Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_34P-57-2020.pdf
PDF · 100.89 KB
Case nature
Area
Subarea
34P/57/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín sudkyňou Mgr. Katarínou Šimkovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti U. : A. nar. XX.XX.XXXX a W. nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpené kolíznym a procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny S., deti rodičov : matky N. U., rod. C., štátnej občianky X. republiky, trvale bytom S. P., O. P. XXX, t. č. bytom S., X. XXXX a otca U. U., štátneho občana Slovenskej republiky, bytom S. P., O. P. XXX, zastúpeného v konaní U.. P. W., advokátom a U.. X. W., advokátkou, so sídlom v S., F. XXXX, o návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom takto
rozhodol:
Návrh matky na zvýšenie výživného s a z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom na začatie konania zo dňa XX.X.XXXX sa matka maloletých detí domáhala zvýšenia vyživovacej povinnosti otca k maloletej A. z doterajšej sumy 90,-Eur mesačne na sumu 150,-Eur mesačne a k maloletej W. z doterajšej sumy 70,-Eur mesačne na sumu 130,-Eur mesačne, s účinnosťou od podania návrhu. Matka uviedla, že jej manželstvo s otcom detí bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu sp.zn. XXP/XXX/XXXX a obe maloleté dcéry boli na čas po rozvode zverené do jej osobnej starostlivosti a žijú s ňou v domácnosti. Obe dcéry navštevujú ZŠ v obci S. U., do ktorej dochádzajú. Matka poukázala na to, v zabezpečení výživy oboch detí nastala radikálna zmena z dôvodu, že v čase podania návrhu ona nemohla vykonávať živnosť v dôsledku vyhlásenia núdzového stavu - pandémie corona virus, pričom nemožnosť výkonu živnostenskej činnosti trvala 7 týždňov, pomoc zo strany štátu žiadna v uvedenom období, následky na výkon živnostenskej činnosti sú trvalé (voda, elektrina, nájomné), ona nemá žiadnu finančnú rezervu, otec detí nejaví žiaden záujem, ona je odkázaná na pomoc len vlastnej rodiny - rodičov, ktorí sú starobní dôchodcovia, súčasná pomoc štátu je veľmi nízka, nepokrýva ani základné životné potreby živnostníka a maloletých detí. Matka poukázala na to, že pravidelný mesačný nájom na prevádzku jej živnosti je 120,-Eur, mobil 15,-Eur mesačne, elektrická energia 20,-Eur mesačne. Matka v návrhu ďalej uvádzala výdavky na každú z maloletých dcér, že strava v školskej jedálni pre každú dcéru predstavuje 25,-Eur mesačne, doprava do školy 15,-Eur mesačne, obuv 20,-Eur mesačne, mobil 10,-Eur mesačne, strava doma 100,-Eur mesačne, mimoškolská činnosť 25,-Eur mesačne, na každú dcéru uvádzala 2x ošatenie 60,- + 60,-Eur mesačne. Na pojednávaní matka uviedla, že dcéry sa nestravujú na obedy v školskej jedálni, ale stravujú sa u jej rodičov, ktorým na stravu prispieva 30,-Eur mesačne na každú dcéru, že deti vozí do školy ona autom, pričom staršia dcéra je aktuálne na dištančnom vzdelávaní, a že dcéry navštevujú v škole krúžky, ktoré sú bezplatné. K svojim pomerom matka uviedla, že ona s dcérami býva v prenajatom 1-izbovom byte, kde nájomné predstavuje 400,-Eur mesačne + energie 20,-Eur mesačne, ona je živnostníčka a pracuje v oblasti pánskeho kaderníctva a v súčasnosti zarába v priemere 550,-Eur mesačne netto a poberá prídavky na
dve deti. Uviedla, že ona má okrem týchto dvoch detí ešte vyživovaciu povinnosť k ich staršiemu synovi S., ktorý je zverený do osobnej starostlivosti otca detí a ona na jeho výživu prispieva 90,-Eur mesačne a ona ešte býva aj s ich najstaršou dcérou A., ktorá je už dospelá a má ukončené štúdium. Matka súdu predkladala množstvo rôznych pokladničných bločkov.
