Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8P-120-2019.pdf
PDF · 120.19 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-8P/120/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Skalica sudcom JUDr. Ladislavom Blaškom v právnej veci starostlivosti o mal. dieťa: V. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, dieťa rodičov: matky M. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom I., M. E. XXXX/XX, občan SR a otca: B. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. K. XXX, Č. P., o návrhu matky o zvýšenie výživného pre maloleté dieťa, takto
rozhodol:
I. Súd z v y š u j e výživné otca na maloletú V. zo sumy 90,- eur mesačne na sumu 175,- eur mesačne s účinnosťou od 21.11.2019, ktoré je otec povinný platiť vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky.
II. Nedoplatok otca na zročnom výživnom za obdobie od 21.11.2019 do 30.11.2020 vo výške 1618,33 eur sa otcovi povoľuje splácať v pravidelných mesačných splátkach po 50,- eur spolu s bežným výživným k rukám matky počínajúc mesiacom nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
III. Týmto rozsudkom sa m e n í rozsudok Okresného súdu Skalica č.k. 7P/131/2016-89 zo dňa 02.02.2017 v časti bežného výživného otca na maloletú V..
IV. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Matka sa návrhom doručeným Okresnému súdu Skalica dňa 21.11.2019 domáhala zvýšenia výživného na maloletú V. zo sumy 90,- eur mesačne na sumu 150,- eur mesačne. Svoj návrh odôvodnila tým, že naposledy bolo výživné upravené rozsudkom Okresného súdu Skalica č.k. 7P/131/2016-89 zo dňa 02.02.2017 na sumu 90,- eur mesačne. Od 02.09.2019 maloletá nastúpila na SOŠ v Holíči. Jej náklady sa zvýšili najmä na štúdium a voľný čas.
2. Otec nesúhlasil s návrhom matky.
3. Kolízny opatrovník navrhol, aby súd zvýšil výživné otca, pretože sa zmenili pomery na strane maloletej, pričom samotnú sumu ponechal na úvahe súdu.
4. Súd dňa 02.12.2020 vykonal pojednávanie v neprítomnosti otca, nakoľko súhlasil, aby sa konalo v jeho neprítomnosti.
5. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom matky, otca, zástupcu kolízneho opatrovníka, potvrdením o príjme otca, potvrdením o príjme matky, lustráciou v sociálnej poisťovni, obsahom z pripojeného spisu 7P/131/2016 a ostatným spisovým materiálom, pričom zistil tento skutkový stav:
6. Rozsudkom č.k. 7P/131/2016-89 zo dňa 02.02.2017 Okresný súd Skalica zveril maloleté deti V. a V.Z. do osobnej starostlivosti matky s účinnosťou od 01.01.2017. Otca zaviazal povinnosťou prispievať na výživu mal. V.Z. sumou 90,- eur mesačne a na výživu mal. V. sumou 90,- eur mesačne s účinnosťou od 01.01.2017. V čase poslednej úpravy výživného súd vychádzal zo skutočností, že matka mala netto mesačný príjem 411,- eur a čiastočný invalidný dôchodok 133,- eur mesačne, rodinné prídavky na dve deti, daňový bonus 47,- eur mesačne. Okrem mal. V. a mal. V. iné deti nemala, nemala druha ani manžela. Bývala v podnájme v 2 izbovom byte v Skalici od 28.12.2016. Platila nájom vrátane energií vo výške 360,- eur. Otec bol slobodný, nemal žiadnu priateľku, nemal zdravotné problémy. Jeho vzdelanie je letecký mechanik bez maturity. Okrem mal. V. a mal. V. iné deti nemal. Pracoval ako vodič kamiónu v Čechách väčšinou na týždňovky. V roku 2016 mal netto mesačný príjem 9411,- Kč (348,28 eur) mesačne, v roku 2015 to bolo 424,93 eur, k tomu ešte berie diéty 350,- eur mesačne. Maloletá V. bola žiačkou X. ročníka ZŠ v Skalici, v škole sa stravovala 2x do týždňa, chodila na krúžok volejbalu. Mala životnú poistku mesačne 20,- eur, bola zdravá (ale trpí anémiou). Maloletý V.Z. bol študentom X. ročníka SOŠ v Skalici odbor strojár, nemal žiadne krúžky, bol zdravý.
