Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_7Csp-50-2020.pdf
PDF · 137.6 KB
Case nature
Area
Subarea
7Csp/50/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
C. súd V. sudkyňou Y.. Y. O. v spore v spore žalobkyne: T. W., nar. XX.XX.E., bytom Š. E./XX, E. XX U., zast. Y.. Y. P., advokátkou so sídlom W. 1, XXX XX V., proti žalovaným: 1. X. K. H. s.r.o., so sídlom Z. č. XX, XXX XX Z., N.: XX XXX XXX, 2. T. X., nar. XX.XX.E., bytom W. E./X, E. XX W., o zaplatenie sumy X XXX,- eur s prísl., takto
rozhodol:
U. žalobu vo vzťahu žalobkyňa a žalovaný v 1. rade z a m i e t a.
Z. v 2. rade je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu X XXX,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške X % ročne zo sumy X XXX,- eur od XX.XX.XXXX do zaplatenia a to všetko do X dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Z. v 1. rade vo vzťahu k žalobkyni náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
Z. vo vzťahu k žalovanému v 2. rade p r i z n á v a náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
X. V danej právnej veci žalobkyňa dňa XX.XX.XXXX podala na tunajšom súde žalobu a žiadala, aby súd žalovaných v 1. a X rade zaviazal zaplatiť jej sumu X XXX,- eur s úrokom z omeškania vo výške X % ročne odo dňa XX.XX.XXXX do zaplatenia a na náhradu trov konania.
L. žaloby odôvodnila tým, žalovaný v 1. rade v rámci svojich predmetov podnikania poskytuje svojim zákazníkom okrem iného aj sprostredkovanie predaja, prenájmu a kúpy nehnuteľností (realitná činnosť). Z. v 2. rade je realitný maklér žalovaného v 1. rade. L. potvrdenia T. vnútra SR o oznámení pobytu listom, č.p. U.-C.-E./X-E. zo dňa XX.XX.XXXX, predchádzajúce priezvisko žalovaného v 2. rade T. X. je U.. Z. v 2. rade používal predchádzajúce priezvisko pri výkone činnosti realitného makléra v auguste XXXX pri sprostredkovaní predaja X izbového bytu s nachádzajúceho sa na X. poschodí ul. Š. E. v U..
V ďalšom uviedla, že žalovaný v 2. rade na stránke P. G. a tiež prostredníctvom stránky www. X. v auguste XXXX ponúkal na predaj X izbový byt s úžitkovou plochou XX mX nachádzajúci sa na X. poschodí s výťahom v U. na ul. Š. E.. C. ako záujemkyňa o kúpu tohto bytu dňa XX.XX.XXXX telefonicky kontaktovala žalovaného v 2. rade ohľadom zistenia podmienok predaja a kúpy inzerovaného bytu. L. oznámenia žalovaného v 2. rade predmetný byt bol stále voľný a v prípade záujmu o jeho kúpu je potrebné vykonať ohliadku bytu a po ohliadke za účelom rezervácie bytu zložiť blokovací depozit vo výške X.XXX,- eur. Po dohode so žalovaným v 2. rade sa dňa XX.XX.XXXXXX uskutočnila ohliadka
inzerovaného bytu na ul. Š., súp. č. E. v U. za účasti syna žalobkyne T. W. a podielovej spoluvlastnícky bytu L. T..
Z dôvodu, že ona prejavila záujem o kúpu bytu dohodli sa so žalovaným v 2. rade na uzavretí J. o zložení blokovacieho depozitu podľa ust. § 51 C. zákonníka, ktorú ako účastníci dohody podpísali v reštaurácii J. U. v U. dňa XX.XX.XXXX. Na tejto dohode je v článku I. ako sprostredkovateľ uvedený žalovaný v 1. rade v zastúpení konateľa T. P., ktorú však podpísal žalovaný v 2. rade. V tejto J. zastúpenie realitnej kancelárie realitným maklérom - žalovaným v 2. rade, nie je uvedené.
P. z údajov uvedených v J. predmetom J. podľa čl. II. mal byť byt č. X na X/X poschodí o rozlohe XX mX nachádzajúci sa v bytovom dome, sup. č. E. na ulici Š. XX v U., bez uvedenia špecifikácie pozemkov, na ktorých je stavba postavená, ktoré sú zapísané na LV č. E., E., kat. uz. U. vo vlastníctve Y. P. a L. T. v spoluvlastníckom podiele X:X za dohodnutú kúpnu cenu vo výške XX.XXX,- eur. V čase uzavretia tejto J. byt bol zaťažený záložným právom zriadeným v prospech záložného veriteľa L. banka a.s. U. a.s., o čom žalovaný v 2. rade žalobkyňu pred uzavretím J. neinformoval. J. bola uzavretá na dobu určitú do XX.XX.XXXX. L. čl. IV. ods. X J. za účelom zablokovania bytu tak, aby sprostredkovateľ nebol oprávnený po dobu účinnosti tejto J. sprostredkovať kúpu týchto nehnuteľností inej osobe ako záujemcovi a za účelom začatia prípravy zmluvných dokumentov vedúcich ku kúpe, žalobkyňa ako záujemca o kúpu bytu uhradila k nikam žalovaného v 2. rade blokovací depozit vo výške X.XXX,- eur na základe príjmového pokladničného dokladu žalovaného v 1. rade dňa XX.XX.XXXX, ktorý vyhotovil žalovaný 2. rade.
