Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3Co-13-2020.pdf
PDF · 97.66 KB
Case nature
Area
Subarea
3Co/13/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Angeliky Sopoligovej a členov senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a JUDr. Petra Tutka v spore žalobcu: Allianz-Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom v Bratislave, Dostojevského rad 4, IČO: 00 151 700, proti žalovaným: 1/ U. E., nar. XX.X.XXXX, bytom O. XXXX, 2/ G. E., nar. X.X.XXXX, bytom S., Č. XXXX/XX, o zaplatenie 921,96 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného v 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Košice-okolie, č.k. 15C/409/2016-79 zo dňa 13. decembra 2018
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e rozsudok.
II. P r i z n á v a žalobcovi proti žalovaným v 1. a 2. rade 100 % nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice-okolie (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom označeným v záhlaví rozhodol v tomto znení: I. Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 921,96 eur do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. II. Priznáva náhradu trov konania žalobcovi vo výške 100%.
2. Súd prvej inštancie rozhodol na základe žaloby, ktorou žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade, aby spoločne a nerozdielne zaplatili žalobcovi istinu vo výške 921,96 eur ako aj trovy konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 11.02.2015 spôsobil žalovaný v 1. rade dopravnú nehodu tak, že v uvedený deň viedol motorové vozidlo zn. W. O., ev. č. S. XXXHV v obci O., kde prešiel ľavotočivú ostrú zákrutu a bočne sa zrazil s protiidúcim vozidlom zn. Y. J. A.. Č.. S. XXX Z., ktoré viedol vodič Š.K. Z.. Po zrážke žalovaný v 1. rade chvíľu komunikoval s vodičom poškodeného motorového vozidla a následne z mieste nehody ušiel. K skutku sa neskôr doznal a bol za tento uznaný vinným a v dôsledku toho mu bola uložená sankcia, zákaz vedenia motorového vozidla. Vlastníkom motorového vozidla zn. W. O., ev. č. S. XXXHV bol v čase dopravnej nehody žalovaný v 2. rade. Na motorové vozidlo, ktorým bola spôsobená dopravná nehoda, bolo uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalobcu pod č. XXXXXXXXXX. Žalobca z povinného zmluvného poistenia vozidla zn. W. O. poskytol titulom dopravnej nehody na motorovom vozidle náhradu škody vo výške 921,96 eur. Žalovaní v 1. a 2. rade neoznámili včas vznik škodovej udalosti, čím porušili ust. § 10 ods. 1 písm. a/ zákona č. 381/2001 Zb. Porušením predmetných povinností vznikol žalobcovi nárok na postih proti žalovanému v 2. rade vo výške 100% celkovo vyplatených súm za škodu na motorovom vozidle zn. Y. J., A.. Č.. S. XXXHG. Žalobca vyzval žalovaných listami zo dňa 16.03.2015 a 8.01.2016 , na úhradu dlžnej sumy. Zároveň ich poučil, že v prípade neuhradenia tohto nároku, bude nárok vymáhaný súdnou cestou. Žalovaní však dlžnú sumu doposiaľ neuhradili.
3. Žalovaný v 1. rade sa k žalobe nevyjadril.
4. Žalovaný v 2. rade so žalobou nesúhlasil, a to z dôvodu, že auto žalovaný v 1. rade použil so súhlasom jeho exmanželky, ktorej bol mladistvý v tom čase zverený do starostlivosti, a preto exmanželka, matka žalovaného v 1. rade by mala túto pohľadávku uhradiť.
5. Na základe vykonaného dokazovania a jeho vyhodnotenia, súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ust. § 470 ods. 1,2 CSP, a keďže mal splnené zákonné podmienky v zmysle § 180 CSP vo veci konal a rozhodol v neprítomnosti žalovaného v 1. rade, s odkazom na ust. § 12 ods. 1 písm. a/, g/ zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“).
6. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že dňa 11.02.2015 bola spôsobená žalovaným v 1. rade dopravná nehoda v obci Bukovec, vozidlom žalovaného v 2. rade zn. Suzuki Baleno ev. č. S. XXX Z., a bočne sa zrazil s oproti idúcim motorovým vozidlom zn. Renault Laguna, s evidenčným č. XK XXXXX. Dopravná nehoda bola dodatočne objasnená vodičom vozidla zn. Suzuki Baleno, ktoré zapríčinilo dopravnú nehodu, bol zistený mladistvý U. E., ktorý sa ku skutku doznal pri výsluchu dňa 19.02.2015, kde uviedol, že dňa 11.02.2015 viedol osobné motorové vozidlo, kde sa v obci O. na miestnej komunikácii bočne zrazil s oproti idúcim vozidlom Renault a z mieste nehody odišiel. Vec dopravnej nehody bola predložená ODI Košice - okolie, ktorému bola vec predložená na prejednanie priestupku. Zo zavinenia dopravnej nehody bol uznaný žalovaný v 1. rade za vinného a bola mu dňa 5.05.2015, s právoplatnosťou rozhodnutia dňa 20.05.2015 uložená sankcia, pokuta a zákaz vedenia motorového vozidla (tieto skutočnosti súd zistil z relácie dopravnej polície PZ o priebehu dopravnej nehody na č.l. 7,8 spisu).