7. Zo správy z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, pracovisko Holíč doručenej tunajšiemu súdu dňa 12.12.2019 (č.l. 24 spisu) mal súd preukázané, že matka nepoberá dávku ani príspevky pomoci v hmotnej núdzi. Poberá štátne sociálnej dávky a to prídavok na dieťa: V. M. nar. XX.XX.XXXX vo výške 24,34 eur mesačne, a na V.Z. M., nar. XX.XX.XXXX poberala prídavky do 31.08.2019. Nebola v posledných dvanástich mesiacoch evidovaná na ich úrade ako uchádzač o zamestnanie. Otec v sledovanom období nepoberal od úradu dávku a príspevky pomoci v hmotnej núdzi ani žiadne sociálne dávky, taktiež nebol v evidencii uchádzačov o zamestnanie.
8. Zo správy zo Sociálnej poisťovne, pobočka Senica zo dňa 03.01.2020 (č.l. 46 spisu) mal súd preukázané, že matka za rok 2019 poberala invalidný dôchodok vo výške 141,30 eur mesačne a za rok 2020 vo výške 145,60 eur (č.l. 75 spisu). Matka za obdobie 04/2019 až 03/2020 poberala nemocenské dávky v priemernej výške 532,06 eur (č.l. 83 spisu).
9. Z daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby (č.l. 51-59 spisu) mal súd preukázané, že matka mala príjem zo živnosti 10.441,77 eur a výdavky 6.623,93 eur.
10. Z potvrdenia o príjme matky od zamestnávateľa Y. Q. A., A..P..U.., (č.l. 25) za obdobie od 12/2018 do 11/2019 mal súd preukázané, že priemerný čistý mesačný príjem matky za toto obdobie činil 656,18 eur. Zamestnaná je v tejto spoločnosti od 07.12.2018 na dobu neurčitú. Matka je od 01.04.2019 na PN.
11. Zo správy ÚPSVaR Senica zo dňa 29.04.2020 (č.l. 92 spisu) mal súd preukázané, že matka bola odo dňa 21.04.2020 zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie.
12. Zo správy zo Sociálnej poisťovne, pobočka Senica zo dňa 05.10.2020 (č.l. 121 spisu) mal súd preukázané, že matka za obdobie 04/2020 až 10.2020 dávku v nezamestnanosti v priemernej výške 609,56 eur.
13. Zo správy z Úradu práce ČR zo dňa 09.01.2020 (č.l. 29 spisu) mal súd preukázané, že otec od 01.01.2017 doposiaľ nebol vedený na úrade práce ani nepoberal štátne sociálne dávky.
14. Z potvrdenia o príjme otca od zamestnávateľa I. A..P..U.., I., (č.l. 31, 100-104 spisu) za obdobie od 12/2018 do 11/2019 mal súd preukázané, že priemerný čistý mesačný príjem otca za toto obdobie aj s cestovnými náhradami činil 29.774,83 Kč (1.127,36 eur).
