Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_27Csp-116-2018.pdf
PDF · 116.1 KB
Case nature
Area
Subarea
27Csp/116/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudcom JUDr. Štefanom Juhásom v právnej veci žalobkyne: DPS financial consulting, s. r. o., Tamaškovičova 17/2742, Trnava, IČO: 46 713 930, zast.: advoconsulting s. r. o., Tamaškovičova 17/2742, Trnava, IČO: 47 253 428, proti žalovanej: F. E., nar. X. X. XXXX, trvalý pobyt: M. XXX, B. O. B., zast.: FALIS & Partners, s. r. o., Lermontovova 14, Bratislava, IČO: 51 769 654, o zaplatenie 16 236,32 € s prísl., takto
rozhodol:
I. Konanie z a s t a v u j e v časti zmluvného úroku za obdobie do 25. 5. 2018 vo výške 550,85 €, úrokov z omeškania za obdobie do 25. 5. 2018 vo výške 199,38 €, úroku vo výške 7,29 % p. a. zo sumy 2 632,72 € od 26. 5. 2018 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 3 % p. a. zo sumy 2 632,72 € od 26. 5. 2018 do zaplatenia.
II. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobkyni sumu 12 263,49 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 3 % p. a. zo sumy 6 503,75 € od 2. 6. 2020 do zaplatenia.
III. Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a .
IV. Žalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov prvoinštančného konania voči žalovanej v rozsahu 6 %.
V. Žalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobou, doručenou Okresnému súdu Žiar nad Hronom (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd“) 5. 6. 2018, sa pôvodná žalobkyňa OTP Banka Slovensko a. s. (ďalej len „pôvodná žalobkyňa“) domáhala uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť jej sumu 16 236,32 €, spolu s úrokom za obdobie do 25. 5. 2018 vo výške 3 843,21 €, úrokom z omeškania za obdobie do 25. 5. 2018 vo výške 1 379,08 €, úrokom vo výške 7,29 % p. a. zo sumy 16 236,32 € od 26. 5. 2018 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 3 % p. a. zo sumy 16 236,32 € od 26. 5. 2018 do zaplatenia, poplatkom vo výške 50 € a trovy konania.
2. Podaniami z 2. 8. 2018 a z 12. 10. 2018, pôvodná žalobkyňa vzala späť žalobu v časti istiny vo výške 2 823,72 € z dôvodu čiastočnej úhrady zo strany žalovanej vo výške 200 € a z dôvodu premlčania časti splátky istiny vo výške 2 623,72 €, a príslušenstva v rozsahu úrokov za obdobie do 25. 5. 2018 v sume 550,85 € (úroky z premlčanej časti istiny - rozdiel medzi 3 843,21 € a 3 292,36 €), úrok vo výške 7,29 % p. a. zo sumy 2 623,72 € od 26. 5. 2018 do 30. 5. 2018, zo sumy 2 623,72 € od 31. 5. 2018 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 3 % p. a. zo sumy 2 623,72 € od 26. 5. 2018 do 30. 5. 2018, zo sumy 2 623,72 € od 31. 5. 2018 do zaplatenia a žiada konanie v tejto časti zastaviť. Žalobkyňa
naďalej požaduje od žalovanej zaplatenie istiny vo výške 13 412,60 €, spolu úrokom za obdobie do 25. 5. 2018 vo výške 3 292,36 €, úrokom z omeškania za obdobie do 25. 5. 2018 vo výške 1 179,70 €, úrokom vo výške 7,29 % p. a. zo sumy 13 612,60 € od 26. 5. 2018 do 30. 5. 2015 a zo sumy 13 412,60 € od 31. 5. 2018 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 3 % p. a. zo sumy 13 612,60 € od 26. 5. 2018 do 30. 5. 2015 a zo sumy 13 412,60 € od 31. 5. 2018 do zaplatenia, poplatkom vo výške 50 € a trov konania. Vzhľadom na dispozičný úkon žalobkyne, súd konanie v časti, v ktorej vzala svoju žalobu späť, zastavil v súlade s § 145 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“).
