Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Csp/40/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

T. súd K. sudkyňou V.. V. G. v právnej veci žalobcu: S. N. M., s.r.o., B. 5, Z., R.: XX XXX XXX, zast. L. Y., s.r.o., advokátska kancelária so sídlom, B. 5, XXX XX Z., R.: XX XXX XXX, proti žalovaným: 1. B. N., nar. XX.XX.P., bytom I. XX, P. XX E., 2. B. K., nar. XX.XX.P., bytom N. P./XX, P. XX Z. I. H., zastúpenej V.. O. B., advokátkou so sídlom M. XXXX, XXX XX M., o zaplatenie sumy X XXX,XX eur s príslušenstvom, t a k t o

rozhodol:

M. žalobu z a m i e t a.

E. v 1. rade náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

E. v 2. rade voči žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

X. Žalobca sa žalobou podanou na upomínacom súde dňa XX.XX.XXXX domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd žalovaným uložil zaplatiť mu spoločne a nerozdielne sumu X XXX,XX eur s úrokom z omeškania vo výške X % ročne zo sumy X XXX,XX eur od XX.XX.XXXX do zaplatenia a zaviazal ich na náhradu trov konania.

B. žaloby odôvodnil tým, že na základe E. o postúpení pohľadávok uzavretej podľa § 524 a nasl. zákona č. XX/XXXX Zb. T. zákonníka zo dňa XX.XX.XXXX medzi postupcom M. sporiteľňa, a.s., G. XX, XXX XX Z., R.: XX XXX XXX (ďalej len „postupca“) a žalobcom, postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovaným. B. uzatvoril so žalovanými dňa XX.XX.XXXX E. č. P. (ďalej len „E.“), ktorej súčasťou sú O. obchodné podmienky postupcu v znení ich dodatkov (ďalej len „O.“). Na základe E. postupca poskytol žalovaným peňažné prostriedky. B. čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania peňažných prostriedkov, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené v E. a vo O.. E. názor, že E. obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa ustanovenia § 497 až XXX zákona č. XXX/XXXX Zb. T. zákonníka a zákona č. XXX/XXXX Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona M. národnej rady č. XX/XXXX Zb. o M. obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, resp.zákona č. XXX/XXXX Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

E. neplnili v stanovených termínoch splátky, čím porušili svoju povinnosť podľa E., a tak postupca podaním zo dňa XX.XX.XXXX vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu XX.XX.XXXX, pričom vyzval žalovaných na úhradu dlžnej sumy najneskôr do XX dní. B. žalobcu predstavovala ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky sumu vo výške X XXX,XX eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške X XXX,XX eur, z riadneho úroku vo výške X XXX,XX eur, z úroku z omeškania vo výške XXX,XX eur a z poplatkov

vo výške XX,XX eur v súlade s prílohou k E. o postúpení pohľadávok, kde postupca deklaruje, že výška a špecifikácia pohľadávky uvedenej v predmetnej prílohe je generovaná bankovým systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky. E. po postúpení pohľadávky do dnešného dňa nevykonali žiadnu úhradu. V tomto konaní si uplatňuje aj úrok z omeškania podľa ustanovenia § 517 ods. X zákona č. XX/XXXX Zb. T. zákonníka počnúc dňom XX.XX.XXXX, t.j. dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky.

V zmysle čl. I, ods. X P. zmluvy č. P. zo dňa XX.XX.XXXX bol druh poskytnutého úveru určený ako „P. na bývanie.“ P. zmluvy č. P. zo dňa XX.XX.XXXX uzatvorená medzi pôvodným veriteľom a žalovanými nie je zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 1 ods. X E. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu podpisu E.. Z toho dôvodu sa na predmetnú zmluvu nevzťahuje podmienka podľa § 9 ods. X písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch, a teda podmienka uvedenia ročnej percentuálnej miery nákladov v zmluve.

X. Upomínací súd žalobe vyhovel vydaním platobného rozkazu sp. zn. zo dňa XX.XX.XXXX. B. platobnému rozkazu v zákonnej lehote podala žalovaná v 2. rade odpor. V. podanie odôvodnila tým, že nárok žalobcu popierame čo do dôvodu a výšky v celom rozsahu. V súvislosti s tvrdeniami žalobcu, že zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa T. zákonníka a zákona o spotrebiteľských úveroch, dala do pozornosti rozsudok I. súdu SR z XX. apríla XXXX, sp. zn. X W. XX/P.: sa U. § 5X ods. 2 tretej vety T. zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia T. zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou. Aj keď nie je zmluva o úvere uvedená ako typ zmluvy v ustanovení s. X v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, išlo o zmluvu uzavretú podľa ustanovení T., žalovaní 1) a 2) boli pri uzatváraní zmluvy o úvere spotrebiteľmi, čo vyplýva z ods. X písm. a) zák. č.XXX/XXXX Zb. o ochrane spotrebiteľa (fyzická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre priamu osobnú spotrebu fyzických osôb, najmä pre seba a pre príslušníkov svojej domácnosti). E. o úvere je typovou zmluvou v zmysle ods. X zákona o ochrane spotrebiteľa, uzavretou bankou vo viacerých prípadoch a pre formulárové znenie, vopred pripravené dodávateľom služby (bankou)spotrebitelia (žalovaní 1) a 2) nemohli obsah zmluvy podstatným spôsobom ovplyvniť. W. zato, že zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, ako napr. náklady súvisiace s poskytnutím úveru, rozhodcovskú doložku, a mnohé ďalšie.

V ďalšom uviedla, že v prvom rade namieta vecnú aktívnu legitimáciu žalobcu, nakoľko zo, žalobcom predložených listinných dôkazov nevyplýva aktívna legitimácia žalobcu, t. j. žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal súdu, že je skutočným vlastníkom pohľadávky, aby si ju, v súlade s platnými právnymi predpismi, mohol uplatniť na súde. E. o postúpení pohľadávok č.P./P./CE zo dňa XX.XX.XXXX postúpila spoločnosť M. sporiteľňa, a. s. žalobcovi, spoločnosti S. N. M., s.r.o., pohľadávky špecifikované v prílohe č. 1. K žalobe bol žalobcom priložený listinný dôkaz s označením "B." k E. o postúpení pohľadávok, bez akejkoľvek ďalšej špecifikácie, teda bez čísla zmluvy), na ktorom sa síce nachádzajú údaje o žalovaných, no z predloženého listinného dôkazu nevyplýva to, že ku ktorej zmluve patrí tento listinný dôkaz. A zvlášť v tom prípade, keď je všeobecne známe, že pôvodný veriteľ, M. sporiteľňa, a. s., postupuje veľké množstvo pohľadávok na rôzne spoločnosti zaoberajúce sa vymáhaním pohľadávok, a z týchto dôvodov sú aj číselne označované, ako je to aj v tomto prípade označenie E. o postúpení pohľadávok č.P./P./CE. X. tejto skutočností je množstvo súdnych sporov, kde žalobcom je aj žalobca. G. z predložených dôkazov žalobcovi nesvedčí to, že žalobca by mohol nadobudol pohľadávku voči žalovanému, ktorý ma vzhľadom na predmet zmluvy o úvere a postavenie zmluvných strán tejto zmluvy postavenie spotrebiteľa. V súvislosti s postúpením pohľadávky a berúc do úvahy skutočnosť, že pôvodným veriteľom je banka, je toho názoru, že neboli dodržané všetky podmienky postúpenia ustanovené zákonom o bankách a O. banky. G. je toho názoru, že nedošlo k platnému vyhláseniu mimoriadnej splatnosti a tým ani nemohlo dôjsť k platnému postúpeniu pohľadávky. K platnému vyhláseniu mimoriadnej splatnosti nemohlo dôjsť nakoľko z oznámenia zo dňa XX.XX. XXXX vyplýva, že nastal prípad porušenia bodu X.X. písm. a) B. obchodných podmienok pre hypotekárne a splátkové úvery M. sporiteľne a. s. súčinnosťou od X.X. XXXX, ktoré v žiadnom prípade neboli súčasťou žalovanými podpísanou zmluvou o úvere zo dňa XX.XX. XXXX, teda ani nemohla nastať mimoriadna splatnosť.

