Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5P-199-2017.pdf
PDF · 122.92 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
KK-5P/199/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Kežmarok v konaní pred sudcom JUDr. Dušanom Miškovčíkom v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého S. B., F.. XX.XX.XXXX I. E.Ú. A. B., F.. XX.XX.XXXX, obaja bytom u matky, zastúpených procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok, deti rodičov: matky E. A., F.. XX.XX.XXXX, T. G.. Š. XXXX/XX, P., zastúpenej advokátom JUDr. Viktorom Novysedlákom, so sídlom L. Svobodu 2674/1, Poprad, a otca S. B., F.. XX.XX.XXXX, T. G.. Š.F. XXXX/ XX, P., na návrh otca o zníženie výživného a úpravu styku spolu s návrhom matky na zvýšenie výživného, t a k t o
rozhodol:
I. Návrh otca na zníženie výživného zamieta.
II. Návrh matky na zvýšenie výživného zamieta.
III. Schvaľuje rodičovskú dohodu ohľadom úpravy styku otca s maloletými deťmi v nasledovnom znení:
Otec S. B., F.. XX.XX.XXXX je oprávnený stretávať sa s maloletou dcérou A. B., F.. XX.XX.XXXX každý párny týždeň v sobotu v čase od 13:00 hod. do 15:00 hod.
Otec si maloletú prevezme v mieste bydliska matky, kde ju aj po realizácií styku odovzdá.
Matka E. A., F.. XX.XX.XXXX je povinná maloletú na styk s otcom riadne pripraviť a otcovi v stanovený čas odovzdať.
Otec je povinný v stanovenom čase maloletú prevziať a po ukončení realizácie styku v mieste bydliska matky maloletú matke riadne vrátiť.
Styk otca s maloletým S. B., F.. XX.XX.XXXX neupravuje.
IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 19.12.2017 sa otec maloletých detí domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by mu súd znížil výživné na maloletého S. B. a A. B. na sumu 30 Eur na každé dieťa, počnúc dňom 01.01.2015. Zároveň otec žiadal upraviť styk s maloletými a to tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletými Romanom a Laurou každý nepárny víkend v čase od piatku od 17:00 hod. do nedele do 17:00 hod., ďalej v čase zimných prázdnin po dobu 7 kalendárnych dní a v čase letných prázdnin po dobu 30 kalendárnych dní.
2. Otec podaný návrh odôvodnil tvrdeniami, že výživné vo výške 160 Eur mu bolo v roku 2012 Okresným súdom Kežmarok určené v čase, kedy bol vo výkone trestu odňatia slobody. Preto po dohode s matkou maloletých s výškou výživného súhlasil, keďže chcel aby jeho deti mali príjem. Rodičia sa dohodli, že po návrate otca z výkonu trestu sa výživné na maloleté deti zníži, pretože rodičia spolu plánovali naďalej spolu žiť. Po prepustení z výkonu trestu sa otec vrátil do spoločnej domácnosti, do ktorej riadne prispieval. Po dlhodobých nezhodách, slovnom napádaní a potom, čo ho matka maloletých niekoľkokrát vyhodila z bytu sa otec rozhodol vzťah s matkou ukončiť a koncom decembra 2015 odišiel zo spoločnej domácnosti. Po nejakom čase si otec našiel novú partnerku s ktorou žije v spoločnej domácnosti spolu s jej dvoma deťmi. Otec si dlhodobo nevie nájsť stabilnú prácu. Momentálne nemá žiaden príjem. Občas si privyrába pomocnými prácami po známych, inak mu finančne vypomáha priateľka, ktorá ťahá zo svojho príjmu celú domácnosť. S poukazom na tieto okolnosti sa od rozhodnutia súdu o výživnom na strane otca podstatne zmenili jeho schopnosti a možnosti. Navrhovateľ ďalej uviedol, že rozsudkom súdu z roku 2012 boli maloleté deti zároveň zverené do osobnej starostlivosti ich matky. Keďže rodičia po prepustení otca z výkonu trestu odňatia slobody plánovali spolu žiť, nebolo v rozsudku určené stretávanie sa otca s deťmi. V decembri 2015 otec opustil spoločnú domácnosť natrvalo. Deti navštevuje, keď mu to matka dovolí. Otec pravidelne telefonuje a zaujíma sa o to, ako sa deti majú, aký je ich zdravotný stav a ako sa im darí v škole a škôlke. Vždy im donesie nejaký nákup. Veľa informácií o deťoch dostáva od svojej mamy alebo od spoločných známych, keďže matka maloletých nie je v tomto smere veľmi ústretová. Matka deti dala otcovi za posledné dva roky len dvakrát a aj to len za podmienky, že s nimi bude len otec. V lete ich matka prvýkrát pustila k otcovej priateľke. Otec maloleté deti nesmie brávať do spoločnej domácnosti.