2. Otec detí nesúhlasil s návrhom matky na zvýšenie výživného, nesúhlasil so žiadnym zvýšením a žiadal návrh matky zamietnuť. Otec poukázal na to, že matka si podala návrh na zvýšenie výživného len pol roka po poslednej úprave výživného rozvodovým rozsudkom, pričom od uvedenej poslednej úpravy nedošlo k žiadnej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zvýšenie výživného. Poukázal na to, že v čase poslednej úpravy výživného bola maloletá A. žiačkou 5. ročníka ZŠ a teraz je žiačkou 6. ročníka ZŠ, teda stále je žiačkou 2. stupňa ZŠ a maloletá W. bola v čase poslednej úpravy žiačkou 2. ročníka ZŠ a teraz je žiačkou 3. ročníka ZŠ, teda je stále žiačkou 1. stupňa ZŠ. Teda na strane detí nedošlo k žiadnej zmene pomerov. Pokiaľ matka poukazovala na zníženie jej príjmov v dôsledku koronakrízy a nedostatočnej pomoci zo strany štátu, otec poukázal na to, že rovnaké dôsledky sú aj na jeho strane, keďže aj on podniká prostredníctvom jeho spol. H. s.r.o., ani on nemal v čase koronakrízy zákazky a tiež došlo k poklesu jeho príjmov, tiež nedostal žiadnu pomoc od štátu a nemá žiadne rezervy a v dôsledku toho mal tiež dlhy na zákonných odvodoch na sociálne a zdravotné poistenie. Otec ďalej poukázal na to, že účastníci nemajú len tieto dve deti, o ktorých sa teraz koná, ale majú spolu 4 deti, pričom maloletý S. bol zverený do jeho osobnej starostlivosti. Ten má XX rokov a na rozdiel o dievčat, na jeho strane došlo k zmene pomerov, pretože ten v čase poslednej úpravy výživného bol žiakom 9. ročníka ZŠ a teraz od 09/2020 je žiakom 1. ročníka strednej školy (X. letecká v S.), čiže na jeho strane došlo k zmene pomerov, zvýšili sa jeho cestovné výdavky, mal zvýšené výdavky pri nástupe do školy, ale v súčasnosti je tiež na dištančnom vzdelávaní, pričom on nežiadal o zvýšenie výživného od matky, hoci u maloletého S. došlo k zmene pomerov, ale pokiaľ by matka trvala na ňou podanom návrhu, tak on by si potom voči matke uplatňoval zvýšenie výživného na mal. S.. Ďalej otec uviedol, že účastníci majú ešte dospelú dcéru A., ktorá býva u matky len posledné tri dni, po tom, ako sa rozišla so svojim priateľom. Tá už ukončila štúdium na strednej škole, aj pracovala, ale nedávno dostala výpoveď a on jej prispieva 100,-Eur mesačne. Otec poukázal na to, že on sa s dcérami pravidelne stretáva, do leta 2020 trávili dcéry u neho 80 % víkendov a počas styku im tiež prispieva, dáva vreckové, kupuje drobnosti a pod. Tiež dcéram prispel i nad rámec doterajšieho výživného, v 09/2020 poslal matke naviac 100,-Eur na školské potreby, v lete im kupoval nejaké ošatenie, teraz nedávno kúpil jednej dcére zimnú obuv a pod. Otec poukázal na to, že matka ani nejaví záujem o styk s ich maloletým synom S., ktorý je v jeho starostlivosti. Ohľadom matkou predložených pokladničných bločkov o nákupoch pre deti otec poukázal na to, že niektoré z bločkov boli matkou predkladané už v predchádzajúcom konaní.
3. Kolízny opatrovník uviedol, že na strane maloletých detí došlo k zmene pomerov len v tom, že matka uviedla, že svojim rodičom platí stravné 30,-Eur na dieťa, preto by možno bolo na zváženie zvýšenie výživného o 10,-Eur mesačne na dieťa a ponechal na uvážení súdu, či pandémia koronavírusu je dôvodom pre zmenu výživného.