E. následne navrhol pokračovať v konaní na miestne príslušnom súde a vec bola postúpená tunajšiemu súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie.

X. Žalovaný v 1. rade sa vo veci nevyjadril.

X. Súd sa oboznámil so žalobou a jej prílohami a to E. o splátkovom úvere a jej dodatkom, O. obchodnými podmienkami SL SP, výzvou na zaplatenie zo dňa XX.XX.XXXX, oznámením o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru, výzvou zo dňa XX.XX.XXXX, E. o postúpení pohľadávok, oznámením, oznámením o postúpení pohľadávky, písomnými vyjadreniami strán sporu, prednesmi práv. zástupcov strán sporu a zistil nasledovný stav veci:

X. Zmluvou o splátkovom úvere č. P. zo dňa XX.XX.XXXX právny predchodca žalobcu, spoločnosť M. sporiteľňa, a.s., poskytol žalovaným ako spoludlžníkom úver na bývanie vo výške XX XXX,- eur, ktorý sa žalovaní zaviazali uhradiť pravidelnými mesačnými splátkami po XX,XX eur, pričom prvá splátka bola vo výške XX,XX eur splatnými k XX. dňu v kalendárnom mesiaci s dátumom prvej splátky do XX.XX.XXXX, pri počte splátok XXX od XX.XX.XXXX. N. splatnosť úveru bola XX.XX.XXXX. P. sadzba úveru bola fixná na tri roky X,XX % a to do XX.XX.XXXX.

X. Výzvou zo dňa XX.XX.XXXX pôvodný veriteľ vyzval žalovaným na zaplatenie dlžnej sumy vo výške X XXX,XX eur a upovedomil ich o tom, že ak pohľadávku neuhradia, tak banka je oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru. E. v 2. rade výzvu prevzala dňa XX.XX.XXXX, žalovaný v 1. rade výzvu neprevzal v odbernej lehote.

X. Oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa XX.XX.XXXX pôvodný veriteľ upovedomil žalovaných o tom, ku dňu XX.XX.XXXX vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru a vyzval žalovaných na zaplatenie sumy XX XXX,XX eur. T. žalovaná v 2. rade prevzala dňa XX.XX.XXXX a žalovaný v 1. rade zásielku neprevzal v odbernej lehote.

X. Výzvou zo dňa XX.XX.XXXX pôvodný veriteľ oznámil žalovaným, že výška ich dlhu je X XXX,XX eur , vyzval ich na jej zaplatenie a tiež ich upovedomil o tom, že ak pohľadávku neuhradia, banka je oprávnená ju postúpiť na tretie osoby.

X. Zmluvou o postúpení pohľadávok č. P./P./CE zo dňa XX.XX.XXXX a prílohou k tejto zmluve, právny predchodca žalobcu M. sporiteľňa, a.s., G. XX, Z., R.: XX XXX XXX, postúpila svoju pohľadávku voči žalovaným na žalobcu. B. prílohy č. X k zmluve o postúpení pohľadávok, na žalobcu bola postúpená pohľadávka z úveru na bývanie zo dňa XX.XX.XXXX, č.ú. P.. E. bol poskytnutý úver vo výške XX XXX,- eur na základe uzatvorenej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX, ktorého splatnosť bola dňa XX.XX.XXXX. X. žalovaných ku dňu postúpenia pohľadávky bol vyčíslený na sumu X XXX,XX eur.

XX. Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa XX.XX.XXXX pôvodný veriteľ oznámil žalovaným postúpenie pohľadávky zo zmluvy č. P. na žalobcu.

XX. Žalobca vo svojich písomných vyjadreniach uviedol, že v zmysle čl. R.. bodu 2. E. žalovaní svojím vlastnoručným podpismi na E. potvrdili, že sa pred uzatvorením E. oboznámili so O. obchodnými podmienkami a so M., súhlasia s nimi a zaväzujú sa ich dodržiavať. K námietke žalovaného o formulárovosti zmluvy uvádzame, že žalovaný nebol donútený E. za daných podmienok podpisovať, nakoľko však podpisom vyjadril súhlas, pôvodný veriteľ nemal dôvod pristupovať k individuálnemu dojednávaniu podmienok. R. dojednávanie podmienok s každým záujemcom o úverový produkt by neúmerne zvýšilo náklady spojené s poskytnutím úveru, ktoré by sa mohli odraziť v ďalších poplatkoch s týmto úverom spojených. V zmysle zásady rovnosti boli poplatky a podmienky pre všetkých klientoch pri rovnakých produktoch rovnaké.

B. na skutočnosť, že právny predchodca žalobcu dodržal všetky podmienky, ktoré mu ustanovenie § 92 ods. X E.. E. bol v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke nepretržite dlhšie ako XX kalendárnych dní a zároveň bolo preukázané, že žalovaný bol právnym predchodcom žalobcu opakovane vyzvaný na úhradu omeškaných splátok a to: výzvou zo dňa XX.XX.XXXX, výzvou označenou ako „T. o vyhlásení mimoriadnej splatnosti“ zo dňa XX.XX.XXXX. Má za to, že ust. § 92 ods. X E. ukladá banke podmienky, ktoré je zo strany banky potrebné splniť, aby sa banka voči svojmu klientovi nedopustila porušenia bankového tajomstva. N. toto ustanovenie vyžaduje, aby bol dlžník v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke nepretržite dlhšie ako XX kalendárnych dní (čo bolo v danom prípade v konaní preukázané jednak prílohou č. X k E. o postúpení pohľadávok

ako aj predloženými výzvami právneho predchodcu žalobcu) a aby bol bankou vyzvaný na zaplatenie aspoň časti svojho peňažného záväzku (toto bolo v konaní preukázané predloženými výzvami právneho predchodcu žalobcu).