3. K návrhu sa vyjadrila matka, ktorá nesúhlasila s návrhom otca na zníženie výživného. Dcéra A. začala od 01.09.2018 navštevovať základnú školu, takže náklady spojené s touto skutočnosťou odôvodňujú zvýšenie výživného. Matka ďalej uviedla, že otec vo svojom návrhu nekonkretizoval, ako sa u neho zmenili pomery, ktoré by odôvodňovali zníženie výživného. Otec neuviedol, ako sa zmenil jeho príjem a neuvádza ani žiadne relevantné skutočnosti týkajúce sa jeho osoby, ktoré by zníženie odôvodňovali. Matka rovnako nesúhlasila s návrhom otca na úpravu styku s deťmi. Otec bol viackrát súdne trestaný, okrem iného aj za týranie matky maloletých. Otec sa správa násilnícky, preto matka pokladá styk otca s deťmi za jednoznačne škodlivý pre deti. Maloletý S. sa s otcom nechce vôbec stretávať a ledva znesie niekoľkohodinové stretnutie s otcom. Stretnutia sú veľmi sporadické. Matka za najlepšie riešenie považuje zachovanie súčasného stavu, t.j. aby súd styk s deťmi neurčil a otec sa s deťmi stretával po predchádzajúcom súhlase matky. Príjem matky tvorí mzda od zamestnávateľa Podtatranská hydina a.s. vo výške 505,60 Eur mesačne. Jej výdavky tvoria náklady na elektrinu v sume 20 Eur mesačne, náklady na bývanie 100 Eur mesačne ako nájomné za mestský byt v Kežmarku, dôchodkové sporenie v sume 15 Eur mesačne, strava maloletých 39,10 Eur mesačne, sporenie deťom 15 Eur mesačne, jednorazové výdavky na ZRPŠ 30 Eur mesačne na S. a 36 Eur na A.. S poukazom na príjmy a výdavky u maloletých detí matka navrhla zvýšiť výživné na maloleté deti a to tak, že otec je povinný prispievať na výživu maloletých v sume 90 Eur na každé dieťa od 01.10.2018. 4. Súd vo veci nariadil pojednávanie. 5. Na pojednávaní otec maloletých uviedol, že momentálne je nezamestnaný, nepoberá žiadne dávky v nezamestnanosti. Nemám financie na to, aby platil matkou navrhovanú sumu výživného. K svojim majetkovým pomerom otec uviedol, že nemá nič, býva u svojej priateľky a nepoberá žiadne sociálne ani iné dávky. Nepoberá ani dávku v hmotnej núdzi. Nevlastní žiadne hnuteľné veci ani nehnuteľnosti. Na ÚPSVaR Kežmarok nie je vedený ako uchádzač o zamestnanie z dôvodu, že sa mu črtala práca v zahraničí, ale kvôli aktuálnej situácií sa to nepodarilo a rovnako tak by nespĺňal podmienky na poskytnutie žiadnych dávok. Svoje náklady na život vyčíslil v sume 0 Eur, keďže ho živí jeho priateľka, ktorá všetko hradí. Žijú v trojizbovom prenajatom byte, žijú tam štyria. Priateľka uhrádza náklady v celkovej sume cca 350 Eur mesačne. Otec má ukončené stredoškolské vzdelanie, má výučný list v odbore mäsiar. V tomto odbore bol aj zamestnaný a v tomto odbore pracoval aj keď bol zamestnaný v spoločnosti DIAMON s. r. o., kde mal mesačný príjem cca 850 Eur. Má dlh v zdravotnej poisťovni vo výške cca 1200 Eur, ktorý v súčasnosti ešte nie je vymáhaný exekučne. Exekučne je vymáhané neuhradené výživné, kde je výška dlhu cca vo výške 10 000 Eur, ale tam už bolo niečo splatené. Za posledných 6 mesiacov nemal otec žiaden príjem, len občasné brigády. Aj s brigádami je to teraz horšie. Na otázku právneho zástupcu matky, či si hľadá prácu v odbore mäsiar otec uviedol, že práca v zahraničí, ktorá sa mu rysovala mala byť v odbore mäsiar, ale z dôvodu korony sa to oddialilo. Otec pri výsluchu potvrdil, že bol zamestnaný aj v inom odbore ako v odbore mäsiar, napr. na stavbe ako pomocný robotník, potom pracoval v Kežmarku po mäsiarstvach. Pred 20 rokmi pracoval v zahraničí taktiež na pozícií mäsiara.
