Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_3Co-2-2020.pdf
PDF · 143.53 KB
Case nature
Area
Subarea
3Co/2/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senát zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Angeliky Sopoligovej a členov senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a JUDr. Petra Tutka v spore žalobkyne: R.. K. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q., R. 1, právne zastúpenej JUDr. Peter Molitoris, PhD., advokát so sídlom v Košiciach, Štúrova 20 proti žalovanému: 1/ R. X., nar. X.X.XXXX, trvale bytom A. XX, t.č. v G. Q. - L., žalovanému 2/ J. T., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Q., Z. XX, právne zastúpenému JUDr. Rastislav Lenart, advokát so sídlom v Košiciach, Pollova 32 , o určenie neplatnosti právnych úkonov , o odvolaní žalovaného v 2.rade proti rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. 38C 191/2014-203 zo dňa 15.11.2017 v spojení s opravným uznesením č.k.38C 191/2014-261 zo dňa 16.10.2019
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e rozsudok v spojení s opravným uznesením vo výrokoch pod č. I., II., III., IV., V. a VI.
II. O d m i e t a odvolanie žalovaného v 2. rade proti výroku č. VII. rozsudku.
III. P r i z n á v a žalobkyni proti žalovaným v 1. a 2. rade 100 % nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom označeným v záhlaví rozhodol v tomto znení:
I. Súd u r č u j e , že Zmluva o prevode členských práv a povinností člena stavebného bytového družstva k bytu č. XX na R. ul. č. X v Q. uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným 1/ dňa 9.7.2014 je n e p l a t n á .
II. Súd u r č u j e , že Zmluva o prevode členských práv a povinností člena stavebného bytového družstva k bytu č. XX na R. ul. č. X v Q. uzavretá medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/ dňa 14.7.2014 je n e p l a t n á .
III. Súd u r č u j e , že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou členského podielu k bytu č. XX na ul. R., súp.č. XXXX, vchod č. 1, zapísaného na LV XXXX, katastrálne územie Ťahanovce, Obec Košice - Ťahanovce, okres Košice I, nachádzajúceho sa na 10. poschodí, ktorého vlastníkom je Stavebné bytové družstvo I a členkou Stavebného bytového družstva I Košice.
IV. Žalobkyňa má n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktoré žalovaní spoločne a nerozdielne zaplatia na účet právneho zástupcu žalobkyne JUDr. Petra Molitorisa, PhD. do 3 dní od doručenia uznesenia, ktorým súd I. inštancie rozhodne o výške tejto náhrady.
V. Vzájomný návrh žalovaného 2/ voči žalobkyni o zaplatenie náhrady škody vo výške 14.768,84 eur z a m i e t a .
VI. Žalovaní 1/ a 2/ vo vzťahu k žalobkyni nemajú n á r o k na náhradu trov konania.
VII. Nárok žalovaného 2/ voči žalovanému 1/ o zaplatenie 35.000 eur v y l u č u j e na samostatné konanie.
2. Opravným uznesením zo dňa 16.10.2019 č.k. 38C 191/2014-261 súd prvej inštancie opravil záhlavie napadnutého rozsudku tak, že priezvisko právneho zástupcu žalovaného v 2.rade správne znie: „K.“ a to v zmysle ust. § 224 CSP, nakoľko došlo k chybe v písaní priezviska právneho zástupcu žalovaného v 1.rade v záhlaví napadnutého rozsudku.
3. Napadnutý rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil tým, že žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 16.7.2014 domáhala voči žalovaným v 1. a v 2. rade určenia, že prevod členských práv k bytu č. XX na R. č. X v Q. na žalovaného v 1.rade je neplatný a že žalobkyňa je naďalej členkou SBD I Košice, Vojenská 4, ako aj nároku na náhradu trov konania.
4. Žalobkyňa v odôvodnení žaloby uviedla, že dňa 9.7.2014 sa so žalovaným 1/ dohodla na prevode členských práv k družstevnému bytu č. XX, nachádzajúceho sa na R. X v Q., pričom odplata za prevod bola dohodnutá v ten istý deň vo výške 60 000 eur. Žalovaný 1/ však trval na tom, že zaplatí celú sumu až vtedy keď dostane doklady o prevode vystavené na svoje meno, čo malo byť na najbližšiu stredu. Žiadala ho, aby sa dostavil do jej bytu, aby podpísali písomnú zmluvu o tom, ako sa dohodli. Žalovaný 1/ prišiel, zmluvu podpísal, ale pri odchode ju vymenil za nepodpísanú kópiu. V pondelok dňa 14.7.2014 na SBD I doručila dodatok k prevodu členských práv, aby sa žalovanému 1/ nevydávali doklady k bytu, jedine za jej prítomnosti. O dve hodiny v ten istý deň jej volala pracovníčka SBD I, že žalovaný 1/ sa pokúsil o prevod členských práv na žalovaného 2/. Okamžite žalobkyňa reagovala a písomne požiadala SBD I, aby zastavili všetky prevody. Žalovaný 1/ neuhradil ani dňa 15.7.2014 dohodnutú sumu za prevod, preto podala trestné oznámenie na žalovaného 1/ a po zistení ďalších skutočností aj na žalovaného 2/. Predmetný prevod považuje za neplatný, pretože v danom prípade ide o simulovaný právny úkon, ktorý nebol urobený vážne (§37 OZ), resp. uvedený právny úkon trpí nezhodou vôle a prejavu, pretože obidve zmluvné strany prejavili niečo iné, než na čom sa skutočne dohodli (§ 44 ods. 1 OZ), pričom zo strany žalovaného 1/ ide jednoznačne o podvod.