Na základe uvedeného považuje za nesporné, že v konaní bolo preukázané, že žalovaný bol v čase postúpenia pohľadávky napriek písomnej výzve banky v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke nepretržite dlhšie ako XX kalendárnych dní a teda bolo preukázané, že zo strany právneho predchodcu žalobcu nedošlo k porušeniu ust. § 92 ods. X E. a porušeniu bankového tajomstva. V konaní predložil oznámenie postupcu žalovanému o postúpení pohľadávky, pričom relevantné oznámenie postupcu žalovanému o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka (žalobcu) na vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd má povinnosť z tohto oznámenia vychádzať bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. X. (žalovaný) sa v takom prípade nemôže úspešne dovolať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, ani jej prípadne neexistencie.

U., že podľa L. I. súdu SR zo dňa XX.XX.P.X, sp. zn. X T. XXX/XX „L. oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky. M. z takéhoto oznámenia vychádza bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. X. sa v takomto prípade nemôže úspešne dovolať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky alebo jej neexistencie. To by mohol len vtedy, ak by postúpenie pohľadávky preukazoval zmluvou o postúpení postupník.“ B. U. N. súdu v N., sp. zn. zo dňa XX.XX.XXXX: „Z citovaného zákonného ustanovenia § 5X6 ods. 2 vyplýva, že ak pôvodný veriteľ oznámi svojmu dlžníkovi, že pohľadávku, ktorú voči nemu má, postúpil tretej osobe, právnou skutočnosťou, na základe ktorej má dlžník plniť novému veriteľovi s dôsledkom, že sa zbaví svojho záväzku, je oznámenie jeho pôvodného veriteľa, samozrejme za predpokladu, že oznámenie spĺňa náležitosti právneho úkonu, teda je určité a zrozumiteľné a bolo urobené vážne a slobodne. B. to bez ohľadu na to, či zmluva o postúpení pohľadávky je platná, resp. či vôbec vznikla. X. sa v takomto prípade nemôže dovolávať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky alebo jej neexistencie. To by mohol len vtedy, ak by postúpenie pohľadávky preukazoval zmluvou o postúpení postupník.“ B. U. N. súdu v Ž. zo dňa XX.XX.P.X, sp. zn. P./XXX/P.: „T. súd sa nestotožnil ani s konštatovaním okresného súdu o potrebe preukázania doručenia oznámenia o postúpení pohľadávky žalovanej a zmluvy, ktorou mala byť predmetná pohľadávku postúpená.

B. na rozhodnutie NS SR sp. zn. P. P./P. z XX.XX.XXXX (R XXX/XXXX) relevantným oznámením postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky je bez ďalšieho založená aj aktívna legitimácia postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd ju akceptuje bez toho, aby skúmal ako prejudiciálnu otázku, resp. platnosť zmluvy o postúpení. G. skutočnosť bola preukázaná listom žalobcu z XX.XX.P.X.“

B. U. N. súdu v I. zo dňa XX.XX.P., sp. zn. P./XXX/XXXX „V zmysle ustanovenia § 5X6 ods. 2 T. zákonníka je pôvodný veriteľ povinný bez zbytočného odkladu oznámiť skutočnosť postúpenia pohľadávky dlžníkovi. Ak pôvodný veriteľ uvedené opomenie, účinnosť postúpenia pohľadávky môže nový veriteľ privodiť tým, že preukáže postúpenie pohľadávky dlžníkovi, a to najmä preukázaním zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorá musí mať písomnú formu. V prejednávanej veci odvolací súd poukazuje na to, že postupca spoločným oznámením s postupníkom dňa XX.XX.XXXX, t.j. v deň zatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávok, zaslal odporcovi v I. rade oznámenie o tom, že jeho pohľadávka voči odporcovi v I. rade bola postúpená spoločnosti S. N. M., s.r.o. - navrhovateľovi. Z tohto oznámenia je potrebné vychádzať a s ohľadom na uvedené nie je potrebné prejudiciálne skúmať existenciu a platnosť E. o postúpení pohľadávok. O. na uvedené potom záver súdu prvého stupňa, že navrhovateľ nie je aktívne legitimovaným subjektom nie je správny.“

W. zastáva názor, že aktívnu legitimáciu v konaní preukázal oznámením postupcu o postúpení pohľadávky. B. úplnosť však v súvislosti s platnosťou postúpenia pohľadávky a ust. § 92 ods. X E. uvádza nasledovné: B. ustanovenia § 92 ods. X E. ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako XX kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. G. právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred

postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. B. postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

E. názor, že ustanovenie § 92 ods. X E. nemožno spájať s aktívnou legitimáciou žalobcu ako postupníka pohľadávky. Zo systematického zaradenia tohto ustanovenia je zrejmé, že účelom predmetného ustanovenia je úprava výnimiek z bankového tajomstva a nehovorí o podmienkach platnosti postúpenia pohľadávok, ale iba o podmienkach, za splnenia ktorých nedochádza k porušeniu bankového tajomstva. Aj podľa dôvodovej správy bol hlavným účelom predmetného ustanovenia prelomenie bankového tajomstva a nie obmedzenie možnosti postúpiť pohľadávku. Zo zákona nevyplýva, že by podmienky uvedené v predmetnom ustanovení podmieňovali platnosť právneho úkonu postúpenia pohľadávky. U. vyplýva aj z ust. § 4 ods. X E. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy „O. môže postúpiť pohľadávku, len ak to pripúšťa osobitný predpis. Ak dôjde k postúpeniu pohľadávky z veriteľa na tretiu osobu, postupuje sa podľa osobitného predpisu.“ E. v uvedenom ustanovení jednoznačne definoval, že veriteľ môže postúpiť pohľadávku, len ak to pripúšťa osobitný predpis. V poznámke pod čiarou (7) zákonodarca tento osobitný právny predpis zároveň definoval - odkazom na ust. § 524 T. zákonníka. Ak by teda zákonodarca mienil v ust. § 92 ods. X E. upraviť podmienky, ktorých splnenie je potrebné na platné postúpenie pohľadávky veriteľa, tak by to zároveň premietol do poznámky pod čiarou k ust. § 4 ods. X E. (ktoré pojednáva o postupovaní pohľadávok veriteľa) - a to jednoznačným odkazom na ust. § 92 ods. X E.. E. však pri postupovaní pohľadávok neodkazuje na ust. § 92 ods. X E., ale na ust. § 524 T. zákonníka. Aj z uvedeného vyplýva, že ust. § 92 ods. X E. upravuje podmienky, ktorých splnenie je potrebné na prelomenie bankového tajomstva, pričom ho nemožno spájať s platnosťou postúpenia pohľadávok.

B. U. N. súdu v B. zo dňa XX.XX.P., sp. zn. P./XX/XXXX: „I. je zrejmé ani to, ako dospel súd prvej inštancie k záveru o tom, že ust. § 92 ods. X E. o bankách sa má považovať za zákonné podmienky pre platné postúpenie pohľadávky banky. Z dôvodovej správy k pôvodnému textu E. č. XXX/XXXX Z. z. o bankách, ktorá je interpretačným pravidlom, pritom vyplýva (súčasný text ust. § 92 ods. X E. o bankách bol v čase prijatia zákona v ods. X), že ustanovením § 92 ods. X až X sa upravujú ďalšie prípady prelomenia bankového tajomstva.“

B. poukázal aj na rozhodnutie N. súdu v B. zo dňa XX.XX.P. , sp. zn. P./X/XXXX: „ E. č. XXX/XXXX Z.z. bol zrušený E. o bankách č. XX/XXXX Zb., ust. § 3X ods. 9, ktorého bolo v podstate totožné so znením súčasného ust. § 92 ods. 8 E. č. XXX/XXXX Z.z., keďže znelo: Ak je napriek písomnej výzve banky jej klient nepretržite dlhšie ako XXX kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku voči banke, môže banka svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“). G. právo banka nemôže uplatniť ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu, vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo i len časti toho istého peňažného záväzku voči banke presiahol X rok. B. postúpení pohľadávky je banka povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na základe ktorého vznikla postúpená pohľadávka; banka môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou a klientom len za podmienok a v rozsahu uvedenom v ods. 8. U. tohto odseku sa rovnako vzťahuje aj na pobočku zahraničnej banky a jej klientov.