15. Z potvrdenia o príjme otca od zamestnávateľa M. L. A..P..U.., I., (č.l. 33-34 spisu) za obdobie od 01/2017 do 12/2017 mal súd preukázané, že priemerný čistý mesačný príjem otca za toto obdobie aj s cestovnými náhradami činil 39.481,16 Kč (1.494,88 eur) a za obdobie od 01/2018 do 12/2018 mal súd preukázané, že priemerný čistý mesačný príjem otca za toto obdobie aj s cestovnými náhradami činil 40.543,75 Kč (1.535,11 eur)
16. Z výsluchu otca vykonaného prostredníctvom dožiadaného súdu dňa 08.01.2020 a dňa 13.11.2020 (č.l. 27 a 118-119 spisu) mal súd preukázané, že nesúhlasil so zvýšením výživného na maloletú V.. K osobným a majetkovým pomerom uviedol, že od 01.01.2017 do 10.12.2018 bol zamestnaný v spoločnosti M. I., kde mal príjem okolo 40.000,- Kč mesačne. V tejto spoločnosti skončil z dôvodu, že sa nepohodol s mechanikom a preto odišiel. Od 11.12.2018 pracoval v spoločnosti I., kde mal príjem cca 15.000,- Kč v čistom. Pracovný pomer ukončil aj v tejto spoločnosti, pracoval tam ako vodič kamiónu po Európe. Pracovný pomer ukončil dohodou. Ihneď po ukončení tohto pracovného pomeru nastúpil do spoločnosti Y. A..P..U.., kde pracuje doposiaľ. Jeho príjem je 18.000-19.000 Kč v čistom plus 5.000-7.000,- Kč diéty. Od roku 2017 doposiaľ nebol vedený na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie ani nepoberal žiadne sociálne dávky. Je nemajetný, má iba jednu vyživovaciu povinnosť k mal. V.. Od roku 2017 doposiaľ pravidelne platí výživné na maloletú s výnimkou 3 mesiacov v roku 2020. Nezaplatil z dôvodu, že je v oddlžovacom konaní, má dlh 300.000 Kč, ktorý spláca mesačne sumou cca 5.000,- Kč. V súčasnosti nemá nedoplatok na výživnom. S maloletou sa pravidelne stretáva od roku 2017 jej kupuje oblečenie, zariadil jej izbu kúpil písací stôl, stoličku, stolík pod televízor, lampu a drobnosti. Taktiež jej kupuje darčeky na sviatky. Ďalej uviedol, že maloletej zriadil účet v Tatrabanke a poslal jej sumu 300,- eur na zaplatenie vodičského oprávnenia maloletej, avšak podľa jeho názoru matka peniaze vybrala a nedala jej ich. V súčasnosti býva sám v prenajatom dome, za nájom platí 8.000 Kč, za plyn 2.200,- Kč a elektriku 1.500,- Kč. Predtým býval v byte kde platil nájom 10.000,- Kč a za plyn, vodu a elektriku 5.000,- Kč. Súhlasil, aby súd vykonal dňa 02.12.2020 pojednávanie v jeho neprítomnosti.
17. Matka vo výsluchu uviedla, že trvá na podanom návrhu. Mala za to, že sa zmenili pomery na strane maloletého dieťaťa. K osobným a majetkovým pomerom uviedla, že od konca augusta 2019 žije spolu s dcérou u priateľa v dome v Holíči. Predmetný dom je v osobnom vlastníctve jej priateľa. Priateľ pracuje v spoločnosti A.. Jeho priemerný mesačný príjem je cca 1.000,- eur, priateľ nemá žiadne vyživovacie povinnosti. Vlastní osobný automobil VW Passat. Maloletá má v dome vlastnú izbu. Do 21.04.2020 pracovala v spoločnosti Y., kde pracovný pomer ukončila z dôvodu zhoršenia zdravotného stavu. Pracovný pomer bol skončený výpoveďou zo strany zamestnávateľa, nakoľko nemali pre ňu vhodnú prácu. Od 01.04.2019 do 01.04.2020 bola PN. Počas tohto obdobia poberala nemocenské vo výške cca 550,- eur. Z pracovného pomeru mala príjem cca 800,- eur mesačne. Od 21.04.2020 je vedená na úrade práce a poberá dávku v nezamestnanosti vo výške cca 700,- eur mesačne. V súčasnej dobe si prácu nehľadá z dôvodu zhoršenia zdravotného stavu. Je po operácii chrbtice (prasknutá platnička), má problémy aj s achillovými šľachami. Má zníženú pracovnú schopnosť o 50 %, pričom podala návrh na opätovné posúdenie. Nevlastní žiadny hnuteľný ani nehnuteľný majetok. Poberá invalidný dôchodok na Slovensku vo výške 145,- eur za rok 2020, v roku 2019 to bolo 141,30 eur a z ČR poberá