V zahraničí pracoval pred tým ako nastúpil na vojnu. Potom po vojne bol vo VTOS a potom nasledovali tie ostatné zamestnania. K dôvodom ukončenia pracovných pomerov otec uviedol, že keď pracoval ako pomocný robotník už ho viac nepotrebovali, častokrát išlo o sezónnu prácu. Mäsiarstva, v ktorých pracoval, boli zrušené. Posledné zamestnanie, ktoré otec mal bolo vo firme DIAMON s.r.o. Otec potvrdil, že v evidencii uchádzačov o zamestnanie bol vedený, ale nevie uviesť kedy. Po ukončení pracovného pomeru v spoločnosti DIAMON s.r.o. sa bol informovať, a keďže mu nevznikol nárok na žiadnu dávku, tak sa neprihlásil. Rovnako uviedol, že od roku 2015 nebol evidovaný v evidencii uchádzačov o zamestnanie, keďže v tomto období mal možno nejaké brigády. Prácu si hľadá cez internet a cez známych. V súčasnosti si hľadá zamestnanie vo svojom odbore mäsiar, keďže v stavebníctve je teraz toho menej. Čo sa týka príležitostných brigád, tieto má len keď nejakí známi alebo bývalí kolegovia sa ozvú, že potrebujú pomoc napr. na stavbe domu, tak ho zavolajú. Otec potvrdil, že na výživu maloletých neprispieva vôbec, ani navrhovanou sumou zníženého výživného 30 eur na každé dieťa. K okolnostiam uzavretia rodičovskej dohody ohľadom výživného, ktorú súd rozsudkom schválil otec uviedol, že v tom čase bol vo VTOS. S navrhovaným výživným súhlasil len preto, aby matka mohla vyžiť s dvoma deťmi, keďže plánovali po jeho prepustení z VTOS opätovne obnoviť spolužitie. Otec potvrdil, že v čase keď s matkou uzavreli rodičovskú dohodu ohľadom výživného bol schopný platiť navrhované výživné, t.j. výživné ako bolo schválené v rozhodnutí súdu, nakoľko po prepustení z VTOS bol zamestnaný. Vo VTOS bol otec cca 2 roky. 6. Na pojednávaní matka s návrhom na zníženie výživného nesúhlasila. Uviedla, že má príjem vo výške 450 Eur mesačne a poberá prídavky na dve maloleté deti, ktoré jej teraz sťahujú. V práci má bonus na deti a poberá náhradné výživné vo výške 160 Eur. Matka platí mesačne nájom vo výške 100 Eur, sporenie vo výške 30 Eur a tak isto jej sťahujú na sporenie 15 Eur na sporenie z roboty, plyn a elektrika platí dokopy 90 Eur, magio a internet platí 22 Eur, paušál platí okolo cca 10 Eur. Nevlastní žiadne nehnuteľnosti ani hnuteľné veci. Matka má stredoškolské vzdelanie v odbore predavačka, ukončené výučným listom bez maturity. V súčasnosti je zamestnaná pre Verejnoprospešné služby mesta Kežmarok. Čo sa týka nákladov na výživu mal. detí má náklady - za obedy platila cca 62 Eur do decembra, krúžky teraz nemajú žiadne, syn má ADHD, ale teraz nechodí už nikde, neberie lieky. Laura má oslabenú pamäť, matka s ňou chodí na sedenia, aby si tú pamäť poriadne precvičila. Pri nástupe do školy mala náklady v súvislosti s nástupom maloletých cca v sume 100 Eur, za syna ešte platila za pracovné zošity cca 35 Eur a dcérine cca 50 Eur a niečo. Ďalej matka mala bežné výdavky na oblečenie a stravu. Matka na pomôcky do školy a stravu nepoberá žiadne príspevky. Obedy sú teraz lacnejšie, neplatí sa teraz plná suma, ale od januára to bude asi zrušené. Na domáce zvieratá má matka mesačné výdavky v sume cca 30 Eur. Na otázku aké boli výdavky na maloleté deti v čase, keď súd otcovi určoval vyživovaciu povinnosť matka uviedla, že v tom čase mala bežné výdavky na dieťa daného veku, neboli tam žiadne mimoriadne výdavky. Otec bol vo výkone trestu do 04.06.2014 a potom boli spolu cca do konca roka 2014. V čase, keď sa určovala vyživovacia povinnosť matka bola na materskej a poberala materskú cca 200 Eur v tom čase. Matka potvrdila, že otec si vyživovaciu povinnosť neplní. Otec sa iným spôsobom na výžive detí nepodieľa. 