Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_46Ek-1055-2020.pdf
PDF · 92.49 KB
Case nature
Subarea
46Ek/1055/2020
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: KLIMA WORLD s.r.o., so sídlom Alžbety Gwerkovej 7, 851 04 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 51 658 747, zast.: JUDr. Florián Karabinoš, advokát, so sídlom Romanova 4, 851 02 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 42 174 961, proti povinnému: A.. H. H., X.. X. X. XXXX, V. L. J. XXXXX/X, XXX XX L. - H. Č. K., A.: XX XXX XXX, zast.: JUDr. Radovan Hrabovecký - advocati s.r.o., so sídlom Panenská 24, 811 02 Bratislava, IČO: 36 859 991, o vymoženie 1.500,- eur s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora Mgr. Borisa Halása, so sídlom exekútorského úradu Popradská 70, 822 02 Bratislava 214, IČO: 42 272 459, pod sp. zn.: 397EX 200/20, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku z a m i e t a . II. Oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 55,57 eura, ktoré budú vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie.
odôvodnenie:
1. Oprávnený podal prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 1. 7. 2020 návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie istiny vo výške 1.500,- eur, úroku z omeškania vo výške 9,05 % denne zo sumy 1.500,- eur od 3. 9. 2015 do zaplatenia, nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur, na základe exekučného titulu - Rozsudku Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 23Cb/74/2018-295 zo dňa 10. 9. 2019, ktorý sa stal právoplatný dňa 14. 6. 2020 v spojení s Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3Cob/233/2019-345 zo dňa 29. 4. 2020 a vykonateľný dňa 17. 6. 2020 (ďalej len „exekučný titul“). 2. Okresný súd Banská Bystrica poverením ECLI: ECLI:SK:OSBB:2020:6120330538.2 zo dňa 27. 7. 2020, poveril súdneho exekútora Mgr. Borisa Halása vykonaním exekúcie na vymoženie istiny vo výške 1.500,- eur, úroku z omeškania vo výške 9,05 % denne zo sumy 1.500,- eur od 3. 9. 2015 do zaplatenia, nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur a trov exekúcie oprávneného vo výške 127,63 eura, ktorý ju vedie pod spisovou značkou 397EX 200/20. Poverený súdny exekútor dňa 19. 8. 2020 vydal Upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré bolo doručené povinnému dňa 24. 8. 2020. 3. Dňa 6. 10. 2020 bol súdu prostredníctvom súdneho exekútora doručený návrh povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 7. 9. 2020. Návrh na zastavenie exekúcie bol doručený exekútorskému úradu dňa 8. 9. 2020. Súd v tomto bode konštatuje, že povinný podal návrh na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) v zákonnom stanovenej lehote. 4. Povinný prostredníctvom svojho právneho zástupcu návrh na zastavenie exekúcie odôvodňuje tým, že Okresný súd Bratislava II priznal rozsudkom sp. zn. 23Cb/74/2018 dňa 10. 9. 2019 úrok z omeškania v nesprávnej výške, teda sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. Oprávnený si v návrhu na vydanie platobného rozkazu (v základnom konaní) uplatnil voči povinnému okrem iného aj úrok z omeškania vo výške 9,05 % ročne zo sumy 1.500,- eur od 3. 9. 2015 do zaplatenia. Okresný súd Bratislava II dňa 10. 9. 2019 vydal rozsudok, v ktorom okrem iného priznal oprávnenému úrok z
omeškania vo výške 9,05 % denne zo sumy 1.500,- eur od 3. 9. 2015 do zaplatenia, t. z. že Okresný súd Bratislava II v časti výroku I. nesprávne uviedol úrok z omeškania. Vzhľadom na vyššie uvedené, povinný súčasne s návrhom na zastavenie exekúcie podal na Okresný súd Bratislava II návrh na vykonanie opravy chyby v písaní. Po vydaní Opravného uznesenie Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 23Cb/74/2018-365 dňa 8. 9. 2020, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 30. 9. 