Po zaplatení blokovacieho depozitu v zmysle dohody žalovaného v 2. rade a žalobkyne, ona mala doručiť žalovanému nasledujúci deň kópie občianskych preukazov, ktoré žalovaný potreboval pre vyhotovenie zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, ktorú ona mala predložiť svojej banke za účelom vybavenia úveru na zaplatenie kúpnej ceny vo výške XX.XXX,- eur. Z. v 2. rade sa zaviazal ešte v ten istý deň stiahnuť ponuku predaja bytu z inzercie. C. doručila žalovanému v 2. rade kópie občianskych preukazov e-mailom na jeho adresu a@b.c dňa XX.XX.XXXX. Aj napriek prevzatému záväzku žalovaný v 2. rade rezerváciu bytu č. X na stránke P. G. a na stránke www. X. nevyznačil v zmysle J.. C. e-mailom zo dňa XX.XX.XXXX vyzývala žalovaného v 2. rade na písomné vyhotovenie zmluvy o budúcej kúpnej zmluve za účelom vybavenia úveru vo svojej banke, z ktorého mala byť zaplatená kúpna cena.
V súvislosti s vybavovaním vlastného úveru z P. a.s., z ktorého mienila uhradiť predávajúcim kúpnu cenu v dohodnutej výške XX.XXX,- eur, sa dozvedela o existencii záložného práva viažuceho sa k bytu č. X zriadeného v prospech záložného veriteľa L. X. U. a.s.. B. tak závažnej informácie o existencii záložného práva zo strany žalovaného v 2. rade pred uzavretím J. o zložení blokovacieho depozitu a zaplatení blokovacieho depozitu, ktoré by za určitých podmienok mohlo viesť k strate kupovanej nehnuteľnosti, považovala za zamlčanie skutočnosti rozhodujúcich pre prijatie rozhodnutia ohľadom kúpy predmetného bytu. O kúpu bytu, na ktorom viazne záložné právo, nemala záujem.
J. XX.XX.XXXX odstúpila od J. z dôvodu, že aj po zložení blokovacieho depozitu predmetný byt bol naďalej v ponuke predaja žalovaného v 1. rade a sprostredkovateľ ju pred uzatvorením J. neinformoval o záložnom práve, považovala za porušenie zmluvných povinnosti žalovaného v 2. rade, čo viedlo k strate dôvery voči realitnej kancelárii. Z. odvolala súhlas so spracovaním svojich osobných údajov pre účely uzatvorenia kúpnej zmluvy a opakovane žiadala o vrátenie blokovacieho depozitu vo výške X.XXX,- eur.
Z. v 2. rade v reakcii na odstúpenie od zmluvy e-mailom zo dňa XX.XX.XXXX nesúhlasil s jej tvrdením o porušení zmluvných povinnosti a v texte tejto správy medzi iným podotkol, že ona môže prísť o zložený depozit bez akéhokoľvek vysvetlenia dôvodov tohto svojho tvrdenia. Z ďalšej e-mailovej korešpondencie medzi ňou a žalovaným v 2. rade nevyplýva, že by dôvodom nevrátenia rezervačnej zálohy malo byť jej prepadnutie z titulu zmluvnej pokuty vo výške X.XXX,- eur v prospech žalovaného v l. rade ako sprostredkovateľa podľa K. VI. bodu X J.. Z. túto skutočnosť doposiaľ oficiálne vôbec neoznámil. Z. jej opakovane uvádzal, že jej vec postúpi ich právnikovi, ktorého meno však nikdy neuviedol, právny zástupca žalovaných ju nikdy nekontaktoval a ani neoznámil, že by zložený depozit mal prepadnúť z titulu zmluvnej pokuty.
V čase po odstúpení od J. dňa XX.XX.XXXX žalovaný v 2. rade jej doručil výzvu na realizáciu hypotekárneho úveru a na podpísanie návrhu kúpnej zmluvy, na ktorý bola zložená rezervačná záloha, avšak bez pripojenia tohto návrhu kúpnej zmluvy a bez predchádzajúceho dojednania o obsahu kúpnej
zmluvy so žalobkyňou. C. však napriek výzve žalovaného v 2. rade z dôvodu odstúpenia od J. zotrvala na svojej žiadosti o vrátenie dlžnej sumy vo výške X.XXX,- eur na jej účet.
Z. v 1. rade jej e-mailovou správou zo dňa XX.XX.XXXX oznámil, že spoločnosť X. K. H. s.r.o. neobdŕžala na účet sumu X.XXX,- eur. Ak ich uhradila v hotovosti, tak sa má jednať o podvod zo strany makléra.
Z vyššie uvedených dôvodov podala trestné oznámenie pre podozrenie z prečinu podvodu, ktorého sa mal dopustiť žalovaný v 2. rade. O. konanie bolo vedené na C. oddelení PZ v U. pod sp. zn. Č.P.:C.-E./ SV- V.-E. a bolo právoplatne ukončené uznesením povereného príslušníka PZ, sp. zn. Č.-E./SV-V.-E. zo dňa XX.XX.XXXX v spojení s uznesením prokurátora. V priebehu tohto trestného konania žalovaný v 2. rade vypovedal, že pracuje ako maklér P. G. v V., teda pre žalovaného v 1. rade. S peniazmi z uloženého blokovacieho depozitu žalobkyne naložili tak, ako sa dohodol s konateľom firmy T. P., nakoľko vedeli, že v danom prípade vnikne záujemcovi zmluvná pokuta. Na otázku vyšetrovateľa žalovaný v X rade sa nechcel vyjadrovať k tomu, koľko z týchto peňazí odviedol na účet T. P. a koľko peňazí zostalo jemu ako provízia.
