Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_62Csp-33-2019.pdf
PDF · 125.05 KB
Case nature
Area
Subarea
62Csp/33/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudcom JUDr. Marošom Maškovičom, v právnom spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o. so sídlom Mýtna č. 48, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 831 154, zastúpeného advokátom JUDr. Jánom Šoltésom, Mýtna č. 48, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, proti žalovanej: F. M., C.. T., W.. XX.XX.XXXX, F. Q. Č.. XXXX/X, L., zastúpenej advokátom JUDr. Ladislavom Riedlom, Slovenská č. 46, Prešov, o zaplatenie istiny 1.995,15 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi istinu v sume 1.995,15 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 1.995,15 € od 30.01.2017 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobcovi sa priznáva proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Právny predchodca žalobcu (Všeobecná úverová banka, a.s.; skrátený názov: VÚB, a.s. so sídlom Mlynské nivy č. 1, Bratislava, IČO: 31 320 155) sa žalobou doručenou súdu dňa 03.09.2019 domáhal voči žalovanej zaplatenia istiny v sume 1.995,15 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne od 30.01.2017 do zaplatenia titulom porušenia platobnej povinnosti žalovanej vyplývajúcej zo zmluvy o pôžičke. Žalobu odôvodnil vecne tým, že žalobca a žalovaná dňa 18.10.2015 uzatvorili zmluvu o pôžičke č. 6219731/6600503409, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej pôžičku v sume 2.000,- €. Podľa zmluvy mala žalovaná splácať pôžičku v pravidelných 60 mesačných splátkach v sume 59,37 €, a to až do celkovej sumy pôžičky vo výške 3.562,20 €. Žalovaná však ku dňu podania žaloby uhradila iba sumu 593,70 €. Listom zo dňa 26.11.2016 - predžalobnou upomienkou žalobca v zmysle ust. § 53 ods. 9 v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka vyzval žalovanú k úhrade dlžných splátok, na čo jej poskytol dodatočnú lehotu na plnenie viac než 30 dní a upozornil, že ak nedôjde aspoň k úhrade najstaršej omeškanej splátky, žalobca bude oprávnený úver zosplatniť. Žalovaná ani v dodatočne poskytnutej lehote dlžné splátky neuhradila, preto žalobca využil oprávnenie podľa článku 12.2 zmluvných podmienok a dňa 19.01.2017 úver zosplatnil, o čom bola žalovaná informovaná listom zo dňa 24.01.2017. Ku dňu podania žalobného návrhu mala žalovaná uhradiť sumu 2.588,85 € a v skutočnosti uhradila sumu 593.70 €, preto celkový dlh žalovanej ku dňu podania návrhu predstavuje sumu 1.995,15 €. Žalobca si uplatnil i zákonné úroky z omeškania, a to od šiesteho dňa nasledujúceho po Oznámení o vyhlásení okamžitej splatnosti, nakoľko oznámenie bolo zaslané obyčajnou listovou zásielkou, kde je obvyklá doba na doručenie najviac 5 dní. Právny predchodca žalobcu svoje skutkové tvrdenia podporil dôkazne Zmluvou o spotrebiteľskom úvere (zmluvou o poskytnutí najľahšej pôžičky) č. 6600503409 zo dňa 18.10.2015, Štandardnými európskymi informáciami o spotrebiteľskom úvere, Informáciou o ročnej percentuálnej miere nákladov (RPMN) a priemernej RPMN na príslušný spotrebiteľský úver, notárskou zápisnicou zo dňa 11.12.2017, č. N 3283/2017, Prehľadom splátok a úhrad žalovanej evid.
č. 6219731, predžalobnou upomienkou zo dňa 26.11.2016 s doručenkou a Oznámením o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 24.01.2017.