7. Rovnako opatrovník maloletej s návrhom nesúhlasil so znížením výživného, nakoľko zníženie výživného nie je v prospech maloletých detí. V poslednej dobe sa zmenili pomery týchto detí, ktoré navštevujú vyšší ročník základnej školy, ich rastom a celkovo aj životnou úrovňou. 8. Zo správy zo šetrenia, vypracovanej opatrovníkom vyplýva, že matka spolu s maloletými deťmi S. a A. býva v mestskom nájomnom byte. V byte je zavedená elektrina, voda, plynové vykurovanie. Byt má jednu izbu, kuchyňu, kúpeľňu a WC. Celá domácnosť je kompletne zariadená, udržiavaná v poriadku a čistote. Náklady spojené s užívaním bytu matka uhrádza mesačne za elektrinu, RTV a nájom 100 Eur a plyn 95 Eur. Izba je zariadená nábytkovou stenou, písacím stolom, stoličkou, veľkou posteľou, konferenčným stolom a televízorom. V izbe majú maloleté deti svoje lôžka, priestor na prípravu do školy i oddych. Maloletý S. navštevuje 6. ročník ZŠ, stravuje sa v školskej jedálni, kde matka uhradila 20 Eur zábezpeku a 22 Eur obedy do konca školského roka. Za ZRPŠ uhradila 10 Eur, za pracovné zošity a triedny fond 15 Eur. Maloletá A. navštevuje 2. ročník ZŠ. Tiež sa stravuje v školskej jedálni, kde matka uhradila 20 Eur zábezpeku a 22 Eur obedy o konca školského roka. Matka ďalej uhradila ZRPŠ 10 Eur, 16 Eur za pracovné zošity, 23,50 Eur za časopis Vrabček. Matka s maloletou A. pravidelne navštevuje špeciálneho pedagóga z dôvodu poruchy učenia. Matka je zamestnaná vo Verejnoprospešných službách mesta Kežmarok, kde pracuje ako upratovačka a tiež aj vydáva obedy. Jej mesačná mzda je cca 450 - 506 Eur bonusom. Matka iný príjem nemá. Otec si vyživovaciu povinnosť neplní, s maloletými deťmi sa naposledy kontaktoval v máji 2020 a to spolu s jeho matkou. Maloletý Roman sa vyjadril, že s otcom sa nechce stretávať, pričom ako dôvod uviedol, „lebo bil mamu“. Maloletá A. tiež uviedla, že sa s otcom nechce stretávať. Dôvod neuviedla. V čase šetrenia v domácnosti neboli zistené žiadne nedostatky v
starostlivosti a o maloleté deti je toho času postarané. Matka maloletým deťom poskytuje všestrannú starostlivosť a opateru. 9. Z oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok zo dňa 05.10.2020 súd zistil, že otec maloletých S. B., F.. XX.XX.XXXX, nie je v evidencii uchádzačov o zamestnanie, pričom menovaný bo naposledy v tejto evidencii v období od 17.06.2014 do 05.03.2015. Otec maloletých nepoberá dávku v hmotnej núdzi ani štátne sociálne dávky. Nárok na dávku v hmotnej núdzi naposledy trval v období od 01.06.2014 do 28.02.2015. 10. Z lustrácie otca v Sociálnej poisťovni vyplýva, že tento bol naposledy zamestnaný v spoločnosti DIAMON s.r.o. a to od marca 2018 do júna 2018 pričom vymeriavací základ pre výpočet poistného tvorila sumy v mesiaci marec 2018 995,39 Eur, v mesiaci apríl 2018 suma 969,57 Eur, v mesiaci máj 2018 suma 1.255,19 Eur a v mesiaci jún 2018 suma 425,25 Eur. Podľa uvedenej lustrácie otec mal viaceré krátkodobé zamestnania na rôznych pracovných pozíciách. 