3. Svoj nárok pôvodná žalobkyňa odvodzovala od zmluvy o hypotekárnom úvere č. XXX/XXXX/XXHU, ktorú uzavrela so žalovanou 20. 6. 2005 (ďalej len „zmluva“), na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý hypotekárny úver vo výške 19 916,35 €, s lehotou splatnosti 20 rokov, s pohyblivým úrokom, ktorý bol ku dňu podpísania zmluvy 5,65 % p. a. Konečná splatnosť úveru bola dohodnutá na 1. 6. 2025. Podľa čl. IV. bod 1. zmluvy bola splatnosť úveru dohodnutá tak, že úroky z istiny bola žalovaná povinná zaplatiť do 10. dňa v kalendárnom mesiaci vo výške 91,34 €, po odpočítaní štátneho príspevku vo výške 91,34 €. Istina úveru bola splatná v troch splátkach, a to 1. splátka vo výške 6 503,75 € do 1. 6. 2015, 2. splátka vo výške 6 503,75 € do 1. 6. 2020 a 3. splátka istiny vo výške 6 908,86 € do 1. 6. 2025.
4. Pretože žalovaná ako dlžník neplnila riadne a včas, dostala sa do omeškania s plnením svojho záväzku, na čo bola písomne upozornená pôvodnou žalobkyňou listom z 12. 11. 2015, ktorým ju vyzvala na úhradu dlžnej sumy. Pôvodná žalobkyňa vyhlásila okamžitú splatnosť úveru listom z 22. 12. 2015, pretože ani po výzve žalovaná neplnila riadne a včas a naďalej tak porušovala podmienky zmluvy. Úver bol vyhlásený za predčasne splatný k 8. 1. 2016.
5. Uplatnená istina úveru predstavovala rozdiel medzi sumou poskytnutého úveru vo výške 19 916,35 € a sumy 3 680,03 €, ktorá predstavuje doterajšie úhrady zo strany žalovanej započítané na istinu úveru ku dňu podania žaloby. Pokiaľ ide o dohodnutý zmluvný úrok a úrok z omeškania, pôvodná žalobkyňa ich vyčíslila k 25. 5. 2018 na sumu 3 843,21 € a 1 379,08 €, pričom úrok si uplatňuje vo výške 7,29 % p. a. a úrok z omeškania vo výške 5 % p. a. do 7. 10. 2015 a od 8. 10. 2015 vo výške 3 % p. a. (čl. IV. bod. 7 zmluvy). Poplatky si uplatňuje za dve upomienky vo výške 25 €.
6. K žalobe bola pripojená zmluva, všeobecné obchodné podmienky žalobkyne pre poskytovanie hypotekárnych a komunálnych úverov pre obyvateľstvo (znenie účinné od 1. 8. 2004), výpis z úverového účtu za obdobie od 29. 6. 2005 do 25. 5. 2018, výzva pred zosplatnením z 12. 11. 2015, s dokladom o doručení žalovanej dňa 4. 11. 2015, vyhlásenie okamžitej splatnosti úveru z 22. 12. 2015, s dokladom o doručení žalovanej 28. 12. 2015, štatút splatenia účtu k 25. 5. 2018.
7. V predmetnej veci rozhodol okresný súd rozsudkom z 5. 11. 2018, č. k. 27Csp/116/2018-124, ktorým konanie v časti o zaplatenie istiny vo výške 2 823,72 € s prísl. zastavil (výrok I.), vo zvyšnej časti uplatneného nároku žalobu zamietol (výrok II.) a žalovanej priznal náhradu trov konania (výrok III.). Voči výroku II. a III. predmetného rozsudku podala pôvodná žalobkyňa včas odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „odvolací súd“) tak, že uznesením z 30. 9. 2020, č. k. 13Co/42/2019-169 napadnutý rozsudok v vo výroku II. a III. zrušil a vrátil vec okresnému súdu na ďalšie konanie. Odvolací súd taktiež uznesením z 29. 7. 2020, č. k. 13Co/42/2019-158, rozhodol o pripustení zmeny strany sporu, na základe čoho vstúpila do konania žalobkyňa ako právny nástupca pôvodnej žalobkyne.