4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil návrh z čl. 1, RL, osvedčenie o živnostenskom oprávnení, zmluvu o spoluužívaní a podnájme nebytového priestoru, faktúru Orange, nájomnú zmluvu, lustrácie v RO, lustrácie v SP, výpis z OR, pokladničné bločky, rozpis výdavkov, potvrdenie o PnD, prehľad výdavkov, doklady o cestovnom, obsah pripojeného rozvodového spisu sp.zn.XXP/XXX/XXXX, potvrdenie o príjme matky, DP matky, výpis z OR, účtovnú závierku a zistil nasledovný skutkový a skutočný stav veci :
5. Maloleté deti A. a W. pochádzajú z manželského vzťahu ich rodičov, ktoré manželstvo bolo rozvedené rozsudkom E. súdu S. zo dňa XX.XX.XXXX č.k. XXP/XXX/XXXX-XX a súčasne bola schválená rodičovská dohoda, v zmysle ktorej bol maloletý S., nar. 6.7.2004, zverený do osobnej starostlivosti otca a matka sa zaviazala prispievať na jeho výživu sumou 90,-Eur mesačne a maloleté deti A. a W. boli zverené do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletej A. sumou 90,-Eur mesačne a na výživu maloletej W. sumou 70,-Eur mesačne. Súčasne bol upravený styk otca s maloletými dcérami, styk matky s maloletým S. sa neupravil. Uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 29.11.2019. V čase uvedenej poslednej úpravy výživného mal maloletý S., ktorý bol zverený do starostlivosti otca, XX rokov a bol žiakom 9. ročníka ZŠ. Maloleté dcéry, ktoré boli zverené do starostlivosti matky, mali A. XX rokov a bola žiačkou 5. ročníka ZŠ a maloletá W. mala X rokov a bola žiačkou 2. ročníka ZŠ. Matka detí vtedy pracovala na živnosť ako pánska kaderníčka, za
nájom kaderníctva platila 120,-Eur mesačne a uvádzala svoj mesačný príjem z podnikania cca 800,-Eur. Uvádzala, že má v pláne sa s dcérami presťahovať do prenajatého 1-izbového bytu v S. s nájomným 400,-Eur mesačne a poukazovala na zvýšené cestovné výdavky dcér v súvislosti s ich dopravou do ich doterajšej školy v S. U.. Otec detí býval so synom S. v dome svojho otca, ktorému prispieval na bývanie 100,- až 120,-Eur mesačne. Uvádzal svoj príjem vo výške 500,- až 600,-Eur mesačne, bol konateľom a jediným spoločníkom spol. H. s.r.o., ktorá sa zaoberala montážou nábytku a pod.
6. Uvedený rozvodový rozsudok, ktorým bolo naposledy upravené výživné, nadobudol právoplatnosť dňa 29.11.2019 a už 27.5.2020, teda po necelom polroku si matka podala návrh na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca k maloletej A. zo sumy 90,- na sumu 150,-Eur mesačne a k maloletej W. zo sumy 70,- Eur na sumu 130,-Eur mesačne.
7. Maloleté deti A. a W. bývajú s matkou a otec sa s dcérami stretáva. V čase začatia súdneho konania mala maloletá A. stále XX rokov a bola žiačkou 5. ročníka ZŠ. V súčasnosti má XX rokov a od XX/XXXX je žiačkou 6. ročníka ZŠ. Do školy ju matka vozievala autom. V škole navštevuje gymnastický krúžok, ktorý je bezplatný, výdavky má na ošatenie a turistický krúžok, ktorý je tiež bezplatný. V súčasnosti však kvôli pandemickej situácii ohľadom koronavírusu je na dištančnom vzdelávaní, krúžky sa teraz tiež nerealizujú. Je zdravá. Maloletá W. mala v čase začatia konania X rokov a bola žiačkou 2. ročníka ZŠ. Teraz má necelých X rokov a je žiačkou 3. ročníka ZŠ. Mimo koronakrízy tiež navštevuje gymnastický krúžok, ktorý je bezplatný. Deti sa už nestravujú v školskej jedálni, ale sa stravujú u rodičov matky detí, ktorým matka podľa jej udania prispieva na ich stravu po 30,-Eur mesačne na každé dieťa.
8. Matka detí priebežne predkladala súdu množstvo rôznych pokladničných bločkov na preukazovanie rôznych výdavkov na potraviny, ošatenie, obuv, PHM, drogériu a pod.. Niektoré bločky, najmä tie s tými najvyššími sumami, boli z obdobia ešte pred rozvodovým rozsudkom, napr. doklad z U. s.r.o. na sumu 215,-Eur z 8.9.2019, doklady z Okay Slovakia s.r.o. na sumy 399,-Eur, 289,-Eur a 14,99 Eur, ktoré boli z 13.11.2019.
9. Matka deti je rozvedená, býva v spoločnej domácnosti spolu s týmito dvoma maloletými dcérami a posledných niekoľko dní aj s najstaršou dcérou účastníkov A., ktorá je už plnoletá a nasťahovala sa k matke po jej rozchode s jej priateľom. Bývajú v prenajatom 1-izbovom byte, kde náklady bývania predstavujú 420,-Eur mesačne. Matka detí je živnostníčka v oblasti pánskeho kaderníctva. Za prenájom priestorov kaderníctva platí 120,-Eur mesačne. Matka v návrhu uviedla, že v dôsledku koronakrízy a núdzového stavu nemohla vôbec vykonávať svoju činnosť 7 týždňov, nedostala pomoc ani od štátu, z ktorého dôvodu si podala tento návrh. Na pojednávaní matka uviedla, že v súčasnosti zarába v priemere 550,-Eur mesačne netto, hoci predtým zarábala 800,-Eur, ale museli prejsť na zmenu systému vybavovania zákaziek. Matka poberá prídavky na dve deti spolu vo výške 49,90 Eur mesačne. Okrem týchto dvoch maloletých dcér má matka ešte vyživovaciu povinnosť k XX-ročnému synovi účastníkov S., ktorý je zverený do osobnej starostlivosti otca detí a ona na jeho výživu prispieva 90,-Eur mesačne. Najstaršia dcéra účastníkov A. je už plnoletá, ukončila štúdium a bola aj zamestnaná, ale nedávno zostala nezamestnaná a nasťahovala sa k matke. Matka nevlastní žiaden majetok väčšej hodnoty.