11. Z potvrdenia o príjme zo dňa 29.04.2019 vydaného spoločnosťou DIAMON s.r.o. vyplýva, že otec maloletých mal v uvedenej spoločnosti v mesiaci január 2019 čistý príjem v sume 423,96 EUR, v mesiaci február 2019 istý príjem v sume 518,11 Eur a v mesiaci marec 2019 čistý príjem v sume 542 Eur. 12. Z listiny označenej ako „Okamžité skončenie pracovného pomeru“ zo dňa 07.05.2019 vydanej spoločnosťou DIAMON s.r.o. vyplýva, že v zmysle ust. § 68 ods. 1 písm. b) zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov v otcom maloletých uvedená spoločnosť okamžite ukonila pracovný pomer uzatvorený pracovnou zmluvou zo dňa 07.01.2019, nakoľko otec svojim konaním závažne porušil pracovnú disciplínu. Dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru bola tá okolnosť, že zamestnávateľa neupovedomil a neoznámil mu bez zbytočného odkladu prekážky v práci na strane zamestnanca v zmysle ust. § 144 ods. 1 Zákonníka práce, do dňa 07.05.2019 otec svoju neospravedlnenú absenciu v práci trvajúcu od 01.05.2019 žiadnym spôsobom svojmu zamestnávateľovi nepreukázal. 13. Z potvrdenia Exekútorského úradu JUDr. Márie Hlaváčovej súd zistil, že otec maloletých mal ku dňu 25.06.2019 dlh na výživnom v sume 10.617,93 Eur. 14. Na pojednávaní dňa 02.12.2020 rodičia maloletých detí ohľadom styku otca s maloletými uzavreli rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej otec je oprávnený stretávať sa s maloletou A. každý párny týždeň v sobotu v čase od 13.00 hod. do 15.00 hod. Otec si maloletú prevezme v mieste bydliska matky, kde ju aj po realizácií styku odovzdá. Matka je povinná maloletú na styk s otcom riadne pripraviť a otcovi v stanovený čas odovzdať. Otec je povinný maloletú v stanovenom čase prevziať a po ukončení realizácie styku v mieste bydliska matky maloletú matke riadne vrátiť. Rodičia s zároveň dohodli, že styk otca s maloletým Romanom upravený nateraz nebude. Obaja rodičia rodičovskú dohodu potvrdili svojim podpisom. 15. Podľa § 121 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len ,,CMP“) rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
16. Podľa § 78 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“) dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
17. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
18. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
19. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
20. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
21. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
22. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
23. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
24. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
25. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
26. Odôvodnené potreby oprávneného (maloletého dieťaťa) zahŕňajú jednak potreby základné: stravovanie, ošatenie, hygiena, školské výdaje, cestovné do školy, pomerná časť nákladov na bývanie, náklady na zdravotnícku starostlivosť a pod., ako aj potreby v širšej miere prispievajúce k rozvoju osobnosti mladého človeka: kultúra, šport, mimoškolské aktivity, záujmy, záľuby, prázdninové pobyty, atď., to všetko primerané veku. U detí útlejšieho veku sú to aj všetky predmety stimulujúce ich fyzický a mentálny rozvoj (hračky, veci pre zábavu, hry a pod.).
