Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17CoP/44/2020

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľky: Y., proti otcovi navrhovateľky: D., o návrhu plnoletého dieťaťa na zvýšenie vyživovacej povinnosti, o odvolaní otca navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 20. marca 2020, č.k. -241, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v časti výroku IV. o splatnosti dlhu otca navrhovateľky na zameškanom výživnom m e n í tak, že dlh otca navrhovateľky na zameškanom výživnom pre navrhovateľku za obdobie od 31.10.2019 do vyhlásenia rozsudku vo výške 301,93 eur je otec navrhovateľky p o v i n n ý zaplatiť v splátkach po 30 eur mesačne spolu s bežným výživným, počnúc mesiacom nasledujúcim od právoplatnosti tohto uznesenia, k rukám navrhovateľky, až do úplného vyrovnania dlhu s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. otcovi navrhovateľky uložil povinnosť platiť navrhovateľke výživné v sume 240,- eur mesačne s účinnosťou od 31.10.2019 k rukám navrhovateľky, a to do 20. dňa v mesiaci, ktorý predchádza mesiacu, za ktorý sa výživné poskytuje, čím dochádza k zmene rozsudku Okresného Prievidza č.k. -39 zo dňa 24.10.2012, výrokom II. návrh na zvýšenie výživného od 01.09.2019 zamietol, výrokom III. vo zvyšku konanie zastavil, výrokom IV. otcovi navrhovateľky uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľke zameškané výživné za obdobie od 31.10.2019 do vyhlásenia rozsudku v sume 301,93 eur v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozsudku a výrokom V. žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Rozhodoval na základe návrhu navrhovateľky, ktorá sa domáhala zvýšenia vyživovacej povinnosti otcovi na sumu 270,- eur mesačne a zaplatenia zameškaného výživného. Naposledy bolo o výživnom otca voči navrhovateľke rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Prievidza dňa 08.12.2012, č.k. -39, kedy otcovi bola uložená povinnosť platiť navrhovateľke výživné vo výške 160,- eur mesačne. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že od posledného rozhodovania o výživnom došlo k zmene pomerov na strane oboch účastníkov konania. Navrhovateľka bola v tom čase študentkou strednej školy a nebola plnoletá. Otec navrhovateľky dosahoval mesačný príjem 1.016,52 eur netto, ktorý bol vrátane daňového bonusu 42,06 eur, a mal ďalšiu vyživovaciu povinnosť vo výške 200,- eur na ďalšie dieťa. Od roku 2015 je navrhovateľka študentkou vysokej školy, počas štúdia býva na internáte, stravuje sa mimo domácnosti matky a má výdavky spojené v súvislosti s vysokoškolským štúdiom. Otec navrhovateľky dosahuje mesačný zárobok 1.484,32 eur, od roku 2020 u neho zmena v tomto príjme nenastala, v prvom polroku r. 2019 bol práceneschopný, vyživovacia povinnosť na ďalšie dieťa mu zanikla. Súd mal za to, že požadovanému zvýšeniu výživného treba vyhovieť vzhľadom na príjem otca a zmeny pomerov na oboch stranách účastníkov konania. Neurčil však počiatok tohto zvýšenia tak, ako to žiadala navrhovateľka, ale až od dňa 31.10.2019 v súlade s § 77 ods. 1 Zákona o rodine, teda odo dňa začatia konania. Zameškané výživné za obdobie od 31.10.2019 do konca marca roku 2020 ustálil súd na sumu 301,93 eur. Uložil

ho otcovi navrhovateľky zaplatiť v lehote 15 kalendárnych dní od právoplatnosti rozsudku. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa .

2. Proti výroku IV. v časti splatnosti zameškaného výživného rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie otec navrhovateľky. Upozornil na skutočnosť, že súd prvej inštancie mal vedomosť o jeho priemernom príjme vo výške 1.484,32 eur, ako aj jeho oprávnených výdavkoch 430,67 eur, pričom stanovil vyživovaciu povinnosti na sumu 240,- eur a povinnosť zaplatiť zmeškané výživné v sume 301,93 eur. Súd prvej inštancie mal vedomosť aj o výške mesačnej splátky hypotekárneho úveru vo výške 778,- eur, čo v súčte výdavkov činí 1.750,60 eur. Táto suma výdavkov prevyšuje príjem o 266,28 eur. Suma 301,93 eur v jednorazovej splátke je pre neho existenčná. Už pred podaním návrhu o zvýšenie výživného dcére uhrádzal zvýšené výživné, ako dobrovoľný prejav snahy k jej žiadosti. Vydaním opatrení Úradu vereného zdravotníctva SR sú vysoké školy od marca 2020 zatvorené, čo má za následok neuhrádzanie internátu a električenky, taktiež je vydaný zákaz zhromažďovania, čo má za následok neuhrádzanie voľnočasových aktivít, takže súčasné výdavky nie sú vo výške uvedenej v rozsudku. Žiadal odvolací súd, aby napadnutý rozsudok zmenil v časti povinnosti zaplatiť zameškané výživné tak, že povinnosť zaplatiť zameškané výživné bude uhrádzať po 20,- eur mesačne až do celkového vyrovnania, eventuálne, ak odvolací súd nevyhovie tomuto návrhu, tak aby napadnutú časť rozsudku zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

3. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadrila navrhovateľka. Uviedla, že by akceptovala splátky po 50,- eur mesačne.