2. Súd vo veci vydal platobný rozkaz, proti ktorému žalovaná podala včas odpor, navrhujúc žalobu zamietnuť z dôvodu, že úver je ex lege považovaný za bezúročný a bez poplatkov, keďže úverová zmluva neobsahuje údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. Žalovaná tiež namietla, že ročná úroková sadzba uvedená v zmluve vo výške 27 % dosahuje dvaapolnásobok priemeru na trhu, keď priemerné úrokové miery z nových obchodov - spotrebiteľských úverov, prezentované NBS, boli v októbri 2015 so splatnosťou od jedného do päť rokov vo výške 10,75 %, považujúc tak konanie dodávateľa za nesúladné s dobrými mravmi a nezodpovedajúce zákonom vyžadovanému prístupu dodávateľa k spotrebiteľovi s odbornou starostlivosťou. Žalovaná ďalej namietla nesprávnosť výpočtu celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť z dôvodu, že veriteľ stanovil túto sumu na 3.462,- €, ale súčin mesačnej splátky 59,37 € a celkového počtu splátok 60 predstavuje sumu 3.562,20 €. Žalovaná spochybnila i výšku žalovanej istiny, keď podľa jej názoru zo žalobcom predloženého splátkového kalendára vyplýva, že poskytnutá bola suma 2.000,- € a výška zaplatených splátok bola 593,70 €, teda žalobca by mal právo maximálne na zaplatenie sumy 1.406,30 €, avšak v tejto súvislosti žalovaná súčasne vzniesla námietku premlčania, argumentujúc právne ust. § 39a Občianskeho zákonníka a vecne tým, že istina úveru bola pre úžeru poskytnutá bez právneho dôvodu a odo dňa nasledujúceho mal veriteľ možnosť uplatniť nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, subjektívna dvojročná premlčacia doba však uplynula 18.10.2017, teda pred podaním žaloby. Napokon žalovaná poukázala na to, že ku dňu poskytnutia predmetného úveru bola viazaná nasledovnými splátkami (CFH - 24.11.2013 na sumu 5.000,- €, mesačná splátka 83,33 € na 120 mesiacov, CFH - 08.08.2013 na sumu 2.000,- €, mesačná splátka 66,68 € na 60 mesiacov, Poštová banka - 06.08.2015 na sumu 13.500,- €, mesačná splátka 270,30 € na 108 mesiacov, CFH - 27.04.2014 na sumu 3.000,- €, mesačná splátka 85,33 € na 60 mesiacov, CFH - 21.03.2015 na sumu 4.000,- €, mesačná splátka 119,36 € na 60 mesiacov), a preto toto konanie nie je súladné s § 11 ods. 2 ZoSÚ, teda konaním s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ a veriteľ nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie úveru a tento sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Žalovaná svoje tvrdenia podporila dôkazne tabuľkou priemerných úrokových mier z úverov poskytnutých v eurách rezidentom eurozóny.
3. K odporu sa písomne vyjadril žalobca tak, že celková sumy pôžičky je v zmluve uvedená správne, nakoľko poistenie nie je obligatórnou súčasťou úveru, ale je fakultatívnym nákladom, ktorý je uplatňovaný na základe požiadavky žalovanej s tým, že výpočet RPMN sa vzťahuje na poskytnutý úver, pričom poistenie nie je úverom a uvedená skutočnosť je na zmluve vyjadrená slovami, že poistenie nie je povinné. Celková suma pôžičky je tak vyjadrená s poukazom na základné a obligatórne parametre zmluvy. K výške zmluvných úrokov žalobca zastával názor, že nie sú v rozpore s dobrými mravmi a žalovaná bola riadne oboznámená so všetkými parametrami zmluvy, tieto nerosporovala a vykonávala úhrady v zmluvne predpísanej výške, teda aj s príslušnou časťou úroku. Vo vzťahu k platnosti zmluvy žalobca uviedol, že