7. Žalobca sa v konaní domáhal zaplatenia sumy 921,96 eur z titulu vyplatených súm za škodu na motorovom vozidle zn. Renault Laguna a to voči žalovaným v 1. a 2. rade, keďže žalovaný v 2. rade mal u žalobcu uzavreté poistné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zo dňa 6.10.2014, ktoré však nebolo uhradené s tým, že poistné bolo uzavreté na dobu neurčitú, pričom žalovaný v 1. rade zavinil vznik škody s tým, že ani včas neoznámil žalobcovi vznik škodovej udalosti.
8. K procesnej obrane žalovaného v 2. rade súd uviedol, že aj keď žalovaný v 2. rade tvrdil, že nebol účastníkom dopravnej nehody, že o nej nevedel, táto skutočnosť je pre zodpovednostný vzťah irelevantná, nakoľko podľa zákona č. 381/2001 Zb. poistený, na ktorého sa vzťahuje poistenie zodpovednosti a skutočnosť, že v čase dopravnej nehody bol vlastníkom motorového vozidla, ktorým bola spôsobená škoda priamo determinuje žalobcu na uplatnenie si nároku aj voči žalovanému v 2. rade v zmysle ust. § 10 ods. 1 písm. a/, § 12 ods. 1 písm. g/, § 12 ods. 2 písm. g/ hore cit. zákona.
9. Navyše žalovaný v 2. rade porušil ustanovenie zákona o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla aj tým, že v čase dopravnej nehody nemal zaplatené poistné na motorové vozidlo, ktorým bola spôsobená škoda a vznik škodovej udalosti žalobcovi v zmysle ust. § 10 ods. 1 písm. a/ cit. zákona neoznámil.
10. Čo sa týka námietky žalovaného v 2. rade, že žalovaný v 1. rade bol v čase dopravnej nehody maloletý, k tejto skutočnosti súd uviedol, že pre posúdenie existencie zodpovednosti maloletých, nie je podstatná veková hranica, ale ich schopnosť ovládať svoje správanie a posúdiť jeho následky, a teda ide o schopnosť rozumovú, ktorá v sebe zahŕňa schopnosť rozpoznať protiprávnosť zamýšľaného úkonu a zhodnotiť jeho dôsledky. Je síce pravdou, že v čase uvedeného skutku bol žalovaný v 1. rade mladistvý, avšak už v tom čase bol blízky veku dospelosti a teda mohol, vedel a mal vedieť posúdiť aj dôsledky svojho správania. Navyše žalobu žalobca podal až po dovŕšení plnoletosti žalovaného, preto námietky žalovaného týkajúce sa zodpovednosti matky za predmetnú škodu v tomto konaní nie sú relevantné.
11. Žalobca súdu predložil kalkuláciu opravy motorového vozidla, ktorým preukázal celkovú výšku škody, a preto súd mal za to, že návrh žalobcu je dôvodný a v plnom rozsahu mu vyhovel a zároveň zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade, aby spoločne nerozdielne uhradili žalobcovi sumu uvedenú vo výroku napadnutého rozsudku.
12. O nároku na náhradu trov súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP vychádzajúc z plného úspechu žalobcu v tomto konaní.
13. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote (včas) odvolanie žalovaný v 2. rade, navrhoval rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konania, prípadne konanie zastaviť, keďže mal za to, že súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci z dôvodu, že nevypočul svedkov nehody, najmä matku maloletého, ktorej bol maloletý zverený do starostlivosti, a ktorá sa so žalovaným v 1. rade vyvážala autom, aj keď vedela, že žalovaný v 1. rade nevlastní vodičský preukaz s tým, že rovnako namietal aj konkrétne výšku sumy, keďže má vedomosť o tom, že na motorovom vozidle bola len nepatrná škoda, čím došlo k bezdôvodnému obohateniu.
14. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného v 2. rade uviedol, že súd vecne a skutkovo vo veci správne rozhodol a preto navrhoval rozsudok potvrdiť s tým, že žalovaný v 1. rade bol v konaní vecne pasívny a tvrdenia žalovaného v 2. rade nie sú zdokladované, pričom súd prvej inštancie správne ustálil aj výšku škody, ktorú žalobca riadne preukázal.
15. Žalovaný v 1. rade, ako aj žalovaný v 2. rade sa k vyjadreniu žalobcu už nevyjadrili.
16. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) po preskúmaní podmienok prípustnosti odvolania, prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 CSP v znení uplatnených odvolacích námietok podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné s odkazom aj na § 367 ods. 2 veta druhá CSP.
17. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 2.12.2020 o 10:30 hod., v pojednávacej miestnosti č. dverí 212/II. posch., pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia bolo zverejnené dňa 23.11.2020 na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach.
18. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP je daný v prípade nesprávneho postupu súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, teda v prípade, ak súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli stranami sporu prednesené, prípadne nevyšli počas konania nijak inak najavo. Môže sa jednať aj o prípad, keď súd neprihliadol na skutočnosti, ktoré boli preukázané alebo vyšli počas konania najavo inak. O nesprávne skutkové zistenie môže ísť aj v prípade, ak dôjde k logickému rozporu v hodnotení dôkazov, t.j. skutočnosti, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo vyšli v konaní najavo inak súd vyhodnotil tak, že to vyvolávalo logický rozpor. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 ods. 1, 2 CSP, alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 192, § 193 a § 205 CSP, pričom sa jedná o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke.
19. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval.
20. V prejednávanej veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolacie dôvody nie sú naplnené.
21. Rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý bol napadnutý odvolaním nemožno vytknúť, že by súd prvej inštancie vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli a ani inak nevyšli za konania najavo alebo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor. Tiež nebolo zistené, že by na zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval nesprávne zákonné ustanovenie alebo použité zákonné ustanovenie nesprávne vyložil. Súd vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, náležite zistil skutkový stav a vykonané dôkazy hodnotil v súlade so zákonom
a z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam na ktorých založil aj svoje rozhodnutie, zo zisteného stavu vyvodil aj správny právny záver. Podľa názoru odvolacieho súdu napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je dostatočne odôvodnený a spĺňa kritériá riadneho odôvodnenia podľa § 220 ods. 2 CSP a nakoľko žalovaný v spore neuniesol dôkazné bremeno, súd prvej inštancie vo veci vecne správne rozhodol.
22. Odvolací súd zastáva názor, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci ak dospel k záveru o spoločnej a nerozdielnej zodpovednosti žalovaných za vzniknutú škodu. Zároveň súd prvej inštancie správne právne vec posúdil ak zaviazal žalovaných nahradiť žalobcovi vzniknutú škodu a nakoľko v priebehu odvolacieho konania nedošlo k zmene skutkového ani právneho stavu, odvolací súd na skutkové zistenia a právne posúdenie, ktoré použil súd prvej inštancie, poukazuje.
23. Žalovaný vo svojom odvolaní neuviedol žiadne také vecné a právne relevantné dôvody, ktoré by boli spôsobilé spochybniť správnosť zistených skutočností, hodnotenia dôkazov, právneho posúdenia veci. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej. Vecne správne, presvedčivé, podrobné a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, na ktoré odvolací súd v celom rozsahu poukazuje (§ 387 ods. 2 CSP) a len na zdôraznenie správnosti dôvodov napadnutého rozsudku a k odvolacím námietkam žalovaného, odvolací súd považuje za potrebné dodať:
24. Odvolací súd apeluje na to, že súd prvej inštancie dostatočným spôsobom odôvodnil svoj záver o spoločnej a nerozdielnej zodpovednosti žalovaných za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ktoré, aj keď bolo zákonne poistené, žalovaný v 2. rade neuhradil poistné plnenie včas a taktiež včas neoznámil žalobcovi škodovú udalosť.
25. Taktiež z výsledkov vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že dňa 11.2.2015 bol spôsobená žalovaným v 1. rade, t.j. synom žalovaného v 2. rade, dopravná nehoda, ktorý bol v tom čase mladistvý, mal 17 rokov, ktorý sa motorovým vozidlom patriacim žalovaného v 2. rade zrazil s oproti idúcim iným motorovým vozidlom s tým, že žalovaný v 1. rade sa ku skutku doznal a vec bola prejednaná ako priestupok. Za zavinenie dopravnej nehody bol aj uznaný žalovaný v 1. rade, za čo mu bola uložená aj sankcia a pokuta zákaz vedenia motorového vozidla, čím bolo jednoznačne preukázané zavinenie žalovaného v 1. rade. Žalobca poskytol poškodenému poistné plnenie vo výške 921,96 eur dňa 16.3.2015. Nakoľko v rozhodnom čase poistenie uhradené nebolo, žalobca plnil namiesto žalovaného v 2. rade dôvodne, keďže dopravnú nehodu spôsobil žalovaný v 1. rade motorovým vozidlom patriacim žalovanému v 2. rade s tým , že v konaní bola jednoznačne preukázaná celková výška vzniknutej škody a to kalkuláciou opravy motorového vozidla s tým , že nie sú ani dôvodné odvolacie námietky žalovaného v 2. rade, a to ani v tom znení, že žalovaný v 1. rade bol zverený do starostlivosti matky, ktorá mu umožnila jazdiť s motorovým vozidlom, a to aj bez vodičského oprávnenia.
26. Keďže odvolacie námietky žalovaného sú vo veci právne irelevantné, odvolací súd v zmysle § 387 ods. 1 CSP s odkazom na ust. § 387 ods. 2 CSP potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny a to v spojení aj s výrokom o trovách konania, ktorý je rovnako vecne správny.
27. Výrok o nároku na náhradu trov odvolacieho konania vyplýva z ust. § 396 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 CSP, podľa ktorých nárok na náhradu trov odvolacieho konania má úspešná strana sporu, a to v danom prípade žalobca, a preto mu súd priznal 100% nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100% proti žalovaným v 1. a 2. rade s tým, že o výške priznaného nároku rozhodne súd prvej inštancie procesným postupom podľa § 262 ods. 2 CSP.
28. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).