Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_15Cob-157-2014.pdf
PDF · 99.53 KB
Case nature
Area
Subarea
15Cob/157/2014
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lukáča a členov senátu JUDr. Vlasty Ondrejkovej a JUDr. Lenky Kostolanskej, v spore žalobcu: Obec Kozárovce, Kozárovce 685, IČO: 00 307 149, proti žalovanému: JUPEX, s.r.o., so sídlom Popradská 68/251, Košice, IČO: 36 572 683 (právny nástupca pôvodného žalovaného SLOVSTAV SLOVAKIA, s.r.o.,), ktorého správcom konkurznej podstaty je Mgr. Peter Pihorňa, so sídlom kancelárie Námestie osloboditeľov 3, Košice, o zaplatenie zmluvnej pokuty 61 000 eur, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Levice č. k. 16Cb/73/2012 - 793 zo dňa 10. júla 2014, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnutý rozsudok Okresného súdu Levice č. k. 16Cb/73/2012 - 793 zo dňa 10. júla 2014 z r u š u j e a konanie z a s t a v u j e.
II. Stranám sporu nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobou vo veci samej sa žalobca voči právnemu predchodcovi žalovaného SLOVSTAV SLOVAKIA, s.r.o., IČO: 44 592 809, so sídlom Pivničná 10, Levice, domáhal zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 61 000 eur a náhrady trov konania.
2. Okresný súd Levice rozsudkom č. k. 16Cb/73/2012 - 793 zo dňa 10. júla 2014 žalobu zamietol s tým, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.
3. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie, preto bola vec predložená odvolaciemu súdu.
4. Po predložení veci bolo odvolaciemu súdu oznámené advokátom žalovaného, že spoločnosť SLOVSTAV SLOVAKIA, s.r.o., so sídlom Pivničná 10, Levice, IČO: 44 592 809 zanikla v dôsledku zlúčenia so spoločnosťou JUPEX, s.r.o., so sídlom Popradská 68/251, Košice, IČO: 36 572 683, a to s účinnosťou ku dňu 29.04.2014 a rovnako tak bolo oznámené, že rozhodnutím Okresného súdu Košice I zo dňa 14.10.2014 uverejnenom v Obchodnom vestníku č. OV 2014/203 zo dňa 23.10.2014 bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka JUPEX s.r.o.
5. Podaním zo dňa 10.06.2019 správca úpadcu oznámil odvolaciemu súdu, že návrh na pokračovanie nepodáva, pretože ide o pohľadávku voči spoločnosti JUPEX s.r.o., ktorá je v konkurze a žalobca si môže uplatniť pohľadávku prihláškou v súlade so zákonom č. 7/2005 Z. z.
6. Odvolací súd s poukazom na novelizované znenie § 47 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.01.2020 (ďalej len „ZoKR“) vyzval žalovaného ako dlžníka a tiež správcu na podanie návrhu na pokračovanie v konaní, a to v lehote 30 dní od doručenia výzvy.
7. Správca úpadcu na výzvu odvolacieho súdu zo dňa 06.10.2020, aby do 30 dní podal návrh na pokračovanie v konaní, nereagoval a ku dňu vydania tohto rozhodnutia návrh na pokračovanie v konaní nepodal. Predmetná výzva bola správcovi úpadcovi doručená dňa 07.10.2020.
8. Dlžník na výzvu odvolacieho súdu zo dňa 06.10.2020, aby do 30 dní podal návrh na pokračovanie v konaní, nereagoval a ku dňu vydania tohto rozhodnutia návrh na pokračovanie v konaní nepodal. Predmetná výzva bola žalovanému doručená dňa 23.10.2020 uplynutím úložnej lehoty rozhodnutia do vlastných rúk fikciou doručenia.
9. Podľa § 44 ods. 1 zák. č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii oprávnenie úpadcu nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu a oprávnenie konať za úpadcu vo veciach týkajúcich sa tohto majetku, vyhlásením konkurzu prechádza na správcu; správca pritom koná v mene a na účet úpadcu
10. Podľa § 47 ods. 1 ZoKR, ak tento zákon neustanovuje inak, vyhlásením konkurzu sa prerušujú všetky súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi. Lehoty v týchto konaniach ustanovené alebo určené počas prerušenia týchto konaní neplynú. Na účastníkov konania, ktorí vystupujú na strane úpadcu, prerušenie konania pôsobí, len ak ide o nerozlučné spoločenstvo alebo o intervenciu.
