Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17CoP-48-2020.pdf
PDF · 102.7 KB
Case nature
Area
Subarea
17CoP/48/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Janákovej a členov senátu Mgr. Zuzany Holúbkovej a Mgr. Ivana Kubínyiho vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti E.: R., nar. XX.XX.XXXX a G., nar. XX.XX.XXXX., bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza, deti rodičov: N. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom I., G. X/ X, zastúpená Mgr. Vladimírom Ľuptákom, advokátom so sídlom v Prievidzi, Nám. Slobody 10 a K. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXX/X, P., zastúpený JUDr. Matejom Valjentom, advokátom so sídlom v Partizánskom, Jesenského 232, o návrhu otca na zníženie výživného, na odvolanie otca maloletých detí proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 19. júna 2020, č.k. 8P/40/2019-107, takto
rozhodol:
I. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. o nároku na náhradu trov konania m e n í tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
II. Vo výroku I., vo veci samej, rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. návrh otca na zníženie výživného zamietol a výrokom II. rozhodol, že odporca (matka) má voči navrhovateľovi (otcovi) nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V odôvodnení rozsudku uviedol, že otec sa podaným návrhom domáhal zníženia vyživovacej povinnosti k maloletým deťom z dôvodu, že od októbra 2018 zmenil zamestnanie, pracuje ako vodič medzinárodnej kamiónovej dopravy, pričom jeho základná mesačná mzda predstavuje približne 620 eur netto, vrátane náhrad mzdy. V súčasnosti určená výška výživného pre deti spolu v sume 450 eur tvorí približne 50 % jeho príjmu, potom má problém so zabezpečovaním svojich základných životných potrieb. Poukázal zároveň na zmenu jeho zdravotného stavu, keď posledných 6 mesiacov trpí zdravotnými problémami. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil ust. § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1 Zákona o rodine a výsledkami vykonaného dokazovania, keď mal preukázané, že návrh otca nie je dôvodný. Súd ako prvé kritérium posudzoval potreby a záujmy detí a mal za to, že s ohľadom na vek a predpokladané mesačné výdavky v súvislosti s návštevou školy, stravné a bežné výdavky na ošatenie na maloleté deti, by bolo zníženie výživného v rozpore s dobrými mravmi. Od poslednej úpravy výživného sú výdavky u detí vyššie, keďže maloletá R. začala navštevovať školu, je žiačkou X. ročníka a G. začala navštevovať škôlku, pričom matka má v súvislosti s nástupom staršej dcéry do školy zvýšené náklady so zakúpením školských potrieb, učebníc, oblečenia, obuvi, hradením stravného. U mal. G. sa matke zvýšili náklady o 30 eur na poplatky za návštevu škôlky, spolu so zvýšenými výdavkami na oblečenie a hygienické potreby, keďže deti sa vyvíjajú a rastú. Keďže výživné sa určuje do budúcnosti a je predpoklad, že s vývojom maloletých detí sa budú náklady na ne neustále zvyšovať, súd mal za to, že znižovanie výživného by do budúcna nebolo v prospech maloletých detí a v dostatočnej miere by potom
nepokrývalo potreby detí. Bežné výživné u maloletej R. pritom predstavuje 200 eur a u maloletej G. 150 eur, zvyšné sumy predstavujú tvorbu úspor. Ďalej súd skúmal zmenu v schopnostiach a možnostiach oboch rodičov a zmenu ich majetkových pomerov od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti. V čase predchádzajúcej úpravy výživného bol otec detí zamestnaný ako vodič kamiónovej dopravy. Jeho priemerný čistý príjem predstavoval 573,67 eur, pričom mu v uvedenom období boli vyplácané aj diéty v priemere 1.136 eur mesačne. Jeho mesačný príjem