X. porušenia ust. § 38 ods. X zákona č. XX/P. Zb. sa zaoberal I. súd Č. L. v rozsudku sp. zn. P./P./ XXXX z XX.XX.XXXX. U., že účelom inštitútu bankového tajomstva je ochrana klienta pred zverejnením, či podávaním informácií o jeho majetkových pomeroch. P. zmluvného postúpenia pohľadávky v T. zákonníku, ani príslušné ustanovenia T. zákonníka vo všeobecnosti nezakazujú (pod sankciou prípadnej neplatnosti takéhoto úkonu) postúpenie pohľadávky len preto, že dôsledkom postúpenia je prelomenie bankového tajomstva. T. poskytovanú klientovi banky prostredníctvom inštitútu bankového tajomstva je nutné vždy zvažovať (z hľadiska možných úvah, ktoré takúto ochranu absolutizujú) aj s prihliadnutím k tomu, či a akým spôsobom osoba, ktorá má byť týmto inštitútom chránená, sama porušuje svoje povinnosti plynúce z príslušného bankového obchodu (zmluvy o úvere). E. o bankách totiž banke

tiež ukladá obozretne hospodáriť a chrániť majetkové záujmy všetkých svojich klientov. B. plnení tejto povinnosti nemôže byť banka pripravená o možnosť zbaviť sa v záujme ostatných svojich klientov rizikovej pohľadávky v situácii, keď dlžník porušuje povinnosť pohľadávku splácať len preto, aby prostredníctvom inštitútu bankového tajomstva chránila individuálny záujem takéhoto dlžníka. Z hľadiska možných úvah o následkoch neoprávneného porušenia bankového tajomstva zmluvným postúpením pohľadávky je zjavné, že k náprave uvedeného stavu nevedie sankcia spočívajúca v neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky. B. opodstatnené je preto tam, kde takáto situácia nastane, zvažovať otázky zodpovednosti za škodu, nie prelamovať platnosť zmlúv o postúpení, osobitne za situácie, keď bolo vecou zmluvných strán, či si v medziach bankového obchodu dojednajú výhradu zákazu postúpenia podľa § 5X5 ods. 2 T. zákonníka.“

E. názor, že aj prípadné porušenie povinnosti vyplývajúcej z § 92 ods. X E. nemožno spojiť s občianskoprávnym následkom neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, keďže norma obsiahnutá v § 92 ods. X E., nezakladá občianskoprávnu povinnosť vo vzťahu ku klientovi banky, v tomto prípade žalovaným, ale administratívnu zodpovednosť postihnuteľnú I. bankou M. podľa § 50 ods. X E..

V tejto súvislosti žalobca poukázal na názor doc. V.. N. H., B.., LL.M. publikovanom v časopise M. právo č. X/XXXX účelom § 92 E. o bankách je úprava výnimiek z bankového tajomstva. U.. § 92 ods. X E. o bankách nehovorí nič o podmienkach platnosti postúpenia pohľadávky, ale iba o podmienkach, za splnenia ktorých nedochádza k porušeniu bankového tajomstva. K. účel § 92 E. o bankách bol aj podľa dôvodovej správy prelomenie bankového tajomstva a nie obmedzenie možnosti postúpiť pohľadávku. O. na uvedené navrhuje vykladať vzťah medzi bankovým tajomstvom a platnosťou postúpenia pohľadávky tak, ako to urobil český najvyšší súd, resp. nemecký M. súdny dvor, a to, že porušenie bankového tajomstva vrátane porušenia § 92 ods. X E. o bankách nevedie k súkromnoprávnej sankcii v podobe neplatnosti postúpenia, ale k sankciám, predpokladaným E. o bankách. Z vyššie uvedeného vyplýva, že doručenie písomnej výzvy banky dlžníkovi v zmysle § 92 ods. X E. nie je podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky. To znamená, že ak banka pred postúpením pohľadávky písomne nevyzvala dlžníka na plnenie, nemá to vplyv na platnosť postúpenia pohľadávky v zmysle § 524 T. zákonníka. S nedoručením takejto výzvy môžu byť spojené len sankcie vyplývajúce zo E.. S nedoručením takejto výzvy teda nemôže byť spojená sankcia v podobe neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávok, ale len sankcie vyplývajúce zo E., konkrétne zodpovednosť banky v zmysle ust. § 50 ods. X E..

V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie T. súdu B. zo dňa XX.XX.P., sp. zn. XC/XX/XXXX: „O. uplatnenému nároku neboli dôvodné námietky vedľajšieho účastníka na strane odporcu vychádzajúce zo skutkového zistenia o tom, že pôvodný veriteľ - banka pred postúpením pohľadávky nevyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru. O. účastník na strane odporcu toto skutkové zistenie interpretoval tak, že nedostatok vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru bankou a z toho plynúca skutočnosť, že banka postúpila pohľadávku, ktorá nebola v celom rozsahu splatná, spôsobuje neplatnosť medzi M. sporiteľňou, a.s. a navrhovateľom dňa XX.XX.XXXX uzavretej zmluvy o postúpení pohľadávky, a to podľa § 39 T. zákonníka v spojení s § 92 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z. z. o bankách v znení neskorších predpisov. S takýmto právnym posúdením sa stotožniť nemožno. B. § 39 T. zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom. Je zrejmé, že ust. § 92 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z. z. o bankách v znení neskorších predpisov obmedzuje právo banky postupovať nesplatné pohľadávky. Zo systematického zaradenia tohto obmedzenia je však zrejmé, že účelom tejto povinnosti je ochrana bankového tajomstva, konkrétne to, aby pri postupovaní pohľadávok, neboli tretie subjekty oboznamované s údajmi bankového tajomstva. B. porušenie povinnosti vyplývajúce z § 92 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z. z. o bankách v znení neskorších predpisov nemožno spojiť s občianskoprávnym následkom neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, keďže norma obsiahnutá v § 92 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z.z. o bankách v znení neskorších predpisov, nezakladá občianskoprávnu povinnosť vo vzťahu ku klientovi.

