Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_76Ek-1022-2020.pdf
PDF · 84.79 KB
Case nature
Subarea
76Ek/1022/2020
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 35807598, zast.: JUDr. Katarína Hegedüšová, advokátka, Majerníkova 3/A, 841 05 Bratislava-Karlova Ves, IČO:42185190 proti povinnému: Q. R., K.: X.X.XXXX, V. W. V. XXX/ XX, XXX XX O.-K. Q., o vymoženie 448,12 Eur s príslušenstvom, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie podaným prostredníctvom právneho zástupcu, dňa 25.06.2020 domáhal od povinného vymoženia sumy 448,12 Eur s príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu - Platobného rozkazu Okresného súdu Bratislava III, zo dňa 07.02.2002, sp. zn. ROB/597/02, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 12.03.2002, v spojení s Upovedomením o zastavení starej exekúcie zo dňa 28.02.2020.
2. Súd po posúdení návrhu na vykonanie exekúcie dňa 09.07.2020 vydal poverenie na vykonanie exekúcie pre súdneho exekútora JUDr. Jaroslav Mráz, so sídlom exekútorského úradu: Bosákova 7, 85104 Bratislava, ktorý ju vedie pod sp. zn. 225EX 187/20.
3. Upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené do vlastných rúk dňa 24.07.2020.
4. Následne dňa 06.08.2020 povinný v zákonom stanovenej 15-dňovej lehote, podal súdnemu exekútorovi návrh na zastavenie exekúcie. Súdny exekútor dňa 27.08.2020 predmetný návrh povinného na zastavenie exekúcie postúpil súdu na rozhodnutie.
5. Povinný podal návrh na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. d) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len ,,Exekučný poriadok“) v ktorom uvádza, že nastali okolnosti, ktoré bránia vykonateľnosti exekučného titulu. Exekúciu považuje za neprípustnú, pretože má za to, že je v rozpore so zákonom, dobrými mravmi a je vedená v rozpore s únijným právom a Ústavou Slovenskej republiky. Popiera teda nárok oprávneného v celom rozsahu. Povinný namietal najmä neúčinnosť exekučného titulu, ktorá síce nespôsobuje, že exekučný titul bol zrušený, ale bráni jeho vykonateľnosti. Povinný tiež namietal rozpor exekučného titulu s verejným poriadkom. Ďalej poukázal na skutočnosť, že zmluva o spotrebiteľskom úvere odporuje zákonu a dobrým mravom, keďže obsahuje viacnásobné neprijateľné zmluvné podmienky. Povinný dal súdu do pozornosti zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, pričom uviedol, že súd musí vylúčiť všetky neprimerané podmienky, pričom je jeho povinnosťou, aby neprijateľné klauzuly v zmluvách nezaväzovali povinných. Podľa názoru povinného mal súd posúdiť túto nekalú povahu zmluvnej podmienky, či táto objektívne vyvoláva značný nepomer v právach a povinnostiach zúčastnených strán, nakoľko takéto nekalé zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách nebankových spoločností sú
spôsobilé poškodiť spotrebiteľa. Povinný ďalej poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ, vo veci Oceáno Groupo Editorial SA (C-240/98 až C-244/98), v zmysle ktorého musí súd ex offo preskúmať opodstatnenosť uplatneného nároku z hľadiska jeho súladu s ustanoveniami o ochrane spotrebiteľa. Povinný namietal aj skutočnosť, že neprijateľnou zmluvnou podmienkou malo byť stanovenie úroku vo výške 0,25% denne, ktorý bol v čase vydania rozhodnutia dvojnásobkom diskontnej sadzby určenej NBS platnej k prvému dňu omeškania a teda úrok tvoril až 91,25% ročne. Povinný ako druhý dôvod návrhu na zastavenie exekúcie uvádza námietku premlčania, na ktorú je súd povinný prioritne prihliadať a teda má za to, že nie je možné ďalej pokračovať v exekučnom konaní, keďže od vydania exekučného titulu v roku 2002 prešlo viac ako 10 rokov.
