Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_2T-92-2020.pdf
PDF · 98.2 KB
Case nature
Area
Subarea
2T/92/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Lučenec samosudcom JUDr. Stanislavom Galovičom na hlavnom pojednávaní konanom dňa 3. decembra 2020 takto
rozhodol:
Obžalovaný A. K., nar. XX.XX.XXXX v B. republike - W., trvale bývajúci v A. republike, V., W. 3, t. č. vo väzbe v ÚVV a ÚVTOS Banská Bystrica,
s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e
od presne nezistenej doby približne od januára 2019 do presne nezisteného dňa mesiaca január 2020 v R. byte na M. a neskôr v byte na ulici V. V. XXXX/X v R. spôsoboval fyzické a psychické utrpenie svojej družke K. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K., V. A. XXX/XX tým, že ju obmedzoval v styku s jej rodičmi, kontroloval jej mobilný telefón a osobné veci, vyčítal jej každú maličkosť, s ktorou bol nespokojný, ako pozerania televízie, obliekanie, varenie jedál, fackal ju, kopal do tváre, nôh, hádzal do nej rôzne veci, okrem iného aj kuchynský nôž a hovoril jej, že to má za to, že si otvorila ústa, počas bitky jej vulgárne nadával a vykrikoval jej, že sa raz pozabíjajú, pričom ju prestal biť až vtedy, keď začala plakať a hovoril jej, že z krajiny, odkiaľ pochádza, je to normálne a žena má držať ústa a počúvať svojho muža, čím takéto jeho správanie jej spôsobuje strach, stres a ohrozuje jej fyzické a psychické zdravie,
t e d a
blízkej osobe spôsobil fyzické utrpenie a psychické utrpenie bitím, kopaním, údermi, spôsobením rán, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, neustálym sledovaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu a stresu, násilnou izoláciou, citovým vydieraním a iným správaním, ktoré ohrozilo jej fyzické alebo psychické zdravie alebo obmedzilo jej bezpečnosť a uvedený čin spáchal závažnejším spôsobom konania, t. j. po dlhší čas,
t ý m s p á c h a l a
zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Tr. zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. b) Tr. zákona.
Za to sa
o d s u d z u j e
podľa § 208 ods. 3 Tr. zákona s použitím § 36 písm. j), § 38 ods. 2, 3, 8, § 39 ods. 1 Tr. zákona na trest odňatia slobody v trvaní 3 (tri) roky nepodmienečne. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona súd obžalovaného pre výkon trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
odôvodnenie:
Okresná prokuratúra v Lučenci podala obžalobu na A. K. pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Tr. zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. b) Tr. zákona. Súd na hlavnom pojednávaní vypočul obžalovaného, ktorý p uviedol, že zo žalovaného trestného činu sa necíti byť vinný. Potvrdil, že medzi ním a jeho družkou boli určité nezhody, no jednalo sa o bežné nezhody medzi partnermi. V lete 2018 sa zoznámil so svojou družkou, s ktorou začal chodiť. Od 01.11.2018 žili v spoločnej domácnosti. Prvý polrok boli spolu zriedka, lebo chodil na týždňovky. Nezhody začali od augusta 2019 a to preto, že sa družka začala správať čudne, mala výbuchy hnevu a kolísavé nálady. Myslí si, že to súviselo s jej psychickými problémami. On ju nikdy nepodozrieval z nevery. Kľúče od bytu a od auta pred ňou neskrýval, v byte ju nezamkýnal. Všade mohla chodiť slobodne. Nekázal jej, ako sa má obliekať, ani jej nezakazoval stretávať sa s určitými ľuďmi. Keď sa vrátili v decembri 2019 z výletu v Budapešti, tak pri vystupovaní z auta spadla, on ju neudrel. Tiež poprel, že by svoju družku fackoval, alebo kopal do tváre. Koncom decembra 2019 mu družka oznámila, že je tehotná a podľa neho sa zmenila psychicky aj z dôvodu tehotenstva. Svedkyňa K. V. vypovedala, že s obžalovaným začali bývať spolu v Lučenci od novembra 2018. Jej rodičia boli proti ich vzťahu. Od