27. Schopnosti a možnosti povinného (rodiča) sú dané nielen jeho preukázanými zárobkovými pomermi, ale tiež všetkými ďalšími príjmami, najvyššie dosiahnutým vzdelaním, praxou, odbornosťou, pracovným zaradením, rozsahom a druhom vykonávanej pracovnej aktivity, vekom, zdravotným stavom, počtom vyživovacích povinností.
28. Rozsudkom Okresného súdu Kežmarok zo dňa 17.06.2013, č.k. 6P/81/2012 - 17, právoplatným dňa 12.09.2013, súd schválil dohodu rodičov ohľadom výživného tak, že otec maloletých sa zaviazal prispievať na výživu maloletého S. sumou 90 Eur mesačne a na výživu maloletej A. sumou 70 Eur mesačne počnúc dňom 01.08.2012.
29. Otec, hoci sa s matkou dohodol ohľadom výšky výživného na maloleté deti, po právoplatnosti rozsudku túto sumu k rukám matky dlhodobo neuhrádza. Hoci rodičovská dohoda o výživnom bola uzavretá a následne schválená súdom v čase, kedy bol otec maloletých vo výkone trestu odňatia slobody, otec na pojednávaní potvrdil, že v čase uzavretia dohody aj napriek tomu, že z dôvodu výkonu trestu bol jeho finančný príjem obmedzený, bol schopný dohodnutú sumu matke riadne plniť. Otec aj napriek rozhodnutiu súdu hoci mu to jeho majetkové pomery dovoľovali, matke sumu výživného na maloleté deti neuhrádzal, v dôsledku čoho matka poberala náhradné výživné od štátu.
30. O zníženie výživného na maloleté deti otec požiadal potom, čo po návrate z výkonu trestu odňatia slobody natrvalo opustil spoločnú domácnosť. Ako dôvod pre zníženie výživného otec uvádzal, že s výnimkou občasného privyrobenia si pomocnými prácami u známych, otec si nevie nájsť stabilnú prácu a nemá žiaden príjem.
31. Otec bol naposledy vedený v evidencií uchádzačov o zamestnanie vedenou Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v období od 17.06.2014 do 05.03.2015. V súčasnosti je dobrovoľne nezamestnanou osobou. Nepoberá žiadne sociálne, či iné dávky ani dávku v hmotnej núdzi. Otec má ukončené stredoškolské vzdelanie ukončené výučným listom v odbore mäsiar. V tomto odbore bol otec aj zamestnaný a v tomto odbore pracoval aj v zahraničí a rovnako tak aj keď pracoval pre firmu DIAMOND s.r.o., kde mal mesačný príjem cca 850 Eur. Hoci krátkodobo, otec sa okrem vyštudovaného odboru vedel zamestnať aj v inom pracovnom odbore, napr. ako pomocný pracovník na stavbe. Otec neuviedol žiadne zdravotné problémy, ktoré by mu v súčasnosti bránili zamestnať sa.
32. Matka je zamestnaná pre Verejné prospešné služby mesta Kežmarok s čistým mesačným príjmom 450 Eur. K tomu poberá prídavky na dve maloleté deti a poberá náhradné výživné, nakoľko otec dlhodobo na výživu maloletých detí neprispieva.
33. V otázke nákladov na výživu maloletých detí matka uviedla len bežné náklady na ich starostlivosť. Neuvádzala žiadne zvýšené výdavky súvisiace či už so zdravotným stavom maloletých, ich školskými alebo mimoškolskými aktivitami. Rovnako v rovine bežných výdavkov na výživu boli aj výdavky na maloleté deti v čase určenia rozsahu vyživovacej povinnosti otca rozhodnutím súdu v roku 2012. Možno tak uzavrieť, že maloletí majú a mali len bežné výdavky na výživu primerané ich veku.
