Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_8C-95-2020.pdf
PDF · 82.66 KB
Case nature
Area
Subarea
8C/95/2020
Uznesenie
Okresný súd Prešov v právnej veci žalobkyne: V. Z., D.. XX.XX.XXXX, N. G. XX, XXX XX A., P. Z., právne zastúpenej: JUDr. Eva Hencovská, advokátka, so sídlom Bajzova2, 040 01 Košice, proti žalovanému: O. V., D.. X.X.XXXX, N. A.Á. XX, XXX XX A., P. Z. o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto
rozhodol:
I. Z r i a ď u j e v prospech žalobkyne záložné právo k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXXX, k.ú. A., t.j. k bytu číslo XX D. X. poschodí, vo vchode č. XX bytového domu so súpisným číslom XXXX postaveného parcele číslo XXXX, na ulici A. XX S. A. vo výlučnom vlastníctve žalovaného a k nemu prislúchajúcemu podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na príslušenstve vo veľkosti XX/XXXX, a na LV č. XXXXX, G..Ú.. A., t.j. k spoluvlastníckemu podielu žalovaného na pozemku parcely registra „C“ parcelné číslo XXXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 628 m2 vo veľkosti XX/XXXX, na zabezpečenie peňažnej pohľadávky žalobkyne voči žalovanému vo výške 38.000,- € s príslušenstvom priznanej v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 7C/2/2019 a na Krajskom súde v Prešove pod sp. zn. 7Co/23/2020.
II. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobkyni trovy konania o zabezpečovacom opatrení v rozsahu 100 % a to do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým bude rozhodnuté o výške trov.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa svojim návrhom doručeným súdu dňa 05.11.2020 domáhala nariadenia zabezpečovacieho zariadenia a to zriadenia sudcovského záložného práva k bytu číslo XX na X. poschodí, vo vchode č. XX bytového domu so súpisným číslom XXXX postaveného parcele číslo XXXX, na ulici A. XX S. A. a k podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na príslušenstve vo veľkosti XX/XXXX, zapísaných na liste vlastníctva číslo XXXXX, k.ú. A., ako aj k podielu pozemku parcely registra „Y. parcelné číslo XXXX o výmere 628 m2 zastavaná plocha a nádvorie vo veľkosti XX/XXXX, zapísaného na liste vlastníctva číslo XXXXX, G..Ú.. A., v prospech veriteľa - žalobkyne ako budúcej oprávnenej.
2. Svoj návrh odôvodnila tým, že zmluvou o postúpení pohľadávok uzavretou medzi postupcom M. G.Ú., D.. XX.XX.XXXX a medzi žalobkyňou postupníkom dňa 16.10.2020 postúpil postupca na ňu pohľadávky spolu s ich príslušenstvom a právami s nimi spojenými, ktoré boli priznané rozhodnutiami Okresného súdu Prešov sp.zn. 7C/2/2019 na č.1. 106 spisu zo dňa 25.11.2019 vo výške 38.000,- € a na č.1. 150 zo dna 14.10.2020 vo výške 2.280,- €.
3. V civilnom sporovom konaní vedenom j na Okresnom súde Prešov, súd prvej inštancie, pod sp.zn. 7C/2/2019 sa postupca proti dlžníkovi domáhal vrátenia sumy 38.000,- € právnym titulom vydania bezdôvodného obohatenia spočívajúceho v získaní majetkového prospechu plnením z neplatného právneho úkonu, neplatnosť právneho úkonu súd prvej inštancie dôvodil ust. § 628 ods. 3 OZ a ust.