potom predstavoval 1.709,67 eur. V súčasnosti otec naďalej pracuje ako vodič kamiónovej medzinárodnej prepravy, pričom jeho priemerný mesačný príjem podľa potvrdenia za obdobie od januára 2019 do januára 2020 predstavuje 474,01 eur, mesačné diéty v priemere 571,15 eur a náhrady za cestu automobilom priemerne vo výške 787,54 eur, čo spolu v priemere predstavuje mesačne 1.832,69 eur. Súd mal na základe týchto skutočností preukázané, že je v schopnostiach a v možnostiach otca detí naďalej pracovať, znova ako vodič kamiónovej prepravy a dosahovať čistý príjem ešte vyšší ako bol v čase poslednej úpravy vyživovacej povinnosti. Pokiaľ ide o námietku otca detí, že jeho zdravotný stav mu nedovoľuje pracovať ako vodič kamiónovej dopravy, súd mal lekárskou správou MUDr. Zajíčekovou preukázané, že aj keď bol otec detí liečený na ochorenie chrbtice, toho času je toto ochorenie v kľudovom štádiu a je spôsobilý na vedenie motorového vozidla za účelom prepravy tovaru v rámci Európy, manipulačné práce pri vykládke a nakládke tovaru a starostlivosť o zverené vozidlo. Z uvedenej správy je zrejmé, že otec je spôsobilý vykonávať prácu, čoho dôkazom je aj skutočnosť, že ju vykonáva a dosahuje pri nej ešte vyšší príjem ako dosahoval v čase poslednej úpravy výživného. Ďalej súd uviedol, že bral na zreteľ výdavky, ktoré nie sú zo strany otca nevyhnutné. Otec je vlastníkom vozidla E. a je vlastníkom trojizbového bytu, ktorý obýva sám a za ktorý uhrádza náklady v súvislosti s jeho užívaním spolu s mesačnou splátkou hypotekárneho úveru vo výške 103,66 eur (pri výške hypotekárneho úveru 21.000 eur). Súd mal za to, že v danom prípade sa nejedná o nevyhnutné výdavky otca a vzhľadom na prvoradý záujem a potreby detí, na ktoré by mal predovšetkým brať ohľad, je v jeho možnostiach zabezpečiť si také bývanie, prípadne ponížiť si úrokovú sadzbu predmetného úveru alebo zakúpiť si také motorové vozidlo, na základe čoho by dokázal uvoľniť, resp. získať finančné prostriedky a tak by mohol vo vyššej miere prispievať do budúcna na potreby maloletých detí. Rozhodnutie o náhrade trov konania súd odôvodnil ust. § 55 CMP. Vzhľadom na vyvolané konanie otcom detí, ktoré na základe zistených skutočností je nedôvodným, preto je neúspešným v konaní, súd matke detí priznal náhradu trov konania voči otcovi (navrhovateľovi) v rozsahu 100 %.
2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie otec maloletých detí, domáhajúc sa jeho zmeny tak, že súd jeho návrhu na zníženie výživného vyhovie, prípadne sa domáhal zrušenia veci a vrátenia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Pokiaľ ide o jeho vlastníctvo bytu uviedol, že hoci v súčasnosti žije sám, nemožno vylúčiť, že si v budúcnosti založí novú rodinu a bude mať ďalšie deti, preto je plne dôvodné vlastníctvo takéhoto bytu. V rámci víkendových návštev s ním bývajú v byte aj jeho dve deti. Auto kupoval v r. 2009 ako ojazdené, polovicou kúpnej ceny mu prispel jeho otec a aktuálna hodnota auta je na úrovni hodnoty nového malého mestského vozidla v základnej výbave. Je pritom potrebné prihliadnuť aj na bezpečnosť vozidla, keďže chodí do zahraničia z dôvodu výkonu práce. Z hľadiska majetkových a zárobkových pomerov zdôraznil, že z vykonaného dokazovania vyplýva, že skutočne nie je v jeho možnostiach a schopnostiach platiť také výživné ako určil súd. Pritom aj u matky došlo k zmene pomerov od posledného rozhodnutia o výživnom, keď v tej dobe bola na rodičovskej dovolenke, v súčasnosti pracuje a má riadny príjem. Naviac, v čase úpravy styku sa o deti osobne stará, uhrádza náklady na ich starostlivosť, stravu a pod. Ďalej uviedol, že zmena jeho práce vyplynula najmä zo zhoršenia zdravotného stavu, keď