8. Okresný súd po vrátení spisu nariadil vo veci pojednávanie, pred ktorým vyzval žalobkyňu, v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu, aby preukázala, pre ktorú splátku, s ktorou bola žalovaná v omeškaní, vyhlásila pôvodná žalobkyňa úver za predčasne splatný. V stanovenej lehote sa žalobkyňa nevyjadrila, iba požiadala o odročenie pojednávania, pretože dôkaz o skutočnosti, na ktorej preukázanie ju vyzval súd, nevedela bez vlastnej viny zabezpečiť. Keďže pri postúpení pohľadávky žalobkyňa nedostala od pôvodnej žalobkyne podklad, ktorý by preukazoval uvedenú skutočnosť, žalobkyňa vyzvala pôvodnú žalobkyňu na jeho predloženie, čo sa však nestalo ani v deň pojednávania, ktoré sa uskutočnilo 3. 12. 2020. Okresný súd však neakceptoval žiadosť o odročenie pojednávania zo strany žalobkyne, pretože nepreukázanie skutočnosti, na preukázanie ktorej vyzval žalobkyňu okresný súd, nie je dôležitým dôvodom pre odročenie pojednávania podľa § 153 CSP. Okrem
toho súd zdôrazňuje, že výzva bola žalobkyni doručená 11. 11. 2020 a mala tak dostatočný čas na preukázanie uvedenej skutočnosti.
9. Ďalej súd poukazuje na tú skutočnosť, že žalobkyňa vstúpila do konania namiesto pôvodnej žalobkyne na základe predloženej zmluvy o postúpení pohľadávok, z ktorej vyplýva, že žalobkyňa ako postupník sa mala možnosť oboznámiť s úverovou dokumentáciou, riadne si ju skontrolovať a analyzovať po právnej a obchodnej stránke pred samotným postúpením (čl. VI. bod 2 predmetnej zmluvy) a žalobkyni bola odovzdaná kompletná dokumentácia ohľadom postúpených pohľadávok, vrátane dokumentácie týkajúcej sa súdnych sporov o postupovaných pohľadávkach (čl. VII bod 1. predmetnej zmluvy). V prípade chýbajúcej dokumentácia pôvodná žalobkyňa sa ju zaviazala bezodkladne odovzdať žalobkyni po požiadaní žalobkyňou (čl. VII bod 3. predmetnej zmluvy). Neobstoja tak tvrdenia žalobkyne o tom, že uvedenú skutočnosť nevedela preukázať pre chýbajúcu dokumentáciu, ak sa mala možnosť oboznámiť s kompletnou dokumentáciou ohľadom vymáhanej pohľadávky, vrátane vyjadrení pôvodnej žalobkyne produkovaných v tomto konaní. Z odvolania pôvodnej žalobkyne z 18. 12. 2018, ktorému odvolací súd vyhovel, vyplýva, že odvolanie bolo postavené na argumentácii pôvodnej žalobkyne ohľadom vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru, keď síce v žalobe uviedla, že najstaršou neuhradenou splátkou úveru je splátka istiny vo výške 6 503,75 €, splatná do 1. 6. 2015, ale predčasnú splatnosť úveru vyhlásila pre splátku úrokov splatnú 10. 8. 2015. Napokon, žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že si pridržiava vyjadrenia pôvodnej žalobkyne, uvedené v odvolaní.
