Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Rozsudok_9C-36-2020.pdf
PDF · 150.01 KB
No categories available
9C/36/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Zámky, v spore žalobcu: H. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom J..N..Š. XX, XXX XX Q. M., právne zastúpený: Mgr. Elena Szabóová, Hlavné námestie 7, 940 01 Nové Zámky, IČO: 44285884, proti žalovaným: 1) G. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXXXX/XXX, XXX XX Q. M., 2) KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00585441, právne zastúpená: JUDr. Danuše Tichá, s.r.o., Nám. Martina Benku 6, 811 07 Bratislava, IČO: 52058310, v mene ktorej koná advokátka a konateľka JUDr. Danuše Tichá, o zaplatenie 3.797,- eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná v 1. rade je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 3.797,- eur titulom náhrady za bolesť, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Súd konanie voči žalovanej v 2. rade z a m i e t a.
III. Žalobcovi súd p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, voči žalovanej v 1. rade.
IV. Žalovanej v 2. rade súd p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, voči žalobcovi.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 16.06.2020, prostredníctvom právnej zástupkyne domáhal od žalovaných v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 3.797,- eur z titulu náhrady za bolesť do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia na tom skutkovom základe, že dňa 16.06.216 bol žalobca ako cyklista účastníkom dopravnej nehody a žalovaná v 1. rade ako vodička osobného motorového vozidla Peugeot 308 EČV: KN 282DA bola uznaná vinnou zo zavinenia dopravnej nehody a v tom čase bolo jej osobné motorové vozidlo poistené poistnou zmluvou u žalovanej v 2. rade. Žalovaná v 1. rade bola uznaná vinnou na základe rozhodnutia ČVS: ORPZ- NZ ODI2-P-661/2018 a žalobca ako poškodený nebol upovedomený o tomto rozhodnutí, podľa ktorého žalovaná v 1. rade bola uznaná vinnou dňa 06.09.2018 a žalobca sa túto skutočnosť dozvedel až 26.02.2020. Bolestné u žalobcu bolo vyčíslené na základe lekárskeho posudku Prof. MUDr. Jána Gajdošíka, PhD. zo dňa 02.11.2016 v počte bodov 215 s tým, že v čase vzniku škody na zdraví, teda v roku 2016 bola hodnota bodu vo finančnom vyjadrení 17,66 eur a teda finančná hodnota bodového vyjadrenia škody na zdraví žalobcu predstavovala 3.797,- eur. Žalobca v žalobe tvrdí, že sa bezprostredne po nehode nevedel žiadnym spôsobom brániť, lebo ostal zranený sám, na mieste nehody, pričom žalovaná v 1. rade sa vrátila na miesto nehody až po vyhlásení pátrania po vozidle. Žalobca v tom čase sa nemohol na mieste k skutkovému stavu vyjadriť, lebo jeho zdravotný stav to neumožňoval s tým, že ho odviezla sanitka do nemocnice a dopravný policajt prišiel na miesto nehody až po odchode sanitky. Na miesto dopravnej nehody sa dostavil zať žalobcu J. Q. a neskôr sa dostavila aj žalovaná v 1. rade, ktorá tvrdila, že to nechcela spraviť s tým, že jej skĺzlo
auto, a preto prudko zošliapla plyn a narazila do žalobcu. Pána J. Q. žalovaná v 2. rade informovala, že žalovaná v 1. rade poistnú udalosť nahlásila, ale polícia vec neukončila, čo preukázala Reláciou polície z dopravnej nehody, z ktorej bolo zrejmé, že dopravná nehoda ešte nebola 11.07.2016 objasnená a stav spracovania bol otvorený. Po vyšetrovaní dopravnej nehody bol najskôr uznaný vinným žalobca a bola mu udelená pokuta vo výške 20,- eur. Po podaní opravného prostriedku žalobcom proti rozhodnutiu o jeho vine a po vykonanom znaleckom dokazovaní bola zo zavinenia dopravnej nehody právoplatne uznaná vinnou žalovaná v 1. rade. Rozhodnutie žalovanej v 1. rade o vine nadobudlo právoplatnosť dňa 06.09.2018. Žalobcovi toto rozhodnutie nebolo doručené napriek tomu, že v konaní mal postavenie žalovaného. Žalobca sa dňa 24.05.2019 preventívne informoval u žalovanej v 2. rade o stave vybavenia poistnej udalosti s tým, že zamestnanci žalovanej v 2. rade na expozitúre v Nových Zámkoch tvrdili, že vec nie je uzavretá. Následne požiadali žalobcu o vyplnenie formulára „Oznámenie škodovej udalosti poškodeným“. Žalobca tento formulár vyplnil a odovzdal zamestnancom žalovanej v 2. rade, spolu s lekárskym posudkom o bolestnom a dokladom za opravu bicykla zo dňa 27.07.216. Dňa 03.05.2019 bol žalobcovi doručený list žalovanej v 2. rade zo dňa 29.04.2019, kde ho žalovaná žiada o doručenie ďalších dokladov, s ktorými nedisponovala. Dňa 20.05.2019 žalovaná v 2. rade vyplatila žalobcovi poistné plnenie ako náhradu nákladov za opravu bicykla v plnej výške 42,10 eur, a náhradu škody na zdraví žalobcovi nevyplatila doteraz ani jedna zo žalovaných. Žalobca sa informoval telefonicky u žalovanej v 2. rade, konkrétne od pani F., v akom štádiu konania je likvidácia jeho poistnej udalosti titulom náhrady škody a táto zamestnankyňa žalovanej v 2. rade uviedla žalobcovi, že jeho nárok je premlčaný, a že k plneniu nedôjde. Žalobca v žalobe dôvodí k tejto námietke premlčania tak, že nárok nepovažuje za premlčaný, lebo žalobou sa neuplatňuje škoda materiálna, a že právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá, najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla, to neplatí ak ide o škodu na zdraví. Žalobca v žalobe uviedol, že rozhodnutie o vine žalovanej v 1. rade nadobudlo právoplatnosť dňa 06.09.2018, preto si žalobca skôr nemohol nič uplatniť a od 06.09.2018 doposiaľ dva roky neuplynuli, a preto premlčacia doba nemohla uplynúť. Žalobca sa dňa 26.02.2020 dostavil na políciu, aby si vyžiadal vyjadrenie polície ohľadom zavinenia dopravnej nehody, kde mu policajt uviedol, že poisťovni správu zasielal, mohli si ju kedykoľvek overiť, alebo vyžiadať od poisťovne. Žalobca v žalobe tvrdí, že nerozumie tomu, prečo žalovaná v 2. rade odmieta plnenie a bráni sa premlčaním, keď sám sa oficiálne o vine žalovanej v 1. rade dozvedel 26.02.2020, aj keď po plnení za škodu na bicykli mal za to, že vec je jasná a poisťovňa bude riadne plniť z poistnej zmluvy.