§ 39 OZ pre rozpor s dobrými mravmi. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 25.11.2019 vyhovel žalobe postupcu v plnom rozsahu a zaviazal dlžníka zaplatiť postupcovi sumu 38.000,- € do troch dní od právoplatnosti. Súd prvej inštancie zdôraznil v odôvodnení rozsudku okrem poukazu na neplatný právny úkon v zmysle § 628 ods. 3 OZ aj na neplatnosť právneho úkonu pre rozpor s dobrými mravmi. Súd označil konanie dlžníka za konanie, ktoré odporuje dobrým mravom, poukázal na to, j že poškodil práva postupcu spôsobom, ktorý sa vo všeobecnosti medzi poctivými ľuďmi považuje za neprípustný, vo vzájomnom konaní využil jeho dôverčivosť, zlý psychický stav po smrti manželky postupcu, obohatil sa a tak získal nepoctivo majetkový prospech na jeho úkor. Krajský súd v Prešove v odvolacom konaní vedenom pod sp.zn. 7Co/23/2020 potvrdil dňa 28.09.2020 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie a priznal postupcovi náhradu trov odvolacieho konania. V dôvodoch rozsudku zdôrazňuje presvedčivé dôvody rozsudku súdu prvej inštancie. Rozsudok súdu prvej inštancie sp.zn.7C/2/2019 zo dňa 25.11.2019 sa tak stal právoplatným dňa 07.10.2020 a vykonateľným dňa 13.10.2020. Dlžník si nesplnil povinnosť plniť postupcovi podľa už vykonateľného rozsudku.
4. Vzhľadom na to, že žalobkyňa ako postupník a veriteľ, má obavu o budúcu exekúciu, ktorou chce vymôcť jej postúpenú pohľadávku priznanú postupcovi rozhodnutím súdu, podala tento návrh. Jej obava je opodstatnená a pramení z postoja dlžníka k opodstatnenému nároku, ktorý postupca uplatnil v súdnom konaní. Pred podaním žaloby na súd dňa 17.01.2019, postupca oznámil dlžníka orgánom činným v trestnom konaní dňa 24.05.2017 pre podozrenie zo spáchania trestného činu a po celý čas postupca vyzýval dlžníka na vrátenie sumy 38.000,- €, ale bezvýsledne. Žalobkyňa zistila že dlžník nadobudol vlastníctvo k nehnuteľnostiam vedených na liste vlastníctva č. 10262 a č. 10429 v katastrálnom území Prešov kúpnou zmluvou, vklad, ktorej bol povolený dňa 16.01.2019. Predmetné nehnuteľnosti založil zmluvou o zriadení záložného práva pre Príma banka Slovensko a.s. a zmluvou o zriadení záložného práva pre UniCredit Bank. O inom majetku dlžníka nemá vedomosti.
5. Žalobkyňa spolu s návrhom predložila súdu Zmluvu o postúpení pohľadávok z 16.10.2020; rozsudok OS Prešov, č.k. 7C/2/2019-106; rozsudok KS v Prešove, č.k. 7Co/23/2020-150.
6. Z LV č. XXXXX V. U. Č.. XXXXX, G..Ú.. A., súd zistil, že vklad vlastníckeho práva žalovaného k byt číslo XX na X. poschodí, vo vchode č. XX bytového domu so súp. č. XXXX postavenom na parcele číslo XXXX, na ulici A. XX v A.P., ako aj k podielu na spoločných častiach a spoločných zariadenia a na pozemku, bol povolený dňa 16.01.2019. Z uvedených listov vlastníctva súd zistil, že na predmetných nehnuteľnostiach viazne záložné právo v prospech UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., ktorého vklad bol povolený dňa 16.10.2020.
7. Podľa § 343 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej aj len „CSP“), Zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
8. Podľa § 343 ods. 2 Civilného sporového poriadku, Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.
9. Podľa § 343 ods. 3 Civilného sporového poriadku, Výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.
10. Podľa § 344 Civilného sporového poriadku, Ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.
11. Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku, Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
12. Podľa § 326 ods. 1 Civilného sporového poriadku, V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
13. Podľa § 326 ods. 2 Civilného sporového poriadku, K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
14. Podľa § 327 Civilného sporového poriadku, Ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.
15. Podľa § 328 ods. 1 Civilného sporového poriadku, Ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
16. Podľa § 329 ods. 1 Civilného sporového poriadku, Súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. 17. Z § 343 ods. 1 CSP vyplýva, že základným predpokladom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, na ktoré sa primerane použijú ustanovenia o neodkladnom opatrení obsiahnuté v § 324 a nasl. CSP je obava veriteľa, že exekúcia bude ohrozená. Základným účelom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, ktoré má preventívnu povahu, je preto zvýšiť vymožiteľnosť peňažnej pohľadávky veriteľa a obmedziť priestor dlžníka na zbavenie sa majetku, ktorý by inak bolo možné exekúciou postihnúť. Zriadením zabezpečovacieho opatrenia súdom sa v podstate jedná o sudcovské záložné právo, ktoré by malo v prípade plurality záložných práv garantovať záložnému veriteľovi relevantné poradie. K jeho výkonu však môže veriteľ pristúpiť až po právoplatnosti súdneho rozhodnutia, ktorým mu bude zabezpečovaná pohľadávka priznaná. Ak rozhoduje súd o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, posudzuje nielen ohrozenie úhrady dlžnej čiastky, ale aj primeranosť ujmy žalovaného, ktorá by mu týmto obmedzením vznikla, a to aj z dôvodu dodržania zásady proporcionality, zmyslom ktorej je, aby zriadením záložného práva zabezpečovacím opatrením nebola spôsobená ujma na základných právach žalovaného a aby takáto ujma nebola neprimeraná sledovanému cieľu, a to aj preto, že by sa takéto opatrenie mohlo zásadným spôsobom dotknúť jeho vlastníckeho práva.