táto bola riadne oboma zmluvnými stranami podpísaná, žalovaná nebola k podpisu zmluvy žiadnym spôsobom nútená, so zmluvnými podmienkami, ktoré nie sú neprijateľné, bola riadne oboznámená, rovnako ako bola oboznámená s tým, akú istinu a príslušenstvo bude povinná platiť, teda zmluva dostatočne popisuje odplatu za poskytnutý úver. Vo vzťahu k overeniu bonity žalovanej poukázal na skutočnosť, že občiansky preukaz žalovanej nebol žiadnym spôsobom odcudzený a klient spĺňal štandardné riskové podmienky. Žalovaná taktiež prehlásila, že ku dňu podpisu zmluvy jej neboli známe žiadne okolnosti, ktoré by mohli mať vplyv na riadne plnenie jej záväzku; uvedené vyhlásenie je súčasťou zmluvy. Žalovaná zároveň z titulu zamestnanca preukázala výšku svojho mesačného príjmu a svoje mesačné výdavky. Zmluvne stanovená výška mesačnej splátky sa tak s poukazom na žalovanou uvádzané hodnoty javí ako primeraná. Žalovaná spočiatku riadne uhrádzala predpísané mesačné splátky a žiadnym spôsobom neinformovala žalobcu o zmene finančných pomerov, ktoré by jej znemožnili riadne splácanie poskytnutého úveru; rovnako tak zo strany žalovanej nebola prednesená žiadosť o prípadné zníženie mesačnej splátky.
4. Žalovaná sa k vyjadreniu žalobcu, ktoré bolo doručené jej právnemu zástupcovi dňa 19.02.2020, písomne nevyjadrila.
5. Súd uznesením č. k. 62Csp/33/2019 - 82 zo dňa 09.03.2020 pripustil, aby do konania namiesto pôvodného žalobcu (Všeobecnej úverovej banky, a.s.) vstúpila spoločnosť Intrum Slovakia s.r.o. so sídlom Mýtna č. 48, Bratislava, IČO: 35 831 154 (žalobca), nakoľko súd mal na základe žiadosti o
postúpenie a prevod pohľadávky zo dňa 19.02.2020 preukázané, že po začatí súdneho konania nastala právna skutočnosť, a to postúpenie pôvodným žalobcom uplatnenej pohľadávky voči žalovanej, pričom súčasný žalobca so vstupom do konania vyjadril súhlas.
6. Súd podľa § 177 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) prejednal spor na pojednávaní dňa 03.12.2020 v neprítomnosti žalobcu, ktorý svoju neúčasť na pojednávaní písomne vopred ospravedlnil s poukazom na zásadu hospodárnosti konania a žiadal rozhodnúť vo veci bez svojej účasti. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými procesnými stranami, ktoré zhodnotil jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti, prednesom právneho zástupcu žalovanej a zistil nasledovný skutkový stav:
7. Právny predchodca žalobcu - spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. ako veriteľ dňa 18.10.2015 uzatvoril so žalovanou ako klientom zmluvu o pôžičke č. 6600503409, na základe ktorej veriteľ poskytol žalovanej pôžičku - bezúčelový spotrebiteľský úver v sume 2.000,- €., ktorú pôžičku sa žalovaná zaviazala vrátiť v pravidelných mesačných splátkach po 57,70 €, resp. spolu s poistením v splátkach po 59,37 € (poistenie v sume 1,67 € mesačne) v počte splátok 60 a zaplatiť tak veriteľovi celkovú čiastku v sume 3.462,- €. Zmluvné strany si dohodli splatnosť prvej splátky ku dňu 20.11.2015 a splatnosť ďalších splátok vždy k 20. dňu v mesiaci s termínom konečnej splatnosti úveru v mesiaci október 2020. Za priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN) vo výške 18,01 % strany dojednali RPMN na 27,00 % s fixnou ročnou úrokovou sadzbou tiež vo výške 27,00 % a celkové náklady spotrebiteľa na poskytnutý úver tak predstavovali sumu 1.462,- €.
