporných a nesporných tvrdení účastníkov konania, čo vzhľadom, že sa jedná o zásah do osobnej slobody jednotlivca neprípustné.

34. Správny súd, vzhľadom na skutočnosť, že zákonná lehota na rozhodnutie o správnej žalobe je 7 pracovných dní od jej predloženia na správny súd, správny súd nevidel ani dôvod a zákonné oprávnenie na prerušenie konania a „čakanie“, ako sa rozhodne v predchádzajúcom konaní je v tomto neprípustné.

35. Vzhľadom na túto skutočnosť, že žalobca žiadal preskúmať celé rozhodnutie teda vrátane aj administratívneho konania, ktoré mu predchádzalo, správny súd si nedokázal zabezpečiť administratívny spis (žalovaný nemal možnosť objektívne predložiť ho ), a teda správny súd nemohol sa náležite vysporiadať so všetkými skutočnosťami, či už v žalobe, ale i nad rámec žalobných dôvodov preskúmať zákonnosť konania, ktoré mu predchádzalo, napríklad preskúmať zákonnosť lehôt zaistenia, zákonnosť podávaní vyjadrení (výsluchov) a pod. Správny súd pre rozhodnutie vo veci disponoval len zápisnicou o podaní vyjadrenia, ktorá bola spísaná pred vydaním rozhodnutia žalovaného.

36. Žalované rozhodnutie, ktoré je predmetom prieskumu predstavuje zásah do osobnej slobody jednotlivca, ktorá je chránená nielen , ale aj samotným Dohovorom o ochrane ľudských práv a slobôd. Správny súd teda dal na misku váh spravodlivosti ochranu týchto práv jednotlivca a skutočnosť, že možno teoreticky aj dobré, riadne zdôvodnené rozhodnutie, ktoré však toho času ku dňu rozhodovania súdu nemohlo byť podrobené súdnemu prieskumu pre absenciu administratívneho spisu a nevyhnutného predpokladu zákonnosti rozhodnutia. Rozhodnutie ako také by malo, ak je zákonné, obsahovať podstatné skutočnosti vyplývajúce z administratívneho spisu a zdôvodnenie v logických súvislostiach skutočností zistených správnym orgánom. Pri následnej kontrole zákonnosti správny súd smeruje tieto úvahy, ktoré sú zachytené v rozhodnutí s tým, čo je obsiahnuté v administratívnom spise. V prejednávanom prípade však toto nemožno vykonať, nakoľko správny súd nedisponoval administratívnym spisom.

37. Správny súd na okraj uvádza, že i keď v danom prípade preskúmaval v rámci kasačného konania predchádzajúce rozhodnutie žalobcu, s ktorým (rozhodnutím ) sa správny súd oboznámil, rozhodol v danom prípade rozdielne, nakoľko žalobou bolo žiadané nielen nariadenie prepustenia zo zaistenia, ale súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia samého, ktorému samostatné administratívne konanie, ktoré nemohol objektívne preskúmať. 38. Správny súd navyše odkazuje na vyjadrenie Migračného úradu MV SR, v ktorom migračný úrad uvádza, cit.: „pre potreby migračného úradu a zistenie skutočnosti, ktorých je založená žiadosť menovaného udelenie azylu, teda nie je nevyhnutné jeho ďalšie umiestnenie v útvare policajného zaistenia“. Z uvedeného vyplýva, že jeden z podporných dôvodov zaistenia odpadol, teda zaistenie už je zamerané len na prípadný výkon administratívneho vyhostenia za podmienky negatívneho skončenia azylového konania.

39. Zaistenie, ako inštitút v administratívnom konaní umožňuje obmedziť základné právo na osobnú slobodu a to zo zákonných dôvodov a v nevyhnutnom rozsahu a nevyhnutný čas a zákonným spôsobom. Zákonodarca práve pre tieto dôvody stanovil jednak zákonné lehoty na rozhodnutie vo veci, jednak

lehotu, do ktorej súd musí rozhodnúť, v opačnom prípade by postup súdu predstavoval nezákonný zásah do práv jednotlivcov. Prípadná nečinnosť správneho súdu (pokiaľ by čakal s rozhodnutím až na doručenie administratívneho spisu) by bola na ujmu základných práv žalobcu a takýto postup je neprípustný, nakoľko i samotnému správnemu súdu bola a zákonom zverená právomoc chrániť tieto práva,

40. V tejto súvislosti správny súd uvádza, že podľa článku 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd možno osobu pozbaviť osobnej slobody na základe postupu ustanoveného zákonom vtedy, ak ide o zákonné zatknutie, či iné pozbavenie osobnej slobody, aby sa zabránilo jej nepovolenému vstupu na územie štátu alebo osoby, proti ktorej sa vedie konanie o vypovedaní alebo vydaní. V zmysle ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, aby mohlo byť pozbavenie osobnej slobody zákonné, musí byť efektívne a účelné. Všetky podmienky pritom musia byť splnené súčasne. Pri absencii niektorej z nich nemožno hovoriť o oprávnenom pozbavení osobnej slobody navrhovateľa. Uvedené požiadavky pre zaistenie cudzincov, t.j. účelnosť a efektívnosť, musia byť splnené nielen v čase vydania rozhodnutia o zaistení, ale aj počas celej doby trvania zaistenia, čomu zodpovedá aj povinnosť žalovaného skúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia. Vzhľadom k tomu, že nie je možné preskúmať zákonnosť rozhodnutia pre absenciu administratívneho spisu (stav, ktorý nezavinil žalovaný), v čase rozhodovania musel správny súd vychádzať zo zisteného stavu, ktorý je však nepreskúmateľný. Správny súd dáva do pozornosti aj skutočnosť, že zaistenie je mimoriadny inštitút, ktorým je obmedzená sloboda jednotlivca, táto má byť čo najmiernejšia a efektívna.

41. Na základe vyššie uvedeného správny súd podľa ./ napadnuté rozhodnutie zrušil pre nepreskúmateľnosť, z dôvodu absencie súdneho spisu.

42. Podľa zákona cˇ. , správny súd prizná žalobcovi vocˇi žalovanému právo na úplnú alebo cˇiastocˇnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.

43. O trovách konania súd rozhodol podľa tak, že priznal ich náhradu žalobcovi v celom rozsahu, ktorý bol v konaní úspešný, voči žalovanému. V tejto súvislosti na doplnenie správny súd uvádza, že hoc žalovaný stav, že nemohol objektívne predložiť administratívny spis nijako nezavinil, správny súd pri posudzovaní nároku na náhradu trov konania vychádzal z objektívneho výsledku konania a teda, že žalobca bol úspešný. O výške priznaných trov konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia v tejto veci samej ( ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá sa podáva na Správnom súde v Košiciach v lehote siedmich dní od doručenia rozhodnutia. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť.

Kasačná sťažnosť má odkladný účinok, ak bola podaná proti rozhodnutiu správneho súdu vo veci samej vydanému v konaní o správnej žalobe vo veciach zaistenia a administratívneho vyhostenia ( ).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa a alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa , ak bolo rozhodnuté v ich neprospech

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo

zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.