Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15T-80-2020.pdf
PDF · 83.15 KB
Case nature
Area
Subarea
15T/80/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rožňava, samosudca JUDr. Miroslav Majerník na hlavnom pojednávaní konanom dňa 02.12.2020 v Rožňave, takto
rozhodol:
Obžalovaný F. C., nar. XX.XX.XXXX v T., trvale bytom B. XXX,
uznáva sa za vinného, že
od mesiaca október do mesiaca marec 2020, v B., okres T., ako otec maloletého N. C., nar. XX.XX.XXXX, žiaka 1. ročníka Odborného učilištia, Spojenej školy internátnej na ul. D. B. Č.. X v T., hrubo zanedbával svoje zákonné povinnosti spojené so zabezpečením riadneho plnenia povinnej školskej dochádzky maloletého, napriek upozorneniam školy, že maloletý školu riadne nenavštevuje, neurobil žiadne opatrenia na zjednanie nápravy, v dôsledku čoho v uvedenom období mal. N. C. vynechal neospravedlnene 480 vyučovacích hodín,
teda
vydal z nedbanlivosti osobu mladšiu ako osemnásť rokov nebezpečenstvu spustnutia tým, že jej umožnil viesť záhaľčivý život a uvedený čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas,
čím spáchal
prečin ohrozenia mravnej výchovy mládeže podľa § 211 odsek 1 písmeno b/, odsek 3 písmeno a/ Trestného zákona, § 138 písmeno b/ Trestného zákona
za to mu ukladá:
Podľa § 211odsek 3 Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov.
Podľa § 49 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona výkon uloženého trestu podmienečne odkladá.
Podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov.
odôvodnenie:
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, výsluchom svedkov, prečítaním a oboznámeným listinných dôkazov a po vyhodnotení dôkazov jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti zistil a ustálil skutkový stav, tak ako to uviedol vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Obžalovaný F. C. na hlavnom pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 18.11.2020, využil svoje právo a k veci odmietol vypovedať. Súd na návrh prokurátorky v zmysle § 258 ods. 4 Trestného poriadku prečítal zápisnicu o výsluchu obvineného zo dňa 07.09.2020, kde uviedol, zˇe vychováva syna sám, keďže mu matka zomrela. Syn opakovane odmietal chodiť do školy kvôli spolužiakom, ktorí ho tam šikanovali a pred ktorými mal strach a z tohto dôvodu nedodržiaval povinnú školskú dochádzku. Obžalovaný ďalej uviedol, že bol informovaný listom zo školy o vymeškaných hodinách jeho syna a následne sa stretol s riaditeľom školy dňa 31.08.2020, aby mu vysvetlil dôvod vymeškaných hodín. Riaditeľ mu povedal, že synovi dajú výstup a že už nemusí chodiť do školy.
Súd na hlavnom pojednávaní vypočul opatrovníka poškodeného JUDr. Juraja Dubovského, ktorý zotrval na svojej výpovedi z prípravného konania a k veci uviedol, že súhlasí s uvádzaným počtom vymeškaným vyučovacích hodín v škole, ktoré mali negatívny vplyv na ďalší vývoj maloletého.
Súd na hlavnom pojednávaní so súhlasom obžalovaného a prokurátora vykonal dokazovanie prečítaním výpovede svedka Ing. Mgr. Q. Č. zo dňa 16.09.2020, ktorý uviedol, že v školskom roku 2019/2020 bol triednym učiteľom N. C., ktorý navštevoval 1. ročník odborného učilišťa odbor maliar na Spojenej škole internátnej v T.. Maloletý mal množstvo vymeškaných hodín, o ktorých bol obžalovaný pravidelne písomne vyrozumený. Obžalovaný sa na základe predvolania dostavil do školy a prisľúbil, že synovu dochádzku napraví, ale k náprave nedošlo. Okrem uvedenej návštevy sa obžalovaný už ďalších predvolaní nezúčastnil a problém ohľadne dochádzky svojho syna už nijako neriešil. Na záver uviedol, že maloletý nemal počas toho ako bol v škole problémy so šikanovaním a rovnako nebol napádaný ani spolužiakmi.