aktuálne nie je schopný pracovať viac ako dva týždne v mesiaci. V čase poslednej úpravy výživného bol jeho príjem cca 1.700 eur mesačne, pričom ako už uviedol, nie je v súčasnosti s poukazom na jeho zdravotné problémy možné, aby takto pracoval stále. Naviac, chce byť aj s deťmi, čo v prípade, ak by bol stále na cestách, by nebolo možné. Posledných 6 mesiacov trpí zdravotnými problémami, ktoré spočívajú v prasknutých platničkách v oblasti kĺbov, podrobil sa aj operácii obidvoch kolien. Zo svojho príjmu platí za byt 170 eur (zálohové platby), spláca hypotekárny úver v sume 79,13 eur mesačne a životné poistenie v sume 23,50 eur. Uviedol, že základným kritériom a súčasne aj limitujúcim faktorom pre určenie výšky výživného je výška odôvodnených potrieb detí, nakoľko určenie výšky nákladov na dieťa je smerodajné, lebo súčasná právna úprava neumožňuje priznanie výživného vo vyššej výške ako sú preukázané náklady na dieťa. Maloleté deti sú pritom zdravé, nemajú zvýšené výdavky na lieky alebo zdravotnú starostlivosť, momentálne nenavštevujú žiadne krúžky. Citoval ustanovenia Zákona o rodine a zdôraznil, že obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov, pričom dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pritom platí, že súd individuálne skúma
schopnosti, možnosti a majetkové pomery každého z rodičov. Ďalej namietal nedostatočné odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie, považoval ho za nejasné, nezrozumiteľné a zmätočné. Rovnako namietal rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania. Uviedol, že on podal návrh na zníženie výživného, pričom podanie takéhoto návrhu je jeho základným právom, o ktorom je povinný rozhodovať súd. Preto podľa neho neexistuje žiadny dôvod na odklon od ust. § 52 CMP, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tejto zákon neustanovuje inak. Súd nevysvetlil, z akého dôvodu pristúpil k rozhodnutiu o náhrade trov konania podľa § 55 CMP, z akých dôvodov vidí spravodlivosť v tom, aby priznal matke maloletých detí nárok na náhradu trov konania.
3. Vo vyjadrení k odvolaniu otca maloletých detí kolízny opatrovník uviedol, že zotrváva na svojich doterajších ústnych aj písomných vyjadreniach. Podľa jeho názoru je zníženie výživného v neprospech maloletých detí, preto navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť.
4. K odvolaniu otca maloletých detí sa písomne prostredníctvom právneho zástupcu vyjadrila aj matka maloletých detí. Žiadala rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a priznať jej náhradu trov odvolacieho konania. Zdôraznila, že otec sa snaží poukázať na tú skutočnosť, že v r. 2017, keď uzatváral s ňou rodičovskú dohodu, bol jeho príjem ako vodiča kamiónu 1.700 eur s tým, že zo zdravotných dôvodov skončil pracovný pomer dohodou v tejto spoločnosti. Zamestnal sa ako vodič medzinárodnej kamiónovej dopravy u ďalšej spoločnosti, kde jeho mesačná mzda predstavuje 620 eur. Túto nízku mzdu odôvodňoval tým, že pracuje iba dva týždne v mesiaci, a to vzhľadom na svoj zdravotný stav. Súd však mal preukázané, že čistý mesačný príjem otca u tejto spoločnosti predstavuje 1.832,69 eur, čo je príjem vyšší ako mal u predchádzajúceho zamestnávateľa. Bola toho názoru, že skončenie pracovného pomeru u predchádzajúcej spoločnosti zo zdravotných dôvodov a zamestnanie sa u novej spoločnosti s tým, že u novej spoločnosti bude pracovať iba dva týždne v mesiaci, je vyslovene iba špekuláciou. Skončenie pracovného pomeru u predchádzajúceho zamestnávateľa zo zdravotných dôvodov by akceptovala vtedy, keby sa znovu nezamestnal ako vodič kamiónovej dopravy. Pritom z lekárskej správy MUDr. Zajíčekovej zo dňa 25.02.2020 bolo preukázané, že