C. prostredníctvom svojej právnej zástupkyne vyzvala v žalovaného v 1. rade na vrátenie blokovacieho depozitu v lehote do XX.XX.XXXX. W. spoločnosti X. K. H. s.r.o. v písomnej odpovedi doručenej k výzve uviedol, že žalovaný v 2. rade pracoval v spoločnosti HD L. s.r.o.. O. spoločnosť ma mať so žalovaným v 1. rade dohodu užívaní (čiže prenájme) podnikateľského prostredia - to jest možnosť využívať na propagáciu ich web stránku, inzerovať na portáloch, vzorové typy zmlúv a rôzne druhy výhod ktoré ako realitná kancelária poskytovala partnerskej realitnej kancelárii. Z. uviedol, že zo strany žalovaného v 2. rade došlo k zneužitiu mena tejto spoločnosti, nakoľko mu nebolo udelené žiadne oprávnenie na prevzatie finančnej hotovosti.
Na internetovej stránke http://vip-reality.sk/nas-tim žalovaného v 1. rade je ako realitný maklér uvedený aj T. X..
J. o zložení blokovacieho depozitu je neplatný právny úkon podpísaný konajúcou osobou, čo vyplýva zo skutočnosti, že osoba zástupcu žalovaného v 1. rade, tak ako je označená v článku 1. J., predmetnú J. nepodpísala. J. o zložení blokovacieho depozitu za realitnú kanceláriu nepodpísal žalovaný v 2. rade v pozícii realitného makléra aj napriek tomu, že v J. nie je výslovne uvedené, že za realitnú kanceláriu pri podpise tejto dohody koná realitný maklér, ktorý je na základe splnomocnenia realitnej kancelárie oprávnený právneho úkonu, žalovaný v 1. rade poprel existenciu spolupráce so žalovaným v 2. rade. Z uvedeného je zrejmé, J. je absolútne neplatným právnym úkonom pre rozpor s ust. § 40 ods. X C. zákonníka. Z dôvodu neplatnosti právneho úkonu prevzatá blokovacia záloha vo výške X.XXX,- eur, je bezdôvodným obohatením na úkor majetkových práv žalobkyne, ktoré sú žalovaní povinní vydať žalobkyni.
B. aj v prípade ak by J. o zložení blokovacieho depozitu bola platným právnym úkonom, čo ona popiera, zmluvne ustanovenie dohody, z ktorého žalovaní odvodzujú nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, je tiež absolútne neplatné pre rozpor s ust. § 544 ods. X C. zákonníka. Z obsahu J. nevyplýva, že by medzi ňou a žalovaným v 1. rade mala byť dojednaná zmluvná pokuta v súlade s náležitosťami vyplývajúcimi z ust. § 544 C. zákonníka, o ktorom dojednaní by žalobkyňa mala mat vedomosť. C. zákonník v ust. § 544 stanovuje obligatórne písomnú formu dojednanú zo zmluvnej pokuty J. o výške zmluvnej pokuty musí byť jasná, jednoznačná, a preto nie je možné poplatok za „blokovací depozit“ prekvalifikovať následne na zmluvnú pokutu. B. je možné považovať za porušenie právnej povinnosti neuzavretie kúpnej zmluvy s predávajúcimi na základe J. o blokovacom depozite. Je nesporné, že ona zloženú sumu X.XXX,- eur považovala za blokovací depozit, čo je pri sprostredkovaní predaja nehnuteľnosti bežnou praxou realitných kancelárii avšak následne predmetnú sumu nemohla považovať za zmluvnú pokutu, lebo takéto dojednanie medzi účastníkmi J. nebolo uzavreté.
Z jej strany nedošlo k porušeniu žiadnej zmluvnej povinnosti odôvodňujúcej uplatnenie dojednanej zmluvnej pokuty vo forme blokovacieho depozitu, keď záväzkovo právny vzťah medzi zmluvnými stranami skončil zrušením zmluvy na základe odstúpenia od zmluvy podaním mojej klientky zo dna
XX.XX.XXXX. L. uplatnenia nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty je preukázanie zavinenia za porušenie zmluvnej povinnosti, ktorej splnenie zabezpečuje zmluvná povinnosť.
C. od zmluvy je výkonom jej práva, v dôsledku ktorého došlo k zrušeniu J. od jej začiatku a tým aj k zániku vzájomných práv a povinností účastníkov vyplývajúcich z J., vrátane možnosti prepadnutia zaplateného depozitu z titulu zmluvnej pokuty v prospech sprostredkovateľa. Z. práv a povinností zo zmluvy na základe legitímneho odstúpenia od zmluvy, nemohlo dôjsť k porušeniu zmluvnej povinnosti spočívajúcej v odmietnutí uzatvoriť s predávajúcim kúpnu zmluvu.
B. predmetný právny vzťah vyplývajúci z J. o zložení blokovacieho depozitu podlieha režimu ochrany spotrebiteľa podľa ust. § 5X C. zákonníka D. ČI. VI. bodu 2 J. je neprijateľnou zmluvnou podmienku nakoľko umožňuje dodávateľovi, aby žalobkyni ako spotrebiteľovi nevydal ňou posunuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi (ust. § 53 ods. X písm. e) C. zákonníka), čo spôsobuje tiež neplatnosť tohto ustanovenia v zmysle § X3 ods. 5 C. zákonníka.
Z dôvodu neplatnosti právneho úkonu zaplatená blokovacia záloha vo výške X.XXX,- eur je bezdôvodným obohatením, ktoré plnenie sú žalovaní v X. a v 2. rade povinní vydať v súlade s ust. § 451 ods. 1 C. zákonníka.