2020, bolo doručené exekučnému súdu. 5. Oprávnený sa prostredníctvom svojho zástupcu vyjadril k návrhu povinného na zastavenie exekúcie tak, že nesúhlasí so zastavením exekúcie a má za to, že v exekúcií sa domáhal vymoženia nároku v rozsahu v akom znel exekučný titul, pričom povinný poukazuje na rozpor medzi exekučným titulom a žalobou, podľa ktorej rozhodoval Okresný súd Bratislava II, pričom povinný podal odvolanie voči predmetnému rozhodnutiu prvého stupňa, avšak nedostatok, ktorý teraz rozporuje, nenamietal v riadnom meritórnom konaní. Oprávnený ďalej poznamenal, že predmetom exekúcie je aktuálne už len tá časť, ktorá zodpovedá exekučnému titulu, v znení Opravného uznesenia Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 23Cb/74/2018-365 zo dňa 8. 9. 2020, teda úrok z omeškania vo výške 9,05 % ročne zo sumy 1.500,- eur od 3. 9. 2015 do zaplatenia. Oprávnený sám podal návrh na zastavenie v presahujúcej časti úroku z omeškania, v čoho dôsledku súdny exekútor vydal dňa 16. 9. 2020 Upovedomenie o čiastočnom zastavení exekúcie v presahujúcej časti úroku z omeškania, teda sa už viac nevymáha. Záverom konštatuje, že celá argumentácia povinného, uvedená v návrhu na zastavenie je bezpredmetná, keďže namietanú časť už zastavil súdny exekútor a žiadne iné dôvody na zastavenie exekúcie v celom rozsahu povinný neuviedol, preto žiada návrh povinného na zastavenie exekúcie v zmysle § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietnuť. Oprávnený si zároveň uplatnil nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v súvislosti s podaním vyjadrenia k predmetnému návrhu v celkom výške 55,57 eura. 6. Súdny exekútor vo svojom vyjadrení konštatuje, že návrh povinného na zastavenie exekúcie považuje za účelový v snahe vyhnúť sa exekučnému konaniu. Nakoľko bola súdnym exekútorom v namietanej prevyšujúcej časti exekúcia čiastočne zastavená a zároveň na zastavenie exekúcie v celom rozsahu nenastal žiadny zo zákonných dôvodov uvedených v § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súdny exekútor navrhol návrh povinného zamietnuť. Ako ďalšiu prílohu predložil aj samotné Upovedomenie o čiastočnom zastavení exekúcie v prevyšujúcej časti úroku z omeškania zo dňa 16. 9. 2020. 7. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. 8. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok. 9. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu. 10. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému. 11. Podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok. 12. Podľa § 46 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, potvrdením o vykonateľnosti opatrí exekučný titul podľa § 45 ods. 1 súd, ktorý vo veci rozhodoval ako súd prvého stupňa. 13. Podľa § 61n ods. 1 písm. b/ Exekučné poriadku, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ak zastavenie exekúcie navrhol oprávnený. 14. Podľa § 61n ods. 2 Exekučného poriadku, ak to navrhol oprávnený podľa odseku 1 písm. b) alebo tak ustanovuje tento zákon v § 44 ods. 3 a 6, exekútor vydá upovedomenie o čiastočnom zastavení exekúcie. 15. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorého účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od exekúcie v prípadoch vymedzených Exekučným
poriadkom. Povinný v návrhu musí uviesť skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, resp. bránia jeho vymáhateľnosti alebo sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná (napr. vymáhaný nárok zanikol splnením, exekučný titul bol zrušený na základe mimoriadnych opravných prostriedkov a pod.). 16. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t.j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie exekúcie podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Ide o najvšeobecnejšie formulované dôvody zastavenia exekúcie odvíjajúc sa aj od toho, že súd síce ex ante preskúmava exekučný titul z úradnej povinnosti, avšak po začatí exekúcie sa môžu preukázať dôvody, pre ktoré ani nemala začať. Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinný preto musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia. 17. Vo vykonávacom konaní súd vychádza už z vykonávaného rozhodnutia, ktoré je právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, pretože len vykonáva to, o čom už bolo rozhodnuté a nenahrádza súd, resp. iný orgán, v základnom konaní v jeho rozhodovacej činnosti. 18. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané na podklade právoplatného a vykonateľného exekučného titulu v súlade s § 45 ods. 1 a § 48 Exekučného poriadku, kde bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému peňažnú pohľadávku vo výške 1.500,- eur, spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9,05 % denne zo sumy 1.500,- eur od 3. 9. 2015 do zaplatenia, náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur a trovy konania vo výške 127,63 eura. 19. Súd po preskúmaní návrhu povinného na zastavenie exekúcie spolu s exekučným titulom a priloženými prílohami mal za preukázané, že ku dňu začatia exekúcie si povinný povinnosti uvedené vo výroku exekučného titulu nesplnil ani čiastočne, v zmysle právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 17. 6. 2020. Z uvedeného vyplýva, že exekúcia a aj exekučné konanie sa začali dôvodne. 20. Exekučný súd konštatuje, že nie je príslušný skúmať hmotnoprávnu správnosť exekučného titulu, resp. preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia (vrátane postupu orgánu) vydaného v základnom konaní (tzv. materiálna vykonateľnosť). Obsahom rozhodnutia je viazaný a musí z neho vychádzať, pričom prípadné vady základného konania (aj vtedy ak by existovali) sa do exekučného konania neprenášajú. To znamená, že vytýkané nedostatky v základnom konaní sú pre exekučné konanie bez právneho významu (NS ČR 20 Cdo 1940/2008). Nerešpektovanie exekučného titulu by totiž znamenalo „neprípustnú nápravu“ vykonávaného rozhodnutia. Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. Ani v prípade pasívneho správania sa účastníka v konaní, v ktorom bol exekučný titul vydaný a nemôže naprávať chyby a nedostatky exekučného titulu. Exekučný súd je tohto názoru, že povinný mohol skutočnosti, ktoré namieta v podanom návrhu na zastavenie exekúcie v rámci zrejmej nesprávnosti v písaní uplatniť prostredníctvom riadneho opravného prostriedku, v danom prípade už v podanom odvolaní pred nadobudnutím právoplatnosti a vykonateľnosti exekučného titulu. Napriek skutočnosti, že v čase rozhodovania o návrhu povinného na zastavenie exekúcie bolo zo strany povinného doručené exekučnému súdu aj opravné uznesenie, v ktorom bola vykonaná oprava zrejmej nesprávnosti, súdny exekútor už dňa 16. 9. 2020 na podklade návrhu oprávneného zastavil exekúciu v príslušnej časti, t.z. v časti úroku z omeškania zo sumy 1.500,- eur od 3. 9. 2015 do zaplatenia tak, že namiesto 9,05 % denne bude úrok z omeškania zo sumy 1.500,- eur od 3. 9. 2015 do zaplatenia vymáhaný v sadzbe 9,05 % ročne. Z predložených listín je teda zrejmé, že exekúcia bola v namietanej časti zastavená a vo zvyšnej časti je vedená v zmysle ustanovení Exekučného poriadku dôvodne. 21. Súd preskúmal návrh povinného na zastavenie exekúcie, vyjadrenie oprávneného, prílohy predložené súdnym exekútorom a zistil, že povinný nepreukázal a neosvedčil žiadny z dôvodov na zastavenia exekúcie súdom v celom rozsahu, ktoré Exekučný poriadok taxatívne vymenováva v § 61k ods. 1. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie v celom rozsahu nepreukázal, že by po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku. Exekučný titul nebol zrušený a nie je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon
cudzieho exekučného titulu neprípustné. Povinný taktiež súdu nepreukázal iné skutočnosti, ktoré by bránili vymáhateľnosti exekučného titulu. 22. Súd vychádzal pri rozhodovaní z dôkazným prostriedkov, ktoré sú uvedené v tomto odôvodnení, a dospel k právnemu záveru, že návrh povinného na zastavenie exekúcie nie je dôvodný, nakoľko povinný nepreukázal súdu dôvod na zastavenie exekúcie v celom rozsahu podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, v spojení so skutočnosťou, že súd ani z úradnej povinnosti nenašiel iný dôvod na zastavenie exekúcie v celom rozsahu, a preto súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku v celom rozsahu zamietol, tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia (I. výrok). 23. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie. 24. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie. 25. Podľa § 199e Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene (§ 9 až 14 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov). Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie. 26. Podľa § 13a ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „Vyhláška“), odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: c) ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu. 27. Exekučný poriadok má osobitnú úpravu týkajúcu sa trov exekúcie oprávneného. Podľa ustanovenia § 199d Exekučného poriadku, má oprávnený voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo v dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie. Exekučný poriadok teda v zásade predpokladá, že v konaní vzniknú dôvodne vynaložené a účelné trovy exekúcie predovšetkým oprávnenému. Rozhodnutie o trovách exekúcie však nepochybne musí tiež zodpovedať všeobecnej zásade spravodlivosti súdneho konania, ako jednej z nosných zásad akéhokoľvek (teda aj exekučného) konania. Aj pri rozhodovaní o trovách exekúcie je preto nevyhnuté vychádzať z konkrétnych okolností danej veci a zohľadniť všetky osobitosti relevantné z hľadiska rozhodovania o trovách exekúcie. 28. Trovy vynaložené účastníkom konania v spore musia byť v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania. Ich vynaložením sa musí sledovať procesné presadzovanie uplatneného nároku alebo procesná ochrana proti takémuto tvrdenému nároku. Účelnosť sa v zásade dá stotožniť s nevyhnutnosťou alebo právnou možnosťou vynaloženia trov spojených s ústavne zaručeným právom na právnu pomoc v zmysle článku 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a trovy právneho zastúpenia sa vo všeobecnosti za účelne vynaložené považujú. Účelnosť vynaložených nákladov je podmienkou ich priznania, avšak podmienkou je, že ide o výdavky potrebné na uplatňovanie či bránenie práv účastníka konania. Poukazujúc na vyššie uvedené, účastník konania - oprávnený, ktorý mal plný úspech v súvislosti s rozhodovaním o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov, ktoré potreboval na uplatňovanie práva alebo bránenie práva proti účastníkovi
- povinnému, ktorý úspech nemal. 29. Súd zdôrazňuje, že za účelne vynaložené trovy konania považuje trovy právneho zastúpenia za jeden polovičný úkon právnej pomoci v zmysle § 13a ods. 2 písm. c) Vyhlášky za vyjadrenie sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie, teda 1 x režijný výdavok zo sumy 1.500,- eur, t.j. vo výške 35,69 eura + 1x paušálna náhrada nákladov vo výške 10,62 eura + 20% DPH, voči povinnému. Vzhľadom na uvedené, súd posúdil oprávnenosť uplatnených úkonov právnej služby ako preukázateľné, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré oprávnený vynaložil na uplatňovanie bránenia svojho práva, v
súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, za úkony právnej služby tak, ako ich oprávnený žiadal priznať. 30. Súd okrem účelnosti uplatnených trov právneho zastúpenia skúmal aj správnosť ich vyčíslenia v nadväznosti na znenie § 9 až 14 Vyhlášky, na ktoré odkazuje Exekučný poriadok v ustanovení § 199e. 31. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, súd pri rozhodovaní o trovách exekúcie oprávneného, ktoré mu vznikli v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, priznal oprávnenému nárok na náhradu trov konania vo výške 55,57 eura, ktoré budú vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie vydanom po právoplatnosti tohto uznesenia (II. výrok).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná. V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha. V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.