11. Podľa § 47 ods. 4 ZoKR účinného od 1.1.2020 v konaniach prerušených podľa odseku 1 možno pokračovať na návrh správcu; správca sa podaním návrhu na pokračovanie v konaní stáva účastníkom konania namiesto úpadcu. Ak návrh na pokračovanie v konaní nie je podaný do konca prvej schôdze veriteľov, súd vyzve správcu a dlžníka, prípadne nerozlučných spoločníkov na strane dlžníka na jeho podanie v lehote nie kratšej ako 30 dní. Ak správca v určenej lehote nevyjadrí s pokračovaním v konaní súhlas, súd pokračuje v konaní s dlžníkom, ak pokračovanie v konaní v určenej lehote navrhne dlžník alebo prípadní nerozluční spoločníci dlžníka. Nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní v určenej lehote má účinky späťvzatia žaloby.
12. Podľa prechodného ustanovenia k úpravám účinným od 01.01.2020 § 206j ZoKR konania začaté a právoplatne neskončené pred 01.01.2020 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31.12.2019. Ustanovenie § 47 ods. 4 druhej až štvrtej vety sa použije aj v konkurzoch vyhlásených pred 01.01.2020.
13. Novelizované znenie § 47 ods. 4 ZoKR, ktoré nadobudlo účinnosť od 01.01.2020, sa podľa intertemporálneho ustanovenia § 206j ZoKR použije aj na konania, v ktorých došlo z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu pred 01.01.2020 k ich prerušeniu. Žalovaný ako dlžník a ani správca dlžníka na výzvu odvolacieho súdu návrh na pokračovanie v konaní nepodali.
14. Nepodanie návrhu správcom a ani dlžníkom na pokračovanie v konaní v určenej lehote má zo zákona účinky späťvzatia žaloby podľa § 47 ods. 4 v spojení s § 206j ZoKR, o ktorom odvolací súd rozhodne procesným postupom podľa § 370 CSP. Nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní správcom a ani dlžníkom má v zmysle § 47 ods. 4 ZoKR účinky späťvzatia žaloby vždy, pokiaľ je stranou v sporovom konaní dlžník - úpadca na majetok ktorého bol vyhlásený konkurz, a to bez ohľadu, či je dlžník v postavení žalobcu alebo žalovaného. Znamená to, že aj v prípade ak je dlžník v postavení žalovaného, t. j. pasívne legitimovanej strany sporu, nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní správcom a ani dlžníkom má za následok účinky späťvzatia žaloby a fakticky nahrádza dispozičný úkon späťvzatia žaloby patriaceho žalobcovi. Tento účinok vyplýva z účelu novelizovaného znenia § 47 ods. 4 ZoKR, ktorým je efektívnejšie riešenie v prerušených súdnych konaniach z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka, ktorý bol v čase vyhlásenia konkurzu účastníkom súdneho konania bez ohľadu na to, či bol na strane žalobcu alebo žalovaného. Zmyslom uvedenej úpravy je ukončenie prerušeného súdneho konania buď rozhodnutím vo veci, a to za predpokladu udelenia súhlasu s pokračovaním v konaní zo strany správcu alebo dlžníka alebo zastavením konania v prípade neudelenia súhlasu zo strany správcu a ani úpadcu. Z dôvodovej správy vyplýva, že jednou z okolností s ktorou sa predkladateľ musí vysporiadať pri vyhlásení konkurzu je aj tá, aký vplyv vyhlásený konkurz bude mať na možnosť pokračovať v prebiehajúcich súdnych konaniach. Tie môžu byť „pasívne“ (úpadca je žalovaný napr. na plnenie) alebo „aktívne“ (úpadca je žalobcom a žaluje na plnenie). Doterajšia úprava predradzovala konkurz pred iné konania, pričom „kľúče“ od rozuzlenia pôvodne prebiehajúcich konaní dávala výlučne správcovi, ktorý ak ostal nečinný, tak konanie ostalo počas účinkov konkurzu prerušené, často niekoľko
rokov. Nová právna úprava má za cieľ vyjasniť situáciu s prerušenými konaniami skôr a efektívnejšie. Správca má možnosť z vlastnej iniciatívy podať návrh na pokračovanie v konaní do prvej schôdze veriteľov, resp. do uplynutia lehoty určenej vo výzve súdu, ktorého konanie bolo prerušené. Ak správca neprevezme prebiehajúci spor, súd, ktorého konanie bolo prerušené, vezme na zreteľ vyjadrenie dlžníka. Ak sa dlžník nevyjadrí alebo nebude súhlasiť s pokračovaním, súd konanie zastaví.