X. Žalovaný v 1. rade voči nemu žiadal žalobu zamietnuť z neexistencie pasívnej legitimácie na jeho strane. Z. v 2. rade sa nevyjadril.
X. Súd sa oboznámil so žalobou, jej prílohami a listinnými dokladmi predloženými v tomto konaní a to dohodou o zložení blokovacieho depozitu, príjmovým pokladničným dokladom, vizitkou žalovaného v 2. rade, emailov komunikáciou, písomnými vyjadreniami strán sporu a k ním pripojenými listinnými dokladmi, výpoveďou žalovaného v 2. rade, výpoveďou žalobkyne, prednesom práv. zást. žalobkyne a zistil tento skutkový stav veci:
X. Dňa XX.X.XXXX bola medzi žalobkyňou a žalovaným v 2. rade podpísaná J. o zložení blokovacieho depozitu. Z. v nej vyhlásila, že má v úmysle uzatvoriť kúpnu zmluvu, na základe ktorej by sa stal vlastníčkou bytu č. X o rozlohe XX m2, v bytovom dome so súp. č. E., na ulici Š. XX v U.. Za účelom zablokovania bytu a to tak, že sprostredkovateľ nie je oprávnený po dobu účinnosti tejto zmluvy sprostredkovať kúpu týchto nehnuteľnosti inej osobe ako záujemcovi podľa tejto dohody a za účelom zahájenia jednania a prípravy zmluvných dokumentov vedúcich ku kúpe, sa žalobkyňa zaviazala zložil sprostredkovateľovi blokovací depozit vo výške X XXX,- eur. O. depozit mala žalobkyňa uhradiť na účet, ktorého číslo bolo v dohode uvedené. J. bola uzatvorená na dobu určitú do XX.XX.XXXX. H. sprostredkovateľ bol na dohode uvedený žalovaný v 1. rade a pri podpise žalovaného v 2. rade na dohode je pečiatka žalovaného v 1. rade.
X. Žalovaný v 2. rade žalobkyni pri jednaní predložil vizitku, na ktorej je uvedené P. G., T. U., manažér
- realitný poradca, e-mail:a@b.c.
X. Z príjmového pokladničného dokladu zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že žalobkyňa uhradila sumu X XXX,- eur. Na pokladničnom doklade je pečiatka žalovaného v 1. rade a podpis žalovaného v 2. rade.
X. Žalobkyňa dňa XX.XX.XXXX emailom adresovaným žalovanému v 2. rade ho žiadala o urýchlené vyhotovenie Z. o budúcej zmluve, ako sa dohodli, s tým, že potrebné podklady mu zaslala dňa XX.XX.XXXX. Z. žalovaného v 2. rade žiadala o stiahnutie inzerovanej ponuky na predaj predmetného bytu zo všetkých médií.
X. Dňa XX.XX.XXXX formou emailu adresovaného žalovanému v 2. rade žalobkyňa odstúpila od dohody o zložení blokovacieho depozitu z dôvodu, že došlo k porušeniu povinnosti z uzatvorenej dohody, nakoľko naďalej sprostredkovával predaj predmetného bytu a tiež z dôvodu, že ju neupozornil na skutočnosť, že na predmetnom byte je záložné právo v prospech L. banky, a.s. Z. požiadala o vrátenie depozitu vo výške X XXX,- eur.
V uvedený deň odstúpila aj písomne od dohody o zložení blokovacieho depozitu a toto odstúpenie adresovala spol. P. G. V..
X. Dňa XX.XX.XXXX žalovaný v 2. rade emailom odpovedal na doručené odstúpenie od dohody zaslané žalobkyňou a uviedol, že ho predložil ich právnikom a tí sa vyjadrili, že z ich strany nedošlo k porušeniu zmluvy. D., že na byte je iba hypotéka banky a tá bude splatená zo zaplatenej kúpnej ceny.
Na uvedený email odpovedala žalobkyňa emailom dňa XX.XX.XXXX a uviedla, že ako od sprostredkovateľa, t.j. žalovaného v 2. rade, dostala neúplné informácie a došlo aj k porušeniu uzavretej dohody, takto si spoluprácu nepredstavovala, preto od dohody odstupuje a nechce realizovať kúpu bytu. Už mu nedôveruje.
Z ďalšej emailovej komunikácie medzi žalobkyňou a žalovaným v 2. rade vyplýva, že žalovaný neakceptoval odstúpenie žalobkyne od dohody a žalobkyňa na odstúpení trvala a žiadala o vrátenie depozitu.
XX. Z emailovej komunikácie medzi žalobkyňou a žalovaným v 1. rade vyplýva, že žalovaný žalobkyňu upovedomil o tom, že spoločnosť sumu X XXX,- eur neobdržala a pokiaľ túto sumu uhradila v hotovosti, tak sa jedná o podvod zo strany makléra.
XX. Žalobkyňa podala dňa XX.XX.E.X trestné oznámenie na žalovaného v 2. rade pre trestný čin podvodu. D. Č.:C.-XXX/SV-V.-E. zo dňa XX.XX.XXXX vec podozrenia z prečinu podvodu bola odmietnutá. V konaní bol vypočutý žalovaný v 2. rade a vo výpovedi uviedol, že spísal so žalobkyňou dohodu o zložení blokovacieho depozitu. L. mu v hotovosti vyplatila pri podpise dohody. D., že na základe dohody s konateľom žalovaného v 1. rade pánom P., bol oprávnený preberať blokovací depozit. S peniazmi naložil tak ako sa dohodol s pánom P.. B. sa vyjadrovať k tomu, koľko z týchto peňazí odviedol na účet p. P. a koľko peňazí ostalo jemu ako provízia.