10. Počas pojednávania žalobkyňa uviedla, že naďalej zotrváva na žalobnom návrhu, upravenom po čiastočnom späťvzatí žaloby v podaní z 12. 10. 2018, doručenom okresnému súdu 15. 10. 2018. Žalovaná namietala aktívnu vecnú legitimáciu žalobkyne a vyjadrila názor, že ak by predmetný úver nebol zosplatnený správne, pôvodná žalobkyňa by v zmysle zákona o bankách nemohla previesť pohľadávku na žalobkyňu. Z poslednej výzvy pôvodnej žalobkyne z 12. 11. 2015 nie je zrejmé, pre ktoré tri splátky vyhlásila predčasnú splatnosť celého úveru. Ani pôvodná žalobkyňa, ani žalobkyňa nepreukázali žiadnym dôkazom svoje tvrdenia, ohľadom ktorej splátky sa stal úver predčasne splatným. Žalobkyňa reagovala na námietku aktívnej vecnej legitimácie a poukázala na ust. § 92 ods. 8 z. č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení účinnom v čase postúpenia pohľadávky (ďalej len „z. č. 483/2001 Z. z.“), ktorý bol v tomto prípade dodržaný. Žalobkyňa je držiteľom licencie, na základe ktorej jej bolo možné postúpiť pohľadávku banky. Vzhľadom na to, že ešte pred postúpením pohľadávky bola žalovaná v omeškaní viac ako 1 rok, boli tak splnené všetky zákonné podmienky pre postúpenie pohľadávky žalobkyni. Pokiaľ ide o výzvu z 12. 11. 2015, k tomu žalobkyňa uviedla, že podstatným je právo veriteľa určiť, pre ktorú omeškanú splátku vyhlási úver za predčasne splatný.
11. Pre úplnosť okresný súd uvádza vyjadrenia strán sporu, ktoré boli produkované pred vyhlásením rozsudku vo veci samej, ktorý bol odvolacím súdom zrušený. Žalovaná v odpore z 2. 7. 2018 uviedla, že splácanie úveru zabezpečoval jej otec a až po jeho smrti zistila, že nesplácal úver tak, ako bolo dohodnuté v zmluve. Žalovaná preto začala splácať úver podľa jej možností. V roku 2013 až 2015 zaplatila 3 140 €, v roku 2016 a 2017 spolu 2 200 € a v roku 2018 sumu 250 €. Z uvedeného dôvodu žiada zrušiť platobný rozkaz. Podaním z 11. 7. 2018 žalovaná svoj odpor doplnila námietkou premlčania celého nároku, pretože posledná výzva na zaplatenie bola z 12. 11. 2015, z ktorej vyplýva, že bola v omeškaní so splátkou istiny 6 294,98 € splatnou 1. 6. 2015. Premlčacia lehota uplynula po troch rokoch, t. j. 2. 6. 2018, pričom žaloba bola na súd podaná po tomto dátume, až 5. 6. 2018. Taktiež považuje za neprípustne, ak si žalobkyňa uplatňuje úroky z omeškania z úrokov a zmluvné úroku po splatnosti celého dlhu. Žalovaná preto navrhuje zamietnuť žalobu ako nedôvodnú.
12. Na uvedené skutočnosti reagovala žalobkyňa písomným vyjadrením, doručeným súdu 2. 8. 2018, v ktorom uviedla, že žalovaná nepoprela poskytnutie úveru na základe zmluvy, iba uviedla dôvody, pre ktoré svoj záväzok nesplácala. Všetky úhrady uvedené žalovanou žalobkyňa eviduje a započítala ich na svoju pohľadávku a sú v žalobe zohľadnené. Žalovaná však vzhľadom na predčasnú splatnosť úveru k 8. 1. 2016, nie je v omeškaní s jednotlivými splátkami úveru, ale je povinná splatiť celú pohľadávku, pretože stratila možnosť splácať úver v dohodnutých splátkach.
13. Žalovaná vo svojom vyjadrení z 13. 9. 2018 uviedla, že si je vedomá svojho záväzku, ale jej finančné možnosti neumožňujú splatiť celú pohľadávku, preto očakáva, že jej žalobkyňa vyjde v ústrety a dohodne si s ňou splátkový kalendár, ktorý bude dodržiavať.