6. Oprávnený sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyjadril dodatočne dňa 03.09.2020, pričom uviedol, že povinný nesplnil povinnosť priznanú exekučným titulom ani v časti. Tvrdenia povinného považoval za neopodstatnené, nakoľko nejde o spotrebiteľský vzťah. K námietke premlčania uviedol, že exekučný titul sa stal vykonateľný dňa 12.03.2002, pričom návrh na vykonanie exekúcie bol podaný ešte dňa 23.07.2002.
7. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
8. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
9. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
10. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.
11. Podľa § 61l ods. 4 Exekučného poriadku, rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o návrhu na zastavenie exekúcie, sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi.
12. Exekučný súd v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t.j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku.
13. Súd preskúmal včasnosť podania návrhu na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku a zistil, že návrh bol podaný v zákonnej lehote. V danej veci súd preskúmal návrh na zastavenie exekúcie podaný povinným, kde povinný navrhol, aby súd zastavil exekúciu v súlade s ustanovením § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku. Po oboznámení sa s obsahom spisu, s návrhom povinného na zastavenie exekúcie a s vyjadrením oprávneného k návrhu na zastavenie exekúcie súd dospel k názoru, že návrh na zastavenie exekúcie je nedôvodný. Predmetná exekúcia je vedená na podklade vykonateľného exekučného titulu - Platobného rozkazu Okresného súdu Bratislava III, zo dňa 07.02.2002, sp. zn. ROB/597/02, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 12.03.2002. Pokiaľ povinný namietal neprijateľné zmluvné podmienky poskytnutého úveru, tu súd uvádza, že túto skutočnosť mal namietať v základnom konaní. V samotnom exekučnom konaní, môže povinný namietať najmä skutočnosti uvedené v ust. § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, teda najmä
tie, ktoré povinný nemohol z objektívnych dôvodov uplatniť v základnom konaní. Povinný mal preto možnosť využiť prostriedok procesnej obrany a podať odvolanie voči exekučnému titulu, pričom ním namietané skutočnosti by boli posudzované v odvolacom konaní. Keďže povinný odvolanie (odpor) voči vyššie uvedenému platobnému rozkazu nepodal, ten sa stal vykonateľným. Tu súd uvádza, že účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, prípadne vo verejnej listine (notárska zápisnica) a dobrovoľne sa nesplnil. Základnou vlastnosťou, ktorú musí mať každý exekučný titul bez ohľadu na jeho druh, je vykonateľnosť. Vykonateľnosťou sa vo všeobecnosti rozumejú účinky (vlastnosti) rozhodnutia umožňujúce núteným spôsobom aj proti vôli povinného realizovať povinnosť obsiahnutú vo výroku rozhodnutia, ktorá nebola dobrovoľne splnená. Vykonateľnosť exekučného titulu sa skúma ex offo, a to tak z formálnej stránky ako aj zo stránky materiálnej. Formálna a materiálna vykonateľnosť exekučného titulu sú rovnocenné zložky vykonateľnosti rozhodnutia. Chybovosť alebo nedostatok niektorej zložky vykonateľnosti spôsobuje neprípustnosť exekúcie a jej zastavenie v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania. Súd je v exekučnom konaní povinný skúmať materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu, ako aj zhodu návrhu na vykonanie exekúcie s exekučným titulom, a to nielen v štádiu preskúmavania návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku za účelom vydania poverenia na vykonanie exekúcie, ale aj za účelom zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť z dôvodu podľa § 53 ods. 3 Exekučného poriadku, alebo taktiež aj v prípade, keď by došlo k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie pre zistenie dôvodu na zastavenie exekučného konania podľa§ 61k ods. 1 Exekučného poriadku a to aj bez návrhu povinného na zastavenie exekúcie. Z predloženého spisu a listinných dôkazov jednoznačne vyplýva, že exekučný titul nadobudol vykonateľnosť dňa 12.03.2020 (Platobný rozkaz). Nakoľko povinný nesplnil povinnosť uloženú mu súdom, po uvedenom dátume mal oprávnený právo domôcť sa svojho nároku voči povinnému v exekučnom konaní, čo ten aj urobil.