U. podaná žalobkyňou proti vyššie uvedenému uzneseniu bola C. prokuratúrou V. uznesením E. E./XX/ E.-X zamietnutá ako nedôvodná.
XX. Žalovaný v 1. rade vo svojich písomných vyjadreniach uviedol, že pokiaľ sa jedná o žalovaného v 2. rade, tak sa jedná o samostatne podnikajúceho partnera, ktorý využíval stránku www.vip-reality.sk, aj www.onlinereality.sk. T. prístup do systému, kde mohol pridávať a inzerovať. Z. mu nikdy neuhradila rezervačný poplatok. O prípade nemal vedomosť.
XX. Žalobkyňa vo svojom písomnom vyjadrení uviedla, že žalovaný v 1. rade nepreukázal svoje tvrdenia, teda existenciu prenájmu podnikateľského prostredia žalovanému v 1. rade. Je presvedčená o nepravdivosti a účelovosti tohto vyjadrenia. Na webovej stránke vip-reality je uvedený žalovaný v 1. rade ako maklér. Na dohode, ktorá bola vopred predtlačená, je ako sprostredkovateľ uvedený žalovaný v 1. rade a tiež aj doklade o zaplatení blokovacieho depozitu je odtlačok pečiatky žalovaného v 1. rade a to vzbudzuje pochybnosti o tom, že žalovaný v 1. rade mal konať vlastným menom a na vlastnú zodpovednosť. L., že nepravdivosť jeho tvrdenia vyplýva aj z výsluchu žalovaného v 2. rade v trestnom konaní.
XX. Žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že sa cez stránku X. dozvedela, že sa predáva tento byt, kde následne kontaktovala aj realitného makléra, teda žalovaného v 2. rade, ktorý jej vysvetlil, že tento byt je zatiaľ voľný, avšak že už má ďalšieho záujemcu, ktorý však nemá finančné prostriedky na zloženie depozitu, a preto, keď ona je ochotná tento depozit zložiť, tak tento byt bude rezervovaný pre ňu. B. sa aj stretli, kde sa jej predstavil ako realitný maklér P. G. s tým, že tieto skutočnosti jej ozrejmil a opýtal sa jej, že či má finančné prostriedky na zloženie depozitu u seba, tak ona povedala, že ich má, tak on požiadal, že keďže ich má u seba, aby ich nemusela dávať na účet, ktorý bol v zmluve, tak aby ich dala priamo jemu k rukám, čo ona tak aj učinila. P. z toho, čo bolo aj na stránke tej spoločnosti P. G., kde dole sa nachádza, že to je stránka X. for all spoločnosti s tým, že nemala dôvod v tom čase p. X. neveriť, pretože v tejto oblasti nie je zbehlá, prvýkrát takouto formou chcela byt kúpiť.
XX. Žalovaný v 1. rade vo svojej výpovedi uviedol, že pokiaľ sa jedná o p. X., predtým p. U., tak on pracoval v jeho kancelárii v L. W. s tým, že do pozície makléra bol do spoločnosti prijatý spolužiakom u konateľa žalovaného v 1. rade s tým, že bola uzavretá medzi nimi tzv. tipérska zmluva. B. bolo zistené, že napriek tomu, že žalovaný v 2. rade mal konať v mene spoločnosti a na účet samotného žalovaného v
1. rade, riešil veci iba sám v prospech seba, došlo k sprenevere finančných prostriedkov. B. aj vzhľadom na to žalovaný v 1. rade si otvoril alebo začal podnikať samostatne v danom odbore. B. si vytvoril určitú pobočku, resp. sieť aj v V., kde bola zriadená on-line stránka on-line reality, v rámci ktorej bola zriadená aj stránka P. G., a to za tým účelom, aby mohli túto stránku využívať aj iné osoby za účelom podnikateľského prostredia a podnikania v danom regióne. P. aj na uvedené je zrejme na tejto stránke uvedený ako maklér samotný X.. K. sa jedná o nejakú stránku, kde oni figurujú ako on-line reality, pričom v tom čase aj p. X., teda žalovaný v 2. rade začal využívať tieto služby tejto on-line stránky, prenajímať si podnikateľské prostredie za tým účelom, aby on na vlastný účet a na vlastné meno mohol vykonávať podnikateľskú činnosť v oblasti predaja nehnuteľností a týchto komodít. P. reality stránka funguje na celom území U., tak makléri, ktorí vykonávajú činnosť na vlastnú zodpovednosť, na vlastné meno, takouto formou aj inzerujú aj svoju činnosť na tejto stránke, a to vzhľadom na to, že je to rýchle, účinné a vlastne je to dostupné pre celé územie U. republiky.
L. sa jedná o finančné prostriedky, ktoré poskytla žalobkyňa žalovanému v 2. rade, tak vie o tom, že tieto boli vyplatené žalovanému v 2. rade, a to priamo z telefonického kontaktu a z mailového kontaktu so žalobkyňou, ktorá ho takouto formou vyzývala na vrátenie týchto finančných prostriedkov. On následne sa skontaktoval so žalovaným v 2. rade, ktorý mu povedal, že to je iba nejaká taká vec a ktorá je už vyriešená, a preto žalovaný v 1. rade túto vec ďalej neriešil. L. sa jedná o číslo účtu, ktoré je uvedené v J. zložení blokovacieho účtu zo dňa XX.XX.E., a to E./XXXX, tak uviedol, že je to jeho číslo účtu, na ktoré prijíma platby.