4. V replike otec navrhovateľky nesúhlasil so splátkou 50,- eur mesačne, zotrval na žiadosti o 20,- eur mesačne.

5. V duplike sa navrhovateľka pridržala skôr prezentovaného stanoviska.

6. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa a bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie treba v časti splatnosti zameškaného výživného (výrok IV.) zmeniť podľa .

7. Ustanovenie upravuje lehotu, v ktorej je potrebné splniť povinnosť uloženú v rozsudku. Základná zákonná lehota je tri dni a začína plynúť od právoplatnosti rozsudku. Zákonná úprava tejto lehoty však pripúšťa výnimku, keď v odôvodnených prípadoch môže súd určiť dlhšiu lehotu, čo zahŕňa aj možnosť určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí súd, pričom súd súčasne môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia ( ).

8. Súdna prax pri úvahe o určení lehoty na splnenie povinnosti alebo pri určení, že peňažné plnenie sa môže vykonať v splátkach, vychádza z konkrétnych okolností prípadu. Je nutné prihliadnuť na osobné a majetkové pomery sporových strán, výšku priznaného plnenia, platobnú schopnosť žalovaného, prejavenú snahu o plnenie záväzku žalovaným, dobu, po ktorej by umožnením vykonania plnenia v splátkach došlo k zaplateniu prisúdenej sumy s tým, aby nepredstavovala neúmerné zvýhodnenie dlžníka na úkor veriteľa (čo zohľadní pri výške splátok a podmienkach ich zročnosti), ako aj to, či povolenie plnenia prisúdenej sumy v splátkach neprimerane nezasiahne do majetkových pomerov veriteľa. Preto súd musí určiť lehotu na plnenie tak, aby jej dĺžka nepoprela samotný účel súdneho konania a v konečnom dôsledku viedla k odstráneniu právnej neistoty medzi sporovými stranami.

9. Je zrejmé, že povolenie splátok povinnému subjektu je vždy zásahom do práva oprávneného subjektu na dosiahnutie priznaného plnenia, a preto je súd povinný náležite preskúmať osobné a majetkové pomery povinného subjektu.

10. V konaní pred súdom prvej inštancie bolo preukázané, že otec navrhovateľky dosahuje príjem vo výške 1.484,32 eur. Výdavky má vo výške 430,67 eur, pričom tieto sú, ako zdôraznil v konaní, bez mesačnej splátky hypotekárneho úveru vo výške 778,- eur mesačne (splácania hypotekárneho úveru vyplývajú z výpisov z účtov; č.l. 118 a nasl.). Spolu preto predstavujú sumu vo výške 1.208,67 eur. Súdom prvej inštancie bola stanovená výška výživného na sumu 240,- eur mesačne. Uložením povinnosti splniť zameškané výživné vo výške 301,93 eur jednorazovo by pôsobilo voči otcovi navrhovateľky

neprimerane nepriaznivo, nakoľko jeho výdavky by prevyšovali jeho príjem (hoc i len v jednom mesiaci). Na tomto základe odvolací súd považuje povolenie splátok zameškaného výživného v sume 301,93 eur za dôvodné. Splátky odvolací súd stanovil vo výške 30,- eur mesačne, pri sume 301,93 eur a takejto výške mesačnej splátky zameškaného výživného bude tento dlh splatený za 10 mesiacov. To je akceptovateľné i pre navrhovateľku, pričom nedôjde povolením splátok k zásahu do jej práv.

11. Zároveň odvolací súd plnenie v splátkach podmienil riadnym plnením týchto splátok otcom navrhovateľky v zmysle tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého zameškaného výživného. Povolenie splácať dlh v pravidelných mesačných splátkach treba chápať ako výhodu poskytnutú dlžníkovi vzhľadom na určité špecifické okolnosti toho-ktorého prípadu. Je namieste, aby táto výhoda bola podmienená riadnym plnením, porušením ktorého má za následok splatnosť celého plnenia.

12. Vzhľadom na uvedené odvolací súd zmenil výrok IV. napadnutého rozsudku v časti splatnosti zameškaného výživného.

13. O trovách konania rozhodol odvolací súd v zmysle v spojení s a tak, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania. V mimosporových konaniach platí zásada, že žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ktoré si v konaní platil ( ). Každý z účastníkov si teda sám znáša trovy, ktoré v konaní platil.

14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).