2. Žalovaná v 1. rade sa k žalobe nevyjadrila a žiadnym spôsobom ju nenamietala, nepredložila súdu žiadne dôkazy, na základe ktorých by spochybnila nárok uplatnený žalobcom.
3. Žalovaná v 2. rade sa písomne vyjadrila k žalobe elektronickým podaním doručeným súdu dňa 07.07.2020 a vzniesla námietku premlčania voči uplatnenému nároku s tým, že v 1. rade poukázala na to, že zdrojom záväzku škodcu na náhradu škody je zodpovednosť za škodu podľa §§ 427, 420 OZ a zdrojom záväzku poisťovateľa plniť z povinného zmluvného poistenia poistnou zmluvou, preto nemôže súd škodcu a jeho poisťovateľa zaviazať na solidárne splnenie záväzku. V danom prípade podľa názoru žalovanej v 2. rade ide o prípad nepravej solidarity, keď poisťovňa a škodca zodpovedajú na základe rôznych právnych titulov. Pasívna solidarita v danej veci nie je možná, lebo vo vzťahu žalobcu ku škodcovi a žalovanej poisťovni ide o dva rozdielne nároky. Poukázala na to, že ak je škodca a poisťovateľ žalovaní v jednom konaní, majú postavenie samostatných spoločníkov a jedným súdnym rozhodnutím môže byť každý zaviazaný k splneniu celého dlhu veriteľovi, pričom musí byť vo výroku rozhodnutia vymedzení ich vzájomný vzťah, teda že plnením jedného z nich zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého. K vznesenej námietke premlčania žalovaná v 2. rade uviedla, že ju znáša s poukazom na ust. § 15 odsek 2 zák. č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v spojitosti s ust. § 106 odsek 1 Občianskeho zákonníka. Podľa lekárskeho posudku o bolestnom liečenie žalobcu bolo ukončené dňa 02.11.2016. Žalovaná v 2. rade nesúhlasila s tvrdením žalobcu, že nemal možnosť sa dozvedieť, kto za škodu zodpovedá a že sa túto informáciu dozvedel až dňa 26.02.2020, lebo z Relácie dopravnej polície zo dňa 16.06.2016 je zrejmé, kedy došlo k dopravnej nehode a jednoznačne z nej vyplýva opis priebehu dopravnej nehody ako aj skutočnosť, že vozidlo žalovanej v 1. rade bolo povinne zmluvne poistené u žalovanej v 2. rade. Vzhľadom na tieto skutočnosti žalovaná v 2. rade oznámila žalobcovi listom zo
dňa 14.05.2019, že jeho nárok, ktorý si uplatnil u žalovanej v 2. rade dňa 25.04.2019, je premlčaný. Žalovaná v 2. rade v tomto písomnom vyjadrení uviedla, že má záujem vyjadriť sa k uplatnenému nároku čo do výšky a dôvodu, ale toto vyjadrenie zašle súdu v prípade, ak súd vznesenú námietku premlčania vyhodnotí ako nedôvodnú. Inak navrhoval žalobu zamietnuť v plnom rozsahu a žalovanej v 2. rade priznať nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. 3.1. Žalovaná v 2. rade sa vyjadrila k premlčaniu podrobnejšie potom, ako súd vyslovil na pojednávaní konanom dňa 19.10.2020 svoje predbežné vyjadrenie k vznesenej námietke premlčania, a keď sa vyjadril, že považuje vznesenú námietku premlčania žalovanej v 2. rade za nedôvodnú tak, že naďalej trval na tom, že nárok voči žalovanej v 2. rade je premlčaný, poukázala na rozhodnutia súdov SR najmä Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 13Co/271/2012 zo dňa 04.12.2012, podľa ktorého na premlčanie nároku plynie rovnako samostatná premlčacia doba proti poisťovateľovi, samostatná premlčacia doba proti osobe, ktorá škodu spôsobila a samostatná premlčacia doba proti prevádzkovateľovi. V danom prípade je potrebné posudzovať plynutie premlčacej doby, resp. jej uplynutie voči poisťovateľovi samostatne, bez ohľadu na uplatnený nárok v rámci adhézneho konania voči osobe, ktorá škodu spôsobila. Poukázala na to, že v rámci adhézneho konania si uplatnil škodu žalobca len voči žalovanej v 1. rade, a voči žalovanej v 2. rade si takúto náhradu škody neuplatnil. Z tohto dôvodu podľa právneho záveru žalovanej v 2. rade je možné dospieť k takému právnemu záveru, že plynutie premlčacej doby voči žalovanej v 2. rade ako poisťovateľovi nedošlo a ani nemohlo dôjsť k spočívaniu premlčacej doby podľa ust. § 112 OZ. Dôvodila tiež tým, že skutočnosť, že vo veci prebiehalo trestné konanie vedené voči žalovanej v 1. rade nemá vplyv na plynutie premlčacej doby poisťovateľovi, teda žalovanej v 2. rade. Žalobca si voči žalovanej v 2. rade uplatnil poistné plnenie zo škodovej udalosti prvýkrát až listom zo dňa 25.04.2019. K otázke premlčania žalovaná v 2. rade poukázala tiež na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo 117/2014 zo dňa 17.03.2016, kde uviedol ...“zo žiadneho ustanovenia zákona, ani logickým výkladom nemožno dôjsť k záveru, že uplatnením nároku na náhradu škody voči ktorémukoľvek subjektu plynie jednotná premlčacia lehota voči všetkým a riadi sa rovnakými pravidlami“, v spojení s rozsudkom Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 13Co 1028/2013. K vyjadreniu žalobcu, že ide o poistný vzťah a tento sa vyznačuje aj určitým stupňom podobnosti k spotrebiteľským právnym vzťahom, s takýmto názorom žalovaná v 2. rade absolútne nesúhlasí, v danom prípade uviedla, že nejde o spotrebiteľský spor, lebo ide o nárok poškodeného z povinného zmluvného poistenia v zmysle zák. č. 381/2001 Z. z. Nesúhlasila s bodovým ohodnotením bolestného žalobcu, lebo tvrdila, že nie je vyčíslené v súlade so zákonom a lekárskymi správami. S položkou 223 v počte 140 bodov sa nestotožnila. Poukázala na to, že lekárska správa popisuje plné vedomie poškodeného taktiež bez zvracania. Poškodený bol plne orientovaný. V danom prípade považovala za opodstatnené použiť položku 223a, ako ľahký otras mozgu za 30 bodov, vzhľadom na nálezovú časť v prepúšťacej správe FNsP Nové Zámky. Položku 104 za 25 bodov - dvakrát ako podvrtnutie krčnej chrbtice a driekovej považovala za opodstatnené, ale na ich navýšenie podľa § 9 odsek 5 a 6 zák. č. 437/2004 Z. z. nevznikol zákonný dôvod.