14. Žalobkyňa reagovala na vyjadrenia žalovanej podaním z 12. 10. 2018, v ktorom okrem čiastočného späťvzatia žaloby uviedla, že nesúhlasí s námietkou premlčania, ktorú vzniesla žalovaná, pretože splátka istiny vo výške 6 503,75 €, splatná 1. 6. 2015, zanikla v časti 3 880,03 € splnením, pretože v tomto rozsahu bola uhradená. Zvyšnú časť splátky vo výške 2 623,72 € považuje za premlčanú a z tohto dôvodu v tejto časti vzala žalobu späť. Žalobkyňa si uplatňuje úroky z omeškania len z istiny, preto nie sú pravdivé tvrdenia žalovanej, že si ich uplatňuje aj zo zmluvných úrokov. Žalobkyňa nepovažuje za správne ani tvrdenia žalovanej o tom, že nemá nárok na zmluvný úrok po zosplatnení úveru a v tomto smere poukázala na judikatúru súdov ako aj komentár k ust. § 502 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len “ObZ“), ktoré svedčia v jej prospech.
15. Na pojednávaní, konanom dňa 5. 11. 2018, žalovaná zotrvala na svojich doterajších vyjadreniach a spochybnila aj časť IV. zmluvy ohľadom opravy splátok istiny úveru, kde predmetná zmluva bola jednostranne zmenená žalobkyňou, pričom žalobkyňa mala k dispozícii zmluvy bez tejto opravy dátumu splatnosti jednotlivých splátok istiny.
16. Pri opätovnom posúdení skutkových okolností prípadu a jeho právneho posúdenia, okresný súd vychádzal z predložených listín a vyjadrení strán sporu. Z vykonaného dokazovania okresný súd zistil nasledovné skutočnosti, na ktoré aplikoval nižšie citované ustanovenia zákonov.
17. Z predloženej zmluvy uzavretej dňa 20. 6. 2005 medzi žalobkyňou a žalovanou vyplýva, že žalobkyňa poskytla žalovanej hypotekárny úver na kúpu rodinného domu vo výške 19 916,35 € (600 000 SK). Úroková sadzba medziúveru bola pohyblivá a v čase uzavretia zmluvy predstavovala 5,65 % p. a. Žalovaný sa zaviazal splatiť úver do 20 rokov, a to tak, že úroky z istiny bola žalovaná povinná zaplatiť do 10. dňa v kalendárnom mesiaci vo výške 91,34 € (2 752 SK), po odpočítaní štátneho príspevku vo výške 91,34 € (2 752 SK). Istina úveru bola splatná v troch splátkach, a to 1. splátka vo výške 6 503,75 € do 1. 6. 2015, 2. splátka vo výške 6 503,75 € do 1. 6. 2020, 3. splátka vo výške 6 908,86 € do 1. 6. 2025, pričom tieto splátky mala žalovaná vyplácať z čiastočných výplat poistného na základe zmluvy o poistení číslo XXXXXXXXX z 1. 6. 2005, uzavretej v poisťovni KOOPERATIVA poisťovňa a. s. Úver bol zabezpečený záložným právom k tomuto bytu.
18. Z predloženého výpisu z úverového účtu vyplýva, že žalovaná sa dostala do omeškania s platením jednotlivých splátok, pričom hneď prvú splátku istiny (6 503,75 € splatnú 1. 6. 2015) nedodržala a neuhradila ju riadne a včas. Súd mal ďalej za preukázané, že žalovaná bola upozornená na nedodržanie podmienok splácania úveru, čo aj žalobkyňa preukázala žalovanou podpísanými potvrdeniami o doručení, z ktorých vyplýva, že 24. 11. 2015 si prevzala poslednú výzvu z 12. 11. 2015, v ktorej ju vyzvala na úhradu dlžnej čiastky 6 294,98 €, do 15 dní od doručenia výzvy. Vyhlásenie okamžitej splatnosti z 22. 12. 2015 si prevzala 28. 12. 2015, ktorú pôvodná žalobkyňa vyhlásila potom, ako žalovaná, vzhľadom na predchádzajúcu výzvu, dlžnú sumu neuhradila. Žalovaná podľa výpisu uhradila sumu 663,10 € až 8. 6. 2015, ktorá bola započítaná čiastočne na istinu (350,03 €) a čiastočne na úrok (313,07 €).