decembra 2018 sa začal voči nej správať násilnícky, kedy ju začal chytať za krk a vravieť, že má byť ticho. Začal ju podozrievať z toho, že má milencov. Od začiatku jej kontroloval mobil. Zdôrazňoval jej, že žena má poslúchať muža. Keď ju chytil pod krk, tak jej vždy aj vulgárne nadával a ponižoval ju za jej postavu. Neskôr sa to ešte zhoršovalo. Prvýkrát ju zbil v máji 2019, kedy ju bil päsťami do brucha, do nôh, potom na nej sedel, držal jej ruky. Po tejto bitke lekárske ošetrenie nevyhľadala. Od tej doby ju zvykol zbiť asi dvakrát do mesiaca. Občas jej aj povyhadzoval veci zo skríň. Tiež ju občas zamkol do izby, kde väčšinou ju držal od večera do rána. Po výlete v Budapešti jej vyčítal, že flirtovala s jeho kolegami. Následne jej rozbil mobil a viackrát ju udrel a to v byte, kde si na ňu sadol a bil ju. Potom sa postavil a kopal ju do nôh. Raz sa stalo, že keď ležala v obývačke, tak šiel do kuchyne pre nôž a tento hodil smerom k nej a to malou intenzitou, pričom ho hádzal oblúčikom zospodu so slovami: „Teraz sa môžeme navzájom pozabíjať:“ Ona ho následne zobrala a vrátila mu ho. Ďalej uviedla, že obžalovaný jej bránil v tom, aby chodila k rodičom, kam chodila potajomky. S otcom však bola v kontakte asi dva- alebo trikrát do týždňa, lebo chodil za ňou na Obecný úrad, kde pracovala. Tiež chodila za rodičmi vtedy, keď obžalovaný nebol doma, alebo bol na tréningu. Čo sa týka televízora, tak každý večer obžalovaný televízor vypol medzi 22.00- -23.00 h so slovami, že sa potrebuje vyspať do práce s tým, že pri televízore on zaspať nevie. Od obžalovaného odišla niekedy v septembri 2019 a to na jednu noc, tiež po bitke. Vrátila sa k nemu na druhý deň, lebo jej sľúbil, že sa zmení a opakovať sa to už nebude. Svedok Z. Y. vypovedal, že obžalovaného pozná z práce. Pred Vianocami 2019 sa zmenil a začal byť vážny. Túto situáciu mu obžalovaný vysvetlil tak, že K. je tehotná, že on s ňou nechce žiť, že v jej rodine boli tlaky na to, aby sa odsťahovali bývať do K. k jej rodičom. On videl aj fotku poškodenej, kde bolo vidieť, že je zranená na ústach, čo mu obžalovaný vysvetlil tak, že sa pošmykla a spadla. On na obžalovanom nezbadal, že by bol násilnej povahy. Svedok C. K. vypovedal, že v máji 2019 prenajal byt poškodenej a po nejakom čase mu telefonovali susedia, že z tohto bytu počuť hluk a hovorili mu, keď tam prišiel, že sú tam asi aj bitky. Poškodená mu povedala vtedy, keď sa rozhodla ukončiť nájom, že obžalovaný ju bije.
Znalkyňa PhDr. V. S., PhD. vypovedala, že počas rozhovoru s poškodenou jej táto uviedla, že s obžalovaným si boli veľmi blízki, no neskôr ju začal obmedzovať a to v kontaktoch so známymi a rodinou. Zistila u nej, že vo vzťahu k obžalovanému má pocity strachu a ohrozenia. Po vyšetrení u poškodenej zistila destabilitu psychicky, neurotické prežívanie a subdepresívne ladenie. Všetku vinu poškodená prisudzovala svojmu partnerovi a svoj podiel viny v tomto vzťahu minimalizovala. Počas vyšetrenia nezistila, že by poškodená vedome klamala. V znaleckom posudku sa znalkyňa zaoberala aj znížením všeobecnej a špecifickej vierohodnosti poškodenej a zistila, že pre takéto zníženie svedčí jej tendencia k minimalizovaniu a selektovaniu anamnestických dát. Pri vyšetrení poškodenej mala vedomosť, že je v starostlivosti psychiatra a berie určité lieky. Svedkyňa P. B. vypovedala, že dňa 07.08.2019 vo večerných hodinách, keď vyšla na balkón, tak počula, ako žena z bytu pod nimi kričí: „Au, prestaň, bolí to!