18. Zo zákonnej formulácie možno zistiť tieto predpoklady na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia: a) zabezpečovacie opatrenie možno zriadiť len na návrh, b) spôsobilý predmet záložného práva, c) zriadenie záložného práva bude zabezpečovať peňažnú pohľadávku, d) existencia obavy budúceho zmarenia exekúcie.
19. Keďže rozhodnutie o nariadení zabezpečovacieho opatrenia nie je rozhodnutím meritórnym, súd pri rozhodovaní o ňom nevykonáva dokazovanie. Obdobne ako pri neodkladnom opatrení je potrebné, aby žalobca osvedčil aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i to, že bez zabezpečovacieho opatrenia by bol prípadný budúci výkon rozhodnutia ohrozený, pričom nebezpečie zmarenia výkonu musí byť reálne a musí hroziť bezprostredne. Existencia dlhu ešte sama osebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Dôvodom môžu byť len skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť zmarený. Takýmto dôvodom môže byť konanie dlžníka, ktorého dôsledkom je zníženie majetku, ktorý je možné postihnúť pri výkone rozhodnutia, alebo ktoré inak podstatnou mierou negatívne ovplyvňuje majetkové pomery. Ohrozenie exekúcie môže spočívať nielen v hrozbe alebo realizácii úkonov s kvantitatívnym dopadom na exekvovateľný majetok dlžníka (zmenšenie majetku), ale podľa okolností prípadu aj s kvalitatívnym dopadom na takýto majetok (zmena zloženia, štruktúry, likvidity majetku). Navrhovateľa však nemožno v štádiu konania o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia generálne zaťažiť povinnosťou preukázať bezprostredný úmysel dlžníka, smerujúci k ohrozeniu exekúcie. Z návrhu a jeho príloh ale musí byť zrejmé, že celkové okolnosti prípadu a správanie sa protistrany alebo jeho predchádzajúce úkony osvedčujú, že k neželanému úkonu reálne môže dôjsť a jeho uskutočnenie je pravdepodobné, pričom závisí iba od individuálnej vôle samotnej protistrany.
20. Preskúmaním návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ako aj z listinných dôkazov súd dospel k záveru, že návrh žalobkyne na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je dôvodný. Žalobkyňa osvedčila existenciu dôvodnej obavy, že budúca exekúcia jej pohľadávky bude ohrozená,
resp. zmarená, na tom základe, že žalovaný zaťažil svoju nehnuteľnosť v prospech tretej osoby. Tvrdenie žalobkyne potvrdzujú aj listy vlastníctva č. XXXXX V. XXXXX, G..Ú.. A., z ktorých vyplýva, že záložné právo na nehnuteľnostiach žalovaného bolo zriadené až po vydaní vyššie uvedeného rozhodnutia odvolacieho súdu. Žalovaný pritom nehnuteľnosti nadobudol začiatkom roku 2019 z čoho vyplýva, že zriadenie záložného práva s najväčšou pravdepodobnosťou nesúvisí s úverom, ktorý by bol žalovanému poskytnutý na kúpu založenej nehnuteľnosti. Súd má za to, že zriadením zabezpečovacieho opatrenia nevznikne ani zjavný nepomer medzi výškou pohľadávky a hodnotou zabezpečenia a nezasiahne sa neprimerane do vlastníckych práv žalovaného.
21. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP. Žalobkyňa bola v konaní v celom rozsahu úspešná a preto jej priznal nárok na náhradu trov voči žalovanému.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prešov, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.