5. Žalobkyňa na tieto tvrdenia doručila súdu listinné dôkazy- kúpnu zmluvu z 10.7.2014, trestné oznámenie z 15.7.2014, dodatok pre SBD zo 14.7.2014, žiadosť pre SBD zo 16.7.2014 a navrhla vykonať dôkazy : výsluch strán sporu, svedkyne R. Z., O. XX ,U..
6. Žalovaný v 1. rade sa k žalobe nevyjadril s tým, že žalovaný v 2. rade nárok žalobkyne neuznával, keďže medzi ním a žalovaným v 1.rade došlo k riadnemu prevodu členských práv a povinnosti člena Stavebného bytového družstva podľa § 230 Občianského zákonníka (ďalej len „OZ“) ku dňu 1.7.2014 a po uskutočnení dvoch výberov z banky v celkovej sume 35.000,-eur, ktoré vyplatil žalovanému v 1.rade na zaplatenie odplatnej sumy za prevod členských práv k predmetnému bytu k čomu pripojil aj listiny, na ktoré sa odvolával a ktoré súd citoval - Zmluvu o prevode členských práv a povinností člena SBD uzavretú podľa § 230 Obchodného zákonníka k 1.7.2014 z prevádzajúceho R. X. na nadobúdateľa J. T. podpísanú dňa 14.7.2014 a doručenú SBD Košice I dňa 14.7.2014, Prihlášku a dotazník adresovanú na tlačive SBD Košice I zo dňa 14.7.2014 na meno J. T., potvrdenie o zaplatení poplatku za prevod členských práv v sume 303,20 eur, Doklad z Tatra banky a.s. o výbere hotovosti žalovaným 2/ v sume 25.000 eur dňa 14.7.2014 o 11.42 hod., Potvrdenie o výbere hotovosti z Tatra banky a.s. z účtu T. J. v sume 10.000 eur dňa 14.7.2014 o 11.12 hod., Notársku zápisnicu N 245/2014, Nz 26446/2014, NCRls 26912/2014 spísanú na Notárskom úrade JUDr. Martiny Mižíkovej dňa 14.7.2014 o tom, že dňa 14.7.2014 JN. odovzdal finančnú hotovosť vo výške 35.000 eur R. titulom Zmluvy o prevode členských práv a povinností člena SBD zo dňa 1.7.2014.
7. Predmetom konania je určenie, že Zmluva o prevode členských práv a povinností člena stavebného bytového družstva k bytu č. XX na R. ul. č. X v Q. uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 9.7.2014
je neplatná, ďalej že Zmluva o prevode členských práv a povinností člena stavebného bytového družstva k bytu č. XX na R. ul. č. X v Q. uzavretá medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/ dňa 14.7.2014 je neplatná, ako aj určenie, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou členského podielu k bytu č. XX na ul. R., súp.č. XXXX, vchod č. 1, zapísaného na LV XXXX, katastrálne územie Ťahanovce, Obec Košice - Ťahanovce, okres Košice I, nachádzajúceho sa na 10. poschodí, ktorého vlastníkom je Stavebné bytové družstvo I a členkou Stavebného bytového družstva I Košice.
8. Súd prvej inštancie ako prvé preskúmaval naliehavý právny záujem na podaní takejto žaloby zo strany žalobkyne a to podľa § 80 OSP účinného do 30.6.2016, kedy žaloba bola podaná na súd , ako aj podľa § 137 CSP platného a účinného od 1.7.2016 s odkazom na ust. § 470 ods. 2 CSP a dospel k záveru, že žalobkyňa mala v čase podania žaloby ako aj teraz daný naliehavý právny záujem vo vzťahu k určeniu neplatnosti oboch zmlúv o prevode členských práv a povinnosti spojených s členstvom v bytovom družstve a vo vzťahu k pozitívnemu určeniu členstva a nájomného vzťahu žalobkyne k spornému bytu, keďže v prípade oboch zmlúv išlo o neplatné prevody a žalovaný v 2.rade sa napriek tomu naďalej domáha, aby bol zo strany SBD I zapísaný ako člen družstva a s ohľadom na znenie § 230 Obchodného zákonníka (ďalej len „ObZ“) a stanov SBD I tak hrozí, že by mohol s členskými právami ďalej nakladať, prípadne prejaviť záujem o nadobudnutie bytu do vlastníctva, či znemožniť z toho titulu užívanie bytu žalobkyňou s tým, že spornosť nároku žalobkyne nie je možné odstrániť inak, ako rozhodnutím o tejto žalobe a bez tohto určenia by bolo ohrozené jej právo k spornému bytu, k čomu nemôže dospieť žalobou na plnenie. Predovšetkým pozitívny výsledok konania o tejto určovacej žalobe bude mať vplyv na jej členstvo v družstve a nájomný vzťah s družstvom vo vzťahu k spornému bytu.
9.Následne súd prvej inštancie po vykonaní navrhnutých dôkazov a ich vyhodnotení mal za preukázané, že dňa 9.7.2014 žalobkyňa ako predávajúca a žalovaný v 1. rade ako nadobúdateľ, uzavreli zmluvu o prevode členských práv a povinnosti člena stavebného bytového družstva k 3-izbovému bytu č. XX na XX. poschodí, na R. ul. č. 1, ktorá bola pre SBD I zo strany žalovaného v 1.rade predložená dňa 14.7.2014 s tým, že žalobkyňa a žalovaný v 1.rade sa dňa 4.7.2014 dohodli, že suma odplaty za prevod členských práv a povinnosti člena stavebného bytového družstva k predmetnému bytu bude 60.000,- eur, ktorú žalovaný v 1.rade zaplatí 10.000,-eur v hotovosti k rukám žalobkyne a sumu 50.000,-eur na účet a to v lehote do 16.7.2014.