15. Z uvedeného vyplýva, že nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní správcom a ani dlžníkom má v zmysle § 47 ods. 4 štvrtá veta ZoKR účinky späťvzatia žaloby vždy, a to bez ohľadu na to, či úpadca je na strane žalovaného alebo na strane žalobcu. Uvedené zákonné ustanovenie, vyjadrené v § 47 ods. 4 štvrtá veta ZoKR, nahrádza tak dispozičný úkon späťvzatia žaloby, ktorý v zmysle CSP patrí len žalobcovi. V tomto prípade sám zákonodarca poskytol riešenie na pokračovanie v prerušených súdnych konaniach z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka, a to bez ohľadu na to, či tento dlžník vystupuje na strane žalobcu alebo žalovaného. Týmto riešením je ukončenie prerušeného súdneho konania buď rozhodnutím vo veci, a to za predpokladu podania návrhu na pokračovanie v konaní zo strany správcu alebo dlžníka alebo zastavením konania v prípade nepodania návrhu na pokračovanie v konaní. Následok nepodania návrhu na pokračovanie v konaní vyplýva pritom priamo z dôvodovej správy, v rámci ktorej je výslovne uvedené, že ak sa dlžník nevyjadrí alebo nebude súhlasiť s pokračovaním, súd konanie zastaví. Iná možnosť v zmysle zákona súdu nevyplýva.
16. Podľa § 370 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia.
17. Podľa § 370 ods. 2 CSP súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví.
18. Keďže v prejednávanej veci správca úpadcu, ani úpadca, v procesnom postavení žalovaného, návrh na pokračovanie v konaní v lehote určenej súdom, ani dodatočne nepodali, uvedené má účinky späťvzatia žaloby podľa § 47 ods. 4 štvrtá veta ZoKR. V takomto prípade odvolaciemu súdu nič iné nezostáva, len postupovať primerane procesným postupom podľa § 370 CSP. Odchýlením od uvedenej právnej úpravy je skutočnosť, že odvolací súd nemôže už rozhodovať o pripustení späťvzatia žaloby, ako ani vyžadovať vyjadrenie protistrany, pretože účinky späťvzatia žaloby nastali zo zákona a odvolací súd je povinný procesným postupom reagovať na tieto účinky späťvzatia žaloby tak, že v zmysle § 370 ods. 2 CSP je povinný rozhodnúť o zrušení napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie a o zastavení konania.
19. Odvolací súd preto na základe účinkov späťvzatia žaloby v zmysle § 47 ods. 4 ZoKR rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a konanie zastavil podľa § 370 ods. 2 CSP.
20. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
21. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
22. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
23. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.
24. Náhrada trov konania plní vo vzťahu k sporovým stranám tri základné funkcie. Predovšetkým ide o funkciu kompenzačnú, ktorá vyplýva už zo skutočnosti, že trovy konania sa strane nahrádzajú. To je prejavom tradičného princípu, podľa ktorého tomu, kto je v práve, nemôže byť vedenie sporu na škodu. Súčasne možno pri náhrade trov konania vnímať aj prvky preventívnej funkcie, keďže nevyhnutnosť vzniku trov každého sporového konania do určitej miery preventívne pôsobí proti svojvoľnému a šikanóznemu uplatňovaniu alebo bráneniu domnelých subjektívnych práv na súde. Trovy konania a ich
náhrada plnia aj quasi sankčnú funkciu, a to najmä pri aplikácii princípu procesnej zodpovednosti za zavinenie (§ 256 CSP) a čiastočne aj v súvislosti s celkovou náhradou trov konania protistrany.