4. Dňa 02.12.2020 súd pojednával v neprítomnosti žalovanej v 1. rade a právnej zástupkyne žalovanej v 2. rade podľa ust. § 180 C.S.P., keď žalovaná v 1. rade mala doručenie predvolania vykázané riadne a včas, svoju neúčasť neospravedlnila a ani žiadnym spôsobom nepožiadala súd o odročenie pojednávania. Žalovaná v 2. rade ospravedlnila svoju neúčasť prostredníctvom právnej zástupkyne elektronickým podaním zo dňa 26.11.2020 z dôvodu hospodárnosti konania s tým, že trvala na svojich písomných vyjadreniach a najmä vznesenej námietke premlčania voči poisťovni a súhlasila s tým, aby súd pojednával a rozhodol v neprítomnosti žalovanej v 2. rade a právnej zástupkyne a v prípade úspechu voči žalovanej v 2. rade navrhla priznať nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
5. Súd vykonal dokazovanie prednesom právnej zástupkyne žalobcu a oboznámením sa s nasledovnými listinnými dôkazmi, a to: žalobou, priestupkovým spisom OR PZ ODI v Nových Zámkoch číslo ORPZ-NZ-ODI2-P-661/2018, lekárskou a prepúšťacou správou žalobcu, lekárskymi správami z č. l. 10 až 15, výzvou žalovanej v 2. rade, písomným vysvetlením k uplatnenému nároku žalovanej v 2. rade, potvrdením o zrealizovaní transakcie, správami OR PZ ODI Nové Zámky zo dňa 06.05.2019 a 26.02.2020, reláciou Dopravnej polície o priebehu dopravnej nehody, oznámením škodovej udalosti poškodeným, písomným vysvetlením k uplatnenému nároku žalovanej v 2. rade, lekárskym posudkom o bolestnom, zápisom z obhliadky škodovej udalosti, vyjadrením žalovanej v 2. rade, oznámením o riešení škodovej udalosti zo dňa 14.05.2019, vyjadrením žalovanej v 2. rade zo dňa 10.11.2020, a zistil tento skutkový a právny stav:
6. Právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že trvá na podanej žalobe a nepovažuje vznesenú námietku premlčania zo strany žalovanej v 2. rade za dôvodnú. Uviedla, že pred vznesením obvinenia žalobca doručil žalovanej v 2. rade všetky doklady súvisiace s poistnou udalosťou a žalovaná v 2. rade mala vedomosť o vznesení obvinenia proti žalovanej v 1. rade o rok skôr ako ich získal samotný žalobca. Žalobca si uplatnil nárok na náhradu škody v trestnom resp. priestupkovom konaní, o čom svedčí zápisnica o výsluchu svedka zo dňa 31.08.2017. Nesúhlasila sa tým, aby bolo na ťarchu žalobcu pričítané, že s ním orgány činné v trestnom konaní nekonali ako s poškodeným, a preto sa o výsledku priestupkového konania dozvedel až 26.02.2020. Trvala na tom, že nárok je potrebné posúdiť a najmä otázku premlčania aj podľa ust. § 112 Občianskeho zákonníka, lebo žalobca si škodu riadne uplatnil u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračoval. Za riadne pokračovanie mala na mysli to, že odkedy sa žalobca dozvedel od správneho orgánu o tom, že žalovaná v 1. rade bola uznaná vinnou zo spáchania priestupku, komunikoval so žalovanou v 2. rade. Mala za to, že žalobca ako poškodený si nárok voči žalovanej v 1. rade riadne a včas uplatnil podľa zápisnice o výsluchu svedka zo dňa 31.08.2017 v trestnom konaní pod číslom ČVS: ORP-103/DI-NZ-2017 a tento nárok aj riadne zdokladoval lekárskym posudkom o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 02.11.2016. Okrem toho apelovala na všeobecné kritérium vyjadrené v ust. § 3 OZ, a to kritérium dobrých mravov s tvrdením, že nemožno od žalobcu vyžadovať, aby uplatňoval nárok z dopravnej nehody sám voči sebe v čase, keď bol obvinený, a ani to, aby začala plynúť premlčacia doba skôr než sa dozvedel, kto za ňu zodpovedá. Z obsahu priestupkového spisu podľa jej názoru bolo zrejmé, že orgán činný v trestnom konaní, ani správny orgán so žalobcom nekonali ako s poškodeným, a nebol upovedomený o vznesení obvinenia konkrétnej osobe, nebol upovedomený o uznaní žalovanej v 1. rade za vinnú zo spáchania priestupku. Žalobca sa nedozvedel ani to, či žalovaná v 2. rade vyvodila voči žalovanej v 1. rade akýkoľvek následok za porušenie povinností poisteného, lebo žalovaná v 2. rade tvrdí, že žalovaná v 1. rade nenahlásila, že bola uznaná vinnou zo spáchania priestupku. Po vyslovení súdu prvej inštancie v rámci predbežného vyhodnotenia a posúdenia vznesenej námietky premlčania zo strany žalovanej v 2. rade, ktorú vyhodnotil za nedôvodnú, právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že žalovaná v 1. rade sama spôsobila stav, ktorý žalovaná v 2. rade namieta. Poukázala na to, že žalovaná v 1. rade doteraz neplnila voči žalobcovi a ani počas celého konania týkajúceho sa dopravnej nehody sa mu neospravedlnila. Vyčíslenie škody žalobcom považovala právna zástupkyňa za preukázané a nesporné, lebo žalovaní nepopreli pravosť alebo správnosť ohodnotenia škody na zdraví žalobcu. Právna zástupkyňa uviedla, že vzhľadom na skutočnosť, že ide o poistný vzťah, mala za to, že tento vzťah sa vyznačuje aj určitým stupňom podobnosti k spotrebiteľským právnym vzťahom. Čo sa týka lekárskeho posudku, tento považovala za správne vystavený, nakoľko za jeho správnosť zodpovedá lekár. Nesúhlasila s tvrdením žalovanej v 2. rade, že žalobca si prvýkrát uplatnil nárok na poistné plnenie až 25.04.2019, lebo v „Potvrdení žalovanej v 2. rade o prevzatí dokladov z 11.07.2016“, ktoré musia byť obsahom poistného spisu, ktorý má žalovaná v 2. rade k dispozícii je vylúčené, aby o tejto písomnosti nevedela. Okrem toho žalovaná v 2. rade na rozdiel od žalobcu mala vedomosť o uznaní žalovanej v 1. rade za vinnú, keďže dostala rozhodnutie priestupkového orgánu skôr ako žalobca. V závere navrhla žalobe vyhovieť v plnom rozsahu voči obom žalovaným, voči žalovanej v 1. rade z dôvodu, že žalovaný nárok žiadnym spôsobom nespochybnila, nevzniesla žiadne námietky a bola uznaná vinnou z dopravnej nehody ako vodička motorového vozidla a voči žalovanej v 2. rade z dôvodu, že jej námietku týkajúcu sa premlčania považovala za vyvrátenú a zodpovedá za škodu ako poisťovateľ podľa zák. č. 381/2001 Z. z., pričom túto skutočnosť žalovaná v 2. rade nespochybnila.
