Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2C-34-2020.pdf
PDF · 80.18 KB
Case nature
Area
Subarea
2C/34/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trebišov, sudcom Mgr. Ing. Ladislavom Burdom, v spore žalobcu: Y. zdravotná poisťovňa a.s., J. cesta 2, XXX XX L., A.: XX XXX XXX, proti žalovanej: B. X. J., nar.XX.XX.XXXX, Z. XX, XXX XX Z. o zaplatenie XX,XX U. s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 274,06 Eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 69,89 Eur a náhrady trov konania. Žalovaný si za obdobie od 01.09.2018 do 15.7.2019, uplatnil vyňatie z povinného zdravotného poistenia v SR ako osoba, ktorá má trvalý pobyt v SR, a dlhodobo sa zdržiava v cudzine, kde je zdravotne poistená. Žalovaný si zákonnú oznamovaciu povinnosť voči žalobcovi splnil oneskorene až dňa 15.07.2019. Žalovaný zdravotnú starostlivosť na území SR, hradenú žalobcom z prostriedkov zdravotného poistenia, čerpal aj v období po vyňatí/zániku jeho verejného zdravotného poistenia v SR, hoci už na ňu nemal nárok. Tým vznikla žalobcovi škoda v sume 274,06 Eur. Rozpis poskytnutej zdravotnej starostlivosti žalovanému hradenej žalobcom v období po vyňatí/zániku jeho verejného zdravotného poistenie v SR je v priloženom účte poistenca. Žalobca vyzval žalovaného na úhradu vynaložených nákladov zdravotnej starostlivosti výzvou zo dňa 05.12.2019 v lehote do 3 dní od doručenia.
2. Súd vo veci vydal dňa 24.04.2020 platobný rozkaz v súlade s návrhom žalobcu, ktorý sa nepodarilo doručiť žalovanej do vlastných rúk, preto súd uznesením zo dňa 06.08.2020 platobný rozkaz zrušil.
3. Žalovaná má v registri obyvateľov SR evidovanú adresu trvalého pobytu Leles 32, avšak na uvedenej adrese súdne zásielky nepreberá. Súd preto v zmysle § 116 ods. 2 CSP, potom ako urobil všetky úkony potrebné na zistenie skutočného pobytu žalovaného, zverejnil oznámenie o podanej žalobe žalobcu na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu dňa 06.8.2020. Žaloba sa tak považuje za doručenú žalovanému po 15. dňoch od zverejnenia oznámenia, i keď sa žalovaný o tom nedozvie. Žalovaná na výzvu súdu, aby sa k doručenej žalobe a k listinným dôkazom písomne vyjadrila v súdom stanovenej lehote 15 dní nereagovala a nepoužila žiadne prostriedky procesnej obrany.
4. Podľa § 297 písm. b) CSP), súd na prejednanie sporu nariadi pojednávania. Pojednávanie (v spotrebiteľských sporoch) nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1000 Eur.
5. Podľa § 219 ods. 3 CSP, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.
6. V predmetnom konaní bolo predmetom konania zaplatenie sumy 274,06 Eur. Išlo o otázku jednoduchého právneho posúdenia a skutkové tvrdenia strán neboli sporné, preto súd rozhodol spor podľa § 297 písm. b) CSP bez nariadenia pojednávania. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu a webovej stránke súdu od 25.11.2020. Strany sporu sa na verejné vyhlásenie rozsudku nedostavili, ani nepožiadali, aby im miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené.
7. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, a to žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 08.04.2020, náhľadom na výpis z účtu poistenca - zdravotná starostlivosť z IS VšZP, predžalobnou výzvou zo dňa 05.12.2020, čestným oznámením zamestnanca o zamestnaní a poistení v inom ČS a zistil tento skutkový stav veci:
8. Žalovaný si za obdobie od 01.09.2018 do 15.7.2019, uplatnil vyňatie z povinného zdravotného poistenia v SR ako osoba, ktorá má trvalý pobyt v SR, je zamestnaná u zamestnávateľa, ktorý nemá sídlo na území SR, a je zdravotne poistená na území štátu, v ktorom má jej zamestnávateľ sídlo. Žalovaný si zákonnú oznamovaciu povinnosť voči žalobcovi splnil oneskorene až dňa 15.07.2019. Žalovaný zdravotnú starostlivosť na území SR, hradenú žalobcom z prostriedkov zdravotného poistenia, čerpal aj v období po vyňatí/zániku jeho verejného zdravotného poistenia v SR, hoci už na ňu nemal nárok. Tým vznikla žalobcovi škoda v sume 274,06 €.
9. Po vykonaní dokazovania súd dospel k tomuto právnemu záveru.
10. Podľa § 3 ods. 1 zákona 273/1994 Z.z. o zdravotnom poistení v znení neskorších predpisov na území SR sú povinne zdravotne poistené osoby, ktoré majú na území SR trvalý pobyt.