L. sa jedná o jeho pečiatku, ktorá sa nachádza na J. o zložení blokovacieho depozitu uviedol, že žalovanému v 2. rade takúto pečiatku nikdy nevydal, táto pečiatka bola k dispozícii na pobočke v L., následne, pokiaľ sa jedná o pobočku v V., tak tam k dispozícii mu bola. L. sa jedná o samotnú pečiatku, poukázal na to, že v dnešnej dobe takéto pečiatky si mohli vyrobiť hocikde akýkoľvek subjekt. V ďalšom uviedol, že J. o zložení blokovacieho depozitu zo dňa XX.XX.XXXX nepodpísal. L. ju p. X. tak, ako uvádza žalobkyňa s tým, že v tom čase už p. X. nebol oprávnený služby namiesto žalovaného v X. rade poskytovať a takisto nemal oprávnenie takúto zmluvu podpísať.
XX. L. § 451 ods. 1 zákona č. XX/XXXX Zb. C. zákonníka ( ďalej len ,,C. zákonník“), kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa § 451 ods. X C. zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
L. § 456 C. zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
L. § 458 ods. X C. zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.
L. § 5X7 ods. 1 C. zákonníka, ak dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
L. § 517 ods. X C. zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
L. § 3 ods. X nariadenia vlády SR č. XX/XXXX Z.z. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Q. centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
XX. V danej právnej veci súd mal za preukázané, že dňa XX.XX.XXXX bola medzi žalobkyňou a žalovaným v 2. rade podpísaná J. o zložení blokovacieho depozitu podľa § 51 C. zákonníka s tým, že ako sprostredkovateľ je v tejto zmluve uvedený žalovaný v 1. rade. V zmluve je prehlásené, že depozit
sa skladá za tým účelom, že má v úmysle kúpiť byt, ktorý bol bližšie špecifikovaný v tejto zmluve, a to byt č. X, súpisné číslo E. na ulici Š. XX, U..
Za účelom zablokovania predaja tohto bytu sa dohodla žalobkyňa so žalovaným v X. rade, že zloží finančné prostriedky titulom depozitu vo výške 2 XXX,- eur , kde súd má v konaní preukázané, že túto sumu aj priamo k rukám žalovaného v 2. rade uhradila pri podpise zmluvy.
Z. od dohody o zložení blokovacieho depozitu odstúpila a preto si voči žalovaným v konaní uplatňuje nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia.
XX. Žalovaný v 1. rade žiadal voči nemu žalobu zamietnuť a to z dôvodu, že žalovaný v 2. rade v čase podpísania zmluvy, už pre neho nevykonával činnosť makléra. V rámci stránky P. G. mu bolo poskytnuté iba podnikateľské prostredie, na ktorom on participoval a za prenájom tohto podnikateľského prostredia mu iba platil finančné prostriedky. L. sa jedná o samotnú sumu X XXX,- eur, žalovaný v 1. rade poprel, žeby akákoľvek čiastka z tejto sumy bola v jeho prospech zo strany žalovaného v 2. rade poukázaná.
Z. v 2. rade sa k žalobe nevyjadril.
XX. V ustanovení § 451 C. zákonníka je bezdôvodné obohatenie vymedzené predovšetkým ako záväzok z ktorého vzniká tomu, kto sa obohatil povinnosť vydať všetko, o čo sa bezdôvodne obohatil a oproti tomu vzniká i právo toho, na úkor ktorého k obohateniu došlo, požadovať vydanie toho, o čo sa druhý z subjektov tohto záväzku obohatil. P. legitimácia (či už aktívna alebo pasívna) je stav, ktorý vyplýva z hmotného práva. W. je v rámci zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie pasívne legitimovaný, vyplýva z § 45X ods. 1 C. zákonníka. Je ním ten, koho majetok sa na úkor druhého neoprávnene zväčšil alebo u koho nedošlo k zmenšeniu majetku, aj keď k tomu malo v súlade s právom dôjsť. O. je tomu preto, že predpokladom zodpovednosti za získané bezdôvodné obohatenie, ktoré sa musí vydať, nie je protiprávny úkon obohateného, ani jeho zavinenie, ale objektívne vzniknutý stav obohatenia (presun majetkových hodnôt), ku ktorému došlo spôsobom, ktorý právny poriadok neuznáva. H. legitimovaným subjektom k uplatneniu práva na vydanie bezdôvodného obohatenia (§ 456 C.. zák.) je ten, na koho úkor bolo bezdôvodné obohatenie získané.
Z. právny vzťah z bezdôvodného obohatenia je rovnako súkromnoprávnym vzťahom, a teda podlieha všeobecnej požiadavke na riešenie defektov stretu súkromných práv a povinností osôb predovšetkým dohodou. B. každý právny vzťah vzniknutý z titulu bezdôvodného obohatenia sa „preklopí“ aj do vzťahu civilno-procesného. Ak sa tak však stane, pôjde o klasický sporový proces, v ktorom na strane žalobcu bude vystupovať subjekt, na úkor ktorého k bezdôvodnému obohateniu došlo a na strane žalovaného subjekt bezdôvodne obohatený. Z výkladoch o kvázideliktnom charaktere právnych vzťahov z bezdôvodného obohatenia vyplýva, že žalovaný sa nemôže exkulpovať ani liberovať, no na druhej strane nedochádza ani k prenosu dôkazného bremena zo žalobcu na žalovaného, ako je to v prípadoch subjektívnej zodpovednosti za škodu, kde neexistenciu zavinenia musí preukázať žalovaný (škodca).