7. Vykonaným dokazovaním a to najmä predloženými listinnými dôkazmi stranami sporu bolo súdu bezpochyby preukázané z prepúšťacej správy FNsP Nové Zámky, oddelenie úrazovej chirurgie, že žalobca bol dňa 16.06.2016 hospitalizovaný na traumatológii do 18.06.2016, keď dňa 16.06.2016 bol zrazený osobným autom pri bicyklovaní. Utrpel zranenia a to, udretie hlavy v záhlaví, v driekovo krížovej oblasti a kolena s tým, že bezvedomie popieral, nezvracal, z úst, nosa a ucha nekrvácal. Udával pretrvávajúce bolesti hlavy a krku zozadu a bolesti krížov. Bol hospitalizovaný z dôvodu pozorovania, či nedôjde aj k iným poškodeniam zdravia.
- z lekárskej správy nervového oddelenia NsP Nové Zámky súd zistil, že dňa 16.06.2016 bol žalobca vyšetrený neurológom a bol pri vedomí, mal správnu orientáciu a záver lekára bol, že sa jedná o stav po úraze hlavy a C-Th-LS chrbtice. Obdobné správy s liečením preukazujú aj žalobcom predložené správy od neurológa MUDr. Igora Poláka zo dňa 21.10.2016, 21. a 22.09.2017,
- z výzvy na doloženie dokladov k škodovej udalosti zo dňa 29.04.2019 súd zistil, že žalovaná v 2. rade žiadala od žalobcu z dôvodu urýchlenia likvidácie jeho škodovej udalosti zaslanie dokladov, a to konečnej
policajnej správy, prípadne rozsudku súdu s vyznačenou právoplatnosťou, kópiu kompletnej zdravotnej dokumentácie, ktorá súvisí s poistnou udalosťou, vynaložené náklady, ktoré mal žalobca preukázať doložením nákupných a cestovných dokladov, kópiu technického preukazu motorového vozidla, čestné prehlásenie od držiteľa motorového vozidla, že dal súhlas na využitie motorového vozidla pre tieto účely,
- z písomného vysvetlenia k uplatnenému nároku zo dňa 27.03.2017 žalovaná v 2. rade oznámila žalobcovi, že podľa § 11 odsek 5 písm. b) zák. č. 381/2001 Z. z. o PZP, že nemôže poskytnúť poistné plnenie z uvedenej poistnej udalosti, lebo nebol preukázaný nárok, alebo rozsah poistného plnenia na náhradu škody podľa § 15 odsek 1 zák. č. 381/2001 Z. z. a k likvidácii poistnej udalosti je potrebné doložiť ešte písomné uplatnenie nároku na náhradu škody, správu polície o dopravnej nehode, doklad o nadobudnutí majetku, faktúru za opravu rozpísanú na materiál a prácu,
- z potvrdenia o zrealizovaní transakcie súd zistil, že žalobcovi bola žalovanou v 2. rade uhradená suma titulom poistného plnenia vo výške 42,10 eur,
- zo správy ORPZ Nové Zámky ODI zo dňa 06.05.2019 súd zistil, že žalovanej v 2. rade oznámil, kto zapríčinil dopravnú nehodu - žalovaná v 1. rade, a akým spôsobom, a že pri dopravnej nehode došlo k zraneniu cyklistu - žalobcu, ktorý podľa znaleckého posudku utrpel zranenia do 7 dní. Okrem toho Okresný dopravný inšpektorát oznámil poisťovni, že žalovaná v 1. rade bola uznaná vinnou zo spáchania priestupku podľa § 22 odsek 1 písm. g) zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, v znení neskorších predpisov, rozkazom o uložení sankcie za priestupok, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 06.09.2018. Obdobná správa bola zaslaná ORPZ v Nových Zámkoch ODI žalobcovi dňa 26.02.2020,
- z Relácie dopravnej polície o priebehu dopravnej nehody súd zistil, že dňa 16.06.2016 o 11.30 hod. došlo k dopravnej nehode podľa § 64 odsek 1 zák. č. 8/2009 Z. z. s tým, že bol vykonaný podrobný opis vzniku dopravnej nehody,
- zo škodovej udalosti zo dňa 11.07.2016 súd zistil, že aké listinné dôkazy predložil žalobca žalovanej v 2. rade v súvislosti s poistnou udalosťou,
- z oznámenia škodovej udalosti poškodeným súd zistil, že žalobca predložil toto oznámenie žalovanej v 2. rade dňa 25.04.2019 s podrobným popisom dátumu a miesta dopravnej nehody vozidlom, ktorým bola spôsobená škoda, šetrením nehody poškodeným a vzniknutou škodou,
- kópiou prvej strany lekárskeho posudku o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia súd zistil, že žalobca mal ohodnotené bolestné počtom bodov 215 so začiatkom liečenia 16.06.2016, ukončením liečenia 02.11.2016 s diagnózou otras mozgu ťažkého stupňa podľa položky z prílohy č. 1, 223 počtom bodov 140, s diagnózou podvrtnutia krčnej a driekovej chrbtice podľa položky z prílohy č. 1, 104 dvakrát s počtom bodov 2x25, so zvýšením podľa § 9 odsek 5 a 6 zák. č. 437/2004 Z. z. 12,5 bodu dvakrát, teda spolu 2 x po 37,5 bodov,
- zo zápisu z obhliadky škodovej udalosti súd zistil, že žalobca ho predložil žalovanej v 2. rade, na základe ktorého uviedol, že mu vznikla škoda na bicykli,
- z oznámenia o riešení škodovej udalosti zo dňa 14.05.2019 súd zistil, že žalovaná v 2. rade oznámila žalobcovi, že ním uplatnený nárok na náhradu škody zo dňa 16.06.2016 je podľa ust. § 106 OZ ku dňu 14.05.2019 premlčaný z dôvodu, že podľa popisu vzniku škody bolo zrejmé, kto za škodu zodpovedá už v čase vzniku dopravnej nehody, a že z tohto dôvodu mu poisťovňa ním uplatnenú náhradu škody neposkytne,