10. Z obsahu Zmluvy o prevode členských práv a povinností člena stavebného bytového družstva uzavretej dňa 14.7.2014 je zrejmé, že žalovaný 1/ ako prevádzajúci a žalovaný 2/ ako nadobúdateľ, sa dohodli o prevode členských práv a povinností k 3-izovému bytu č. XX na R. ul. č. X s tým, že podľa čl. IV. tejto zmluvy si zostatkovú hodnotu členského podielu vysporiadajú vzájomne medzi sebou. Z poznámky a pečiatky na strane 1 tejto zmluvy vyplýva, že Stavebnému bytovému družstvu I. bola zmluva k prevodu členských práv a povinností predložená 14.7.2014.
11. Žalovaný 1/ a žalovaný 2/ sa dňa 11.7.2014 (v piatok) dohodli, že odplata za prevod členských a povinností k 3-izovému bytu č. XX na R. ul. č. X je 35.000 eur, so splatnosťou k dátumu podpisu zmluvy o prevode, ktorá sa podpísala dňa 14.7.2014 (hneď v pondelok).
12. Je rovnako nesporne preukázané, že žalovaný 2/ v deň prevodu 14.7.2014, zaplatil žalovanému 1/ sumu 35.000 eur ako odplatu za prevod členských práv a povinností k 3-izbovému bytu č. XX na R. ul. č. X v Q. , ako to vyplýva z Notárskej zápisnice N 245/2014, Nz 26446/2014, NCRls 26912/2014 zo 14.7.2014, z potvrdenia o výbere hotovosti z Tatra banky a.s. vo výške 35.000 eur dňa 14.7.2014.
14. Žalovaný 2/ sa stal nájomcom družstevného bytu č. XX, v bloku XXXV na ulici R. č. X v Q., na 10. poschodí, pozostávajúceho z 3 izieb, kuchyne, predsiene, WC, kúpeľne, loggie o výmere 79,40 m2 na základe Nájomnej zmluvy uzavretej medzi SBD Košice I. Košice, L. XX a žalovaným 2/ zo dňa 20.10.2014. Nájomná zmluva bola uzavretá na základe oznámenia SBD Košice I. zo dňa 1.8.2014 o tom, že žalovanému 2/ dňom 14.7.2014 vznikol nárok na uzatvorenie zmluvy o nájme družstevného bytu č. XX, v bloku 308V na ulici R. č. X v Q., na 10. poschodí, pozostávajúceho z 3 izieb, kuchyne, predsiene, WC, kúpeľne, loggie o výmere 79,40 m2.
15. Dňa 20.11.2014 žalovaný 2/ požiadal SBD I. bytový referát L.ošice o odkúpenie sporného bytu do osobného vlastníctva k 31.12.2014.
16. Z vyjadrenia SBD Košice I. Vojenská 14 zo dňa 17.2.2016 vyplýva, že sporný družstevný byt zatiaľ nebol prevedený do vlastníctva žalovaného 2/ z dôvodu obavy, že R. X. získal členské a nájomné práva k uvedenému bytu podvodným spôsobom od Mgr. K. R..
17. Rozsudkom Okresného súdu Košice - okolie pod sp. zn. 6T/112/2015-381 zo dňa 17.3.2016, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 2.4.2016 bolo preukázané, že žalovaný 1/, ako obžalovaný bol uznaný vinným za to, že dňa 4.7.2014 sa v Košiciach na ulici R. X dohodol sa s poškodenou Mgr. K. R. na prevode členských práv k bytu na ul. R. č. 1 v Košiciach, blok 308V, sekcia 1, poschodie X, číslo bytu XX za podmienky, že jej do 16.7.2014 vyplatí Mgr. K. R. sumu 60.000 eur, a dňa 7.7.20XX podpísal na Stavebnom bytovom družstve I. Košice, L. 14 Košice zmluvu o prevode členských práv, ktorú neskôr dňa 9.7.2014 podpísala aj Mgr. K. R., avšak dohodnutú sumu jej neuhradil, pričom od počiatku jednal s úmyslom nevyplatiť jej ju, a hneď následne dňa 14.7.2014 tieto členské práva k bytu previedol na ďalšiu osobu, a to J. T. za odplatu vo výške 35.000 eur, čím poškodenej Mgr. K. R. spôsobil škodu vo výške 66.178,49 eur, a teda, na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak na cudzom majetku značnú škodu, čím spáchal zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, 3 písm. a/ Tr. zák., za čo bol odsúdený podľa § 222 ods. 4 Tr. zák. v spojení s § 36 písm. l, § 37 písm. m, § 38 ods. 2, § 41 ods. 2, § 42 ods. 1 Tr. zák. na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 7,5 roka.
18. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ust. § 230 Obchodného zákonníka (ďalej len „ObZ“), § 34 Obchodného zákonníka (ďalej len „OZ“), § 37, § 49a OZ, § 39 OZ s odkazom na ust. § 193 tretia veta Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).