25. Každá strana znáša trovy spojené s jej účasťou v spore, kým nie je spor skončený (§ 252 CSP). Ak bude § 252 CSP rozhodnutím súdu vyslovené, ktorá strana je v práve, nadobudne táto strana nárok na náhradu trov konania, ktoré na dosiahnutie tohto rozhodnutia vynaložila. Právnym dôvodom tohto nároku je to, že strany, ktoré viedli spor, konajú na vlastné nebezpečenstvo a nesú tak zodpovednosť za výsledok sporu. Nemožno pritom nezohľadniť aj okolnosť, že zásada za ručenie za výsledok sporu má aj nepochybný význam výchovný, a to že zdržiava strany od ľahkomyseľného vedenia sporu.
26. Náhrada trov konania je nerozlučne spojená so sporovým konaním a vyplýva z jeho povahy, keď strany sporu stoja proti sebe a je namieste, aby strana, ktorá v spore so svojím nárokom zvíťazila, dostala ňou vynaložené trovy nahradené od protistrany. Úspech vo veci, ktorá je predmetom sporu, je teda okolnosťou, ktorá určuje nárok na náhradu trov. Porazenej strane takto potom vzniká povinnosť nahradiť trovy konania víťaznej strane. Ak nie sú tieto okolnosti splnené, strana nemá na náhradu trov konania nárok a vynaložené trovy znáša trvale zo svojho.
27. Zásada úspechu v spore sa premieta v ustanovení § 255 CSP ako esenciálne kritérium priznania náhrady trov konania. „Úspech vo veci“ súd vždy skúma čo do právneho základu veci a čo do výšky priznaného nároku. Zásada úspechu vo veci (zásada zodpovednosti za výsledok sporu) charakteristická pre sporové konania sa uplatní tak, že neúspešná strana sporu je povinná nahradiť v spore úspešnej strane trovy konania, ktoré úspešnej strane vznikli. Ako už je uvedené vyššie, nejde však o náhradu všetkých trov, ktoré strana v konaní vynaložila, ale iba trov konania vymedzených v ustanovení § 251 CSP. To znamená všetkých trov, ktoré sú preukázané, odôvodnené, účelne vynaložené a ktoré vznikli v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Procesný úspech sa určuje vo vzťahu k predmetu sporu úspechom (t. j. víťazstvom) v spore. Plný úspech v spore sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku, ktorým sa rozhodlo vo veci samej. Plný úspech v spore môže mať žalobca aj žalovaný. U žalobcu ide o plný úspech vo veci vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným petitom, ktorý bol naposledy urobený vo veci samej (v prípade žaloby na plnenie ide nielen o istinu, ale aj o príslušenstvo), t. j. ak sa jeho žalobe vyhovelo v celom rozsahu. Pomer úspechu (miera úspechu) je základným meradlom pre nárok na náhradu trov. Ak mala strana plný úspech v spore, prizná sa jej celá náhrada trov konania. Ak žiadna zo strán nemala v spore plný úspech, má každá z nich úspech čiastočný, t. j. každá zo strán sporu (žalobca aj žalovaný) je sčasti úspešná a sčasti neúspešná. Ak mala strana úspech v spore len čiastočný, potom sa náhrada trov pomerne rozdelí. Aby čiastočný úspech založil nárok na čiastočnú náhradu trov konania, musí to byť prevažujúci úspech, teda, aby po porovnaní procesnej úspešnosti oboch sporových strán zostala ešte suma opodstatňujúca záver o prevažujúcom úspechu jednej zo strán sporu. Ak sa v spore navzájom vyvážia úspech a neúspech, náhrada trov sa spravidla neprizná žiadnej zo strán sporu. Na rozhodnutie súdu o priznaní náhrady trov konania má teda zásadný vplyv pomer úspechu konkrétnej sporovej strany voči protistrane. Priznanie náhrady trov konania však môžu ovplyvniť aj ďalšie skutočnosti, napr. závislosť rozhodnutia o výške plnenia od úvahy súdu alebo od znaleckého posudku. Pomer rozdelenia náhrady trov konania zodpovedá pomeru víťazstva strany vo veci samej, zníženého o pomernú časť jej neúspechu. Pomer úspechu treba určiť vždy, ak má byť náhrada trov rozdelená, pričom sa určuje k celému predmetu konania.
28. Vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je však doplnená zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie je transformovaná do podoby vyjadrenej v § 256 CSP a znamená, že trovy je povinná nahradiť tá zo strán, ktorá zavinila, že vznikli. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada trov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. Náhrada týchto trov sa prisudzuje bez ohľadu na meritórny výsledok sporu.
29. Pojem „procesné zavinenie“, použitý v ustanovení § 256 CSP, sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska. Zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného práva, a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania. Zavinenie však nie je možné interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie sa strany sporu (teda aj jej prejav vôle spočívajúci napr. v späťvzatí žaloby) a dôsledkom je vznik trov protistrany (uznesenie Ústavného súdu ČR, II. ÚS 563/01 alebo I. ÚS 469/04). Pokiaľ jedna procesná strana zaviní, že konanie muselo byť zastavené, pričom o veci nemôže byť
meritórne rozhodnuté, a tým zistené, či bola žaloba podaná dôvodne, vzniká jej zásadne povinnosť nahradiť druhej procesnej strane trovy konania. Pojem „procesné zavinenie“ je pritom nevyhnutné vykladať komplexne a extenzívne. Za osobu, ktorá zavinila zastavenie konania je považovaný aj žalovaný, ktorý svoj dlh splnil po začatí sporu a vyvolal tým u žalobcu nevyhnutnosť späťvzatia dôvodne podanej žaloby. Pokiaľ sporovej strane možno pričítať procesné zavinenie trov konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná ich náhradu protistrane (§ 256 ods. 2 CSP). Povinným subjektom môže byť aj svedok či znalec, kvôli neospravedlnenej neprítomnosti, ktorých muselo byť odročené pojednávanie.
30. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie sa uplatní pre každé konanie bez ohľadu na to, z akého dôvodu bolo zastavené, ak už vznikol procesnoprávny vzťah medzi súdom a oboma stranami sporu a medzi stranami sporu navzájom. K zastaveniu konania môže dôjsť napr. z dôvodu späťvzatia žaloby, či už úplného, alebo čiastočného (§ 145 CSP), z dôvodu neodstrániteľného nedostatku podmienky konania (§ 161 ods. 1 CSP), z dôvodu odstrániteľného nedostatku podmienky konania, ktorý sa nepodarilo odstrániť (§ 161 ods. 3 CSP) a k zastaveniu konania (to legislatívna prax nevylučuje, najmä v iných ako sporových konaniach) môže dôjsť z dôvodu zákona (teda zastavenie zo zákona bez potreby rozhodovať súdnym rozhodnutím). Zavinenie môže pritom existovať na strane žalobcu aj na strane žalovaného.
31. Pri posudzovaní nároku na náhradu trov konania v spojení s ustanovením § 256 ods. 1 CSP je súd povinný skúmať, či niektorá zo strán sporu zavinila, že sa konanie muselo zastaviť. Záver súdu o tom, že je splnený predpoklad na náhradu trov, nevylučuje, aby súčasne nedospel k záveru, že sú splnené predpoklady na aplikáciu ustanovenia § 257 CSP (dôvody hodné osobitného zreteľa). Súd za daných okolností napriek procesnému zavineniu vysloví, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania, pretože sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 257 CSP.
32. Účelom ustanovenia § 257 CSP je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného absolučného práva. Toto ustanovenie je výrazom skutočnosti, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický, aby postihol celú rozmanitosť života, právo sa dotvára sudcovským výkladom v medziach ustanovených všeobecnými podmienkami uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade trov konania, než by plynul z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania. Civilný sporový poriadok vyžaduje pre realizáciu tohto sudcovského moderačného práva, aby v danom prípade išlo o výnimočné okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa. Aplikácia ustanovenia § 257 CSP pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď síce sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania podľa § 255 a nasl. CSP, súd však dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach u strán sporu. Predkladateľ uviedol, že z dôvodu, že uplatnenie tohto osobitného kritéria na nepriznanie náhrady trov konania prichádza do úvahy len výnimočne, má sa to vykladať prísne reštriktívne. Rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 CSP sa nesmie javiť ako neprimeraná tvrdosť voči subjektom konania a nesmie odporovať dobrým mravom. V danom prípade tak ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Ustanovenie preto nie je možné vykladať tak, že je naň možné prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania. Dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania, alebo určitej procesnej situácie. K aplikácii § 257 CSP môže inak dôjsť aj z aspektov sociálnych, o ktoré však v tejto veci nejde.