- z priestupkového spisu ORPZ Nové Zámky ODI Nové Zámky č. ČVS: ORPZ-NZ-ODI2-P-661/2018 súd zistil, že spočiatku sa viedlo trestné konanie voči žalobcovi a neskôr po podaní opravného prostriedku voči rozhodnutiu, ktorým bol uznaný vinným žalobca, sa viedlo priestupkové konanie voči žalovanej v 1. rade, ktorá bol uznaná vinnou zo spáchania priestupku Rozkazom ORPZ ODI v Nových Zámkoch č. Č:ORPZ-NZ-ODI2-P-661/2018 dňa 14.08.2018, ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 06.09.2018 a podľa ktorého žalovaná v 1. rade bola uznaná vinnou zo spáchania priestupku podľa § 22 odsek 1 písm. g) zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a bola jej uložená sankcia - pokuta vo výške 150,- eur. tým že dňa 16.06.2016 v čase o 11.25 hod v meste Nové Zámky na ulici Bezručova ako účastníčka cestnej premávky porušila ust. § 20 odsek 1 zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pretože dňa 16.06.2016 v meste Nové Zámky, na ulici Bezručova zapríčinila dopravnú nehodu a to tak, že ako vodička pri vychádzaní z vedľajšej cesty a zároveň odbočovaní doľava nedala prednosť v jazde cyklistovi jazdiacemu po vozovke. Pri dopravnej nehode alkohol zistený nebol. Pri dopravnej nehode došlo k zraneniu cyklistu Jozefa Kaniu nar. 17.03.1941, ktorý podľa znaleckého posudku utrpel zranenia do 7 dní. V predmetnom spise sa nachádza aj originál lekárskeho posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia, ktorý bol vydaný dňa 02.11.2016 všeobecným lekárom Prof. MUDr. Ján Gajdošík, PhD., a ktorý sa stotožňuje s kópiou, ktorá sa nachádza v predmetnom spise,
- zo zápisnice o výsluchu svedka - poškodeného- žalobcu zo dňa 31.08.2017, ktorý sa nachádza v priestupkovom spise je jednoznačne preukázané, že žalobca do vyšetrovacieho spisu predložil lekársky posudok o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia, kde boli jeho zranenia ohodnotené na 215 bodov, čo predstavuje čiastku 3.796,90 eur a kde aj uviedol, že si uplatňuje náhradu za bicykel a za zdravotnú ujmu, ktorú utrpel pri dopravnej nehode, lebo sa liečil v nemocnici tri dni a dva týždne doma. Dňa 31.08.2017 bola vypočutá v priestupkovom konaní aj žalovaná v 1. rade ako svedkyňa, ktorá uznala, že došlo dňa 16.06.2016 dopoludnia k dopravnej nehode, ktorú podrobne opísala a uviedla, že podľa jej názoru príčinou dopravnej nehody bolo to, že cyklista pri odbočovaní vľavo vošiel do jej jazdného pruhu, a keby cyklista nezrezal zákrutu a pohyboval sa vo svojom jazdnom pruhu, žalovaná v 1. rade mohla vyjsť hore na cestu a smer dole do záhrad. Na záver uviedla, že z dôvodu, že na vozidle nebolo žiadne poškodenie dopravnú nehodu nenahlásila do poisťovne,
- zo znaleckého posudku č. 127/2017, ktorý je súčasťou priestupkového spisu zo dňa 14.10.2017 znalca MUDr. Šimona Kónyu, PhD. je presne uvedené aké zranenia utrpel poškodený žalobca, ako aj doba liečenia a práceneschopnosti, ktorá trvala do 7 dní.
8. Podľa ust. § 420 odsek 1, 3 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. ods. 3, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
9. Podľa ust. § 427 odsek 1, 2 OZ, fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. odsek 2, rovnako zodpovedá aj iný prevádzkovateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.
10. Podľa ust. § 444 OZ, pri škode na zdraví sa jednorázovo odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie spoločenského uplatnenia.
11. Podľa ust. § 438 odsek 2 OZ, v odôvodnených prípadoch môže súd rozhodnúť, že tí, ktorí škodu spôsobili, zodpovedajú za ňu podľa svojej účasti na spôsobení škody.
12. Podľa ustanovenia § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101-110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
13. Podľa ust. § 106 odsek 1, 2 OZ, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom kto za ňu zodpovedá. odsek 2, najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla, to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.
14. Podľa ust. § 15 odsek 1, 2 zák. č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len PZP), náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať. odsek 2, na premlčanie nároku na náhradu škody proti poisťovateľovi platí rovnaká úprava ako na premlčanie nároku proti osobe, ktorá škodu spôsobila.
15. Podľa ustanovenia § 3 odsek 1, 2 zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov, náhrada za bolesť sa poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná zistenému poškodeniu na zdraví, priebehu liečenia alebo odstraňovaniu jeho následkov. odsek 2, náhrada za bolesť sa poskytuje na základe lekárskeho posudku (§ 7 a 8). Sadzby bodového hodnotenia za bolesť sú ustanovené v prílohe č. 1 v I. a III. časti.
16. Podľa ustanovenia § 5 odsek 1 zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov, pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku (§ 7 a 8).
17. Podľa Opatrenia Ministerstva zdravotníctva SR č. 17/2016 zo dňa 18. mája 2016 o ustanovení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na rok 2016, ustanovuje toto opatrenie výšku náhrady za bolesť a výšku náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na rok 2016 za jeden bod na 17,66 eura. Opatrenie nadobúda účinnosť 31.5.2016.