19. Prejudiciálne súd prvej inštancie riešil otázku platnosti resp. neplatnosti právnych úkonov a to zmluvy o prevode členských práv a povinností k predmetnému družstevnému bytu, uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným v 1. rade a zmluvy o prevode členských práv a povinností k družstevnému bytu, uzavretej medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2.rade a dospel k záveru, že návrh žalobkyne o určenie neplatnosti zmluvy o prevode členských práv a povinností člena stavebného bytového družstva k bytu č. XX na R. ul.č. 1 v Košiciach uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným v 1. rade dňa 9.7.2014 je dôvodný, keďže v konaní bolo nesporne preukázané, že žalobkyňa dňa 9.7.2014 v zmysle ust. § 230 ObZ previedla práva a povinnosti spojené s členstvom v predmetnom bytovom družstve k spornému bytu s tým, že oznámením družstvu dňa 14.7.2014 došlo k prechodu práv a povinnosti spojených s členstvom v Bytovom družstve SBD na žalovaného v 1. rade ako na nadobúdateľa a zároveň žalobkyňa a žalovaný v 1.rade dňa 4.7.2014 uzavreli ústnu dohodu o finančnom vyporiadaní odplaty za prevod v sume 60.000,- eur, ktorý ale žalovaný v 1.rade žalobkyni nevyplatil a po celý čas vo vzťahu k nej konal tak, aby ju uviedol do omylu, čo sa aj stalo, s odkazom na rozsudok Okresného súdu Košice-okolie, sp.zn. 6T 112/2015-381 zo dňa 17.3.2016,ktorým bol žalovaný v 1.rade odsúdený, keďže spôsobil na cudzom majetku značnú škodu titulom zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, 3 písm. a/ Trestného zákona, keďže od počiatku žalobkyňu uviedol do omylu, čím je aj uzavretý právny úkon od počiatku neplatný, t.j. od 9.7.2014 a preto žalovaný v 1. rade nikdy platne nenadobudol členské práva a povinností člena predmetného stavebného bytového družstva k bytu a preto ich nemohol ani platne dňa 14.7.2017 previesť na žalovaného v 2.rade, čím sú obidva prevody neplatné s tým, že platnému prevodu členských práv a povinností zo žalovaného v 1.rade na žalovaného v 2.rade odporuje aj zistenie, že žalovaný nadobudol členské práva a povinnosti člena stavebného bytového družstva v rozpore s ust. § 39 OZ a to aj pre nedovolenosť takéhoto právneho úkonu, čo súd vzhliadol v tom, že dohoda žalovaného v 1.rade a žalovaného v 2.rade zo dňa 14.7.2014 o výške odplaty za členské práva a povinnosti vo výške 35.000,-eur bola neplatná pre rozpor so zákonom č. 18/1996 Z.z. o cenách , keďže je zrejmé, že ide o zhruba polovičnú cenu odplaty v porovnaní s výškou odplaty dohodnutej medzi žalobkyňou a žalovaným v 1.rade (60.000,-eur), ako aj o cenu neobvykle dosiahnutú za obdobné nehnuteľnosti v mieste a v danom čase a súčasne tak o dohodu, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi , pričom žalovaný v 2. rade samotný byt nikdy predtým na vlastné oči nevidel s tým, že za neobvyklú podmienku prevodu súd považoval aj tú skutočnosť, že žalovaný v 2.rade nevenoval pozornosť zisteniu, že členské práva a povinnosti zo žalobkyne na žalovaného v 1.rade boli prevedené v ten istý deň na prevádzajúceho pána X., čo by pri bežnej opatrnosti, ak by tam nebola zo strany žalovaného v 2.rade určitá zainteresovanosť, mal vzbudzovať určitú pochybnosť, pričom samotný byt nikdy predtým na vlastné oči nevidel. Ďalej za neobvyklú podmienku prevodu súd považoval skutočnosť, že žalovaný 2/ nevenoval pozornosť zisteniu, že členské práva a povinnosti zo žalobkyne na žalovaného 1/ boli prevedené v ten istý deň na prevádzajúceho pána X., čo by pri bežnej opatrnosti, ak by tam nebola zo strany žalovaného 2/ určitá zainteresovanosť, malo vzbudzovať určitú pochybnosť. Rozhodne však mal žalovaný 2/ tejto skutočnosti venovať pozornosť potom, ako mu v
deň prevodu, 14.7.2014, v čase, keď bol so žalovaným 1/ u notára za účelom odovzdania odplaty za prevod, telefonovala žalobkyňa prostredníctvom jej vtedajšieho právneho zástupcu JUDr. Z., kedy mu oznámili, že pri prevode členských práv a povinností zo žalobkyne na žalovaného 1/ došlo k podvodu, že žalobkyňa namieta ďalší prevod (žalovaný toto tvrdenie žalobkyne nepoprel ani nespochybnil). Už v tom čase, 14.7.2014, teda mal žalovaný 2/ možnosť vedieť o tom, že prevod členských práv a povinností bude napadnutý neplatnosťou. Rovnako za neobvyklú podmienku prevodu, súd považoval aj skutočnosť, že žalovanému nepripadala neobvyklá ani dohodnutá prinajmenšom, prinízka cena odplaty za prevod vo výške 35.000 eur, čo predstavuje zhruba polovicu sumy bežnej na trhu za obdobný prevod v danom čase a mieste. Z listinných dôkazov - výpisov z obchodného a živnostenského registra mal tiež súd za preukázané, že žalovaný 2/ vo svojich obchodných spoločnostiach, v ktorých vystupoval ako spoločník a konateľ, resp. ako živnostník (s názvami : CO-T., s.r.o., R. s.r.o., D., s.r.o., I.C.X., s.r.o., Živnostenské oprávnenie na meno žalovaného 2/ pod č. 804-5502), má v predmete činnosti okrem iného aj „prenájom nehnuteľností s poskytovaním aj iných ako základných služieb spojených s prenájmom, správa bytového a nebytového fondu“, z čoho je možné usudzovať, že ak prehliadal varovné signály naznačujúce nepoctivé konanie žalovaného 1/, tak konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti výlučne za účelom dosiahnutia zisku.Na základe všetkých týchto skutočností súd konštatoval, že žalovaný 2/ nenadobudol členské práva a povinností v dobrej viere.Keďže zmluva o prevode členských práv a povinností člena stavebného bytového družstva k predmetnému bytu uzavretá medzi žalovaným v 1.rade a žalovaným v 2. rade zo dňa 14.7.2014 svojím obsahom aj účelom odporuje zákonu, zákon obchádza, dokonca sa aj prieči dobrým mravom, je tak podľa súdu prvej inštancie podľa § 39 OZ absolútne neplatná.