8. Z notárskej zápisnice č. N 3283/2017 spísanej dňa 11.12.2017 notárkou JUDr. Ľubicou Floriánovou vyplýva, že došlo k rozdeleniu zanikajúcej spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s. a k jej zlúčeniu so spoločnosťami VÚB, a.s. (pôvodný žalobca) a VÚB Leasing, a.s., ktoré sa stali právnymi nástupcami zanikajúcej spoločnosti. Na základe uvedenej notárskej zápisnice mal súd preukázanú aktívnu vecnú legitimáciu právneho predchodcu žalobcu v spore. Na základe rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 30.11.2017 mal súd preukázanú aj aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu voči žalovanej, nakoľko nastala právna skutočnosť postúpenia pohľadávky z právnych predchodcov žalobcu ako postupcov na spoločnosť Intrum Justitia Slovakia s.r.o. (aktuálne Intrum Slovakia s.r.o.) ako postupníka.
9. Na základe prehľadu splátok a úhrad súd mal preukázané, že žalovaná od uzatvorenia Zmluvy o pôžičke až do podania žaloby bola povinná zaplatiť sumu 2.588,85 € ako súčet prvých štrnástich predpísaných splátok a sumy zodpovedajúcej zostatku úveru, ktorý veriteľ dňa 19.01.2017 predčasne zosplatnil.
10. Listom zo dňa 26.11.2016 veriteľ vyzval žalovanú k bezodkladnej úhrade nedoplatku na splátkach v sume 178,11 € s upozornením, že ak do 05.01.2017 nedôjde k úhrade splátky splatnej v mesiaci september 2016 bude veriteľ oprávnený úver zosplatniť. Predžalobnú upomienku žalovaná prevzala dňa 08.12.2016.
11. Listom zo dňa 24.01.2017 veriteľ oznámil žalovanej, že dlh z úverovej zmluvy sa stal splatným v celom rozsahu naraz a dlžná čiastka tak predstavuje sumu 1.996,19 €. Veriteľ zároveň ako ústretový krok navrhol žalovanej, aby s ním uzavrela Dohodu o uznaní dlhu a jeho splácaní, požadujúc podpísanie a doručenie Dohody najneskôr do 13.02.2017.
12. Podľa tabuľky znázorňujúcej priemerné úrokové miery z úverov poskytnutých v eurách rezidentom eurozóny (stav a nové obchody), začiatočná fixácia úrokovej sadzby pri spotrebiteľských a ostatných úveroch pre domácnosti S.14 + S.15 činila 10,75 % v mesiaci október 2015, pričom „nové obchody“ predstavujú všetky nové úverové zmluvy medzi domácnosťami alebo nefinančnými spoločnosťami a bankou počas referenčného obdobia.
13. Podľa článku 12.2 veta prvá Zmluvných podmienok, spoločnosť je oprávnená v prípade riadne a včasného nesplácania splátok pôžičky žiadať od klienta zaplatenie celej pohľadávky spoločnosti, ktorá sa stane okamžite splatnou (vyhlásiť okamžitú splatnosť pôžičky), ak je klient v omeškaní s úhradou jednej splátky alebo čiastočného plnenia jednej splátky počas obdobia dlhšieho ako 3 mesiace, a to za podmienok ustanovených v § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka.
Skutkový stav sporu súd podriadil nasledovným právnym normám (právnemu stavu):
14. Podľa § 39a zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, účinného od 15.10.2015 do 31.10.2015 (ďalej len „Občiansky zákonník“), neplatný je právny úkon urobený fyzickou osobou nepodnikateľom, pri ktorom niekto zneužije tieseň, neskúsenosť, rozumovú vyspelosť, rozrušenie, dôverčivosť, ľahkomyseľnosť, finančnú závislosť alebo neschopnosť plniť záväzky druhej strany a dá sebe alebo inému sľúbiť alebo poskytnúť plnenie, ktorého majetková hodnota je vzhľadom na vzájomné plnenie v hrubom nepomere.
15. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
16. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
17. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
18. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
19. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
20. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
21. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
22. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 30.09.2015 do 22.12.2015 (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.