18. Na základe takto zisteného skutkového stavu veci, súd dospel k nasledovnému právnemu názoru a záveru veci: Súd prvej inštancie sa v prvom rade vysporiadal so vznesenou námietkou premlčania žalovanou v 2. rade, ktorú ju vzniesla vo svojom prvom písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 07.07.2020, keď namietala nárok uplatnený žalobcom v celom rozsahu, lebo ho považovala za premlčaný, podľa ustanovenia § 15 ods. 2 zákona č. 381/2001 Zb. o PZP v platnom znení a ust. § 106 odsek 1 OZ. Poukázala na to, že z lekárskeho posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia bolo liečenie žalobcu ukončené dňa 02.11.2016. Nesúhlasila žalovaná v 2. rade s tvrdením, že žalobca sa dozvedel kto za škodu zodpovedá dňa 26.02.2020, nakoľko z Relácie dopravnej polície zo dňa 16.06.2016, kedy došlo k dopravnej nehode jednoznačne z nej vyplýva opis priebehu dopravnej nehody, jednak aj to, kto ju spôsobil a tiež aj skutočnosť, že vozidlo žalovanej v 1. rade bolo povinne zmluvne poistené u žalovanej v 2. rade. Okrem toho uviedla, že žalovaná ako poisťovňa oznámila žalobcovi listom zo dňa 14.05.2019, že nárok, ktorý si uplatnil u žalovanej v 2. rade dňa 25.04.2019 je premlčaný. Okrem toho vznesenú námietku premlčania žalovaná v 2. rade nepokladala za konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, na ktoré poukázal žalobca v žalobe. 18.1 Súd na pojednávaní konanom dňa 19.10.2020 vzhľadom na žiadosť právnej zástupkyne žalobcu, aby sa vyjadril súd v úvode k vznesenej námietke premlčania, či nárok žalobcu považuje za premlčaný alebo nie a riešil to ako predbežnú otázku v rámci konania, súd prerušil pojednávanie a následne pokračoval v pojednávaní a v rámci predbežného vyhodnotenia a posúdenia vznesenej námietky premlčania zo strany žalovanej v 2. rade túto vyhodnotil spočiatku ako nedôvodnú a pokračoval v konaní a prejednaní veci s tým, že svoj záver zdôvodnil tým, že nárok považoval za premlčaný s poukazom na rozpor dobrých mravov podľa ust. § 3 OZ, keď nemožno od žalobcu vyžadovať, aby uplatňoval nárok z dopravnej nehody voči sebe sám v čase keď bol obvinený, a ani aby začala plynúť premlčacia doba skôr, než sa dozvedel, kto za škodu zodpovedá. Z obsahu priestupkového spisu vyplýva, že ako orgán činný v trestnom konaní, ako ani správny orgán so žalobcom nekonali ako s poškodeným, lebo nebol upovedomený o vznesení obvinenia konkrétnej osobe, a nebol upovedomený ani o uznaní žalovanej v 1. rade za vinnú zo spáchania priestupku. Najprv bol z dopravnej nehody uznaný vinným samotný žalobca, a až v priebehu odvolacieho konania vyšli najavo iné skutočnosti, na základe ktorých bola uznaná vinnou žalovaná v 1. rade na základe právoplatného rozkazu o uložení sankcie za priestupok Okresného riaditeľstva PZ, Okresného dopravného inšpektorátu Nové Zámky, dňa 14.08.2018, ktorý rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 06.09.2018. Na základe tohto rozkazu bola žalovaná v 1. rade uznaná vinnou zo spáchania priestupku podľa § 22 odsek 1 písm. g) zák. SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Za tento priestupok jej bola uložená sankcia, a to peňažná pokuta vo výške 150,- eur. Okrem toho si žalobca uplatnil nárok na náhradu škody titulom bolestného pri jeho prvom výsluchu dňa 31.08.2017 pred orgánom činným v trestnom konaní, na základe čoho si uplatnil svoj nárok voči žalovanej v 1. rade riadne a včas, a tento aj zdokladoval. 18.2 Po tomto predbežnom vyhodnotení vznesenej námietky premlčania súd vo veci nerozhodol, odročil pojednávanie na ďalší termín z dôvodu, aby obe žalované boli oboznámené s výsledkom pojednávania konaného dňa 19.10.2020, keď im súd zaslal zápisnicu a zároveň vytýčil ďalší termín pojednávania, na ktorý sa opätovne vyjadrila v oveľa podrobnejšej forme právna zástupkyňa žalovanej v 2. rade, kde už inými právnymi argumentmi a rozhodnutiami súdov podrobne zdôvodnila vznesenú námietku premlčania, s ktorou sa súd prvej inštancie v plnom rozsahu stotožnil aj napriek svojmu predchádzajúcemu predbežnému posúdeniu ohľadom vznesenej námietky premlčania, keď dospel k záveru, že nárok žalobcu voči žalovanej v 2. rade je potrebné zamietnuť pre dôvodnosť námietky premlčania, avšak voči žalovanej v 1. rade nie, a k takémuto právnemu záveru dospel súd z nasledovných dôvodov:
V danom prípade je potrebné rozlišovať inú lehotu na plynutie premlčacej lehoty u žalovanej v 1. rade ako u žalovanej v 2. rade. Na oba subjekty nie je možné aplikovať všeobecnú trojročnú premlčaciu lehotu, ako ani jej spočívanie počas trestného resp. priestupkového konania. Zodpovednosť žalovanej v 2. rade bola krytá povinným zmluvným poistením podľa zák. č. 381/2001 Zb. o PZP. O povinnom zmluvnom poistení platí zásada, že poškodený môže náhradu škody spôsobenú prevádzkou motorového vozidla požadovať buď od poisteného škodcu, alebo od poisťovateľa (priamy nárok). Poškodený má síce právo na plnenie tak proti škodcovi, ako aj proti jeho poisťovateľovi, avšak plnenie môže dostať iba raz. Ide teda o situáciu, keď jeden subjekt má nárok na to isté plnenie proti dvom subjektom, pričom proti každému z nich z iného právneho dôvodu, proti škodcovi ide o nárok z titulu náhrady škody, proti jeho poisťovateľovi ide o osobitné právo na plnenie založené všeobecne záväzným právnym predpisom (§ 15 zákona o povinnom zmluvnom poistení). Postavenie škodcu a jeho poisťovateľa voči poškodenému je v takom prípade obdobné k postaveniu dlžníka a ručiteľa voči veriteľovi, t.j., že ide o dva záväzky zaplatiť veriteľovi ten istý dlh, pričom veriteľ nemôže dostať to isté plnenie dvakrát, od dlžníka aj od ručiteľa. Ich vzájomný vzťah je taký, že v tom rozsahu, v akom splnil veriteľovi (poškodenému) jeden z nich, zaniká dlh a tým aj povinnosť druhého. Vzhľadom na to, že zdrojom záväzku škodcu na náhradu škody, je zodpovednosť za škodu (§ 427, resp. § 420 OZ) a zdrojom záväzku poisťovateľa plniť z povinného zmluvného poistenia je poistná zmluva, nemôže súd škodcu a jeho poisťovateľa zaviazať na solidárne (spoločné a nerozdielne) splnenie záväzku podľa § 5111 odsek 1 OZ. V danom prípade ide o prípad nepravej solidarity, keď poisťovňa a škodca zodpovedajú