14. Exekučný súd tiež nie je príslušný skúmať hmotnoprávnu správnosť exekučného titulu, resp. preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia (vrátanie postupu orgánu) vydaného v základnom konaní (tzv. materiálna vykonateľnosť). Obsahom tohto rozhodnutia je viazaný a musí z nich vychádzať, prípadné vady základného konania (aj vtedy ak by existovali) sa do exekučného konania neprenášajú. To teda znamená, že vytýkané nedostatky v základnom konaní sú pre exekučné konanie bez právneho významu (rozhodnutie NS ČR 20 Cdo 1940/2008). Nerešpektovanie exekučného titulu by totiž znamenalo „neprípustnú nápravu“ vykonávaného rozhodnutia.
15. Súd skúmal návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučnými titulmi a mal nesporne preukázané, že ku dňu začatia exekúcie mal povinný voči oprávnenému neuhradený dlh vo výške 448,12 Eur s príslušenstvom v zmysle exekučného titulu. Exekúcia a aj exekučné konanie sa teda začali dôvodne.
16. Neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré podľa tvrdení povinného spotrebiteľská zmluva obsahuje, mal povinný možnosť namietať v základnom konaní (t.j. po vydaní Platobného rozkazu). Keby povinný takto konal, predmetný platobný rozkaz, ktorý je v tomto konaní exekučným titulom, by nenadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť a teda by nebol spôsobilým exekučným titulom. Exekučný súd navyše poukazuje na rozsudok Súdneho dvora z 18.02.2016 vo veci C-49/14, Finanmadrid EFC SA proti Jesúsovi Vicentemu Albánovi Zambranovi a i., kde je jasne uvedené, že „Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať tak, že bráni takej vnútroštátnej právnej úprave, ktorá neumožňuje súdu konajúcemu vo veci výkonu platobného rozkazu posúdiť ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky uvedenej v zmluve uzatvorenej medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom, ak orgán konajúci o návrhu na vydanie platobného rozkazu nemá právomoc na vykonanie takého posúdenia.“ V tomto prípade mal orgán konajúci o návrhu na vydanie platobného rozkazu právomoc na vykonanie posúdenia spotrebiteľskej zmluvy, a preto exekučný súd touto právomocou opätovne preskúmať spotrebiteľskú zmluvu nedisponuje.
17. Podľa § 110 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.
18. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 233/2019Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov - Pohľadávka vymáhaná v starej exekúcii sa po ukončení exekučného konania podľa tohto zákona nepremlčí skôr, ako uplynie jeden rok; to platí rovnako, ak osobitný predpis umožňuje nariadiť výkon rozhodnutia do určitej doby.
19. Tvrdenie povinného, že právo vyplývajúce z Platobného rozkazu Okresného súdu je v zmysle § 110 ods. 1 premlčané, považuje súd za irelevantné. Platobný rozkaz Okresného súdu Bratislava III, zo dňa 07.02.2002, sp. zn. ROB/597/02, nadobudol vykonateľnosť dňa 12.03.2002 a dňom nasledujúcim teda 13.03.2002 začala plynúť 10 ročná premlčacia lehota. Ako je súdu zrejmé z Oznámenia o ukončení exekučného konania - poverenie na vykonanie exekúcie vydané Okresným súdom Bratislava III sp. zn. 34Er/1531/2002 bolo súdnemu exekútorovi doručené dňa 14.08.2002 (t.j. v zákonnej 10-ročnej lehote). Predmetné exekučné konanie bolo ukončené dňa 18.05.2020. Oprávnený podal opätovný návrh na vykonanie exekúcie dňa 25.06.2020. V zmysle § 9 ods. 2 ZoUNEK by ročná premlčacia lehota u opätovne podaného návrhu na vykonanie exekúcie uplynula dňom 19.05.2021. Z vyššie citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka ako aj ZoUNEK vyplýva, že pohľadávku vymáhanú v predmetnom exekučnom konaní nemožno považovať za premlčanú.
20. Súd pri rozhodovaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie nezistil žiadne iné skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod na zastavenie exekúcie podľa osobitného predpisu. Súd na základe uvedených skutočností považuje podaný návrh na zastavenie exekúcie za nedôvodný, a preto v súlade s ustanovením § 61l ods. 3 Exekučného poriadku návrh na zastavenie exekúcie v celom rozsahu zamietol.
21. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
22. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
23. Keďže oprávnený si v súvislosti s vyjadrením k návrhu povinného na zastavenie exekúcie trovy neuplatnil, súd o týchto trovách nerozhodoval.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.