33. V prejednávanej veci odvolací súd skúmal, či nie sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by súd výnimočne stranám sporu nepriznal náhradu trov konania. Odvolací súd konštatuje, že v danom prípade prejednávaná vec má taký výnimočný charakter, ktorý vzhľadom na okolnosti prejednávanej veci odôvodňuje použitie ustanovenia § 257 CSP. V danej sporovej veci ide o okolnosti, ktoré nastali bez toho, aby niektorá zo strán vyvinula v konaní nejakú procesnú aktivitu a situácia, ktorá v konaní nastala je výnimočná, vyvolaná zmenou právnej úpravy, a preto nie je možné konštatovať, že by žalobca, či žalovaný zavinil zastavenie konania. Účinky späťvzatia žaloby v prejednávanej veci nastali dôsledkom zákonnej úpravy riešenia majetkového stavu strany sporu, ktorá je v konkurze a ktorá ako ani jej správca nesúhlasila s pokračovaním v konaní. Naviac správca úpadcu v podaní zo dňa 10.06.2019 oznámil
odvolaciemu súdu, že návrh na pokračovanie nepodáva, pretože ide o pohľadávku voči spoločnosti JUPEX s.r.o., ktorá je v konkurze a žalobca si môže uplatniť pohľadávku prihláškou v súlade so zákonom č. 7/2005 Z. z. Zmena právnej úpravy podľa ktorej ak správca úpadcu, ani úpadca v tomto prípade v procesnom postavení žalovaného, nepodajú návrh na pokračovanie v konaní v lehote určenej súdom, má zo zákona následok účinok späťvzatia žaloby podľa § 47 ods. 4 štvrtá veta ZoKR, bola odvolacím súd posúdená ako okolnosť vylučujúca zavinenie tak žalobcu za zastavenie konania ako aj žalovaného. Vzhľadom na okolnosti, ktoré nastali až po tom, ako bola žaloba žalobcu zamietnutá rozsudkom Okresného súdu Levice č. k. 16Cb/73/2012 - 793 zo dňa 10. júla 2014, v dôsledku čoho žalobca podal odvolanie, keď v rámci odvolacieho konania spoločnosť SLOVSTAV SLOVAKIA, s.r.o., so sídlom Pivničná 10, Levice, IČO: 44 592 809 zanikla v dôsledku zlúčenia so spoločnosťou JUPEX, s.r.o., so sídlom Popradská 68/251, Košice, IČO: 36 572 683, a to s účinnosťou ku dňu 29.04.2014, na ktorú bol rozhodnutím Okresného súdu Košice I zo dňa 14.10.2014 uverejnenom v Obchodnom vestníku č. OV 2014/203 zo dňa 23.10.2014 vyhlásený konkurz, v dôsledku čoho zo zákona došlo k prerušeniu konania do skočenia konkurzu na majetok žalovaného a následne pre nepodanie návrhu správcu úpadcu, prípadne úpadcu v tomto prípade v procesnom postavení žalovaného, na pokračovanie v konaní, nastal podľa § 47 ods. 4 štvrtá veta ZoKR v znení účinnom od 01.01.2020 účinok späťvzatia žaloby, odvolací súd považoval v danej veci za spravodlivé rozhodnúť o trovách v zmysle § 257 CSP, keď stav, ktorý v konaní nastal považuje za výnimočný a vyvolaný zmenou právnej úpravy, čo možno posúdiť ako dôvody hodné osobitného zreteľa.
34. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozhodol tak, že stranám sporu nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
35. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 2 : 1.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 až § 423 CSP pripúšťa.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.