23. Podľa § 2 písm. a) a b) zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania a veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
24. Podľa § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
25. Podľa § 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch, celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom sa rozumejú všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a
ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok.
26. Podľa § 2 písm. h) zákona o spotrebiteľských úveroch, celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť sa rozumie súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom.
27. Podľa § 2 písm. i) zákona o spotrebiteľských úveroch, ročnou percentuálnou mierou nákladov sa rozumejú celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19.
28. Podľa § 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch, úrokovou sadzbou spotrebiteľského úveru úroková sadzba vyjadrená ako fixné alebo variabilné percento, ktoré sa na ročnom základe uplatňuje z výšky čerpaného spotrebiteľského úveru.
29. Podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.
30. Podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.
31. Podľa § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s),z) a aa), c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti.
32. Podľa § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.
33. Vzhľadom na žalovanou uplatnenú námietku premlčania, ale aj vzhľadom na ust. § 54a v spojení s § 879v Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého súd nemôže priznať premlčanú pohľadávku zo spotrebiteľskej zmluvy, súd skúmal včasnosť žalobcom uplatneného práva na peňažné plnenie a zistil, že žalobu podal na súd v zákonnej všeobecnej trojročnej premlčacej dobe (§ 101 Občianskeho zákonníka), ktorá začala veriteľovi plynúť odo dňa nasledujúceho po uplynutí troch mesiacov od splatnosti omeškanej splátky, pre ktorú vyhlásil okamžitú splatnosť úveru (§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka), t. j. od 21.12.2016, keďže najstaršou omeškanou splátkou žalovanej, pre ktorú veriteľ uplatnil svoje zmluvne dojednané právo na vyhlásenie okamžitej splatnosti úveru podľa § 565 Občianskeho zákonníka bola splátka splatná dňa 20.09.2016 a svoje právo v ním uplatnenej sume mohol po prvý raz vykonať 21.12.2016. V posudzovanom spore nebolo možné aplikovať ust. § 103 Občianskeho zákonníka, ktoré upravuje začiatok plynutia premlčacej doby už odo dňa zročnosti nesplnenej splátky, pre ktorú sa stal
zročným celý dlh (v danom prípade od 21.09.2016), nakoľko pri pohľadávkach zo spotrebiteľských zmlúv a pri súčasnom uplatnení práva na vyhlásenie predčasnej splatnosti celého dlhu veriteľ nemôže uplatniť svoje právo predtým, ako je dlžník v omeškaní s plnením splátky viac ako tri mesiace. Vzhľadom na uvedené žalobcovi uplynula trojročná premlčacia doba dňa 21.12.2019, preto keď žalobu podal na súd dňa 03.09.2019, učinil tak včas, odhliadnuc od toho, že súd by konštatoval včasnosť podanej žaloby aj v prípade, ak by plynutie všeobecnej premlčacej doby posudzoval odo dňa nasledujúceho po zročnosti splátky, pre ktorú sa stal splatným celý úver, t. j. od 21.09.2016.
34. Súd považoval za neaplikovateľný názor žalovanej, že žalobca neuplatnil svoj nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia včas v rámci plynutia subjektívnej dvojročnej premlčacej doby, nakoľko v konaní bolo nepochybné, že žalobca si neuplatnil právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, ale uplatnil si právo z porušenia úverovej zmluvy žalovanou, ktorá riadne a včas nesplácala veriteľom poskytnutú pôžičku. Z uvedeného dôvodu súd neposudzoval premlčanie žalobcom uplatneného nároku podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ale aplikujúc ust. § 101 citovaného zákona, ktoré ustanovuje všeobecnú premlčaciu dobu a v tejto súvislosti je irelevantné, že žalovaná považuje predmetnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere za neplatnú, keďže táto nie je v procesnom postavení žalobcu a neuplatňuje si právo na vydanie plnenia z neplatne uzatvorenej zmluvy (z bezdôvodného obohatenia) voči veriteľovi, preto posudzovanie premlčania žalobcom uplatneného nároku nemá žiadnu vecnú a právnu súvislosť s inštitútom bezdôvodného obohatenia.