XX. Podstatou bezdôvodného obohatenia je zákonom stanovená povinnosť toho, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, toto obohatenie vydať tomu, na koho úkor bol predmet bezdôvodného obohatenia získaný. L. vzťah bezdôvodného obohatenia je samostatným vzťahom, ktorý vznikne v dôsledku porušenia iného právneho vzťahu alebo na základe určitej právnej skutočnosti. Z. právny vzťah z bezdôvodného obohatenia vznikne však len za splnenia určitých zákonných predpokladov, ktorými sú získanie bezdôvodného obohatenia na strane určitej osoby, protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia, majetková ujma, ktorá postihuje inú určitú osobu a príčinná súvislosť medzi protiprávnym získaním bezdôvodného obohatenia určitou osobou a majetkovou ujmou inej určitej osoby. B., že nejde o prípad, kedy C. zákonník napriek majetkovému prospech bezdôvodné obohatenie výslovne vylučuje. U. týchto predpokladov musí preukázať ten, kto tvrdí, že na jeho úkor bolo bezdôvodné obohatenie získané.
XX. Subjekty záväzkového právneho vzťahu z bezdôvodného obohatenia sú na jednej strane subjekt bezdôvodne obohatený a na druhej strane subjekt, na úkor ktorého k bezdôvodnému obohateniu prišlo. T. týmito subjektmi existuje synalagmatický koreálny právny vzťah, kde právu na vydanie predmetu bezdôvodného obohatenia koreluje vzájomná právna povinnosť, predmet tohto obohatenia vydať. T. subjektmi tohto právneho vzťahu došlo k majetkovej nerovnováhe, ktorá musí byť napravená formou osobitnej reštitučnej povinnosti povinného subjektu. To, čo sa z majetkovej sféry postihnutého v dôsledku
bezdôvodného obohatenia odčerpalo, musí sa mu vrátiť, aby bol opätovne nastolený rovnovážny majetkový stav.
XX. Vzhľadom na skutkové okolnosti prejednávanej veci súd v prvom rade ako predbežnou otázkou zaoberal skutočnosťou, či žalobkyňa platne odstúpila od dohody o zložení blokovacieho depozitu.
XX. Podľa § 40 ods. X C. zákonníka, písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje inak. L. sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé.
L. § 48 ods. X C. zákonníka, od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.
L. § 48 ods. X C. zákonníka, odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak. L. § 49 C. zákonníka, účastník, ktorý uzavrel zmluvu v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, má právo od zmluvy odstúpiť.
L. § 5X C. zákonníka, účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.
L. § 52 ods. 1 C. zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
XX. V konaní súd nemal za preukázané, aby žalovaní v 1. a 2. rade v čase podpísania dohody o zložení blokovacieho depozitu, boli v akomkoľvek zmluvnom vzťahu. Z. v 1. rade predložil žalobkyni na podpis vopred predtlačený formulár zmluvy, do ktorého doplnil následne vpísaním potrebné údaje a túto zmluvu aj podpísal. Z. v 1. rade namietal, že v čase uzatvorenia zmluvy žalovaný v 2. rade konal vo vlastnom mene a na vlastný účet. V tomto smere súd dáva do pozornosti, že žalovaný v 2. rade sa žalobkyni predstavil ako maklér P.-G.. P. si od žalobkyne aj vyplatenie depozitu v hotovosti priamo pri podpise dohody, čo bolo v rozpore s podmienkami uvedenými v dohode, podľa ktorých žalobkyňa depozit mala uhradiť na účet uvedený v dohode.
XX. Podanej žaloby žalobkyňa okrem iných skutočností odôvodnila aj tým, že dohoda o zložení blokovacieho depozitu je tiež neplatným právnym úkonom, nakoľko ju za žalovaného v 1. rade podpísala neoprávnená osoba, teda žalovaný v 2. rade.
V ďalšom žalobkyňa tvrdila, že od dohody o zložení depozitu odstúpila.
U. poukazuje na rozporné a vzájomne sa vylučujúce skutočnosti uvádzané žalobkyňou. L. odstúpiť možno iba od platne uzatvorenej zmluvy, ak je však zmluva absolútne neplatná, odstúpenie od nej nemá žiadne právne účinky.
XX. Vo všeobecnosti platí, že podpisom sa završuje a uzatvára písomný právny úkon. Ak právny úkon, ktorý musí byť písomný, nebol jeho účastníkmi podpísaný, nemôže vyvolať zamýšľané právne následky (to isté platí aj o zmene textu právneho úkonu). L. úkon musia podpisom opatriť jeho účastníci. V prípade zmluvy alebo viacstranného právneho úkonu listinu obsahujúcu prejav vôle všetkých zúčastnených strán podpisujú všetky zúčastnené strany. L. účastníkov zmluvy sa musia nachádzať na listine, ktorá obsahuje zmluvné prejavy zúčastnených strán.
L. právny úkon môže namiesto účastníka právneho úkonu podpísať i jeho splnomocnený zástupca. L. nejde o výsostne osobný právny úkon (závet), z obsahu samotného plnomocenstva umožňujúceho, aby splnomocnenec konal v mene a na účet splnomocniteľa, vyplýva oprávnenie splnomocnenca podpísať právny úkon namiesto splnomocniteľa bez toho, aby takéto oprávnenie muselo byť výslovne uvedené v plnomocenstve. G. oprávnenie má i zákonný zástupca. V každom prípade je potrebné pri takomto podpise uviesť, že podpisujúci koná ako zmluvný alebo zákonný zástupca.