Svedok N. C., na hlavnom pojednávaní uviedol, že do školy nechodil pretože sa bál spolužiakov, ktorí ho bili a rovnako sa bál o tom niekomu povedať. Otec mu dával peniaze na jedlo a každý deň ho posielal do školy. Keď nešiel do školy, bol vonku alebo v lese, kde sa prechádzal. Rovnako tak chodil vypomáhať aj do Rakúska, pričom otec vedel, že je v lese, resp. v Rakúsku.
Následne svedok Ing. M.Í. W., na hlavnom pojednávaní uviedol, že na základe dochádzkovej evidencie triedneho učiteľa mal vedomosť o dochádzke maloletého, ktorá bola sporadická s množstvom neospravedlnených hodín. Ďalej vypovedal, že o zameškanej dochádzke maloletého zasielal upovedomenie obžalovanému a obecnému úradu. Zákonný zástupca maloletého navštívil školu niekoľkokrát, aby riešil dôvod jednotlivých predvolaní ohľadne dochádzky, s tým aby zariadil nápravu, k čomu nedošlo. Obžalovaný uviedol, že ho nevedel donútiť, aby chodil do školy. Obžalovaný sa rovnako vyjadril, že jeho syn mal byť šikanovaný. Prešetrením sa nepotvrdilo, aby k šikanovaniu malo dôjsť, skôr dospeli k záveru, že si to žiak vymyslel, aby sa vyhol školskej dochádzke.
Súd vykonal dokazovanie v súlade s § 269 Trestného poriadku prečítaním a oboznámením listinných dôkazov:
- správu o žiakovi - charakteristiku zo dňa 02.07.2020,
- predvolanie zákonného zástupcu na pohovor zo dňa 16.09.2019,
- správu z Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Rožňava zo dňa 18.07.2020,
- podanie správy o povesti z obce B. zo dňa 03.07.2020,
- výpis z ústrednej evidencie priestupkov a
- odpis z registra trestov.
Zo správy o žiakovi - charakteristika zo dňa 02.07.2020 vyplýva, že v školskom roku 2019/2020 bol žiakom 1.B triedy Odborného učilišťa odboru stavebná výroba, maliarske a natieračské práce. Žiak bol v prvom polroku neklasifikovaný z dôvodu vysokej absencie na vyučovacom procese. Správanie žiaka počas jeho prítomnosti v škole bolo hodnotené kladne, škola nemá vedomosť o prípadnom atakovaní a šikanovaní. Do školských a mimoškolských aktivít sa nezapájal z dôvodu jeho sporadickej prítomnosti. Počas školského roka bol otec a obecný úrad viackrát školou upovedomený o zanedbanej školskej dochádzka.
Z predvolania zákonného zástupcu na pohovor zo dňa 16.09.2019 je zrejmé, že obžalovaný bol predvolaný na pohovor do školy ohľadom vymeškaných vyučovacích hodín maloletého N. C.. Z
vyšetrovacieho spisu vyplýva, že škola zaslala obžalovanému viacero upovedomení, oznámení a predvolaní o zanedbaní povinnej školskej dochádzky.
Zo správy z Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Rožňava zo dňa 18.07.2020 mal súd preukázané, že obžalovaný doteraz záškoláctvo jeho mladistvého syna na tunajšom úrade neriešil. Počas šetrenia obžalovaný uviedol ako dôvod záškoláctva skutočnosť, že jeho syn bol zo strany spolužiakov šikanovaný a preto mal veľa neospravedlnených hodín.
Zo správy o povesti z obce B. zo dňa 03.07.2020 vyplýva, že obžalovaný je dlhodobo nezamestnaný, odkázaný na pomoc spoločnosti. Z dôvodu zanedbania školskej dochádzky maloletého je obec osobitným príjemcom prídavku na dieťa. Obžalovaný nezvládal výchovu maloletého, k problémom pristupoval nezodpovedne a aj z dôvodu častého používania alkoholu pretrvávalo u maloletého záškoláctvo a nevhodné správanie.
Obžalovaný nemá záznam v registri priestupkov.