20. Vzhľadom na uvedené, súd vo výroku I. a II. tohto rozsudku určil, že zmluvy o prevode členských práv z 9. 7.2014 a 14.7.2014 sú neplatné.
21. S týmto záverom potom súvisí a z neho vyplýva, pozitívne určenie v III. výroku tohto rozsudku a to, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou členského podielu k bytu č.. zapísaného na LV XXXX, katastrálne územie Ťahanovce, Obec Košice - Ťahanovce, okres Košice I, nachádzajúceho sa na 10. poschodí, ktorého vlastníckom je Stavebné bytové družstvo I a členkou Stavebného bytového družstva I Košice.
22. Žalovaný v 2.rade dňa 3.3.2017 navrhol , aby súd zaviazal žalobkyňu k náhrade škody, ktorá mu vznikla z dôvodu, že mu žalobkyňa od 14.7.2014 (kedy mu SBD I Košice prenechalo predmetný byt do užívania), neumožnila užívanie tohto bytu, v sume rovnajúcej sa výške ceny obvyklej za mesačný nájom 3-izbového bytu vo výmere 79,40 m2 Košiciach za obdobie od 14.7.2014 do právoplatnosti rozsudku, pričom priemerná cena za 1 m2 nájmu v lokalite Košice - Ťahanovce Sídlisko je 6 eur a teda mesačný nájom za 79,40 m2 je 476,40 Eur/mesačne, čo za obdobie od 14.7.2014 do podania žaloby dňa 6.3.2017 predstavuje sumy : za rok 2014 od 8/2014 až do 12/2014/2.382 eur, za rok 2015 od 1/2015 - 12/2015/5.716,80 eur, za rok 2016 od 1/2016 - 12/2016/5.716,80 eur, za rok 2017 od 1/2017 - 2/2017 /952,80 eur, spolu 14.768,84 eur, ktorý je v zmysle ust. § 147 ods. 1, 2 CSP vzájomnou žalobou, ktorú súd prvej inštancie právne posúdil podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka a keďže ten, kto spôsobil neplatnosť právneho úkonu je povinný nahradiť škodu osobe, ktorá bola touto neplatnosťou právneho úkonu dotknutá (v tomto prípade žalobkyňa) a nie naopak, má to za následok nedôvodnosť uplatnenej vzájomnej žaloby žalovaného v 2.rade voči žalobkyni a to aj s apelom na to, že medzi žalobkyňou a žalovaným v 2.rade nikdy nebol dohodnutý žiaden zmluvný vzťah, z ktorého by pre žalobkyňu voči žalovanému v 2.rade vyplýval záväzok úhrady nájmu a nakoľko dňa 9.7.2014 došlo k neplatnosti právneho úkonu, ktorým žalobkyňa previedla na žalovaného v 1.rade členské práva a povinnosti, tak v byte po celý čas žalobkyňa býva oprávnene. Keďže v konaní nebolo preukázané, aby žalobkyňa žalovanému v 2. rade spôsobila akýkoľvek protiprávny úkon, ktorým by na strane žalovaného v 2.rade vznikla škoda, nebola ani v konaní preukázaná príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a škodou. Preto súd dospel k záveru, že nárok žalovaného v 2.rade voči žalobkyni o zaplatenie náhrady škody spočívajúcej v sume obvyklého nájmu vo výške 14.768,84 eur, je nedôvodný.
23. Taktiež žalovaný v 2.rade si žalobou zo dňa 3.3.2017 uplatnil nárok aj voči žalovanému v 1.rade, o zaplatenie sumy 35.000,-eur s príslušenstvom s tým, že súd prvej inštancie v zmysle § 166 ods. 1,2 CSP túto žalobu vylúčil na samostatné konanie, nakoľko sa v žalobe uvádzajú veci, ktoré sa týmto konaním na spojenie veci nehodia.
24. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 CSP s odkazom na § 255 CSP a priznal voči žalovaným v 1. a v 2.rade žalobkyni 100% nárok na náhradu trov konania, keďže bola v spore v celom rozsahu úspešná.
25. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote (včas) odvolanie žalovaný v 2.rade. Uviedol, že v danom konaní neboli splnené procesné podmienky, nakoľko v tomto konaní mal vystupovať aj intervenient a to Stavebné bytové družstvo I Košice, L. XX, Košice, keďže tento intervenient mal záujem na výsledku konania a súd neskúmal splnenie procesných podmienok podľa § 161 CSP a tak konal s neúplným okruhom strán sporu, čo je zjavné hlavne z prvého a druhého výroku napadnutého rozsudku, ktorý je nejasný a neurčitý, čo sa týka označenia konkrétneho bytového družstva, aj keď z obsahu týchto listín, na ktoré sa odvoláva je to zrejmé. Rovnako sa neplatnosť týka aj napadnutého výroku rozsudku III. , ktorý je neúplný, keďže chýba označenie stavebného bytového družstva a rovnako aj určenie spoluvlastníckeho podielu. Tým žalovaný v 2.rade považoval výroky I.,II.,III. napadnutého rozsudku za zmätočné, nejasné, nevykonateľné a neúplné. Súd prvej inštancie sa ale rovnako nevysporiadal s Nájomnou zmluvou o prenechaní družstevného bytu do užívania v zmysle § 686 Občianskeho zákonníka zo dňa 20.10.2014 medzi žalovaným v 2. rade a Stavebným bytovým družstvom I Košice, Košice, L. 14 a so zreteľom na túto skutočnosť ani nevykonal žiadne dokazovanie , čím je predmetná nájomná zmluva zo dňa 20.10.2014 naďalej platným právnym úkonom, čím k predmetnému bytu existujú dva právne nároky a to titulom predmetnej nájomnej zmluvy u žalovaného v 2.rade a th.času aj nárok žalobkyne. Rovnako sa súd prvej inštancie ani nevysporiadal s konaním vedeným pod sp.zn. 22C 6/2017 vo veci splnenia povinnosti k predmetnému bytu,medzi žalovaným v 1.rade a Stavebným bytovým družstvom Košice I, Košice. Apeloval na to, že žalovanému v 2.rade od 14.7.2014 bolo znemožnené byt užívať, čím si uplatnil vzájomný návrh, ktorý ale súd zamietol, aj keď v dobrej viere zaplatil prevodcovi, t.j. žalovanému v 1.rade sumu 35.000,-eur dňa 14.7.2014 a na strane žalovaného v 2.rade nebolo preukázané žiadne protiprávne konanie vo vzťahu k žalobkyni, čím poukazoval na svoju dobromyseľnosť s odkazom aj na citovanú judikatúru Ústavného súdu ČR a preto súd mal vzájomnej žalobe žalovaného v 2.rade vyhovieť. Rovnako nesúhlasil s vylúčením nároku na samostatné konanie, keďže súd o vylúčenom návrhu mohol rozhodnúť v tomto konaní. Rovnako vzniesol námietku aktívnej ako aj pasívnej vecnej legitimácie vo veci. Uplatnil odvolacie dôvody v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. a/, b/, d/, e/, f/, g/ a h/ CSP a navrhoval napadnutý rozsudok zrušiť v celom rozsahu a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
26. Žalovaný v 1. rade vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného v 2.rade uviedol, že sa k podanému odvolaniu pripája v plnom rozsahu s poukazom na konanie žalobkyne.
27. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného v 2.rade a vyjadreniu žalovaného v 1.rade, uviedla, že námietka žalovaného v 2.rade týkajúca sa vstupu SBD I Košice ako intervenienta do konania je irelevantná, keďže intervenient vstupuje do konania z vlastného podnetu, alebo na základe oznámenia o spore a keďže v danom prípade neboli preukázané procesné predpoklady v zmysle ust. § 82 a násl. CSP, ako aj § 86 CSP, je táto námietka odvolateľa nedôvodná. Pokiaľ odvolateľ namieta nejednoznačnú formuláciu výrokov I. a II. napadnutého rozsudku mala za to, že zmluvy, ktorých neplatnosť súd vyslovil boli v týchto výrokoch dostatočne určito identifikované a z výroku je možné jednoznačne určiť, o čom súd prvej inštancie rozhodol s tým, že súd prvej inštancie výrok III. napadnutého rozsudku formuloval plne v intenciách ust. § 137 písm. c) CSP, čím nie je daná ani dôvodnosť uplatnených odvolacích dôvodov proti nejasnosti, neurčitosti výrokov č. I., II. a III. napadnutého rozsudku. K zásadnému pochybeniu súdu prvej inštancie týkajúceho sa nevysporiadania s existenciou nájomnej zmluvy uzatvorenej medzi žalovaným v 2. rade a SBD I Košice zo dňa 20. 10. 20XX, žalobkyňa uviedla, že na osobitné právne hodnotenie tohto nájomného vzťahu nebol žiaden právne relevantný dôvod, keďže súd je viazaný žalobným návrhom v zmysle § 216 ods. 1 CSP, resp. protinávrhom odvolateľa s tým, že riešenie vzniknutej právnej situácie jednoznačne vyplýva z ust. čl. 32, resp. čl. 50 Stanov SBD I Košice. Čo sa týka citovaného rozhodnutia Ústavného súdu ČR o ochrane dobromyseľného vlastníka, dané rozhodnutie Ústavného súdu ČR nie je náležite uplatniteľné pre danú konkrétnu vec, keďže v tomto prípade nebola naplnená ani dobrá viera odvolateľa z dôvodu,že v danom prípade pri zachovaní obvyklej opatrnosti v kontexte odôvodnenia uvedeného v napadnutom rozsudku bolo zrejmé, že dobrú vieru je potrebné vždy skúmať objektívne s apelom aj na to, že už dňa 14. 07. 2017, teda v deň, kedy členský podiel žalovaný v 2. rade kupoval, bol kontaktovaný právnym zástupcom žalobkyne a telefonicky informovaný o tom, že sa jedná o podvod a že vo veci je podané trestné oznámenie, pričom nepodnikol žiadne právne kroky v súčinnosti so žalobkyňou voči žalovanému v 1. rade a u odvolateľa sa nejedná o osobu neznalú práva, mal vedomosť
o podanej žalobe, ako aj o prebiehajúcom trestnom stíhaní vo veci podvodu a napriek tomu požiadal o odkúpenie bytu do svojho vlastníctva a rovnako aj v tejto veci inicioval sám súdne konanie voči SBD I Košice, pričom sa počas celého obdobia trvania súdneho sporu a súvisiaceho trestného konania nesprával ako osoba oprávnená s bytom nakladať a ani neuhrádzal platby spojené s užívaním bytu alebo nájomné (s výnimkou dvoch platieb), keďže všetky platby uhrádzala a stále uhrádza žalobkyňa. Žalobkyňa navrhovala, aby odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny.
28.V rámci odvolacieho konania bolo odvolaciemu súdu doručené oznámenie, že na základe lustrácie v súdnom registri bol na majetok žalovaného v 1. rade vyhlásený konkurz dňa 22. 07. 2020 sp. zn. 30 Odk 244/2020 s tým, že podľa § 167e ods. 1 tohto zákona, ak bol vyhlásený konkurz, súd bez zbytočného odkladu zastaví konanie, v ktorom sa uplatňuje pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze (§ 166a) alebo sa považuje za nevymáhateľnú (§ 166 b) a keďže odvolací súd zistil, že v danom spore nejde o takúto pohľadávku, vo veci konal a rozhodol, keďže predmetom tohto konania je určenie neplatnosti právnych úkonov.