19. Podľa § 497 ObZ, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
20. Podľa § 52 ods. 1, 3 a 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
21. Podľa § 53 ods. 8 OZ účinného od 1. 11. 2008, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
22. Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
23. Podľa § 559 ods. 1 OZ, splnením dlh zanikne.
24. Podľa § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
25. Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
26. Podľa § 103 OZ, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
27. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
28. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „naradenie č. 87/1995 Z. z.“), výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
29. Okresný súd rozhodol o späťvzatí žaloby pôvodnej žalobkyne v časti príslušenstva, ktoré špecifikovala v svojom podaní z 12. 10. 2018. Vzhľadom na to, že záväzná je iba výroková časť rozsudku a v pôvodnom rozsudku z 5. 11. 2018, č. k. 27Csp/116/2018-124, vo výroku I., ktorý nebol napadnutý odvolaním, uvedené príslušenstvo nebolo presne špecifikované, okresný súd z dôvodu jednoznačnosti a právnej istoty rozhodol o späťvzatí žaloby v časti príslušenstva, ktoré presne špecifikoval vo výroku I. tohto rozsudku.
30. Pri opakovanom vykonaní dokazovania okresný súd vychádzal z tých skutkových tvrdení, ktoré medzi stranami sporu neboli sporné a v konaní boli preukázané aj na základe predložených listín, z ktorých vyplýva, že pôvodná žalobkyňa uzavrela so žalovanou zmluvu o hypotekárnom úvere za účelom kúpy nehnuteľnosti, ktorá je zároveň spotrebiteľskou zmluvou uzatvorenou medzi žalobkyňou ako dodávateľom, ktorá je bankou poskytujúcou, okrem iného, úvery a žalovanou ako spotrebiteľom. Uvedená zmluva bola zabezpečená nehnuteľnosťou s dohodnutou splatnosťou viac ako desať rokov, preto sa na predmetnú zmluvu nevzťahovali ustanovenia zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov. Súd po posúdení obsahu zmluvy nevzhliadol takú zmluvnú podmienku, ktorá by predstavovala hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech žalovanej, čo taktiež strany sporu nespochybnili.
31. Pokiaľ ide o námietku žalovanej ohľadom aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne, okresný súd poukazuje na postup a uznesenie odvolacieho súdu, ktorým pripustil zmenu strany sporu, na základe ktorého vstúpila žalobkyňa do konania, pri ktorom bol povinný skúmať aj splnenie podmienok na postúpenie pohľadávky podľa § 92 ods. 8 z. č. 483/2001 Z. z. Splnenie podmienok pre postúpenie pohľadávky pritom vyplývajú nielen z tej skutočnosti, že odvolací súd pripustil zmenu strany sporu, ale aj z doposiaľ preukázaných skutočností, a to že žalovaná pred postúpením pohľadávky bola v omeškaní viac ako 90 kalendárnych dní a pred postúpením pohľadávky neuhradila pôvodnej žalobkyni omeškaný peňažný záväzok, čím boli splnené všetky podmienky pre postúpenie pohľadávky v súlade s § 92 ods. 8 z. č. 483/2001 Z. z., preto námietka nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne v tomto konaní nie je dôvodná.
32. Okresný súd ďalej skúmal, či zo strany pôvodnej žalobkyne bol dodržaný postup pri vyhlásení predčasnej splatnosti úveru v súlade s § 565 OZ, v spojení s § 53 ods. 9 OZ. Okresný súd postupoval
v súlade so závermi občianskoprávneho kolégia odvolacieho súdu z 20. 3. 2019, na ktoré poukázal odvolací súd vo svojom uznesení z 23. 5. 2019, sp. zn. 43Co/27/2019. V odôvodnení svojho uznesenia odvolací súd uviedol, že „...V tejto súvislosti poukazuje odvolací súd na závery občiansko-právneho kolégia Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 20.3.2019, na ktorom došlo k zjednoteniu pri výklade použitia práva veriteľa na vyhlásenie predčasnej splatnosti tak, že toto jeho právo je časovo obmedzené do splatnosti najbližšej budúcej splátky. Je pravdou, že ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka komplikuje určenie takéhoto obmedzenia vykonania predčasnej splatnosti úveru podľa druhej vety § 565 Občianskeho zákonníka. V tomto prípade je potrebné pristúpiť k výkladu, že veriteľovi patrí právo na predčasné zosplatnenie úveru do tej najbližšej splátky úveru, ktorá nasleduje po uplynutí 3 mesiacov od omeškania s úhradou prvej omeškanej splátky za predpokladu, že je zároveň dlžník upozornený v lehote podľa §53 ods. 9Občianskeho zákonníka na existenciu dlhu a na možnosť vykonania predčasného zosplatnenia úveru.“ Okresný súd nemal dôvod odchýliť sa od týchto záverov, naopak, vzhľadom na prijaté zjednocujúce stanovisko aplikoval tieto závery aj na daný prípad.