XX. Žalovaná v 2. rade v písomných vyjadreniach uviedla, že nedošlo podľa jej názoru k platnému postúpeniu pohľadávky na žalobcu. T. všeobecných náležitostí právnych úkonov uvedených v § 524 a nasl. T. zákonníka, musia byť splnené tiež podmienky uvedené v § 92 ods. X E. bankách. V tomto kontexte má ustanovenie zákona o bankách postavenie lex specialis. G. ustanovenie o bankách sprísňuje všeobecné podmienky ustanovené v T. zákonníku požadované pre platnosť postúpenia pohľadávky. G. uviedla, že vznáša námietku premlčania.

XX. Podľa § 2X1 ods. 6 písm. c) zákona č. XXX/XXXX Zb. T. zákonníka ( ďalej len ,,T. zákonník“), touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).

B. § 497 T. zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

XX. Podľa § 5X ods. X a 2 zákona č. XX/XXXX Zb. T. zákonníka platného a účinného v rozhodnom období ( ďalej len ,,T. zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. U. o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. T. zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia T. zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

B. § 52 ods. X a X T. zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. M. je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. B. § 5X4 ods. X a 2 T. zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

B. § 5X5 ods. 2 T. zákonníka, nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.

B. § 39 T. zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

XX. Podľa § 2 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z.z. o bankách ( ďalej len ,,E.“), banka je právnická osoba so sídlom na území M. republiky založená ako akciová spoločnosť, ktorá a) prijíma vklady a b) poskytuje úvery a ktorá má na výkon činností podľa písmen a) a b) udelené bankové povolenie. R. právna forma banky sa zakazuje.

B. § 7 ods. X E., o udelení bankového povolenia rozhoduje I. banka M.. O udelení bankového povolenia pre banky podľa osobitného predpisu a o udelení bankového povolenia na vykonávanie hypotekárnych obchodov rozhoduje I. banka M. po prerokovaní s W. financií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“). E. o udelenie bankového povolenia sa predkladá I. banke M..

B. § 92 ods. X E., ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako XX kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta. G. právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. B. postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

XX. Súd v danej právnej veci dospel k záveru, že medzi pôvodným veriteľom a žalovanými bola uzatvorená dňa XX.XX.XXXX zmluva o spotrebiteľskom úvere, teda spotrebiteľská zmluva. B. spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. T. zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. O. sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. B. sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. B. dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.

XX. Je potrebné zdôrazniť, že záväzkový vzťah, ktorý je predmetom konania je bankový úver, ktorý na rozdiel od úverov, napr. od nebankových spoločností je regulovaný aj špeciálnou právnou úpravou zákona o bankách. Z. je štátom autorizovaná inštitúcia, ktorej činnosť v zmysle § 2 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z.z. o bankách podlieha bankovému povoleniu a nad činnosťou bánk zároveň vykonáva dohľad I. banka M..

Z. bankového povolenia nemôže nikto prijímať vklady, vydávať bankové platobné karty, poskytovať z vkladov úroky alebo iné odplaty, ktoré sú daňovým výdavkom podľa osobitného predpisu, poskytovať úvery a pôžičky v rámci predmetu svojho podnikania alebo predmetu inej svojej činnosti, z návratných peňažných prostriedkov získaných od iných osôb na základe verejnej výzvy, vykonávať platobný styk a zúčtovanie pre iného v rámci predmetu svojho podnikania alebo predmetu inej svojej činnosti (§ 3 zákona o bankách).

XX. Súd mal ďalej za preukázané, že zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa XX.XX.XXXX a prílohou k tejto zmluve, právny predchodca žalobcu spol. M. sporiteľňa, a.s., postúpila svoju pohľadávku voči žalovaným na žalobcu. B. postúpením pohľadávky došlo zo strany pôvodného veriteľa k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti.

XX. Zákonná úprava postúpenia pohľadávky bankou alebo pobočkou zahraničnej banky (ďalej len „banka“) je obsiahnutá v zákone č. XXX/XXXX Z. z. o bankách o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ako osobitná úprava (lex specialis) pred všeobecnou úpravou (lex generalis) o postupovaní pohľadávok v zmysle § 524 až § 530 T. zákonníka, a to nadobudnutia účinnosti aktuálneho zákona o bankách od 1. januára XXXX.

V zmysle zákona o bankách pre platné postúpenie pohľadávky banky musia byť splnené kumulatívne všetky podmienky upravené v § 92 ods. X tohto zákona, t.j. pohľadávka banky môže byť postúpená (aj jej časť), ak je splatná, a to až po predchádzajúcej písomnej výzve a omeškanie klienta so splnením postupovanej pohľadávky je nepretržite dlhšie ako XX kalendárnych dní.

T. regulácia pravidiel pre postúpenie bankovej pohľadávky oproti všeobecnej právnej úprave bolo uzákonené z dôvodu, aby sa umožnilo bankám ako krajné opatrenie proti chronickým neplatičom dlhov použiť inštitút postúpenia svojej pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlhu, a to aj osobe, ktorá nie je bankou. G. postupovanie bánk voči ich klientom zákon o bankách doteraz výslovne neupravoval, čo v praxi spôsobovalo vážne výkladové problémy pri riešení otázky, či by pri prípadom postúpení pohľadávky banky voči jej klientovi došlo alebo nedošlo k porušeniu bankového tajomstva s cieľom ochrany klientov bánk.

M. podmienky postúpenia pohľadávky vo svojom súhrne opodstatňujú záver o zákaze postúpenia bankovej pohľadávky so súčasným stanovením výnimiek z tohto zákazu a nepodporujú záver o možnosti odklonu od pravidla cesie bankovej pohľadávky v neprospech spotrebiteľa.

I. zákonných podmienok postúpenia bankovej pohľadávky v spotrebiteľských veciach sa takéto postúpenie dostáva do rozporu s dikciou zákona s priamym dopadom na platnosť právneho úkonu. B. znalosti predpisov zverejnených v zbierke zákonov pritom vylučujú dobromyseľnosť postupníka.

XX. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a na námietku žalovanej v 2. rade ohľadom neexistencie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, súd prvej inštancie skúmal, či v konaní je daná aktívna vecná legitimácia na strane žalobcu.

XX. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu

- navrhovateľovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. B. vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane navrhovateľa), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane odporcu) je imanentnou súčasťou súdneho konania (porov. rozsudok I. súdu M. republiky z XX.XX.P.X, sp. zn. P./XXX/P.).

XX. Spôsobilým predmetom postúpenia pohľadávky v zmysle ust. § 92 ods. X zákona o bankách môže byť však iba pohľadávka alebo jej časť, ktoré sú už splatnými a to za predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy po tom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako XX kalendárnych dní v omeškaní. U. predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky. W. byť splnené v čase postúpenia pohľadávky.

XX. Z obsahu spisu je zrejmé, že postupca - M. sporiteľňa, a.s. ukončil záväzkovo-právny vzťah uzatvorený medzi postupcom na jednej strane a žalovanými na strane druhej strane, vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru a to ku dňu XX.XX.XXXX.

XX. Žalobca v konaní však ani nepreukázal, že písomná výzva (banky) po tom, čo boli žalovaní nepretržite dlhšie ako XX kalendárnych dní v omeškaní so splácaním jednotlivých už splatných splátok, bola zo strany pôvodného veriteľa odoslaná, teda že sa dostala, resp. sa mohla dostať do dispozičnej sféry žalovaných. M. zákonom požadovaných predpokladov na postúpenie splatných pohľadávok nebolo preto v konaní preukázané.