34. Základnou podmienkou prípustnosti zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom je zmena, ktorá nastala v skutočnostiach predstavujúcich podklad vydania pôvodného rozhodnutia, pričom však musí ísť o zmenu zásadného a trvalého charakteru. Takouto zmenou môže byť podstatne vyšší vek dieťaťa, jeho nástup do školy, zvýšenie alebo zníženie zárobku niektorého z rodičov, zmena počtu nimi vyživovaných osôb a podobne.
35. Od posledného rozhodnutia o výživnom (t. j. od 17.06.2013) súd zistil vykonaným dokazovaním podstatnú zmenu pomerov na strane maloletých detí, kde v čase predchádzajúceho rozhodnutia súdu boli obe maloleté deti v predškolskom veku, S. mal 4 roky a A. 2 roky. V súčasnosti má maloletý S. 11 rokov a maloletá A. 9 rokov. Otec maloletých detí bol v čase pôvodného rozhodnutia súdu vo VTOS, teda nemal zabezpečený finančný príjem, pričom v súčasnosti si dlhodobo nevie nájsť prácu. Matka bola v čase pôvodného rozhodnutia súdu na materskej dovolenke. V súčasnosti pracuje pre Verejnoprospešné služby mesta Kežmarok. Vzhľadom na uvedené okolnosti súd dospel k záveru, že na strane maloletých detí, predovšetkým v súvislosti s povinnou školskou dochádzkou ako aj na strane matky, ktorá sa po materskej dovolenke zamestnala došlo k podstatnej zmene ich pomerov. U otca zmenu pomerov oproti pôvodnému rozhodnutiu súdu nemožno skonštatovať, keďže tento bol bez stabilného príjmu tak v čase pôvodného rozhodnutia súdu ako aj v súčasnosti.
36. Pre náležité posúdenie rozsahu vyživovacej povinnosti otca je potrebné prihliadnuť na vzdelanie, kvalifikáciu a pracovnú históriu otca, čím, vzhľadom na okolnosť, že otec v súčasnosti zamestnaný nie, je potrebné vziať do úvahy aj potencionalitu jeho príjmov, čo v praxi znamená prihliadnuť na jeho schopnosti a možnosti zabezpečiť si stabilný príjem, ktorý by mu umožnil výživné na maloleté deti uhrádzať.
37. Otec je vyučený mäsiar, pričom opakovane pracoval v odbore, ktorý vyštudoval a v tomto odbore si zamestnanie hľadá aj naďalej. Vzhľadom k uvedenému, možno predpokladať jeho dostatočnú odbornú kvalifikáciu na výkon tohto povolania. Taktiež je potrebné poukázať aj na to, že otec, keď nebol zamestnaný ako mäsiar, vykonával aj iné povolania, napr. v oblasti stavebníctva. Možno preto skonštatovať, že v schopnostiach a možnostiach otca je zabezpečiť si stabilný príjem.
38. Pre ustálenie výšky príjmu otca z pracovnej činnosti súd vychádzal z posledného zamestnania otca, kde tento bol naposledy v roku 2019 zamestnaný v spoločnosti DIAMON s.r.o. s príjmom cca 850 Eur. Uvedenú výšku príjmu potvrdil otec pri svojom výsluchu. Súd poukazuje na to, že bezpochyby v neprospech otca svedčí okolnosť, že pracovný pomer otca bol v tejto spoločnosti ukončený pre porušenie pracovnej disciplíny a teda zavinením otca tento prišiel o prácu z ktorej mal zabezpečený dostatočný príjem na úhradu výživného.