na základe rôznych právnych titulov. Ust. § 438 odsek 1 OZ stanovuje solidaritu ako zásadu iba pre nároky na náhradu škody a nevzťahuje sa na nároky na poistné plnenie, pre ktoré neustanovuje solidaritu ani iný právny predpis. Pasívna solidarita v danej veci tak nie je možná, lebo vo vzťahu žalobcu ku škodcovi a žalovanej poisťovni ide o dva rozdielne nároky. Zatiaľ čo je nárok žalobcu voči škodcovi nárokom na náhradu škody, je nárok žalobcu na výplatu poistného plnenia uplatnený voči žalovanému ako poisťovateľovi originálnym nárokom na plnenie založeným osobitným právnym predpisom. Ak je škodca a poisťovateľ žalovaný v jednom konaní, majú postavenie samostatných spoločníkov, nevzniká medzi nimi pasívna solidarita a jedným súdnym rozhodnutím môže byť každý z nich zaviazaný na plnenie celého dlhu resp. záväzku, avšak vo výroku rozhodnutia musí byť vymedzený ich vzájomný vzťah, t.j., že plnením jedného z nich zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého. Vzhľadom na postavenie žalovanej v 2. rade ako poisťovateľa, a teda poisťovne je potrebné otázku premlčania posudzovať podľa ust. § 15 odsek 1, 2 zák. č. 381/2001 Zb. o PZP s tým, že právna úprava premlčania nároku na náhradu škody voči poisťovateľovi je upravená rovnakým spôsobom ako právna úprava premlčania proti osobe, ktorá škodu spôsobila a v tejto súvislosti zákon priamo poukazuje na ust. § 106 OZ. S poukazom na právoplatné rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 13Co/271/2012 zo dňa 04.12.2012 vyplýva, že na premlčanie nároku potom plynie rovnako samostatná premlčacia doba proti poisťovateľovi, samostatná premlčacia doba proti osobe, ktorá škodu spôsobila a samostatná premlčacia doba proti prevádzkovateľovi. Preto v danom prípade je potrebné posudzovať plynutie premlčacej doby resp. jej uplynutie voči žalovanej v 2. rade samostatne, bez ohľadu na uplatnený nárok v rámci adhézneho konania voči osobe, ktorá škodu spôsobila. Začiatok behu subjektívnej premlčacej doby nie je závislý na tom, či a kedy si poškodený zabezpečí dostatok dôkazov, alebo kedy si vytvorí pre neho priaznivejšiu procesnú situáciu k tomu, aby skutkové okolnosti, o ktorých má vedomosť mohol v súdnom konaní preukázať. V danom prípade bolo preukázané a z priestupkového spisu jednoznačné, že v rámci adhézneho konania si žalobca uplatnil škodu len voči žalovanej v 1. rade (zápisnica z výsluchu svedka - poškodeného zo dňa 31.08.2017), avšak voči žalovanej v 2. rade si takúto náhradu škody neuplatnil. Z vyššie uvedeného je teda možné vyvodiť, že pre plynutie premlčacej doby voči žalovanej v 2. rade ako poisťovateľovi nedošlo a ani nemohlo dôjsť k jej spočívaniu tak, ako to má na mysli ust. § 112 OZ a tak ako to predniesla právny zástupkyňa žalobcu vo svojom prednese. Beh premlčacej doby voči poisťovateľovi plynie samostatne bez ohľadu na uplatnenie škody v rámci adhézneho konania a behu prípadných premlčacích dôb voči prevádzkovateľovi dopravného prostriedku, alebo jeho vodičovi. 18.3. Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť námietkou. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Premlčaním právo nezaniká, iba sa závažne oslabuje. Uplatnenie námietky premlčania spôsobuje zánik súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho súd premlčané právo nemôže priznať. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti. Ak uplynula zákonom ustanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej určeným spôsobom u príslušného orgánu svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe
oprávnenie vzniesť námietku premlčania a tak spôsobiť stav, že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať u súdu svojho práva. Dôvodné vznesenie námietky premlčania v občianskom súdnom konaní má totiž za následok, že súd nemôže oprávnenej osobe právo (nárok) priznať (§ 100 odsek 1 tretia veta OZ). Pritom zásada hospodárnosti konania musí viesť konajúci súd k tomu, aby prednostne posúdil v konaní vznesenú námietku premlčania, vzhľadom na to, že v prípade jej oprávnenosti takýto postup vedie k rýchlemu vydaniu rozhodnutia vo veci samej, bez potreby vykonávania ďalších dôkazov. Skutočnosť, že vo veci prebiehalo trestné konanie, ktoré sa viedlo len voči žalovanej v 1. rade, nemá vplyv na plynutie premlčacej doby voči žalovanej v 2. rade. Toto malo vplyv na spočívanie premlčacej lehoty výlučne voči škodcovi, teda žalovanej v 1. rade. Z listinných dôkazov, ktoré do spisu doložila žalovaná v 2. rade jednoznačne vyplýva, že žalobca si svoj nárok na poistné plnenie uplatnil u žalovanej v 2. rade prvýkrát až listom zo dňa 25.04.2019. Zo žiadnych iných listín, ktoré sú v spise doložené nevyplýva, že by si žalobca uplatnil svoj nárok u žalovanej v 2. rade skôr. Preto je možné sa stotožniť s právnou argumentáciou žalovanej v 2. rade, že nárok žalobcu voči poisťovateľovi, teda žalovanej v 2. rade je premlčaný, a túto skutočnosť žalovaná v 2. rade aj oznámila žalobcovi listom zo dňa 14.05.2019 s poukazom na ust. § 15 odsek 2 zákona o PZP, ktorý odkazuje v otázke premlčania na ust. § 106 odsek 1 OZ, a teda že „právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá“. Vzhľadom k tomu, že liečenie u žalobcu bolo ukončené dňa 02.11.2016, čo vyplýva z lekárskeho posudku o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia, ktorý sa v originály nachádza v pripojenom priestupkovo spise č. ORPZ-NZ-ODI2-P-661/2018 potom sa súd nemôže stotožniť s tvrdením žalobcu, že prvýkrát sa dozvedel, kto za škodu zodpovedá až dňa 26.02.2020 zo správy Okresného dopravného inšpektorátu Nové Zámky, kedy mu bolo oznámené, kedy sa žalovaná v 1. rade stala vinnou. Už zo samotnej Relácie dopravnej polície o priebehu dopravnej nehody zo dňa 16.06.2016 je zrejmé, že vozidlo žalovanej v 1. rade bolo povinne zmluvne poistené u žalovanej v 2. rade, ako aj samotný a podrobný opis priebehu dopravnej nehody. Z tohto dôvodu premlčanie voči žalovanej v 2. rade je potrebné posudzovať od dátumu ukončenia liečenia žalobcu, teda od 02.11.2016 s tým, že dvojročná premlčacia lehota voči žalovanej v 2. rade tak žalobcovi uplynula 03.11.2018, kedy si mohol uplatniť nárok voči žalovanej v 2. rade. Žalobca si však tento nárok u žalovanej v 2. rade uplatnil až dňa 25.04.2019, teda po lehote. 