XX. Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí sp. zn. zo dňa XX.XX.XXXX (publikovaný E. stanovísk I. súdu a rozhodnutí súdov M. republiky ako R XX/XXXX) uviedol: ,, B. názoru dovolacieho súdu v danej veci kardinálnym právnym problémom je otázka platnosti či neplatnosti právneho úkonu postúpenia pohľadávky podľa . G., či podmienky pre postúpenie pohľadávky banky bez súhlasu žalovaného na tretiu osobu, ktorá nie je bankou (žalobca) podľa ods. X prvá veta E. musia byť splnené, aby došlo k platnému postúpeniu pohľadávky banky voči žalovanému na žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávok, alebo v prípade ich nedodržania prichádza sankcia v podobe absolútnej neplatnosti právneho úkonu postúpenia. M. oboch inštancií v tejto veci sa veľmi podrobne vysporiadali so všetkými relevantnými dôvodmi týkajúcimi sa neplatnosti právneho úkonu o postúpení pohľadávky, a dovolací súd si tieto skutočnosti všimol a v plnom rozsahu s ich uvedenými argumentami súhlasí. L. okolnosťou v prejednávanom prípade je v prvom rade vo všeobecnosti fakt, ktorý nemožno opomínať, že sa jedná o spotrebiteľský spor (pohľadávka banky zo spotrebiteľského úveru). E. ďalšími zo zákona o bankách vyplývajúcimi skutočnosťami (podmienkami) je preukázateľné zaslanie písomnej výzvy banky dlžníkovi (v omeškaní) a dlžníkovo následné nepretržité omeškanie dlhšie ako XX dní. G. sú zákonné špeciálne podmienky, ktoré musia byť splnené v prípade postúpenia čo i len časti pohľadávky banky na tretiu (nebankovú) osobu, nakoľko zákon o bankách je špeciálnym predpisom vo vzťahu k T. zákonníku. G. isté podmienky musia byť splnené aj pri prelomení bankového tajomstva (porovnaj X ods. X tretia veta E.), aby nedošlo k jeho porušeniu. U. spolu úzko súvisí, avšak vzájomne sa nevylučuje. B. nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom. X. súd preto konštatuje, že v prípade, ak by neboli splnené podmienky podľa ods. X prvá veta E. pri postúpení bankovej pohľadávky na nebankový subjekt, jednalo by sa o postúpenie v rozpore so zákonom (v tomto prípade so zákonom o bankách), kedy je postúpenie pohľadávky v zmysle X5 ods. 2 vylúčené/zakázané. R. by teda o neplatný právny úkon v zmysle T. zákonníka.

E. v dovolaní poukazuje na judikát uverejnený v E. stanovísk I. súdu M. republiky a rozhodnutí súdov SR bol pod č. P./XXXX, sp. zn. X T. XXX/XX, ktorého publikovaná právna veta znie: „L. oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky. M. z takéhoto oznámenia vychádza bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku

skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. X. sa v takomto prípade nemôže dovolať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky alebo jej neexistencie. To by mohol len vtedy, ak by postúpenie pohľadávky preukazoval zmluvou o postúpení postupník“. B. názoru vec prejednávajúceho trojčlenného senátu sa jedná o judikát v obchodnoprávnom spore staršieho dáta, ktorého závery v súčasnosti nie je možné aplikovať v oblasti spotrebiteľského práva, ktoré spočíva na diametrálne odlišných (až protichodných) princípoch ako právo obchodné. U. judikát primárne rozoberá notifikačnú povinnosť (denunciáciu) s dôrazom na to, ako vplýva toto oznámenie (táto právna skutočnosť) na zmenu v obsahu záväzku vo vzťahu k dlžníkovej povinnosti plniť v obchodnoprávnom spore. Tu však treba mať na zreteli, že uvedený judikát nevylučuje (a ani nemôže) možnosť súdneho prieskumu platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, najmä v prípade, keď samotná právna úprava postúpenia pohľadávky podľa obsahuje ustanovenia o zákaze postúpenia ( ). Je preto logické, že ak bola postúpená pohľadávka v rozpore so zákonom, nemožno uvedené konvalidovať ani včasným a riadnym oznámením o postúpení pohľadávky dlžníkovi. Je potrebné si uvedomiť, že oznámením postúpenia pohľadávky, ktoré je adresované dlžníkovi, dochádza v prvom rade k tomu, že postupca vyvolá zmenu osoby oprávnenej prijať plnenie, a zároveň berie na seba riziko vyplývajúce z toho, že i v prípade neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky splní dlžník dlh tretej osobe (postupníkovi). M. postúpením pohľadávky však nedochádza k inej zmene záväzku než v osobe veriteľa a v prípade, že zmluva bola neplatná, dochádza k tomu, že k veriteľovi pristupuje ďalšia osoba oprávnená prijať plnenie s účinkami i pre pôvodného veriteľa.

X. súd preto uzatvára, že následkom postupu pohľadávky, ohľadom ktorej nie je cesia podľa alebo podľa osobitných predpisov dovolená, je absolútna neplatnosť postupnej zmluvy pre jej rozpor so zákonom ( ), pričom na absolútnu neplatnosť postúpenia, musí prihliadnuť súd aj bez námietky, z úradnej povinnosti. Ak teda dôjde k postúpeniu pohľadávky, ohľadom ktorej to zákon vylučuje, ide o cesiu neplatnú ex tunc a jej neplatnosť nie je možné zhojiť.

K dovolateľovej argumentácii ohľadne jeho námietky, že § 92 ods. X E. upravuje výnimky z bankového tajomstva a nie podmienky pre platné postúpenie pohľadávky dovolací súd záverom podotýka nasledovné. Aj keď je uvedené ustanovenie § 92 zákona o bankách systematicky zaradené do štrnástej časti právneho predpisu s názvom Z. tajomstvo, nemožno len na základe tohto zaradenia bez ďalšieho usudzovať, že zákonodarca pri úprave postúpenia pohľadávky bankou na nebankový subjekt, mal zámer riešiť výlučne len otázku ne/porušenia bankového tajomstva. B. by bolo uvedené cieľom, nič by nebránilo tomu, aby to v znení zákona výslovne uviedol [napr. porovnaj novelu zákona o bankách účinnú od 1. januára XXXX (zákon č. XXX/XXXX Z.z.) - sprísnenie pravidiel pre postúpenie pohľadávok bánk zo spotrebiteľských úverov a úverov na bývanie podľa osobitného predpisu]. F. už bolo spomenuté v bode XX. tohto rozhodnutia, podmienky platného postúpenia pohľadávky banky a podmienky možnosti prelomenia bankového tajomstva sa vzájomne nevylučujú, práve naopak sa prekrývajú.“