33. Vzhľadom na uvedené závery a taktiež na vznesenú námietku premlčania, bol okresný súd povinný skúmať, či nárok žalobkyne bol uplatnený na súde včas, t. j. pred uplynutím zákonom stanovenej premlčacej lehoty. Keďže v danom prípade išlo o plnenie v splátkach súd skúmal, či boli splnené podmienky podľa § 565 OZ a § 53 ods. 8 OZ, resp. § 53 ods. 9 OZ podľa znenia účinného do 1. 7. 2011 a dospel k záveru, že predčasná splatnosť úveru zo strany pôvodnej žalobkyne ako veriteľa nebola vyhlásená v súlade s týmito ustanoveniami. Na poslednom pojednávaní, ani na výzvu súdu žalobkyňa nepredložila žiaden dôkaz a neuviedla, pre ktorú splátku, ktorou bola žalovaná v omeškaní, vyhlásila dlh za predčasne splatný. Súd preto vychádzal z vyjadrenia pôvodnej žalobkyne, ktoré produkovala až v rámci odvolania proti napadnutému rozsudku ako novotu v odvolacom konaní v súlade s § 366 CSP, pretože v rámci reakcie na vyjadrenie žalovanej, tieto skutočnosti neuviedla, hoci jej v tom nebránila žiadna prekážka. Z tohto dôvodu na tieto pôvodnou žalobkyňou v odvolaní uvedené skutočnosti okresný súd v rámci odvolaním napadnutého rozsudku reagovať nemohol a vychádzal z vyjadrení žalobkyne uvedených v žalobe a jej následných vyjadrení.
34. Veriteľovi patrí právo na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru do tej najbližšej splátky úveru, ktorá nasleduje po uplynutí 3 mesiacov od omeškania s úhradou prvej omeškanej splátky za predpokladu, že je zároveň dlžník upozornený v lehote podľa § 53 ods. 9 OZ na existenciu dlhu a na možnosť vykonania predčasného zosplatnenia úveru. Ako uviedla pôvodná žalobkyňa v odvolaní, predčasnú splatnosť úveru vyhlásila pre splátku úroku splatnú 10. 8. 2015. Výzva pred vyhlásením predčasnej splatnosti úveru pôvodná žalobkyňa doručila žalovanej 24. 11. 2015. Od tohto momentu plynula lehota 15 dní, po uplynutí ktorých mohla žalobkyňa využiť svoje právo vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru do najbližšie nasledujúcej splátky t. j. do 10. 12. 2015. Pôvodná žalobkyňa až listom z 22. 12. 2015 vyhlásila predčasnú splatnosť s účinnosťou k 8. 1. 2016, t. j. spôsobom, ktorý je v rozpore s § 565 OZ, § 53 ods. 9 OZ a vyššie uvedenými závermi. Vzhľadom na uvedené, súd považuje vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru zo strany pôvodnej žalobkyne za neúčinné a z tohto dôvodu pri posudzovaní premlčania uplatneného nároku platí režim, podľa ktorého plynie premlčacia lehota pre každú splátku zvlášť odo dňa jej splatnosti v súlade s § 103 prvá veta OZ, a to s prihliadnutím na to, že úroky sú príslušenstvom pohľadávky a v prípade premlčania istiny, dochádza k premlčaniu príslušenstva uplatňovaného z premlčanej istiny bez ohľadu na jeho splatnosť.