29.Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, účinného od 01. 07. 2016, ďalej len „CSP"), po preskúmaní podmienok prípustnosti odvolania, prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a § 380 CSP v znení uplatnených odvolacích námietok zo strany žalovaného v 2. rade v zmysle § 365 ods. 1 písm. a), b), d), e), f), g) a h) CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného v 2. rade je nedôvodné s tým , že podané odvolanie odvolací súd preskúmaval v zmysle § 367 ods.2 veta druhá CSP.
30. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 02. 12. 2020 o 10.45 hod. v pojednávacej miestnosti č. dv. 212/II.p., pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia bolo zverejnené dňa 25. 11. 2020 na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach v zmysle § 219 ods. 1, 3 CSP a § 378 ods. 1 CSP.
31. Žalovaný v 2. rade ako odvolateľ podaným odvolaním uplatnil odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. a), b), d), e), f), g) a h) CSP, t.j., že neboli splnené procesné podmienky; súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
32. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. a) CSP, t.j., že neboli splnené procesné podmienky, spočíva vo vlastnostiach súdu a subjektov civilného konania, ktoré musia byť splnené na to, aby sa dosiahol cieľ súdneho konania, vyplývajúci zo základných ustanovení Civilného sporového poriadku.
33. Žalovaným uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP je naplnený vtedy, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Obsah práva na spravodlivý proces je pomerne široký a medzi jeho zložky možno zaradiť predovšetkým právo na prístup k súdu, právo na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý a navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k ním, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, či právo na jeho preskúmanie.
34. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP, t.j. že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, je daný procesnými vadami konania, kde patrí aj nepreskúmateľnosť rozhodnutia.
35. Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm.e) CSP ,je daný opomenutím vo veci vykonať navrhnutý relevantný dôkaz, majúci relevantný vplyv na vecnú správnosť napadnutého rozsudku.
36. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP je daný v prípade nesprávneho postupu súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, teda v prípade, ak súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli stranami sporu prednesené, prípadne nevyšli počas konania nijak inak najavo. Môže sa jednať aj o prípad, keď súd neprihliadol na skutočnosti, ktoré boli preukázané alebo vyšli počas konania najavo inak. O nesprávne skutkové zistenie môže ísť aj v prípade, ak dôjde k logickému rozporu v hodnotení dôkazov, t.j. skutočnosti, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo vyšli v konaní najavo inak súd vyhodnotil tak, že to vyvolávalo logický rozpor. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 ods. 1, 2 CSP, alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 192, § 193 a § 205 CSP, pričom sa jedná o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke. 37. Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. g) CSP, sa týka uvádzania v odvolacom konaní nových skutočností ( § 366 CSP),ktoré v konaní na súde prvej inštancie neboli uvádzané a popri ktorých skutkový stav zistený súdom prvej inštancie už neobstojí.
38. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval.
39. V prejednávanej veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolacie dôvody nie sú naplnené. Rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý bol napadnutý odvolaním nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli a ani inak nevyšli za konania najavo alebo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor. Tiež nebolo zistené, že by na zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval nesprávne zákonné ustanovenie alebo použité zákonné ustanovenie nesprávne vyložil. Súd vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, náležite zistil skutkový stav a vykonané dôkazy hodnotil v súlade so zákonom a z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam na ktorých založil aj svoje rozhodnutie, zo zisteného stavu vyvodil aj správny právny záver. Podľa názoru odvolacieho súdu napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je dostatočne odôvodnený a spĺňa kritériá riadneho odôvodnenia podľa § 220 ods. 2 CSP.
40. Odvolací súd zastáva názor, že súd prvej inštancie vo veci mal splnené všetky procesné podmienky, ktoré spočívajú vo vlastnostiach súdu a subjektov civilného konania, aby mohol vo veci konať a rozhodnúť s tým, že nezistil ani inú vadu konania, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, keďže rozhodnutie vo všetkých kritériách zodpovedá riadnemu odôvodneniu podľa § 220 ods. 2 CSP a rovnako nezistil, aby súd nevykonal potrebné relevantné dôkazy na zistenie skutočností potrebných pre vykonanie dokazovania v dostatočnom rozsahu, keďže z výsledkov vykonaného dokazovania bolo preukázané, že súd prvej inštancie náležite zistil skutkový stav a vykonané dôkazy vyhodnotil v zmysle ust. § 191 a nasl. CSP a vo veci zaujal rovnako aj správny právny názor, pričom v konaní nebola preukázaná ani dôvodnosť uplatnenia odvolacieho dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. g) CSP a to existencia novôt v odvolacom konaní, ktoré bez svojej viny odvolateľ nemohol uplatniť v konaní na súde prvej inštancie s odkazom na ust. § 366 CSP s tým, že napadnutý rozsudok v celom rozsahu, a to aj v rozsahu namietaných skutočností týkajúcich sa nejasnosti znenia výroku a špecifikácie Stavebného bytového družstva (viď výroku pod č. I. a II.) s poukazom na ďalšie skutočnosti jednoznačne Stavebné bytové družstvo I, Košice identifikujú , čím je aj napadnuté rozhodnutie vykonateľné a to aj čo sa týka III. výroku napadnutého rozsudku. 41. Preto odvolacie námietky odvolateľa sú v tomto smere právne irelevantné, a to aj s poukazom na námietku nesplnenia procesných podmienok, keďže podľa žalovaného v 2.rade , mal v danom spore vystupovať aj intervenient, a to Stavebné bytové družstvo I Košice, čím mal súd konať s neúplným
okruhom sporu. V danom spore ale nejde o nedostatok procesnej podmienky v zmysle ust. § 161 CSP, keďže vstup intervenienta je procesne možný len z vlastného podnetu intervenienta alebo na základe oznámenia o spore (§ 82 ods. 1 CSP) s tým, že intervenient buď na základe vlastného návrhu vstupuje do konania (§ 82 CSP) alebo strana môže osobe, ktorá má právny záujem na výsledku sporu oznámiť, že sa vedie spor a vyzvať ju, aby ako intervenient vstúpila do konania (§ 86 ods. 1 CSP) a keďže tieto procesné predpoklady v konaní nenastali, súd prvej inštancie mal splnené procesné podmienky, aby mohol vo veci konať a vo veci rozhodnúť.