10. Otec detí je rozvedený, spolu s maloletým synom S. býva v spoločnej domácnosti so svojim otcom v jeho rodinnom dome a na náklady bývania mu prispieva 125,-Eur mesačne. Otec detí je jediným konateľom a jediným spoločníkom spol. H. s.r.o., ktorá firma sa zaoberá drevárskou činnosťou a montážami a takto podľa vlastného udania zarába 550,- až 600,-Eur mesačne netto. Spoločnosť nemá okrem neho iných zamestnancov. Otec uviedol, že s poukazom na koronakrízu ani on nemal zákazky, aj on mal znížené príjmy, mal nezaplatené faktúry, tiež nedostal žiadnu pomoc od štátu a nemá žiadne rezervy, mal dlhy aj na zákonných odvodoch na sociálne a zdravotné poistenie. Okrem týchto dvoch maloletých dcér, o ktorých sa teraz koná, má aj otec ešte vyživovaciu povinnosť k XX-ročnému synovi účastníkov S., ktorý bol zverený do jeho osobnej starostlivosti, a na ktorého výživu mu matka detí prispieva 90,-Eur mesačne, pričom na rozdiel od maloletých dcér, na jeho strane došlo k zmene pomerov, keďže maloletý nastúpil na strednú školu, s čím mal otec zvýšené výdavky. Otec ešte na základe súdneho rozhodnutia prispieva po 100,-Eur mesačne na výživu najstaršej dcére účastníkov A., ktorá posledné tri dni býva u matky, je už plnoletá, ale nedávno zostala nezamestnaná. Otec detí nevlastní žiaden majetok väčšej hodnoty. Spláca spoločný úver z manželstva po 88,-Eur mesačne.
11. Podľa § 62 ods. 1 - 5 Zákona o rodine (zákon číslo 36/2005 Z. z.), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
12. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
13. Podľa § 78 ods. 1 veta prvá, ods. 2 a 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
14. V danej veci mal súd za to, že návrh matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom A. a W. nie je dôvodný. Vyživovacia povinnosť otca k týmto dvom maloletým deťom bola naposledy upravená rozvodovým rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa XX.XX.XXXX, právoplatným dňa XX.XX.XXXX a už dňa 27.5.2020, teda po necelom polroku si matka podala návrh na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca k maloletej A. zo sumy 90,- na sumu 150,-Eur mesačne a k maloletej W. zo sumy 70,-Eur na sumu 130,-Eur mesačne. Teda bez akejkoľvek zmeny pomerov na strane detí, ktoré boli žiakmi stále toho istého ročníka, žiadala po pol roku o 66 %-né zvýšenie výživného na maloletú A. a o 85 %-né zvýšenie výživného na maloletú W.. V čase poslednej úpravy výživného mala maloletá A. XX rokov a bola žiačkou 5. ročníka ZŠ. V čase podania tohto návrhu mala maloletá stále 10 rokov a bola stále žiačkou 5. ročníka ZŠ a teraz má XX rokov a od XX/XXXX je žiačkou X. r.očníka ZŠ. Teda možno konštatovať, že na jej strane nedošlo od poslednej úpravy výživného k žiadnej zmene pomerov, keďže je len o jeden rok staršia, ale stále je žiačkou 2. stupňa ZŠ. Maloletá W. mala v čase poslednej úpravy výživného necelých X . rokov a bola žiačkou 2. ročníka ZŠ, v čase podania tohto návrhu mala X rokov a stále bola žiačkou 2. ročníka ZŠ a v súčasnosti má necelých X rokov a je žiačkou 3. ročníka ZŠ. Teda ani na jej strane nedošlo od poslednej úpravy výživného k žiadnej zmene pomerov, keďže je len o jeden rok staršia, ale stále je žiačkou 1. stupňa ZŠ. Hoci matka detí v návrhu uvádzala náklady na mimoškolskú činnosť 25,-Eur mesačne na každé dieťa, na pojednávaní uviedla, že tie krúžky detí v škole sú bezplatné, naviac sa v súčasnej pandemickej situácii ani nerealizujú. Matka teraz poukazovala na výdavky v tom, že na stravovanie dcér ona prispieva svojim rodičom 30,-Eur mesačne na každú dcéru, pričom takéto tvrdenie matka nielenže nepreukázala, ale najmä v kontexte s jej ďalšími vyjadreniami sa javí ako nepravdepodobné, pretože je nelogické, aby jej rodičia finančne vypomáhali tak, že by jej dávali financie na nájomné a súčasne od nej poberali 