“ a počula aj nejaké plieskanie. Svedkyňa N. M. vypovedala, že poškodená je jej kamarátka, pričom niekedy v máji 2019 videla na K., že na stehne mala otlačok ruky. Poškodená bola vyplakaná, červená a zdôverila sa jej, že obžalovaný ju zbil. Tiež sa jej zdôverila s tým, že ju zvykne biť a hádže po nej rôzne veci. Raz jej poslala aj fotku, na ktorej bolo vidieť, že má poranenie na ústach, neskôr jej to vysvetlila tak, že a pošmykla a spadla a vtedy si poškodila aj telefón. Neskôr to znovu zmenila a povedala jej, že s obžalovaným sa pohádala a on ju udrel. O celej veci sa K. zdôverila až v januári 2020. O tom, že niečo v ich vzťahu nie je v poriadku zistila už v máji 2019, kedy videla u nej to zranenie na nohe. Svedok C. A. vypovedal, že k skutku sa vyjadriť nevie. S obžalovaným sa pozná od konca roku 2019 a jemu sa javil ako slušný a pokorný človek. Svedok M. V. vypovedal, že obžalovaný s jeho dcérou začal najskôr bývať v R.. O všetkom sa dozvedel až v januári 2020. Potvrdil, že niekedy na jeseň 2019 prišla k nim dcéra na jednu noc, z čoho bolo zrejmé, že v ich vzťahu sú problémy. Niekedy okolo 11. až 13. januára 2020 sa mu dcéra zdôverila s celou situáciou, kedy mu popísala, čo všetko jej obžalovaný robil. Svedkyňa Q. V. vypovedala, že dcéra bola zo začiatku z predmetného vzťahu nadšená. Všimla si, že to medzi nimi iskrí. Že medzi nimi niečo nie je v poriadku zistila v jeseni 2019, keď dcéra od obžalovaného odišla, no po veľmi krátkej dobe sa k nemu vrátila. Po výlete v Budapešti na dcére videla, že má poranené ústa, čo jej vysvetlila tak, že sa pošmykla a spadla. V januári 2020 sa jej dcéra zdôverila s tým, že obžalovaný ju psychicky týra a preto od neho odišla. Tiež im povedala, že ju mal biť. Vtedy sa priznala, že po výlete v Budapešti jej zranenie spôsobil obžalovaný. Svedok Q. M. vypovedal, že pozná obžalovaného, aj poškodenú. Obžalovaného pozná ako nekonfliktného človeka a nespozoroval na ňom prvky agresivity. Na ich vzájomnom vzťahu nezbadal nič neobvyklé. Svedok W. V. tiež potvrdil, že u obžalovaného nezistil žiadne známky agresivity. Na návšteve bol u nich asi trikrát a bola tam vždy prítomná aj poškodená. Nikdy si nevšimol, že by na ich vzťahu nebolo niečo v poriadku. Znalec MUDr. V. D. vypovedal, že trvá na svojom znaleckom posudku, ako aj na záveroch, ku ktorým došiel. U obžalovaného nezistil žiadnu duševnú poruchu. Uviedol, že obžalovaný pochádza z inej krajiny a to zo B., kde prevládajú určité prvky dominancie vo vzťahu muža voči žene. Táto skutočnosť na jeho správanie mala vplyv. Tiež potvrdil, že trvá na svojom znaleckom posudku aj čo sa týka poškodenej v tom smere, že u nej zistil duševnú poruchu a to zmiešanú úzkostne depresívnu poruchu, pre ktorú je liečená od roku 2010, no táto porucha nemá významný vplyv na jej schopnosti správne vnímať, zapamätať si, hodnotiť prežité udalosti a reprodukovať ich s odstupom času. Nezistil u nej takú duševnú poruchu, ktorá by viedla k skresľovaniu jej výpovedí a nezaznamenal u nej ani chorobné sklony ku konfabuláciám. Svedok W. K. vypovedal, že on pozná aj obžalovaného, aj poškodenú, pričom pri samotnom skutku nikdy prítomný nebol. O všetkom sa dozvedel až od poškodenej a to po tom, čo bol obžalovaný zadržaný. Znalec Ing. W. W. vypovedal, že na požiadanie obhajcu obžalovaného vypracoval odborné vyjadrenie. Bol mu predložený mobilný telefón, v ktorom bola aj SIM karta, pričom vykonal skúmanie úplnej zálohy mobilného telefónu a zadal ako podreťaz identifikovať v telefóne čísla kontaktov podľa zadania BEBA a BEBA služební. Z mobilného telefónu vygeneroval obsah SMS správ, ktoré uložil a CD nosič a odovzdal obhajcovi, ktorý potom zabezpečil vytlačenie týchto správ. Súd ďalej prečítal zápisnicu o výsluchu svedka V. R. z prípravného konania, kde vypovedal, že obžalovaný s poškodenou sa nevedeli v činžiaku správať. Po žúre u nich z balkóna išli aj zvratky. Počul