39. Pri určovaní výšky výživného je esenciálnou otázka schopnosti a možností povinného rodiča, tzn. predovšetkým výška príjmov zo strany otca. V danom prípade, poukazujúc na posledné zamestnanie otca v spoločnosti DIAMON s.r.o., ako aj na dôvody skončenia tohto pracovného pomeru, súd ustálil,
že v schopnostiach a možnostiach otca je dosahovať mesačne príjem aspoň v sume 850 Eur. Súd podporne aplikujúc rozhodovaciu prax súdov Českej republiky v otázkach určovania výživného, a to vzhľadom na podobnosť právneho prostredia vzal do úvahy materiál Ministerstva spravodlivosti ČR z roku 2010 pod názvom „Doporučená výchozí rozmezí pro stanovení výše výživného za účelem sjednocení rozhodovací praxe soudů v otázkách výživného na nezaopatřené děti“ (<https://justice.cz/ web/msp?clanek=opatrovnicka-agenda>). V zmysle uvedeného materiálu, vekovej kategórií dieťaťa od 10 do 14 rokov zodpovedá výživné vo výške 15 % až 19 % z príjmu povinného rodiča, v tomto prípade otca maloletých. Vzhľadom na príjem otca, súd výživné v sume 160 Eur na obe maloleté deti, teda výživné určené na hornej hranici uvedeného percentuálneho rozpätia, považoval za primerané. Platiť výživné v sume 160 Eur mesačne je v schopnostiach a možnostiach otca ako povinnej osoby a to vzhľadom na jeho vek, vzdelanie, ako aj na skutočnosť, že otec je dobrovoľne nezamestnaný, kde súd zohľadnil aj potencionalitu možných príjmov, v prípade, keby sa otec zamestnal.
40. Sumu výživného 160 Eur na obe maloleté deti, aj vzhľadom na len bežné výdavky maloletých detí na ich výživu, zohľadniac rovnako príjem matky ako aj jej osobnú starostlivosť o maloleté deti, považoval súd za adekvátnu skutkovým okolnostiam prípadu. Výživné už v čase jeho určenia rozhodnutím súdu bolo značne nad rámec bežných výdavkov na výživu maloletých detí daného veku, avšak otec ako sám uviedol, bol schopný uvedené výživné matke platiť, hoci tak neučinil. Bezpochyby v záujme maloletých detí je také určenie vyživovacej povinnosti, aby sa tieto mohli podieľať na životnej úrovni svojich rodičov.
41. V nadväznosti na uvedené, súd návrh matky na zvýšenie výživného zamietol, hoci nastala zmena na strane maloletých detí, tým že sú staršie a plnia si povinnú školskú dochádzku, ako aj zmena na strane matky, ktorá je zamestnaná a má pravidelný príjem. Keďže výdavky na výživu maloletých detí sú v rovine bežných výdavkov, možno skonštatovať, že určenie výživného v sume 160 Eur na dve maloleté deti je v rozsahu 19% príjmov otca, hoci len potenciálnych, a v konaní nebola preukázané žiadna taká okolnosť, ktorá by odôvodňovala presiahnutie spomenutého intervalu. Vzhľadom aj na tieto závery, súd návrh matky na zvýšenie výživného zamietol.
42. Súd schválil navrhnutú rodičovskú dohodu o úprave styku maloletých detí s ich otcom, keďže táto zodpovedá záujmom maloletého S. a maloletej A.. Na základe schválenej rodičovskej dohody je otec oprávnený stretávať sa s maloletou A. každý párny týždeň v sobotu v čase od 13.00 hod. do 15.00 hod., styk otca s maloletým S. upravený nebude. Uvedená rodičovská dohoda na jednej strane rešpektuje vyjadrenie samotných maloletých v otázke stretávania sa s ich otcom, na strane druhej podporuje rozvoj vzťahu maloletých s ich otcom, keďže títo dlhodobo sú len vo veľmi sporadickom kontakte. 43. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
44. Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
45. Podľa § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
46. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia tak, že žiadnemu z účastníkov konania nepriznal nárok na náhradu trov konania, nakoľko si náhradu trov konania účastníci ani neuplatnili.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok, písomne, trojmo. (§ 355 ods. 1 CSP) V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, ktorej veci sa týka a čo sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), musí byť podpísané a uvedená spisová značka konania. (§ 127 a § 363 CSP) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolanie. (§ 364 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP) Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. (62 ods. 1 CMP) Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2 CMP) Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1995/233/> o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na nariadenie súdneho výkonu rozhodnutia.