35. Pokiaľ ide o námietku žalovanej, že úverová zmluva neobsahuje celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súd považoval tento argument za nezakladajúci sa na pravde a súčasne protirečivý, keďže jednak z ustanovenia bodu V. predmetnej zmluvy explicitne vyplýva, že celková čiastka predstavuje sumu 3.462,- € a zároveň na túto sumu ako celkovú čiastku, ktorú musí dlžník zaplatiť veriteľovi, poukázala samotná žalovaná v odpore, keď spochybňovala správnosť výpočtu uvedenej čiastky. S prihliadnutím na skutočnosť, že žalovaná vo svojom odpore sa zaoberala sumou 3.462,- € ako celkovou čiastkou, ktorú sa zaviazala veriteľovi zaplatiť, je absolútne nedôvodná jej námietka týkajúca sa absencie tejto zmluvnej náležitosti vyžadovanej ustanovením § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch.
36. V nadväznosti na námietku žalovanej, že celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť v sume 3.462,- €, nie je vzhľadom na súčin mesačnej splátky 59,37 € a celkového počtu 60-tich splátok vyčíslená správne a má predstavovať sumu 3.562,20 €, súd uvádza, že mesačná splátka bez poistenia podľa zmluvy činí 57,70 € a stotožňujúc sa s názorom žalobcu, že poistenie nie je obligatórnou súčasťou úveru, zastáva názor, že celková čiastka, ktorú má spotrebiteľ veriteľovi z titulu poskytnutej pôžičky zaplatiť, má zohľadňovať iba obligatórne parametre úverovej zmluvy, teda súčet 60-tich splátok predpísaných v sume zodpovedajúcej mesačnej splátke bez poistenia, t. j. 60 x 57,70 €, čo predstavuje sumu 3.462,- €. Súd zdôrazňuje, že vo vzťahu k poisteniu schopnosti splácať splátky pôžičky z bodu IV. úverovej zmluvy je jednoznačne a explicitne zrejmé, že poistenie povinné nie je, preto súd vyhodnotil ako neopodstatnenú námietku žalovanej, že v danom prípade pre poskytnutie spotrebiteľského úveru bolo poistenie potrebné. Napokon je potrebné uviesť, že aj RPMN spotrebiteľa na predmetný úver korešponduje s výškou celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ pri úvere v sume 2.000,- € zaplatiť.
37. V súvislosti s námietkou žalovanej týkajúcou sa neprimeranosti zmluvne dohodnutej ročnej úrokovej sadzby vo výške 27,00 % k priemernej úrokovej miere stanovenej v mesiaci október 2015 pre spotrebiteľské úvery (nové obchody) so splatnosťou od jedného do piatich rokov, ktorá predstavovala 10,75 %, súd uvádza, že žalovaná opodstatnene namietla nesprávnu a simultánne aj neprimeranú výšku ročnej úrokovej sadzby, ktorá je v úverovej zmluve uvedená, pričom pochybnosť o správnosti výšky úrokovej sadzby vzniká už z dôvodu, že celkové náklady spojené s úverom vyjadrené ročnou percentuálnou mierou vo výške 27,00 % sa rovnajú výške ročnej úrokovej sadzby, hoci zmluvné úroky majú tvoriť imanentnú súčasť celkových nákladov spojených so spotrebiteľským úverom, teda ročná úroková sadzba má byť nižšia ako RPMN. Súd však pri výpočte ročného úroku, vychádzajúc zo vstupných parametrov zhodných s parametrami v zmysle posudzovanej zmluvy (pôžička v sume 2.000,- € a suma, ktorá bude splatená, t. j. 3.462,- €), zistil, že RPMN činí 27,00 %, a ročná úroková sadzba predstavuje 11,60 %. Z uvedeného vyplýva, že peňažné prostriedky, ktoré podľa zmluvy mala žalovaná veriteľovi zaplatiť (3.462,- €), zohľadňujú úrokovú sadzbu vo výške 11,60 % (nie 27,00 % ako je uvedené v zmluve), t. j. sadzbu približnú a adekvátnu k priemernej úrokovej miere za rozhodné obdobie. V posudzovanej spotrebiteľskej zmluve tak mala byť ročná úroková sadzba uvedená vo výške 11,60 %,