35. Po zohľadnení čiastočného späťvzatia v časti úhrady 200 €, realizovanej žalovanou po začatí konania a v časti, v ktorej bol nárok pôvodnej žalobkyne premlčaný v súlade s § 103 prvá veta OZ, (neuhradená časť istiny splatnej 1. 6. 2015 vo výške 2 632 €, neuhradeného zmluvného úroku vo výške 550,85 €, úrokov z omeškania vo výške 199,38 €, úroku 7,29 % p. a. zo sumy 2 632,72 € od 26. 5. 2018 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 3 % p. a. 2 632,72 € od 26. 5. 2018 do zaplatenia), okresný súd považoval žalobou uplatnený nárok za dôvodný a priznal žalobkyni nárok na úhradu istiny a úrokov splatných do dňa vyhlásenia rozsudku, ktoré neboli doposiaľ uhradené žalovanou a neboli premlčané, a to istina v časti 6 503,75 €, splatná podľa zmluvy 1. 6. 2020, z ktorej priznal aj úrok z omeškania vo výške uplatnenej žalobkyňou v žalobe (3 % p. a.) odo dňa nasledujúceho po splatnosti tejto časti istiny, zmluvné úroky vyčíslené žalobkyňou z istiny do 30. 5. 2018 vo výške 3 303,24 €, ktoré neboli premlčané, zmluvné úroky vo výške 7,29 % p. a. z dlžnej nepremlčanej a nesplatenej istiny úveru 13 412,60 € od 1. 6. 2018 do dňa vyhlásenia rozsudku 3. 12. 2020, t. j. 2 456,50 €.
36. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol z dôvodu, že zmluva je naďalej platná, vrátane časti stanovujúcej splatnosť jednotlivých splátok istiny a úrokov, pričom zvyšná časť uplatneného nároku nebola ku dňu vyhlásenia rozsudku splatná, preto žalobkyni nevznikol nárok na jej vrátenie. Rovnako súd nemal preukázaný nárok vo výške 50 €, predstavujúci poplatok za dve upomienky. Žalobkyňa si v priebehu konania nesplnila povinnosť preukázať svoje tvrdenia a nepredložila žiaden dôkaz o tom, že žalovanej boli zaslané dve upomienky, za ktoré si uplatňovala poplatok vo výške 50 €. Z dôvodu neunesenia dôkazného bremena v tejto časti súd žalobu zamietol ako nedôvodnú.
37. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
38. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
39. Podľa § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.
40. Žalobkyňa bola v konaní úspešná v rozsahu 53 %. Žalobkyňa bola neúspešná v časti, v ktorej vzala späť žalobu z dôvodu premlčania časti nároku uplatneného žalobou, s výnimkou sumy 200 €, pretože v tej časti žalobu vzala späť z dôvodu úhrady žalovanej, čo súd zohľadnil ako neúspech žalovanej. Žalobkyňa bola napokon neúspešná v časti, v ktorej súd žalobu zamietol. Úspech žalovanej v konaní predstavuje 47 %. Žalobkyňa teda vo veci dosiahla celkový pomerný úspech vo výške 6 % (53 % - 47 %) a v takomto rozsahu jej súd vo výroku tohto rozhodnutia priznal nárok na náhradu trov provinštančného konania.
41. Zároveň okresný súd rozhodol aj o nároku na náhradu trov odvolacieho konania, v ktorom bola úspešná žalobkyňa, keďže odvolací súd jej odvolaniu vyhovel, preto žalobkyni priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej v plnom rozsahu.
42. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, ktoré je potrebné doručiť Okresnému súdu Žiar nad Hronom v dostatočnom počte rovnopisov s prílohami, v prípade jeho doručenia iným spôsobom ako do elektronickej schránky súdu. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovú značku tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť a odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie môže meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú chybu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie dôkazy alebo tvrdenia, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má chybu uvedenú v odseku 1 § 365 CSP, ak táto chyba mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k chybám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.