XX. Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí sp. zn. P./XX/P. zo dňa XX.XX.XXXX uviedol: ,,L. ustanovenia § 92 ods. X bankového zákona, ktoré od schválenia pôvodného znenia zákona do času uzavretia zmluvy úverovej veriteľky a žalobkyne o postúpení pohľadávok nedoznalo žiadnej zmeny (odhliadnuc od prečíslovania k 1. januáru XXXX pôvodného odseku X na odsek 8, v tejto súv. por. čl. R. bod XX a čl. XI zákona č. XXX/XXXX Z. z.) treba dospieť k tomu, že celkom jednoznačne definuje podmienky, za akých možno, resp. nemožno postúpiť pohľadávku patriacu banke (ktorou sa v nasledovnom rozumie rovnako ako v zákone i pobočka zahraničnej banky) buď inej banke alebo aj subjektu, ktorý nie je bankou. B. veta ustanovenia definuje dve takéto podmienky (nad rámec písomnej formy zmluvy o postúpení a nepotrebnosti súhlasu klienta s takýmto krokom, ktoré predpokladá už § 524 ods. X O. z.), z ktorých prvou je písomná výzva banky uvažujúcej o postúpení riadne nesplácanej úverovej pohľadávky klientovi, aby pohľadávku splnil a druhou nepretržité viac než XX dní trvajúce omeškanie klienta so splnením čo i len časti jeho peňažného záväzku zodpovedajúceho pohľadávke banky. X. veta potom obsahuje úpravu situácie, v ktorej (napriek splneniu podmienok postúpenia) banka uplatniť právo pohľadávku postúpiť nebude môcť a to vtedy, ak klient ešte pred postúpením (tu rozumej v čase medzi splnením oboch podmienok podľa prvej vety § 92 ods. X bankového zákona a samotným pristúpením k uzavretiu postupovacej zmluvy) svoj omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva splní; okrem nej ale tiež prípad, v ktorom práve zmienené obmedzenie banky existovať nebude - vtedy, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku zákonom trval kvalifikovaný čas presahujúci jeden rok. T. (tretia) veta ustanovenia je potom z pohľadu správnosti uchopenia problému nižšími súdmi bez významu, nakoľko táto vymedzuje len povinnosť odovzdania

postupníkom postupcovi aj dokumentácie preukazujúcej tzv. život právneho vzťahu (resp. pohľadávky) a úpravu týkajúcu sa samotného bankového tajomstva a jeho prelomenia (dovolateľkou vzťahovaného na ustanovenie ako celok).

Z takejto úpravy vyplýva zjavná neudržateľnosť argumentácie dovolateľky tým, že v prípade súčtu všetkých omeškaní úverového dlžníka trvajúceho viac než rok sa nemusí trvať ani na výzve banky klientovi pred postúpením pohľadávky, keď časť úpravy o tom, že skôr uvedené neplatí, sa vzťahuje výlučne na zachovanie práva banky uplatniť právo na postúpenie pohľadávky napriek neskoršiemu plneniu klienta a nie aj na ustúpenie od podmienok, za ktorých k postúpeniu možno pristúpiť (hocako tu môže byť predmetom diskusie tá otázka akcentovaná dovolaním, podľa ktorej v takomto prípade nie je zrejmé, čo by v čase po oneskorenom splnení klientom jeho záväzku vrátane príslušenstva malo byť ešte predmetom postúpenia pohľadávky). To obdobne platí aj o nosnej časti samou dovolateľkou ponúknutej odpovede na otázku predostieranú dovolaním, teda že § 92 ods. X bankového zákona ako celok treba chápať len ako úpravu podmienok, za ktorých môže dôjsť k prelomeniu bankového tajomstva, pretože takáto interpretácia opomína, že splnením podmienok podľa prvej vety ustanovenia zákonodarca podmienil nielen postúpenie pohľadávok mimo tzv. bankový sektor, ale tiež také postúpenie, pri ktorom pohľadávku patriacu pôvodne jednej banke prevezme iná osoba s rovnakým statusom.

G., čo je ale z pohľadu správnosti úvah nižších súdov v prejednávanej veci podľa názoru dovolacieho súdu tým najdôležitejším, je to, že zadefinovanie v rámci bankového zákona podmienok, za ktorých môže banka pristúpiť k postúpeniu pohľadávky, je z povahy veci úpravou, ktorej zmyslom (účelom) je to, že bez splnenia takýchto podmienok k postúpeniu prísť nemôže (nesmie). Z pohľadu tolerovateľnosti správania sa subjektov nepochybne súkromnoprávneho vzťahu zmluvy o postúpení pohľadávky je preto rozhodujúce, že u jedného z týchto subjektov a to u postupcu treba usudzovať na existenciu zákonnej povinnosti správať sa určitým spôsobom - neplatí tu, že ho nemožno nútiť konať, čo zákon neukladá, ale je tu presný opak v podobe záujmu zákonodarcu na tom, aby sa konalo určitým zákonom predpokladaným spôsobom. X. stranou rovnakej obraznej mince je potom, že na nesprávanie sa zákonom výslovne ustanoveným spôsobom, teda odmietnutie učiniť zadosť pomerne jednoznačnej právnej úprave, je potrebné nazerať ako na zakázané a teda i odporujúce zákonu.

Ak zákonným dôsledkom rozporu právneho úkonu (nerozhodno či obsahu úkonu alebo len jeho účelu) so zákonom je v sfére súkromného práva jeho neplatnosť, podľa názoru dovolacieho súdu neexistuje prakticky žiadny priestor pre inú interpretáciu úpravy rozhodnej aj pre výsledok konania v prejednávanej veci než tú, že podmienky podľa § 92 ods. X vety prvej zákona o bankách, za splnenia ktorých môže banka postúpiť svoju pohľadávku inému subjektu, sú z povahy veci podmienkami, bez splnenia ktorých k postúpeniu prísť nesmie (je zakázané). I. takejto úpravy má potom za následok neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky pre rozpor so zákonom (§ 39 O. z.).

B. nutnosti vyslovenia práve uvedeného boli ďalšie otázky nastoľované dovolaním právne nevýznamnými či nanajvýš akademickými, ak neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávok bez ochoty alebo schopnosti žalobkyne preukázať splnenie podmienky postúpenia reprezentovanej písomnou výzvou banky pred postúpením spôsobila nedostatok prechodu žalobou uplatneného práva na žalobkyňu a teda i nedostatok jej aktívnej legitimácie konštatovaný už nižšími súdmi.“