otec je spôsobilý vykonávať prácu v kamiónovej doprave v plnom rozsahu, teda nielen na dva týždne v mesiaci. Pokiaľ by mal otec skutočne také zdravotné problémy, ako sa snaží tvrdiť, potom by bolo logické, že nemôže vôbec vykonávať povolanie vodiča kamiónovej dopravy. K argumentom otca, že určenie výšky výživného nemôže byť vo vyššej výške ako sú preukázané náklady detí uviedla, že v konaní bolo preukázané, že mesačné náklady na obidve deti predstavujú cca 513 eur, pričom výživné bolo určené vo výške 350 eur mesačne. Pokiaľ otec poukazuje, že oproti predchádzajúcej úpravy výživného došlo u nej k zvýšeniu príjmu, keďže sa zamestnala, uviedla, že obidve deti sú o tri roky staršie, z čoho vyplýva, že aj náklady na ich výchovu a výživu sú omnoho vyššie, keďže maloletá R. začala už navštevovať základnú školu. Podľa jej názoru súd správne poukázal na životnú úroveň otca, keď je vlastníkom luxusného motorového vozidla, ako aj trojizbového bytu, ktorý obýva sám. Je pritom vylúčené, aby náklady na svoje živobytie uhrádzal z jeho tvrdeného príjmu 620 eur. Jeho skutočný príjem je podľa nej trojnásobne vyšší. Výživné spolu s tvorbou úspor celkovo vo výške 450 eur mesačne podľa jej názoru nijako neohrozí životnú úroveň otca detí, keď na prvom mieste sú potreby a záujmy maloletých detí.
5. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 65 a § 66 CMP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné vo veci samej (výrok I.) podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdiť a vo výroku o nároku na náhradu trov konania (výrok II.) je potrebné rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP zmeniť.
6. Podľa § 62 ods. 1, 2 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
7. Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného (§ 75 ods. 1veta prvá Zákona o rodine).
8. Konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane povinného. Na strane oprávneného treba skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba základné nároky dieťaťa, ale
sú dané širšie, a to potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi, ktoré závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopnosti živiť sa sám a starať sa o seba.
9. Na strane povinného súd prihliada na jeho schopnosti a tiež možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Zohľadňuje aj jeho majetkové pomery a to, či má vyživovaciu povinnosti voči iným osobám. Pokiaľ sa preukáže, že na strane povinného došlo k poklesu alebo strate zárobku, či iného príjmu, súd musí skúmať dôvody, ktoré k tomu viedli.
10. Zmena vyživovacej povinnosti je zákonom prípustná výnimka zo zásady nezmeniteľnosti právoplatných súdnych rozhodnutí, pripúšťajúca, aby sa o tej istej veci jednalo znova, avšak len pri splnení prísne stanovených podmienok, čo možno dosiahnuť novým konaním v tej istej veci. Hmotnoprávnou podmienkou je, že sa zmenia pomery oproti času, keď súd rozhodoval v pôvodnom konaní, čo musí súd najskôr dokazovaním preukázať. Musí teda skúmať existenciu zmeny pomerov oproti času, keď bolo vyhlásené rozhodnutie, ktorého zmena sa požaduje. Súdna prax výkladom ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine považuje za zmenu pomerov na strane oprávneného dieťaťa výraznú zmenu vo výške jeho nákladov na základné životné potreby, ale aj zmenu vo výške nákladov na uspokojovanie sociálnych potrieb dieťaťa, tiež náklady na zdravotný stav dieťaťa. Zmena pomerov môže nastať aj na strane povinného rodiča dieťaťa, napr. vznik alebo zánik ďalšej vyživovacej povinnosti, zmena v jeho majetkových a príjmových pomeroch, nepriaznivý zdravotný stav a s tým spojená strata, či zníženie príjmu, prípadne zmena v jeho nevyhnutných výdavkoch.