avšak platobné podmienky zmluvy boli nastavené tak, akoby skutočne zohľadňovala ročný úrok vo výške 11,60 %, preto v danom prípade nie je možné konštatovať, že z dôvodu nesprávne uvedenej ročnej úrokovej sadzby úverová zmluva obsahovala podmienku v neprospech spotrebiteľa. Navyše je nutné uviesť, že nesprávne uvedená ročná úroková sadzba nie je zákonom sankcionovaná bezúročnosťou a bezpoplatnosťou úveru tak, ako je tomu za predpokladu nesprávne uvedenej RPMN, a to najmä s ohľadom na neprospech spotrebiteľa, keďže nesprávnosť RPMN spotrebiteľa na predmetný úver sa premieta v konečnej výške celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ veriteľovi zaplatiť, avšak v prípade nesprávne uvedenej výšky ročného úroku, ktorý je súčasťou RPMN, tomu tak nemusí byť. Vzhľadom na uvedenú súd dospel k záveru, že napriek nesprávne uvedenej ročnej úrokovej sadzbe tento údaj nemal nepriaznivé právne dôsledky na žalovanú ako spotrebiteľa, nakoľko v skutočnosti mala podľa zmluvy plniť v rozsahu, akoby úrok bol určený správne. Napokon súd uvádza, že ak žalovaná pristúpila na ročný úrok vo výške 27,00 %, určite by pristúpila aj na úrok nižší, t. j. vo výške 11,60 %, a teda správne určený údaj o ročnej úrokovej sadzbe by nemal žiadny vplyv na ekonomické správanie žalovanej a nijako by nespochybnil vôľu žalovanej úverovú zmluvu uzavrieť.
38. Zaoberajúc sa žalovanou tvrdenou úžerou zo strany veriteľa, súd nevzhliadol žiadne skutočnosti, ktoré by aspoň nasvedčovali, tobôž preukazovali úžernícke správanie veriteľa pri poskytovaní spotrebiteľského úveru žalovanej, pričom žalovaná iba citovala ustanovenie § 39a Občianskeho zákonníka, ktoré upravuje podmienky, za ktorých právny úkon urobený fyzickou osobou nepodnikateľom sa považuje za neplatný právny úkon, ale neuviedla žiadny citovanou právnou normou vyžadovaný predpoklad, vlastnosť, resp. situáciu žalovanej, ktorú by mal veriteľ zneužiť za účelom získania hrubo neprimeraného plnenia vzhľadom na vzájomné plnenie žalovanej. Vzhľadom na uvedené sa možno len domnievať, že žalovaná mala na mysli skutočnosť, že pred uzatvorením posudzovanej spotrebiteľskej zmluvy zo dňa 18.10.2015 už čerpala viacero úverov - pôžičiek od veriteľa či Poštovej banky, ktoré mimochodom tiež nijakým spôsobom nepreukázala a tento fakt veriteľ nezohľadnil, alebo nechcel zohľadniť pri posudzovaní platobnej schopnosti žalovanej, čím zrejme mal zneužiť jej neschopnosť plniť záväzky. Pokiaľ však ide o bonitu - solventnosť žalovanej, súd mal podľa údajov klienta o zamestnaní a finančnej situácii (bod II. úverovej zmluvy) riadne preukázané, že žalovaná je od januára 2013 zamestnaná v sektore školstva, vedy a výskumu a podľa potvrdenia o príjme jej priemerný čistý mesačný príjem činí 840,- € a mesačné finančné náklady zodpovedajú sume 580,- €. So zreteľom na takto zistené finančné pomery žalovanej je nepochybné, že popri pravidelných mesačných výdavkoch v sume 580,- €, bola schopná uhrádzať mesačne aj sumu 59,37 € titulom splátky z posudzovaného úverového vzťahu a neobstojí, resp. je nedôvodné tvrdenie žalovanej, že veriteľ skúmal pomery žalovanej len na základe jej občianskeho preukazu. Súd považuje za potrebné tiež zdôrazniť, že samotné správanie žalovanej po uzavretí predmetnej úverovej zmluvy zo dňa 18.10.2015, keď prvých 