XX. Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí sp. zn. P./XX/P. zo dňa XX.XX.P. uviedol: ,,X. súd pri nastolenej právnej otázke poukazuje na rozsudok NS SR sp. zn. P./XX/P.X z XX. marca P., ako aj na rozsudok NS SR sp. zn. P./XXX/XXXX z XX. apríla XXXX (publikovaný E. stanovísk I. súdu a rozhodnutí súdov M. republiky ako R XX/XXXX), z ktorého vyplýva, že ,,ustanovenie § 92 ods. X zákona č. XXX/ P. Z. z. o bankách neupravuje len ochranu bankového tajomstva, ale tiež práva klienta v súvislosti s postúpením pohľadávky. B. pohľadávky banky, ku ktorému došlo v rozpore s týmto ustanovením, je neplatný právny úkon“. V rozsudku sp. zn. P./XX/XXXX z XX. marca XXXX dospel dovolací súd rozborom § 92 ods. X zákona o bankách k záveru, že celkom jednoznačne definuje podmienky, za akých možno, resp. nemožno postúpiť pohľadávku patriacu banke buď inej banke alebo aj subjektu mimo bankový sektor. B. ustanovenie nemožno, len na základe jeho zaradenia do konkrétnej časti zákona, chápať ako celok len ako úpravu podmienok, za ktorých môže dôjsť k prelomeniu bankového tajomstva, pretože takáto interpretácia opomína vyššie uvedený zmysel tohto ustanovenia. Z § 92 ods. X zákona o bankách teda vyplýva presný záujem zákonodarcu na tom, aby sa konalo určitým zákonom predpokladaným spôsobom, pričom neexistuje prakticky žiadny priestor pre inú interpretáciu tejto zákonnej úpravy než

tú, že podmienky podľa § 92 ods. X zákona o bankách, za splnenia ktorých môže banka postúpiť svoju pohľadávku inému subjektu, sú z povahy veci podmienkami, bez splnenia ktorých k postúpeniu prísť nesmie. I. tejto úpravy má potom za následok neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky pre rozpor so zákonom (§ 39 T.. zák.). XX. V rozsudku sp. zn. z XX. apríla XXXX dovolací súd uviedol, že osobitné predpisy môžu upravovať postúpenie pohľadávok v špecifických prípadoch odlišne, resp. môžu upravovať osobitné podmienky, ktorých splnenie je na platné postúpenie pohľadávky potrebné. B. vyplývajúce z § 92 ods. X zákona o bankách dovolací súd označil za špeciálne zákonné podmienky, ktoré musia byť splnené v prípade postúpenia čo i len časti pohľadávky banky na tretiu (nebankovú) osobu, nakoľko zákon o bankách je špeciálnym predpisom vo vzťahu k T. zákonníku. G. isté podmienky musia byť splnené aj pri prelomení bankového tajomstva (porovnaj § 92 ods. X tretia veta zákona o bankách), aby nedošlo k jeho porušeniu. U. spolu úzko súvisí, avšak vzájomne sa nevylučuje. X. súd konštatoval, že v prípade, ak by neboli splnené podmienky podľa X ods. X prvá veta zákona o bankách pri postúpení bankovej pohľadávky na nebankový subjekt, jednalo by sa o postúpenie v rozpore so zákonom (v tomto prípade so zákonom o bankách), kedy je postúpenie pohľadávky v zmysle vylúčené/zakázané. R. by teda o neplatný právny úkon v zmysle T. zákonníka. Na absolútnu neplatnosť postúpenia musí pritom prihliadnuť súd aj bez námietky (z úradnej povinnosti). Ak teda dôjde k postúpeniu pohľadávky, ohľadom ktorej to zákon vylučuje, ide o cesiu neplatnú ex tunc a jej neplatnosť nie je možné zhojiť. K dovolateľovej argumentácii ohľadne námietky, že ods. X zákona o bankách upravuje výnimky z bankového tajomstva a nie podmienky pre platné postúpenie pohľadávky dovolací súd v prejednávanej veci uviedol, že aj keď je uvedené ustanovenie zákona o bankách systematicky zaradené do štrnástej časti právneho predpisu s názvom Z. tajomstvo, nemožno len na základe tohto zaradenia bez ďalšieho usudzovať, že zákonodarca pri úprave postúpenia pohľadávky bankou na nebankový subjekt, mal zámer riešiť výlučne len otázku ne/porušenia bankového tajomstva. B. by bolo uvedené cieľom, nič by nebránilo tomu, aby to v znení zákona výslovne uviedol. B. platného postúpenia pohľadávky banky a podmienky možnosti prelomenia bankového tajomstva sa vzájomne nevylučujú, ale práve naopak sa prekrývajú. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že právnu otázku nastolenú dovolateľkou dovolací súd už v minulosti vo vyššie uvedených konaniach posudzoval a vyriešil, z dôvodu ktorého nie je daná potreba, aby dovolací súd ako najvyššia súdna autorita túto otázku opätovne riešil. X. súd vo vyššie uvedených konaniach vyriešil právnu otázku tak, že ods. X zákona o bankách upravuje podmienky, ktorých splnenie je nevyhnutné pre platné postúpenie pohľadávky banky, ktorú má voči klientovi, na inú banku, alebo aj na osobu, ktorá nie je bankou. B. pohľadávky v rozpore s uvedeným ustanovením má za následok absolútnu neplatnosť zmluvy o postúpení podľa .“

XX. Krajský súd v B. v rozsudku sp. zn. uviedol: ,, Z dôkazov, ktoré súdu predložil žalobca preto nevyplynulo to, že boli splnené zákonné predpoklady pre postúpenie pohľadávky M. sporiteľne, a.s. voči žalovanému na žalobcu. E. nepreukázal súdu výzvu M. sporiteľne, a.s. pred postúpením, existencia ktorej je jedným z predpokladov pre platné postúpenie bankovej pohľadávky, v dôsledku čoho absentovala aktívna legitimácia žalobcu k uplatneniu nároku, ktorý bol predmetom konania. I. zákonných predpokladov pre postúpenie pohľadávky banky v zmysle § 92 ods. X vetá prvá nenahrádza ani oznámenie postupcu žalovanému o postupní pohľadávky ako mienil žalobca.“

XX. Ústavný súd M. republiky v rozhodnutí R.. Ú. P./P. z XX.X.XXXX uviedol, že rozhodovacia činnosť súdu má zodpovedať dôvere k rozhodovacej praxi súdov v zmysle právnej istoty spočívajúcej v tom, že v skutkovo a právne porovnateľných veciach by sa malo rozhodovať obdobne, čo je naplnené vtedy, ak ide o ustálenú rozhodovaciu prax súdu najvyššej súdnej inštancie. U. taktiež, že požiadavka právnej istoty neznamená, že judikatúra sa nemôže vyvíjať.

XX. Žalobca tak nedisponuje dostatočnou aktívnou vecnou legitimáciou v predmetnom konaní, lebo zmluva o postúpení pohľadávky je neplatná, keďže banka môže postúpiť pohľadávku iba po predchádzajúcej písomnej výzve dlžníka, čo zo strany žalobcu preukázané nebolo. G. písomná výzva ako podmienka platného postúpenia pohľadávky sa musí dostať do dispozičnej sféry dlžníka.

M. preto žalobu v celom rozsahu zamietol z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu a nezaoberal sa ďalšími zo strany žalovanej v 2. rade namietanými skutočnosťami.

XX. Súd poukazuje aj na obdobný právny názor vyslovený v rozhodnutí N. súdu v B. sp. zn. zo dňa XX.X.P.X, sp. zn. zo dňa XX.XX.P., N. súdu v Z. Z. sp. zn. P./XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX).

XX. B. § 255 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z.z. H. sporového poriadku ( ďalej len ,,H.“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. X H., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

V danom prípade súd žalobu v celom rozsahu zamietol a žalovaným tak vznikol nárok na priznanie náhrady trov konania v plnom rozsahu. O. na skutočnosť, že žalovanému v 1. rade v súvislosti so súdnym konaním žiadne trovy nevznikli, súd mu nárok na náhradu trov konania nepriznal. E. v 2. rade priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o výške trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.