18.4 K vyhodnoteniu námietky premlčania voči žalovanej v 2. rade súd odkazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo 117/2014 zo dňa 17.03.2016, ktorý tiež poukázal v spojení s rozsudkom Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 13Co/1028/2013 zo dňa 17.12.2013, na to, že zo žiadneho ustanovenia zákona, ani logickým výkladom nemožno dôjsť k záveru, že uplatnením nároku na náhradu škody voči ktorémukoľvek subjektu plynie jednotná premlčacia lehota voči všetkým a riadi sa rovnakými pravidlami. Z dikcie zákonného ust. § 15 odsek 1, 2 zákona o PZP vyplýva, že poškodený je oprávnený uplatniť si svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať to znamená, že žalobca si pri výpovedi svedka pred orgánom činným v trestnom konaní dňa 31.08.2017 všeobecne uplatnil nárok na náhradu škody tým, že predložil lekársky posudok o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 02.11.2016, ale neuplatnil si tento nárok samostatne u žalovanej v 2. rade, preto tento úkon je možné kvalifikovať tak, že si ho uplatnil voči žalovanej v 1. rade, ktorá tiež v ten istý deň bola vypočutá k okolnostiam a vzniku dopravnej nehody. Podľa odseku 2 § 15 zákona o PZP na premlčanie nároku na náhradu škody proti poisťovateľovi platí rovnaká úprava ako na premlčanie nároku na náhradu škody proti osobe, ktorá škodu spôsobila teda ust. § 106 OZ, preto poškodený sa môže domáhať náhrady za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla priamo proti prevádzkovateľovi motorového vozidla (§427 OZ), pričom za prevádzkovateľa uhrádza škodu poisťovateľ podľa § 15 odsek 1 veta prvá zákona o PZP, voči vodičovi motorového vozidla podľa ust. § 420 OZ a proti poisťovateľovi, pričom v tomto prípade je povinný svoj nárok preukázať (§15 odsek 1 veta 2. zákona o PZP). Ide teda o tri rozdielne zodpovednostné subjekty, ktoré nesú zodpovednosť za vzniknutú škodu na základe rôznych ustanovení OZ, pričom v prípade poisťovateľa ide dokonca o iný zákon a preto lehota na uplatnenie nároku voči každému z týchto subjektov začína plynúť osobitne. Vzhľadom k tomu, že súd dospel k záveru, že žalovaná v 2. rade dôvodne vzniesla námietku premlčania súd nemôže oprávnenej osobe právo priznať v súlade s § 100 odsek 1 tretia veta OZ.
19. Vo vzťahu žalovanej v 1. rade ide o iné posúdenie nároku žalobcu, keďže v jej osobe sa jedná o vodiča motorového vozidla, a preto jej nárok vyplýva z ust. § 420 OZ, na ktorý sa vzťahuje a je potrebné aplikovať trojročnú premlčaciu lehotu a jej spočívanie počas priestupkového konania. Žalovaná v 1. rade však žiadnym spôsobom nárok uplatnený žalobcom nenamietala, k žalobe sa nevyjadrila, k vyjadreniu žalovanej v 2. rade sa ani v jednom prípade nevyjadrila, a ani na jedno pojednávanie sa nedostavila a
svoju neúčasť žiadnym spôsobom neospravedlnila. Žalovaná v 1. rade nevzniesla voči nároku žalobcu námietku premlčania. Z priestupkového spisu č. ORPZ-NZ-ODI2-P-661/2018 jednoznačne vyplýva, že bola uznaná vinnou z dopravnej nehody, ku ktorej došlo dňa 16.06.2016 v Nových Zámkoch, a to na základe Rozkazu o uložení sankcie za priestupok zo dňa 14.08.2018 a bola jej uložená sankcia, a to pokuta vo výške 150,- eur. Toto rozhodnutie ORPZ ODI Nové Zámky nadobudlo právoplatnosť dňa 06.09.2018. Z priestupkového spisu je aj zrejmá skutočnosť, že žalobca si uplatnil nárok na náhradu škody voči žalovanej v 1. rade v adhéznom konaní dňa 31.08.2017. Súd však nie je oprávnený voči žalovanej v 1. rade vyhodnocovať a zaoberať sa riešením otázky premlčania, lebo žalovaná v 1. rade ju nevzniesla a tak ako už súd vyššie uviedol, žiadnym spôsobom nárok žalobcu nespochybnila. Preto z vyššie uvedených dôvodov a vzhľadom na preukázanú náhradu škody zo strany žalobcu podľa § 420 OZ, keď boli splnené všetky predpoklady vzniku tejto povinnosti (zodpovednosti), a to protiprávny úkon, lebo žalovaná v 1. rade bola právoplatne uznaná vinnou v priestupkovom konaní na základe právoplatného rozkazu o uložení sankcie za priestupok zo dňa 14.08.2018, právoplatný dňa 06.09.2018, škoda ktorú žalobca preukázal a lekárskym posudkom o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 02.11.2016, podľa ktorého bolestné mal žalobca ohodnotené počtom bodov 215, čo vo finančnom vyčíslení pri hodnote bodu 17,66 eur platný v roku 2016 predstavovalo sumu 3.797,- eur a žalovaná v prvom rade tento posudok žiadnym spôsobom nenamietala, bola preukázaná príčinná súvislosť medzi právnym deliktom a škodou, pretože žalovaná v 1. rade právny delikt spáchala a bola uznaná vinnou a jej zavinením vznikla žalobcovi škoda na zdraví vo forme bolestného a poškodenia zdravia a takisto aj zavinenie s poukazom na priestupkový spis. Pokiaľ všetky atribúty a predpoklady vzniku tejto povinnosti boli v konaní preukázané a tieto neboli žiadnym spôsobom zo strany žalovanej namietané, súd o celom nároku žalobcu rozhodol tak, že zaviazal žalovanú v 1 .rade k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 3.797,- eur titulom náhrady za bolesť, do troch dní od právoplatnosti rozsudku, pretože voči nej tak, ako súd vyššie uviedol plynie samostatná premlčacia lehota, a ktorú žalovaná v 1. rade ani nevzniesla, naopak konanie voči žalovanej v 2. rade zamietol, lebo túto námietku premlčania vznesenú žalovanou v 2. rade vyhodnotil súd za dôvodnú, a preto rozhodol tak ako je uvedené vo výrokoch I. a II. rozsudku.
20. O trovách konania súd rozhodol výrokom III. podľa ust. § 255 C.S.P. a priznal ich žalobcovi v rozsahu 100 %, voči žalovanej v 1. rade, lebo voči nej bol žalobca úspešný v celom rozsahu, keď celý uplatnený nárok priznal žalobcovi, a čo sa týka výroku IV. súd priznal žalovanej v 2. rade podľa ust. § 255 C.S.P. nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, voči žalobcovi, lebo žalovaná v 2. rade bola úspešná v konaní, a preto jej prináleží 100% nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi a o výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením podľa ustanovenia § 262 odsek 2 C.S.P.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku (§38 odsek 2 ExP).