14 splátok riadne a včas uhradila, preukazuje jej schopnosť spotrebiteľský úver splácať, pričom je správna poznámka žalobcu, že ak v priebehu splácania úveru nastala určitá nepriaznivá zmena vo finančnej situácii žalovanej, pre ktorú by zrazu nebola schopná predpísané splátky plniť, mohla a mala túto skutočnosť oznámiť veriteľovi a požiadať o primerané zníženie splátok, čo však neurobila. Na základe takto zistených skutočností nemožno prisvedčiť názoru žalovanej, že veriteľ pred uzavretím zmluvy nekonal pri posudzovaní jej platobnej schopnosti s odbornou starostlivosťou, a preto nemožno ani dospieť k právnemu záveru, že úver sa považuje podľa § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch za bezúročný, bez poplatkov alebo že veriteľ nebol oprávnený vyžadovať od žalovanej jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru.
39. Žalobca v konaní riadne preukázal, že právo vyhlásiť okamžitú splatnosť pôžičky mal v súlade s § 565 Občianskeho zákonníka zmluvne dojednané v zmysle článku 12.2 Zmluvných podmienok a pred vyhlásením okamžitej splatnosti (pred 19.01.2017) v lehote nie kratšej ako 15 dní písomne (listom doručeným žalovanej dňa 08.12.2016) vyzval žalovanú na úhradu splatnej splátky za mesiac september 2016 a upozornil ju na svoje oprávnenie úver mimoriadne zosplatniť. V súlade s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka veriteľ úver zosplatnil až po uplynutí viac ako troch mesiacov od omeškania splátky splatnej dňa 20.09.2016, preto konštatujúc, že okamžité vyhlásenie splatnosti úveru sa stalo právne účinným, súd dospel k záveru, že a žalobcom uplatnený peňažný nárok je právne dôvodný, vyčíslený v správnej výške, preto súd žalobe v celom rozsahu uplatnenej istiny vyhovel.
40. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
41. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.01.2015 (v čase vzniku záväzkového vzťahu strán), výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
42. Žalobca požadoval zákonný úrok z omeškania od 30.01.2017 a tento dátum nebol medzi procesnými stranami sporný. Vzhľadom na to, že veriteľ podľa Prehľadu splátok a úhrad vyhlásil okamžitú splatnosť úveru ku dňu 19.01.2017, ktorú skutočnosť oznámil žalovanej listom zo dňa 24.01.2017 a úrok z omeškania si uplatnil až po dátume okamžitej splatnosti úveru a vyhotovenia oznámenia o okamžitej splatnosti úveru, pričom doručenie oznámenia žalovaná počas konania nenamietala, súd zastáva názor, že úrok z omeškania možno od žalovanej spravodlivo žiadať od 30.01.2017 tak, ako ustálil žalobca.
43. Základnou úrokovou sadzbou Európskej centrálnej banky sa podľa § 17 ods. 1 zákona č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov rozumie sadzba stanovená a zverejnená Európskou centrálnou bankou pre hlavné refinančné operácie (obchody). Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania žalovanej (k 30.01.2017) predstavovala 0,00 %, preto súd podľa vyššie citovaného nariadenia priznal žalobcovi zákonný úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne z priznanej istiny.
44. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
45. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
46. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP na základe princípu pomeru úspechu strán v konaní tak, že procesne úspešnému žalobcovi priznal proti neúspešnej žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.