11. V preskúmavanej veci odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie o návrhu otca na zníženie výživného rozhodol správne, v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami.
12. Z obsahu spisu vyplýva, že vyživovacia povinnosť otca na maloleté deti R. a G. bola naposledy určená rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 11. januára 2018, č.k. 15P/46/2017-35, ktorým súd schválil rodičovskú dohodu, na základe ktorej boli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matky. Otec detí sa zaviazal platiť na výživu maloletej R. výživné v sume 250 eur, z toho sumu 50 eur na tvorbu úspor a na maloletú G. výživné v sume 200 eur, z toho 50 eur na tvorbu úspor, u oboch detí počnúc dňom 01.01.2018. Maloletá R. mala v tej dobe I. roka, maloletá G. B.. Matka bola na rodičovskej dovolenke, poberala rodičovský príspevok a prídavky na deti spolu v sume cca 316 eur. Otec pracoval ako vodič medzinárodnej kamiónovej dopravy s priemerným zárobkom vrátane diét cca 1.700 eur mesačne.
13. V školskom roku 2019/2020 navštevovala mal. R. Z. triedu základnej školy. Nepochybne s návštevou základnej školy matke vzrástli náklady na výživu maloletej, a to v súvislosti so zakupovaním školských potrieb, oblečenia, obuvi, platením stravy. U maloletej G., ktorá v súčasnosti navštevuje materskú školu, rovnako matke vzrástli náklady v súvislosti so školným, platbami za stravu, oblečením a obuvou. Matka maloletých detí je v súčasnosti zamestnaná, jej priemerný zárobok predstavuje asi 610 eur mesačne. Spolu s priateľom má prenajatý dvojizbový byt, spolu sa podieľajú na nákladoch na nájomné vo výške 350 eur mesačne.
14. Otec maloletých detí od 01.10.2018 zmenil svojho zamestnávateľa. Naďalej však pracuje v medzinárodnej kamiónovej doprave. Jeho priemerný zárobok, vrátane vyplácaných diét a náhrady za cestu automobilom priemerne mesačne predstavuje sumu cca 1.832 eur. Jeho čistý mesačný zárobok je teda od predchádzajúcej úpravy vyživovacej povinnosti vyšší o cca 132 eur. Otec pritom poukazoval, že pracuje iba dva týždne v mesiaci v súvislosti s jeho zhoršeným zdravotným stavom, keďže sa podrobil operácii obidvoch kolien a má prasknuté platničky v oblasti kĺbov. Otec je vlastníkom trojizbového bytu, na ktorý spláca aj hypotekárny úver, je vlastníkom motorového vozidla E. (zakúpené ešte v r. 2009).