XX. Pokiaľ ide o podpis právnickej osoby, právnická osoba neprejavuje svoju vôľu navonok priamo, ale prostredníctvom štatutárnych orgánov. O. orgány reprezentujú fyzické osoby, ktoré vystupujú v mene právnickej osoby navonok. L. platí, že konanie štatutárneho orgánu sa považuje za osobné konanie právnickej osoby. To sa vzťahuje aj na podpisovanie. L. člena štatutárneho orgánu na listine sa považuje za osobný podpis právnickej osoby.
XX. Podľa § X0 ods. 2 C. zákonníka, za právnickú osobu môžu robiť právne úkony aj iní jej pracovníci alebo členovia, pokiaľ je to určené vo vnútorných predpisoch právnickej osoby alebo je to vzhľadom na ich pracovné zaradenie obvyklé. Ak tieto osoby prekročia svoje oprávnenie, vznikajú práva a povinnosti právnickej osobe, len pokiaľ sa právny úkon týka predmetu činnosti právnickej osoby a len vtedy, ak ide o prekročenie, o ktorom druhý účastník nemohol vedieť.
L., aby sa právne úkony, ktoré robia tieto osoby, považovali za právne úkony právnickej osoby, je, aby boli urobené v jej mene. T. predpokladom, aby právne úkony urobené v mene právnickej osoby boli jej právnymi úkonmi, je to, že boli urobené v medziach oprávnení pracovníka alebo člena právnickej osoby, ktorý úkon vykonáva.
XX. Nakoľko žalobkyňa tvrdila, že dohoda o zložení blokovacieho depozitu nebola podpísaná osobou oprávnenou konať za žalovaného v 1. rade, čo samotný žalovaný v 1. rade potvrdil a zároveň v konaní nebolo preukázané, žeby medzi žalovanými v 1. a 2. rade existoval akýkoľvek právny vzťah, súd vyhodnotil predloženú dohodu o zložení blokovacieho depozitu ako neplatný právny úkon v zmysle § 40 ods. X C. zákonníka.
XX. Vyššie uvedené skutočnosti však nič nemenia na tom, že či už pri neplatnom právnom úkone, resp. pri platnom odstúpení od zmluvy, nastupuje následne režim vyporiadania nárokov titulom vydania bezdôvodného obohatenia. P. bezdôvodného obohatenia je v takomto prípade povinná osoba, ktorej majetok sa prijatím plnenia zvýšil oproti zníženiu majetku osoby, ktorá plnenie poskytla. V tomto smere mal súd jednoznačne za preukázané, že finančné prostriedky vo výške X XXX,- eur prijal iba žalovaný v 2. rade.
XX. Súd v danej právnej veci vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a vykonané dokazovanie dospel k záveru, že v konaní bola preukázaná existencia základu nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia na strane žalobkyne vo vzťahu k žalovanému v X. rade v zmysle § 4X1 a nasl. C. zákonníka a preto žalovaného v 2. rade zaviazal zaplatiť žalobkyni sumu X XXX,- eur.
XX. Žalovaný v 2. rade sa s plnením peňažného záväzku dostal do omeškania a preto odo dňa XX.XX.XXXX žalobcovi priznal nárok na zaplatenie úroku z omeškania v ním požadovanej výška 5 % ročne, ktorá bola uplatnená v súlade s platnou právnou úpravou zo sumy 2 XXX,- eur.
XX. Žalovaný v 1. rade namietal svoju pasívnu vecnú legitimáciu v konaní.
XX. Podľa ustálenej súdnej praxe pod pojmom aktívna vecná legitimácia sa rozumie také hmotnoprávne postavenie žalobcu, z ktorého mu z hmotného práva vyplýva uplatňovaný nárok uplatnený žalobou v sporovom konaní; skúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu) alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania; súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo strán konania nenamieta.
B. pasívnej vecnej legitimácie znamená, že niekto, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, nositeľom hmotnoprávnej povinnosti nie je. D. právneho subjektu, ktorý je v danom prípade nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, má zásadný význam z hľadiska určenia vecnej legitimácie na strane žalovaného.
XX. Súd v danom spore dospel k záveru, že na strane žalovaného v 1. rade nie je v tomto konaní daná pasívna vecná legitimácia. X. tvrdenia am dôkazné bremeno ohľadom preukázania dôvodnosti voči žalovanému v 1. rade znášala žalobkyňa. V konaní nebolo preukázané, aby čo i len časť finančných prostriedkov, ktoré prijal žalovaný v 2. rade, bola následne vyplatená žalovanému v 1. rade a tiež, že
žalovaný v 2. rade konal v mene a na účet žalovaného v 1. rade v prípade uzatvorenia J. o zložení blokovacieho depozitu.
U. opätovne poukazuje, že v prípade uplatnenia nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, povinným ho vydať je subjekt, ktorého majetková podstata sa prijatím plnenia zvýšila, oproti zníženiu majetku oprávnenej osoby.
U. preto žalobu voči žalovanému v X. rade zamietol.
XX. L. § X55 ods. 1 zákona č. XXX/XXXX Z.z. S. sporového poriadku ( ďalej len ,,S.“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
L. § 255 ods. 2 S., ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Podľa § 262 ods. X S., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
V danom prípade súd žalobu medzi žalobkyňou a žalovaným v 1. rade v celom rozsahu zamietol a žalovanému v 1. rade tak vznikol nárok na priznanie náhrady trov konania v plnom rozsahu. B. však žalovanému v 1. rade v súvislosti s vedeným súdnym konaním žiadne trovy nevznikli, súd mu ich náhradu nepriznal.
Vo vzťahu žalobkyňa a žalovaný v 2. rade súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a preto o trovách konania rozhodol tak, že žalovaný v 2. rade je povinný nahradiť žalobkyni trovy konania v plnom rozsahu s tým, že o výške trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.