invalidný dôchodok vo výške 65 - 66,- eur. Od 25.11.2020 bola zamestnaná cez agentúru A. v spoločnosti K. I. ako pokladníčka, ale zo zdravotných dôvodov túto prácu nemôže vykonávať, pričom 01.12.2020 dala výpoveď zo zdravotných dôvodov. V súčasnosti chodí po doktoroch, má zápal achillových šliach, pričom 05.01.2021 má ísť na konzultáciu s lekárom, kde jej bude oznámený termín operácie achillových šliach. Do augusta 2019 bývala s dcérou v 2 izbovom byte, za ktorý platila nájom vo výške 280,- eur + 35,- eur energie + internet 15,- eur , potraviny, drogéria cca 300 - 400,- eur. U priateľa platí energie vo výške 80
- 100,- eur, drevo 300 - 400,- eur ročne. Prispieva priateľovi na stravu za ňu a dcéru vo výške 300,- eur mesačne. Maloletá V. je študentkou X. P. SOŠ Holíč. Má dištančné vyučovanie teda náklady na školu nemá. V súčasnosti maloletá nemá žiadne platené krúžky. Zdravotný stav maloletej je dobrý, má iba bežné ochorenia. Čo sa týka výdavkov za obedy v škole 30,- eur, telefón kredit, oblečenie, drogéria cca. 150,- eur. Na otázky matka uviedla, že otec kupuje maloletej darčeky na Vianoce 2019 jej kúpil písací stolík, stôl pod televízor, lampu, stoličku, kúpil jej aj oblečenie legíny, topánky, šaty, tričko. Na otázku, aby sa vyjadrila k dlžnému výživnému otca uviedla, že od roku 2017 neplatil výživné. Výživné začal platiť až v roku 2020 a to nasledovne: 08.01.2020 - 8,- eur, 21.01.2020 - 82,- eur, 21.01.2020 - 90,- eur, 17.02.2020 - 90,- eur, 26.08.2020 - 90,- eur, 28.8.2020 - 90,- eur, 28.08.2020 - 90,- eur, celkovo otec zaslal 540,- eur na účet matky do dňa 02.12.2020. K výberu finančných prostriedkov vo výške 300,- eur tak ako tvrdil otec matka uviedla, že uvedené nie je pravda, pretože ona nemá prístup ako matka na účet svojej dcéry. Maloletá bola naposledy u otca asi v lete 2020. Odkedy je pandémia do zahraničia nešla. V konečnom návrhu žiadala, aby súd vyhovel jej návrhu v celom rozsahu.
18. Podľa § 78 ods. 1 prvá veta zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej už len „Zákon o rodine"), dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
19. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
20. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
21. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
22. Podľa § 62 ods. 4 prvá veta Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará
23. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
24. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
25. Podľa § 65 ods. 2 Zákona o rodine, súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, alebo jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.
26. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu. Rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
27. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine Výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
28. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
29. Ak by sa v čase po rozhodnutí o výživnom zmenili pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť toto rozhodnutie alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností. Zmena pomerov môže zahŕňať tak zmenu pomerov na strane niektorého z rodičov (strata zamestnania, závažné ochorenie, získanie lepšieho zamestnania a pod.), ako aj zmenu pomerov na strane detí, najmä ich potrieb (vek, štúdium, zdravotný stav a pod.). Zákon však pod pojmom zmena pomerov rozumie len zmenu podstatnú a závažnú, nie zmeny krátkodobého charakteru. Malo by ísť o podstatné zmeny v tých skutočnostiach, ktoré tvorili skutkový základ rozhodnutia o výkone rodičovských práv a povinností alebo rozhodnutia súdu o schválení dohody rodičov o rodičovských právach a povinnostiach.