aj neidentifikovateľné búchanie o pol dvanástej a o jednej v noci. Búchanie znelo, ako keby spadlo na zem vrece zemiakov. Buchoty z ich bytu bolo počuť hlavne v piatok a sobotu. Tiež počul aj hádku medzi mužom a ženou. Vrchol nastal v decembri 2019, kedy sa už sťažovali aj majiteľovi bytu. Súd sa ďalej oboznámil s lekárskymi správami, pripojenými fotografiami, posudkami na obžalovaného, výpisom z Evidencie priestupkov, odpisom registra trestov, dohodou o pracovnej činnosti, výpisom z VÚB a.s., pracovným posudkom, fotokópiou SMS, písomným prepisom SMS komunikácie medzi obžalovaným a poškodenou, ktorá bola vytlačená z CD nosiča znalca Ing. W. W. a ktorá tvorí prílohu tohto spisu. Po takto vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že výpoveď obžalovaného je nevierohodná a jej účelom je vyhnúť sa trestnému postihu za svoje protiprávne konanie. Z trestnej činnosti ho jednoznačne usvedčila svedkyňa K. V., ktorá tak v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní popísala, ako sa skutok stal a jej výpoveď sa súdu javila hodnoverná. Jej výpoveď nepriamo potvrdzujú aj svedkovia, ktorým sa poškodená neskôr zdôverila a to jednak svedkovia Ing. M. V., Q. V., W. K. a N. M.. Výpoveď poškodenej nepriamo potvrdzujú tiež svedkovia, ktorí bývali v ich susedstve a to P. B., ako aj prečítaná výpoveď svedka V. R.. Obžalovaného z trestnej činnosti usvedčovala aj svedkyňa N. M., ktorá si na nohe poškodenej všimla odtlačok ruky a následne sa jej poškodená zdôverila s tým, že obžalovaný ju zbil. Svedok C. K. tiež potvrdil, že susedia, ktorí bývali pri byte, kde sa mal stať skutok, sa mu sťažovali, že v byte sú asi aj bitky. Hodnovernosť výpovede poškodenej posilňujú aj výpovede znalcov, ktorí uviedli, že u poškodenej nezistili sklony ku konfabuláciám. Tú skutočnosť, že poškodená sa od začiatku nezdôverovala rodičom, si súd vysvetlil tak, že rodičia boli od začiatku proti ich vzťahu a poškodená sa preto hanbila na obžalovaného sťažovať. O celej záležitosti sa poškodená rozhodla zdôveriť až po tom, keď celá situácia bola už pre ňu neznesiteľná a rozhodla sa ukončiť vzťah s obžalovaným. Obhajca obžalovaného súdu ako dôkaz predložil písomný prepis SMS komunikácie medzi obžalovaným a poškodenou. Tento dôkaz prokurátorka navrhovala neprijať. Súd tento dôkaz prijal v zmysle § 119 ods. 3 Tr. poriadku, kde je uvedené, že dôkazy môžu obstarávať aj strany na vlastné náklady. V zmysle § 119 ods. 2 Tr. zákona za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť na náležité objasnenie veci a čo sa získalo z dôkazných prostriedkov podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona. Z tejto SMS komunikácie súd okrem iného zistil, že na strane 238 písomného prepisu SMS komunikácie tvoriaceho prílohu trestného spisu, poškodená obžalovanému vytýkala, že ju bíjaval. Svedkovia A., M. a V. neboli svedkami trestnej činnosti. Títo sa vyjadrovali len k osobe obžalovaného, ktorého všetci hodnotili ako dobrého človeka. Po takto vykonanom dokazovaní bolo nepochybne preukázané, že obžalovaný od presne nezistenej doby približne od januára 2019 do presne nezisteného dňa mesiaca január 2020 v R. byte na M. a neskôr v byte na ulici V. V. XXXX/X v R. spôsoboval fyzické a psychické utrpenie svojej družke K. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K., V. A. XXX/XX tým, že ju obmedzoval v styku s jej rodičmi, kontroloval jej mobilný telefón a osobné veci, vyčítal jej každú maličkosť, s ktorou bol nespokojný, ako pozerania televízie, obliekanie, varenie jedál, fackal ju, kopal do tváre, nôh, hádzal do nej rôzne veci, okrem iného aj kuchynský nôž a hovoril jej, že to má za to, že si otvorila ústa, počas bitky jej vulgárne nadával a vykrikoval jej, že sa raz pozabíjajú, pričom ju prestal biť až vtedy, keď začala plakať a hovoril jej, že z krajiny, odkiaľ pochádza, je to normálne a žena má držať ústa a počúvať svojho muža, čím takéto jeho