Z odpisu registra trestov vyplýva, že obžalovaný bol doteraz 8 krát súdne trestaný, naposledy bol uznaný vinným za rovnaký trestný čin trestným rozkazom Okresného súdu Rožňava sp. zn. 1T/37/2017 zo dňa 27.03.2017 a bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere 10 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu vo výmere 18 mesiacov.
Súd po zhodnotení vykonaného dokazovania dospel k záveru, že obžalovaný konaním popísaným vo výrokovej časti tohto rozsudku, ktoré bolo nepochybne preukázané naplnil všetky znaky prečinu ohrozenia mravnej výchovy mládeže podľa § 211 odsek 1 písmeno b/ Trestného zákona, pričom uvedený čin spáchal závažnejším spôsobom konania a to po dlhší čas.
Objektom tohto trestného činu je záujem na riadnej výchove osôb mladších ako 18 rokov. Znak vydanie nebezpečenstva spustnutia je naplnený, ak si taká osoba v dôsledku konania páchateľa osvojuje škodlivé návyky, povahové črty alebo sklony a záujmy, ktoré spravidla vedú k morálnemu úpadku. V zmysle tohto ustanovenia za záhaľčivý život treba považovať aj dlhšie trvajúce záškoláctvo. O umožnenie viesť záhaľčivý život pôjde vtedy, ak osobe mladšej ako 18 rokov sa vytvoria podmienky na vznik nežiaducich návykov a sklonov, ako napríklad umožnenie dlhodobejšieho záškoláctva.
Podľa ustanovenia § 28 odsek 1 písmeno a/ Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa.
Teda povinnosť riadne dohliadať na ohrozenú osobu, osobu mladšiu ako 18 rokov, vyplýva pre obžalovaného zo zákona o rodine. Na trestnú zodpovednosť stačí nedbanlivosť a v danom prípade zo strany obžalovaného ide o vedomú nedbanlivosť v zmysle § 16 písmeno a/ Trestného zákona, pretože ako otec maloletého musel vedieť, že pokiaľ nebude dohliadať riadne na syna, čo vyplýva z jeho povinnosti uvedených v zákone o rodine, umožní mu viesť záhaľčivý život.
Je potrebné uviesť, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že obžalovaný mal vedomosť o tom, že jeho syn do školy nechodí, či už prostredníctvom úradu práce, prostredníctvom obecného úradu, ako aj zo strany samotnej školy a hlavne od svojho syna, ktorý potvrdil, že otec vie, že nie je v škole, ale išiel do lesa alebo bol v Rakúsku. Z jednotlivých správ, o ktorých obžalovaný mal vedomosť je zrejmé, že problémy s dochádzkou už boli dlhodobé, napriek tomu obžalovaný nevykonal žiadne opatrenia na zjednanie nápravy. Obžalovaný mal vedomosť o tom, že v čase, keď jeho syn mal byť v škole, chodieval do lesa alebo bol v Rakúsku. Obhajoba obžalovaného o šikane jeho syna na tomto mieste neobstojí, nakoľko, táto nebola preukázaná, ale práve naopak, prešetrením sa uvedené nepotvrdilo, škola dospela k záveru, že to celé bolo vymyslené. Takúto obranu obžalovaného súd považuje za účelovú v snahe vyhnúť sa trestnej zodpovednosti.
Pri určovaní druhu a výmeru trestu uloženého obžalovanému sa súd riadil základnými zásadami uvedenými v ustanovení § 34 Trestného zákona a bral teda do úvahy konkrétne okolnosti spojené so spôsobom spáchania trestného činu a jeho následkom, zavinením, pohnútkou, poľahčujúcimi a priťažujúcimi okolnosťami, osobou páchateľa, jeho pomermi a možnosťou jeho nápravy.
Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadal na pomer a mieru závažností poľahčujúcich a priťažujúcich okolností.
Podľa názoru súdu na obžalovaného musí represívne pôsobiť aj uložený podmienečný trest vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov. Takto uložený trest podľa názoru súdu plne zodpovedá zásade primeranosti trestných sankcií aj zásade individualizácie trestu, mal by byť postačujúci z hľadiska individuálnej ako aj generálnej prevencie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Rožňava do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takej osoby, oznámením je až doručenie. Odvolanie má odkladný účinok. (§ 306/2) Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§ 308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1) Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.