30. V danom konaní sa jedná o zmenu výživného na maloleté dieťa, a preto súd v prvom rade skúmal, či oproti predchádzajúcej úprave výživného došlo k takej zmene pomerov, ktorá by bola podstatnou zmenou okolností vzhľadom k okolnostiam aktuálneho rozhodovania súdu o výživnom v zmysle § 78 ods. 1 Zák. o rodine. Relevantnosť zmeny sa zisťuje porovnaním nových pomerov s pôvodnými pomermi. Súd musí skúmať okolnosti, t.j. schopnosti, možnosti v čase vydania predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom a po jeho vydaní, tieto porovnať a po komplexnom zhodnotení posúdiť, ktoré zmeny prevažujú a či zakladajú dôvod pre zmenu, v kladnom prípadne pre akú zmenu a od ktorého času. Zmena pomerov môže byť odôvodnená jednak okolnosťami na strane povinného (napr. strata zamestnania, vznik novej vyživovacej povinnosti, zhoršenie majetkových pomerov), ale tiež na strane oprávneného (napr. zmena potrieb u školopovinných detí súvisiacich s prechodom na iný stupeň školského systému, nadobudnutie čiastočnej alebo úplnej schopnosti živiť sa sám) a jednak vývojom životných nákladov. Súd pri rozhodovaní o výživnom prihliada na odôvodnené potreby oprávnených, teda maloletého dieťaťa, ktoré môžu byť rôzne, sú závislé predovšetkým od zdravotného stavu dieťaťa, od ich fyzickej a duševnej vyspelosti, nadania dieťaťa, spôsobu ich prípravy na budúce povolanie a ich uplatnenia v spoločenskom živote. Výraznou mierou sú potreby mal. dieťaťa bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi povinného, teda obidvoch rodičov, na ktoré súd pri rozhodovaní o výživnom tiež prihliada. Povinnosťou obidvoch rodičov, bez ohľadu na to, či s deťmi žijú v spoločnej domácnosti, je venovať všetky svoje sily dôslednému zabezpečeniu výživy svojich detí a podieľať sa tak na všestrannom vývoji svojich detí, ktoré nie sú schopné ešte samé sa živiť a ktoré sú z tohto dôvodu odkázané v plnej miere na svojich rodičov.
31. Z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že návrh matky na zvýšenie výživného bol podaný dôvodne, a to vzhľadom na existenciu zmeny pomerov na strane maloletého dieťaťa ako i na strane rodičov, ktorá odôvodňuje zmenu rozhodnutia o výživnom na maloleté dieťa. Súd na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že k zmene pomerov, ktoré odôvodňujú zmenu predchádzajúceho rozhodnutia došlo na strane oprávneného, teda maloletej V. a to jednak uplynutím doby 3 rokov od poslednej úpravy výživného, čo sa podľa rozhodovacej praxe súdov považuje za podstatnú zmenu pomerov, ale najmä v súvislosti s jej nástupom na strednú školu od 01.09.2019. Mal. V. v čase poslednej úpravy výživného navštevovala druhý stupeň základnej školy, bola zdravá, navštevovala krúžok volejbalu, stravovala sa 2x počas týždňa v škole. Výdaje na maloletú boli bežné oblečenie, strava, hygiena, matka platila poistku 20,- eur. V súčasnej dobe maloletá navštevuje X. P. SOŠ v Holíči odbor učiteľstvo pre materské školy a vychovávateľstvo, maloletá nastúpila do X. P. strednej školy dňa 01.09.2019 s čím sa matke zvýšili výdavky na maloletú, nenavštevuje žiadne platené krúžky. Zdravotný stav maloletej je dobrý. Celkové mesačné náklady na maloletú matka vyčíslila vo výške cca. 180,- eur, ktoré pozostávajú zo sumy 30,- eur obedy v škole, telefón, oblečenie, drogéria, voľný čas cca 150,- eur. V súvislosti s nástupom maloletej do školského systému ako aj s následným prechodom do vyšších ročníkov školského systému vzrástli náklady na jej výživu, školské potreby, životné náklady primerané veku, osobné potreby, záľuby a celkový rozvoj maloletej. Je potrebné uviesť, že prechod medzi jednotlivými ročníkmi a stupňami školského systému je považovaný za objektívnu skutočnosť, na základe ktorej dochádza k zmene pomerov na strane oprávneného v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine.