správanie jej spôsobuje strach, stres a ohrozuje jej fyzické a psychické zdravie. Súd konanie obžalovaného právne kvalifikoval ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Tr. zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. b) Tr. zákona, lebo blízkej osobe spôsobil fyzické utrpenie a psychické utrpenie bitím, kopaním, údermi, spôsobením rán, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, neustálym sledovaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu a stresu, násilnou izoláciou, citovým vydieraním a iným správaním, ktoré ohrozilo jej fyzické alebo psychické zdravie alebo obmedzilo jej bezpečnosť a uvedený čin spáchal závažnejším spôsobom konania, t. j. po dlhší čas. Prokurátorka v záverečnej reči navrhla, aby súd konanie obžalovaného právne kvalifikoval aj ako závažnejší spôsob konania podľa § 138 písm. a) Tr. zákona - so zbraňou. Súd tomuto návrhu nevyhovel,
nakoľko trestný čin sa považuje za spáchaný so zbraňou v prípade, ak páchateľ chcel podľa potreby zbraň použiť na útok, alebo na prekonanie alebo zamedzenie odporu. Trestný čin sa nepovažuje za spáchaný so zbraňou, ak páchateľ zbraň nezamýšľal použiť. Z výpovede poškodenej je zrejmé, že obžalovaný po nej nôž nehodil v úmysle ublížiť jej týmto nožom, ale jej ho v podstate podal tým, že oblúčikom nôž hodil smerom k nej, pričom poškodená nôž zobrala do ruky a vrátila ho obžalovanému. Obžalovaný požíva dobrú povesť, doposiaľ súdne trestaný nebol. Súd hodnotil okolnosti a príčiny trestnej činnosti obžalovaného, doterajší spôsob jeho života, možnosti prevýchovy a nápravy, pričom mu uložil trest odňatia slobody v trvaní 3 roky nepodmienečne s tým, že pre výkon trestu ho súd zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, nakoľko doposiaľ ešte nebol vo výkone trestu odňatia slobody Za zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 3 Tr. zákona je zákonom ustanovený trest odňatia slobody 7-15 rokov. Súd u obžalovaného zistil jednu poľahčujúcu okolnosť a to tú, že doposiaľ viedol riadny život a žiadnu priťažujúcu okolnosť súd nezistil. Z tohto dôvodu súd obžalovanému pri ukladaní trestu použil § 38 ods. 3 Tr. zákona, podľa ktorého ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. Pri ukladaní trestu súd použil ustanovenie o mimoriadnom znížení trestu a to § 39 ods. 1 Tr. zákona, nakoľko súd vzhľadom na okolnosti prípadu a tiež vzhľadom na pomery páchateľa mal zato, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, v dôsledku čoho súd páchateľovi uložil trest pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom. Súd dôvody na mimoriadne zníženie trestu videl v osobe obžalovaného, ktorý požíva dobrú povesť a doposiaľ súdne trestaný nebol. Jedná sa o cudzieho štátneho príslušníka, v ktorého krajine je správanie mužov voči ženám dominantnejšie ako u nás. Súd prihliadol aj ku spáchanému skutku, ktorého sa obžalovaný dopustil, k intenzite násilia voči poškodenej, ako aj k dobe trvania násilia a na následky jeho konania. Podľa § 34 ods. 1 Tr. zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Podľa § 34 ods. 2 Tr. zákona páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je to ustanovené v tomto zákone. Podľa § 34 ods. 3 Tr. zákona trest má postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jeho blízke osoby. Podľa § 34 ods. 4 Tr. zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku môže obžalovaný a prokurátor podať odvolanie do 15 dní od oznámenia, pokiaľ sa pred uplynutím tejto lehoty tohto svojho práva výslovne nevzdávajú. V rovnakej lehote s obžalovaným môžu podať odvolanie v jeho prospech aj príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Poškodený môže podať odvolanie pre nesprávnosť výroku o náhrade škody. Včas podané odvolanie má odkladný účinok.