15. Z takto zisteného skutkového stavu je zrejmé, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti k maloletej R. a maloletej G. došlo k zmene pomerov na strane všetkých účastníkov konania. U mal. R. došlo k výraznej zmene pomerov najmä v tom, že navštevuje základnú školu, v školskom roku 2020/2021 je už žiačkou X. ročníka základnej školy (v čase poslednej úpravy výživného navštevovala materskú školu), je teda vekovo staršia, takže aj uplynutím času došlo k zmene jej potrieb a nákladov, a to vo všetkých oblastiach ich uspokojovania. Maloletá G. navštevuje materskú školu (v čase predchádzajúcej úpravy mala iba rok a pol), čiže nepochybne aj u nej vzrástli náklady na jej výživu a uspokojovanie potrieb. K zmene pomerov došlo aj u matky maloletých detí, ktorá už nie je na rodičovskej dovolenke,
zamestnala sa, i keď jej príjem je relatívne nízky, v priemere cca 610 eur mesačne. Na maloleté deti poberá aj prídavky na deti. S deťmi a partnerom býva v prenajatom byte, pričom na nákladoch na bývanie sa podieľajú spoločne. K zmene pomerov došlo aj u otca maloletých detí, ktorému sa od poslednej úpravy výživného mierne zvýšil príjem (o 132 eur). Je pravdou, že otec od októbra 2018 zmenil zamestnanie, resp. zamestnávateľa. Naďalej však pracuje v medzinárodnej kamiónovej doprave, pričom jeho príjem, ako už bolo uvedené, sa neznížil, naopak, mierne sa zvýšil. Otec pritom pracuje iba dva týždne z mesiaca. U predchádzajúceho zamestnávateľa pritom otec skončil pracovný pomer dohodou, avšak nie zo zdravotných dôvodov. Hoci otec poukazoval na zhoršenie svojho zdravotného stavu (absolvované operácie kolien, prasknuté platničky v oblasti kĺbov), vychádzajúc z lekárskej správy MUDr. Zajíčekovej, je jeho ochorenie chrbtice t.č. v kľudovom štádiu a teda je spôsobilý na vedenie motorového vozidla za účelom prepravy tovaru v rámci Európy podľa pokynov zamestnávateľa, manipulačné práce pri vykládke/ nakládke tovaru, starostlivosť o zverené vozidlo. Otec teda naďalej pracuje ako kamionista, tak ako tomu bolo aj v čase predchádzajúcej úpravy výživného.
16. Zhodne so súdom prvej inštancie bol aj odvolací súd toho názoru, že bolo potrebné zohľadňovať aj celkovú životnú úroveň otca, ktorá je nepochybne podstatne vyššia ako životná úroveň matky (napriek tomu, že sa matka zamestnala a má príjem z pracovného pomeru, ktorú skutočnosť dáva otec stále do popredia) a zohľadniac nielen túto životnú úroveň otca, ale aj skutočnosť, že jeho mesačný čistý príjem je vyšší ako v čase predchádzajúcej úpravy výživného, bolo dôvodné jeho návrh na zníženie vyživovacej povinnosti na maloleté deti zamietnuť.
17. Vychádzajúc z uvedených skutočností bol správny záver súdu prvej inštancie, že neboli splnené zákonné predpoklady pre zníženie vyživovacej povinnosti otca v zmysle ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine, keď na základe celkových zistených pomerov otca je potrebné konštatovať, že je naďalej v schopnostiach a možnostiach otca platiť na výživu mal. R. a mal. G. výživné v sume 250 a 200 eur, z nich u každého dieťaťa v zmysle § 63 ods. 3 veta prvá Zákona o rodine po 50 eur na tvorbu úspor. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej (výrok I.) ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
18. Odvolací súd sa však nestotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie vo výroku o nároku na náhradu trov konania, keď súd prvej inštancie uložil otcovi maloletých detí (navrhovateľovi) povinnosť zaplatiť matke maloletých detí (odporkyni) náhradu trov konania v rozsahu 100 % v zmysle ust. § 55 CMP. Uvedené ustanovenie CMP umožňuje súdu priznať náhradu trov konania aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé. Nevyhnutným predpokladom aplikácie tohto ustanovenia nie je procesný úspech vo veci, naplnená musí byť požiadavka spravodlivého požadovania náhrady trov konania - s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu.
19. V danom prípade za situácie, že návrh otca na zníženie výživného bol zamietnutý, nemožno bez ďalších relevantných skutočností zamietnutie návrhu otca považovať za rozhodnú okolnosť pre priznanie náhrady trov konania matke maloletých detí. Odvolací súd z obsahu spisu nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by aplikáciu ustanovenia § 55 CMP odôvodňovali a takéto skutočnosti neuvádzal ani súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí. Podľa názoru odvolacieho súdu mal súd prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania rozhodnúť podľa § 52 CMP, a teda vysloviť, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. podľa § 388 CSP zmenil.
20. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é . Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).