32. Súd v konaní skúmal schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného, teda obidvoch rodičov. Na strane povinného otca maloletého dieťaťa taktiež nastala zmena pomerov. V čase poslednej úpravy výživného otec bol slobodný, nemal žiadnu priateľku, nemal zdravotné problémy. Jeho vzdelanie je letecký mechanik bez maturity. Mal dve vyživovacie povinnosti. Pracoval ako vodič kamiónu v Čechách väčšinou na týždňovky. V roku 2016 mal netto mesačný príjem 9.411,- Kč (348,28 eur) mesačne, v roku 2015 to bolo 424,93 eur, k tomu ešte berie diéty 350,- eur mesačne. V súčasnej dobe je otec býva sám v prenajatom dome, za nájom platí 8.000 Kč, za plyn 2.200,- Kč a elektriku 1.500,- Kč. Predtým býval v byte kde platil nájom 10.000,- Kč a za plyn, vodu a elektriku 5.000,- Kč. Od 01.01.2017 do 10.12.2018 bol zamestnaný v spoločnosti M. I., kde mal príjem okolo 40.000,- Kč mesačne. V tejto spoločnosti skončil z dôvodu, že sa nepohodol s mechanikom a preto odišiel. Od 11.12.2018 pracoval v spoločnosti I., kde mal príjem cca 15.000,- Kč v čistom. Pracovný pomer ukončil aj v tejto spoločnosti, pracoval tam ako vodič kamiónu po Európe. Pracovný pomer ukončil dohodou. Ihneď po ukončení tohto pracovného pomeru nastúpil do spoločnosti Y. A..P..U.., kde pracuje doposiaľ. Jeho príjem je 18.000-19.000 Kč v čistom plus 5.000-7.000,- Kč diéty. Od roku 2017 doposiaľ nebol vedený na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie ani nepoberal žiadne sociálne dávky. Je zdravý, nevlastní žiadny majetok, má už iba jednu vyživovaciu povinnosť k mal. V.. Má dlh asi 300.000 Kč, ktorý spláca mesačne sumou cca 5.000,- Kč. Otec tvrdil, že nemá už žiadny dlh na maloletú.
33. Súd v konaní skúmal i schopnosti, možnosti a majetkové pomery matky, pričom súd prihliadal i na to, že matka je ten z rodičov, ktorý sa osobne stará o maloleté dieťa. Súd pri určovaní výšky výživného prihliadol aj na to, že aj na strane matky nastala zmena pomerov. Matka pri poslednej úprave výživného mala mesačný príjem 411,- eur a čiastočný invalidný dôchodok 133,- eur mesačne, rodinné prídavky na dve deti, daňový bonus 47,- eur mesačne. Mala dve vyživovacie povinnosti, nemala druha ani manžela. Bývala v podnájme v 2 izbovom byte v Skalici. Výdavky na nájom vrátane energií bol vo výške 360,- eur. V súčasnej dobe matka do augusta 2019 bývala s dcérou v 2 izbovom byte, za ktorý platila nájom vo výške 280,- eur + 35,- eur energie + internet 15,- eur, potraviny, drogéria cca 300 - 400,- eur. Od konca augusta 2019 žije spolu s dcérou u priateľa v rodinnom dome v Holíči, ktorý je v osobnom vlastnícke jej priateľa. Priateľ pracuje v spoločnosti A. s priemerným mesačným príjmom cca 1.000,- eur, nemá žiadne vyživovacie povinnosti. Je vlastníkom osobného automobilu VW Passat. Priateľovi prispieva na energie sumou vo výške 80 - 100,- eur, na drevo a stravu za ňu a dcéru vo výške 300,- eur mesačne. Matka do 21.04.2020 pracovala v spoločnosti Y., kde pracovný pomer ukončila z dôvodu zhoršenia zdravotného stavu. Pracovný pomer bol skončený výpoveďou zo strany zamestnávateľa, nakoľko nemali pre ňu vhodnú prácu. Od 01.04.2019 do 01.04.2020 bola PN. Počas tohto obdobia poberala nemocenské vo výške cca 532,06 eur (viď bod 8 odôvodnenia). Z pracovného pomeru mala príjem cca 800,- eur mesačne. Od 21.04.2020 bola vedená na úrade práce a poberala dávku v nezamestnanosti do mesiaca október 2020 vo výške cca 609,56 eur mesačne (viď bod 12 odôvodnenia). Jej zdravotný stav sa od roku 2019 zhoršil. Je po operácii chrbtice (prasknutá platnička), má problémy aj s achillovými šľachami. Má zníženú pracovnú schopnosť o 50 %, pričom podala návrh na opätovné posúdenie. Nevlastní žiadny hnuteľný ani nehnuteľný majetok. Poberá invalidný dôchodok na Slovensku vo výške 145,- eur za rok 2020, v roku 2019 to bolo 141,30 eur a z ČR poberá invalidný dôchodok vo výške 65 - 66,- eur (podľa kurzu meny). Od 25.11.2020 do 01.12.2020 bola zamestnaná cez agentúru A. v spoločnosti K. I. ako pokladníčka, ale zo zdravotných dôvodov túto prácu nemôže naďalej vykonávať, preto dala výpoveď zo zdravotných dôvodov. V súčasnosti chodí po doktoroch, má zápal achillových šliach, pričom 05.01.2021 má ísť na konzultáciu s lekárom, kde jej bude oznámený termín operácie achillových šliach. Podľa vyjadrenia matky otec na výživnom od podania návrhu zaplatil sumu iba 540,- eur a to: dňa 08.01.2020 - 8,- eur, 21.01.2020 - 82,- eur, 21.01.2020 - 90,- eur, 17.02.2020
- 90,- eur, 26.08.2020 - 90,- eur, 28.8.2020 - 90,- eur, 28.08.2020 - 90,- eur.
34. Súd v konaní starostlivo zvážil a porovnal zmenu pomerov na strane povinných (obidvoch rodičov) ako aj na strane oprávneného - maloletého dieťaťa a rovnako zobral do úvahy finančné príjmy povinných ako aj ich možnosti a schopnosti dosahovať zárobok a tiež odôvodnené potreby maloletého dieťaťa. Z uvedeného dospel k záveru, že sa podstatne zmenili pomery jednak na strane maloletého dieťaťa a to prechodom do vyšších ročníkov školského systému, s ktorým sa nepochybne zvýšili náklady maloletej v súvislosti s jej výživou, školskými potrebami, zdravotným stavom, životnými nákladmi primeraných veku, osobnými potrebami a voľným časom. Súd zobral do úvahy aj zmenu pomerov na strane rodičov oprávnených, u otca, ktorému sa zvýšil príjem zo sumy 698 eur na sumu minimálne vo výške 23.000,- Kč (876,69 eur) podľa vyjadrenia otca (viď bod 16 odôvodnenia), pričom od 01.01.2017 dosahoval príjem až 40.000,- Kč mesačne (viď bod 14 a 15 odôvodnenia). Výdavky otca sa iba nepatrne zvýšili. Rovnako aj u matky vzrástol príjem zo zamestnania na sumu cca 656,18 eur mesačne (viď bod 10 odôvodnenia) ako aj invalidný dôchodok a rodinné prídavky spolu vo výške cca 225,- eur. U matky však nastala zmena a od 01.04.2019 sa jej zhoršil zdravotný stav bola rok na PN následne evidovaná na úrade práce, pričom v roku 2021 by mala absolvovať operáciu Achillových šliach. Teda v súčasnosti má matka sťaženú možnosť dosahovať vyšší zárobok, resp. ten, ktorý mala pred aprílom 2019. Obaja rodičia už majú iba jednu vyživovaciu povinnosť k maloletej V.. Ďalej súd pri výpočte výšky výživného zobral do úvahy aj to, že matka je ten z rodičov, ktorý sa osobne stará o maloleté dieťa, čím sa tiež podieľa na výžive maloletého dieťaťa. Čo sa týka výdavkov na dlhy súd poznamenáva, že výživné má prednosť pred ostatnými výdavkami rodičov a preto pri rozhodovaní o výške výživného neboli pre rozhodnutie súdu rozhodujúcimi.