42. Taktiež nie je dôvodná odvolacia námietka odvolateľa, že súd sa nevysporiadal s tým, že medzi ním a Stavebným bytovým družstvom I. Košice bola dňa 20. 10. 2014 uzatvorená nájomná zmluva o prenechaní družstevného bytu do užívania v zmysle ust. § 686 OZ a stanov družstva a to k bytu č. 38 na R. ulici 1 v Košiciach, nakoľko súd je viazaný návrhmi strán sporu, ktoré tak tvoria predmet konania a práve strany sporu či už podaním žaloby, prípadne vzájomnej žaloby, tak ako sa to stalo aj v tomto konaní určujú predmet konania, ktorým je súd v celom rozsahu viazaný, nakoľko rozsudkom rozhoduje súd vo veci samej v zmysle § 212 ods. 1 CSP a súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu, ktorým môže prekročiť a prisúdiť viac, než čoho sa strany domáhajú, iba vtedy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahov medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu (§ 216 CSP), čo v danom prípade ale nie je naplnené.
43. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
44. Nakoľko súd prvej inštancie vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie v znení vykonania relevantných dôkazov potrebných pre rozhodnutie vo veci, ktoré vyhodnotil v zmysle § 191 a nasl. CSP, vec správne právne posúdil a keďže aj odôvodnenie napadnutého rozhodnutia zodpovedá ust. § 220 ods. 2 CSP, odvolací súd odkazuje v celom rozsahu na odôvodnenie napadnutého rozsudku, pričom odvolateľ v podanom odvolaní neuviedol nové skutočnosti, ktoré by nemohol uplatniť bez svojej viny v odvolacom konaní, čím postrádajú predpoklady novôt v odvolacom konaní v zmysle § 366 CSP a preto odvolateľom uvádzané skutočnosti v podanom odvolaní nemôžu mať vplyv na vecnú správnosť napadnutého rozsudku, nakoľko aj odvolací súd apeluje na to, že zmluva o prevode členských práv a povinností uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným v 1. rade dňa 09. 07. 2014k predmetnému bytu je absolútne neplatná, keďže pramení z absolútne neplatného právneho úkonu, s účinkami ex tunc, keďže pramení z právneho úkonu, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi, za čo bol aj žalovaný v 1. rade odsúdený Okresným súdom Košice-okolie pod sp. zn. 6T/112/2015-381 zo dňa 17. 03. 2016, nakoľko uviedol žalobkyňu do omylu a spôsobil tak na cudzom majetku značnú škodu. Z tohto dôvodu žalovaný v 1. rade nikdy platne nenadobudol členské práva a povinnosti člena Stavebného bytového družstva a nemohol ani platne dňa 14. 07. 20XX, správne v súlade so starorímskou zásadou „nemo plus iuris at alium transfere potest, quam ipse habet“ (každý môže na druhého previesť iba toľko práva, koľko má), previesť na žalovaného v 2. rade členské práva a povinnosti člena Stavebného bytového družstva I. Košice k predmetnému bytu, čím sú v akomkoľvek znení odvolacie námietky odvolateľa právne irelevantné a to aj v kontexte ním podanej vzájomnej žaloby, ktorú súd rovnako vecne správne zamietol, keďže v konaní bolo preukázané, že žalovaný v 2.rade konal v rozpore s dobrými mravmi, v konaní nebol dobromyseľný, nakoľko ten kto spôsobil neplatnosť právneho úkonu je povinný nahradiť škodu osobe, ktorá bola touto neplatnosťou právneho úkonu dotknutá a nie naopak, pričom v konaní nebolo preukázané, aby žalobkyňa spôsobila žalovanému v 2. rade škodu, uplatňovanú neumožnením užívania predmetného bytu odvolateľom. Preto je odvolacia námietka v tomto rozsahu rovnako voči žalobkyni uplatnená nedôvodne, keďže zodpovedným subjektom môže byť len osoba, ktorej možno pričítať zavinenie na spôsobení neplatnosti právneho úkonu.
45. Čo sa týka podaného odvolania odvolateľa proti výroku napadnutého rozsudku pod č. VII., ktorým súd vylúčil nárok žalovaného v 2. rade voči žalobkyni v 1. rade o zaplatenie 35.000 eur na samostatné konanie, keďže mal súd za to, že sa na spojenie s touto vecou nehodí, odvolací súd tento výrok rozsudku v odvolacom konaní nepreskúmaval, keďže s odkazom na ust. § 357 proti takémuto výroku odvolanie nie je prípustné.
46. Preto odvolací súd podľa § 386 písm. c) CSP, keďže odvolanie odvolateľa smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie nie je prípustné, odvolanie žalovaného v 2. rade proti výroku napadnutého rozsudku pod č. VII. odmietol s tým, že z dôvodu vecnej správnosti v zmysle § 387 ods. 1 CSP s odkazom
na ods. 2 CSP, odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok v spojení s opravným uznesením vo výrokoch pod č. I., II., III., IV., V. a VI.
47. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP a § 22 ods. 1 CSP a plne úspešnej žalobkyni v odvolacom konaní proti žalovaným v 1. a 2. rade priznal 100 % nárok na náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorého rozhodne súd prvej inštancie procesným postupom v zmysle § 262 ods. 2 CSP.
48. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).