11. Podľa § 3 ods. 3 písm. b) zákona 273/1994 Z.z. o zdravotnom poistení v znení neskorších predpisov z povinného zdravotného poistenia sú vyňaté osoby, ktoré majú na území SR trvalý pobyt a sú zamestnané u zamestnávateľov, ktorí nemajú sídlo na území SR, a sú zdravotne poistené na území štátu, v ktorom má ich zamestnávateľ sídlo.
12. Podľa § 15 ods. 2 písm. c) zákona 273/1994 Z.z. o zdravotnom poistení v znení neskorších predpisov povinnosť platiť poistné v SR nie je po dobu, po ktorú sa osoba dlhodobo najmenej po dobu šiestich mesiacov zdržiava v cudzine, kde je zdravotne poistená. V takomto prípade nemá poistenec nárok na úhradu zdravotnej starostlivosti. Túto skutočnosť je poistenec povinný oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni.
13. Podľa § 27 písm. e) zákona 273/1994 Z.z. poistenec je povinný oznámiť žalobcovi skutočnosť, že je zamestnaný u zamestnávateľa, ktorý nemá sídlo na území SR, a je zdravotne poistený na území štátu, v ktorom má zamestnávateľ sídlo, do ôsmich dní od vzniku pracovného pomeru, a vrátiť preukaz poistenca.
14. Podľa § 3 ods. 1 zákona 98/1995 Z.z. Liečebný poriadok sa zdravotná starostlivosť na základe zdravotného poistenia poskytuje len poistencom.
15. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 580/2004 o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctva (ďalej len zákon o zdravotnom poistení) zdravotné poistenie je povinné verejné zdravotné poistenie a dobrovoľné verejné zdravotné poistenie, na základe ktorého sa poskytuje poistencom verejného zdravotného poistenia (ďalej len poistenec) za podmienok ustanovených týmto zákonom zdravotná starostlivosť a služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti (ďalej len zdravotná starostlivosť) v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom.
16. Podľa § 3 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona o zdravotnom poistení povinne verejne zdravotne poistená je fyzická osoba, ktorá má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky; to neplatí, ak je zamestnaná v cudzine a je zdravotne poistená na území štátu, v ktorom vykonáva činnosť zamestnanca.
17. Podľa § 3 ods. 2 písm. c) zákona o zdravotnom poistení povinne verejne zdravotne poistená je fyzická osoba, ktorá má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky; to neplatí, ak dlhodobo sa zdržiava v cudzine a je zdravotne poistená v cudzine; za dlhodobý pobyt v cudzine sa považuje pobyt dlhší ako šesť po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov.
18. Podľa § 5 ods. 2 zákona o zdravotnom poistení u fyzickej osoby, ktorá má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, verejné zdravotné poistenie zaniká deň pred dňom, keď nastali skutočnosti uvedené v § 3 ods. 2 písm. a) až c), alebo dňom zániku trvalého pobytu na území Slovenskej republiky.
19. Podľa § 23 ods. 1 písm. c) zákona o zdravotnom poistení poistenec je povinný oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni najneskôr do ôsmich dní skutočnosti rozhodujúce pre zánik verejného zdravotného poistenia (§ 5 ods. 2 a 3) a vrátiť preukaz poistenca.
20. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že k skutočnosti rozhodujúcej pre zánik zdravotného poistenia na území SR došlo z dôvodu dlhodobého zdržiavania sa a zdravotného poistenia žalovanej v cudzine. Žalovaná si svoju zákonnú oznamovaciu povinnosť voči žalobcovi splnila oneskorene, pričom čerpala zdravotnú starostlivosť hradenú žalobcom z prostriedkov zdravotného poistenia po zániku jej zdravotného poistenia na území SR, kedy už nemala nárok na úhradu poskytnutej zdravotnej starostlivosti z finančných prostriedkov zdravotného poistenia v SR prostredníctvom žalobcu. Žalobca za ňu vykonal úhradu za zdravotnú starostlivosť v sume 274,06 Eur, preto súd zaviazal žalovanú na zaplatenie tejto sumy.
21. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
22. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
23. Podľa § 263 ods. 2 CSP Ak bola v konaní úspešná strana zastúpená viacerými advokátmi, súd určí za prijímateľa náhrady trov konania jedného z nich.
24. Súd priznal plnú náhradu trov konania žalobcovi, lebo v konaní mal plný úspech. Po právoplatnosti tohto rozsudku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znova od doručenia opravného uznesenia, len v rozsahu vykonanej opravy. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 127 ods. 1 CSP). Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť podľa § 365 ods. 1, 2, 3 CSP len tým, že : a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch v exekučnom konaní.