35. V danom prípade sa jedná o konanie, ktoré možno začať i bez návrhu a súd nie je viazaný požiadavkou konkrétnej výšky výživného. Matka žiadala, aby súd otcovi zvýšil výživné na mal. V. zo sumy 90,- eur mesačne na sumu 150,- eur mesačne s účinnosťou od podania návrhu. Súd však dospel k záveru, že s poukazom na príjem otca je možné výživné zvýšiť nad rámec požadovaného matkou. Podľa súdnej praxe výživné by malo predstavovať približne 20% až 30% z dosahovaného príjmu výživou povinnej osoby a táto suma má byť rozdelená medzi osoby výživou oprávnené. 20% z príjmu otca 876,69 eur predstavuje 175,34 eur na jednu vyživovaciu povinnosť; 30% z príjmu otca 876,69 eur predstavuje 263,- eur na jednu vyživovaciu povinnosť. Rozpätie primeraného výživného na dieťa sa v danom prípade teda teoreticky pohybuje od 175,34 eur do 263 eur, pričom musí zohľadňovať aktuálne potreby maloletého s prihliadnutím na jeho vek. Súd pri určení výživného na mal. V. vychádzal z vyššie preukázaných skutočností, pričom určil výživné na mal. V. na dolnej hranici vyššie uvedeného výpočtu v sume 175,- eur mesačne od podania návrhu s prihliadnutím na to, že ide o takmer 17 ročné zdravé dieťa, ktoré má vyššie výdavky najmä na osobný život a voľný čas ako aj tú skutočnosť, že zhodným tvrdeným obidvoch rodičov bolo preukázané, že otec zakúpil vybavenie do izby maloletej a prispieva jej kúpou oblečenia, vreckového, poprípade dostáva od otca na sviatky darčeky. Súd má za to, že otec je s ohľadom na jeho súčasnú životnú situáciu a majetkové pomery schopný platiť takto určené výživné, pričom táto suma podľa názoru súdu zodpovedá ako možnostiam a schopnostiam povinného, tak aj odôvodneným potrebám oprávneného a súčasne pri takto určenom výživnom sa realizuje právo maloletého dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Čo sa týka výdavkov obidvoch rodičov, treba si uvedomiť, že výživné má prednosť pred ostatnými výdavkami rodičov, ktoré nie sú povinní vynakladať (pôžičky, úvery, atď.) a preto pri rozhodovaní o výške výživného neboli v tomto smere pre rozhodnutie súdu rozhodujúcimi.
36. Vzhľadom na zvýšenie výživného od podania návrhu, t.j. od 21.11.2019, vznikol otcovi nedoplatok na výživnom na mal. V. za obdobie od 21.11.2019 do 30.11.2020 v sume 1.618,33 eur, ktorý súd výnimočne povolil otcovi splácať v pravidelných mesačných splátkach po 50,- eur spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok, t.j. nezaplatením jednej splátky sa stáva zročným celý dlh. Otec od podania návrhu matke pravidelne zaplatil iba sumu 540 eur na bežné výživné. Tvrdenie otca, že nemá dlh na výživnom súde nepreukázal. Otcovi tak vznikol nedoplatok na výživnom za 10 dní mesiaca 11/2019 vo výške 58,33 eur (175/30x10) a za mesiace 12/2019 až 11/2020 vo výške 2.100,- eur (12x175). Spolu dlh predstavoval sumu 2.100+58,33-540=1.618,33 eur. Povolenie splátok súd odôvodňuje tým, že nie je v schopnostiach otca zaplatiť zročné výživné jednou sumou vo výške 1.618,33 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, ale v pravidelných mesačných splátkach po 50 eur spolu s bežným výživným.
37. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
38. O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 52 C.m.p. s poukazom na ustanovenie § 57 C.m.p., že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
I. Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie zo strany matky a kolízneho opatrovníka, pretože sa títo vzdali práva podať odvolanie po jeho vyhlásení v zmysle § 368 C.s.p.
II. Proti rozsudku má právo podať odvolanie otec v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.
Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní. Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje aj vtedy, ak z osobitného predpisu alebo z medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, vyplýva vykonateľnosť dohody alebo verejnej listiny, ktorou bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.
Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 zák. č. 233/1995 Z. z. v spojení s § 48 zák. č. 233/1995 Z. z.).