60,-Eur mesačne za stravovanie vnučiek u nich. S poukazom na krátkosť času od poslednej úpravy výživného možno teda konštatovať, že od poslednej úpravy výživného nedošlo k žiadnej zmene pomerov na strane týchto dvoch maloletých detí. A nech sa už matke javí akokoľvek doterajšie výživné určené na maloleté dcéry schválenou rodičovskou dohodou za nízke, súd je povinný porovnávať pomery a zisťovať zmeny pomerov, pretože zmena výšky výživného je dôvodná len pri preukázaní zmeny pomerov. Zmena výživného bez preukázania zmeny pomerov by predstavovala neprípustnú reparáciu predchádzajúceho súdneho rozhodnutia o výživnom mimo zákonných procesných postupov o opravných prostriedkoch, a preto by zmena výživného bez preukázanej zmeny pomerov nebola prípustná. A v danej veci nebola na strane týchto dvoch detí zistená žiadna zmena pomerov, ktorá by odôvodňovala zvýšenie výživného. Pokiaľ matka predkladala pokladničné bločky o výdavkoch na stravovanie, ošatenie, drogériu a pod., tieto sa týkajú bežných výdavkov detí, ktoré bežne majú deti v súčasnosti, a aké mali určite deti aj v čase predchádzajúcej úpravy výživného. Okrem toho, niektoré matkou predložené pokladničné bločky boli ešte z obdobia pred predchádzajúcim súdnym rozhodnutím o výživnom.
15. Pokiaľ matka ako živnostníčka poukazovala na zníženie jej príjmových pomerov a teda na zníženie jej schopností a možností v dôsledku koronakrízy a nedostatočnú pomoc zo strany štátu, treba dať za pravdu otcovi detí, že koronakríza negatívne nezasiahla len ju, ale aj jeho. Otec detí pracuje prostredníctvom obchodnej spoločnosti, ktorej je on jediný spoločník a jediný zamestnanec, jeho spoločnosť tiež nemala zákazky, mala nevyplatené faktúry a dlhy na odvodoch, teda aj príjmové pomery otca detí a jeho schopnosti a možnosti boli znížené. Preto zvyšovanie vyživovacej povinnosti otca na maloleté dcéry by nebolo dôvodné, pretože schopnosti a možnosti otca detí sa tiež znížili a matkou navrhované výživné by nebolo v jeho schopnostiach a možnostiach.
16. Okrem toho nemožno opomenúť, že otec detí sa osobne stará o XX-ročného syna účastníkov S., na ktorého výživu matka prispieva tiež sumou len 90,-Eur mesačne, teda rovnako ako otec prispieva na dcéru A., pričom s maloletým S. mal otec zvýšené výdavky, keďže ten nastúpil na stredný typ školy a ani u S. nedošlo k zvýšeniu výživného zo strany matky. Vyhovením návrhu matky a zvýšením vyživovacej povinnosti len otca k maloletým dcéram v zmysle jej návrhu za súčasnej situácie, kedy zvýšenie výživného nie je v schopnostiach a možnostiach otca, by paradoxne došlo k ohrozeniu samotnej výživy maloletého S., pretože otcovi by nezostali finančné prostriedky na vyživovanie maloletého S., o ktorého sa on stará, pričom u neho ešte nastalo zvýšenie výdavkov, ktoré znáša otec, keďže vyživovacia povinnosť matky k nemu sa nemenila.
17. Preto zhodnotiac zistený skutkový stav súd návrh matky zamietol ako nedôvodný, keďže od poslednej úpravy výživného nedošlo k žiadnej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zvýšenie vyživovacej povinnosti otca k maloletým dcéram.
18. Podľa § 52 z. č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (CMP) žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
19. Podľa § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
20. V danej veci súd v zmysle § 58 v spojení s § 52 CMP rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia a to na Okresný súd Trenčín (trojmo). O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Trenčíne.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, uvedenie spisovej značky) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie v zmysle § 365 ods.1 CSP možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci ( § 62 ods.1 CMP).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods.2 CMP).