Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_43CoE-207-2020.pdf
PDF · 72.52 KB
Case nature
Area
Subarea
43CoE/207/2020
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Jamriškovej, PhD., členov senátu JUDr. Mariána Blahu a Mgr. Miriam Kamenskej v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného spoločnosťou Advocate s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141 proti povinnému D. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX T. XX, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ivanom Nestorom so sídlom Exekútorského úradu Haburská 49/A, 821 01 Bratislava pod sp. zn. EX 1259/2014, o vymoženie pohľadávky vo výške 504,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 12Er/595/2012-49 zo dňa 10. apríla 2020 takto
rozhodol:
Odvolanie oprávneného o d m i e t a .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením zastavil okresný súd exekúciu podľa ust. § 243f ods. 5 Exekučného poriadku.
2. V odôvodnení uviedol, že dňa 07.05.2014 poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie na vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 504,- Eur s príslušenstvom voči povinnému na podklade exekučného titulu, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu vydaný pod sp. zn. SR 04603/11 dňa 17.06.2011, ktorým bol podľa jeho odôvodnenia priznaný nárok zo zmenky.
3. Okresný súd konštatoval, že v zmysle novelizovaných ustanovení Exekučného poriadku, a to ust. § 243f spolu s § 39 ods. 4 Exekučného poriadku vznikla oprávnenému povinnosť v lehote do 22.01.2016 doplniť návrh na vykonanie exekúcie o opísanie rozhodujúcich skutočností týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným.
4. Dňa 21.03.2016 bolo okresnému súdu prostredníctvom súdneho exekútora súdu doručené Doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v súlade s ust. § 243f ods. 1 Exekučného poriadku. Uvedené podanie bolo súdnemu exekútorovi na adresu exekútorského úradu doručené dňa 03.03.2016. Vzhľadom na uvedené oprávnený svoje doplnenie návrhu v zmysle § 243f ods. 1 Exekučného poriadku nedoručil včas v zákonom stanovenej 30 dňovej lehote a preto súd rozhodol o zastavení exekúcie v zmysle § 243f ods. 5 Exekučného poriadku. 5. Proti uzneseniu podal oprávnený odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec okresnému súdu na ďalšie konanie.
6. V odvolaní uviedol, že zmluvu o úvere nie je možné považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, pretože povinnému bol úver poskytnutý na účely zamestnania, čo povinný v zmluve o úvere uviedol a aj osobitne podpísal. Skutočnosť, na čo konkrétne bol povinným následne poskytnutý úver aj využitý, oprávnený neskúmal, nakoľko to nebola pre neho podstatná informácia. Povinný ako dlžník navyše nemá zo žiadneho zákona informačnú povinnosť
voči veriteľovi, aby preukazoval skutočné použitie finančných prostriedkov. Oprávnený preto z titulu platnej legislatívnej úpravy bol toho názoru, že nemusí vedieť, či povinný (dlžník) v praxi naozaj použil finančné prostriedky na rovnaký účel, ako deklaroval v zmluve o úvere. Pri výklade pojmu spotrebiteľ oprávnený poukázal, že je potrebné chrániť dobrú vieru druhej strany. Ak dodávateľ koná v dobrej viere, že druhá strana nie je spotrebiteľ, nemôže sa táto osoba dovolávať toho, že mala postavenie spotrebiteľa (ESD, C-464/01, vo veci Johann Gruber proti Bay Wa AG). Obdobne, pokiaľ spotrebiteľ predstiera, že je podnikateľom alebo v tomto smere uvedie dodávateľa do omylu, je treba takúto obligáciu charakterizovať ako obchod, a nie spotrebiteľský záväzok, pretože je potrebné chrániť dodávateľovu dobrú vieru, ktorá je všeobecným princípom zmluvného práva.
7. Oprávnený považoval za nesporné, že zmluvné vzťahy uzatvárané medzi dodávateľom a fyzickou osobou nepodnikateľom spĺňajú požiadavku spotrebiteľského právneho vzťahu. Pokiaľ je ale predmetom tohto vzťahu účelovo poskytnutý úver a túto účelovosť žiadny z účastníkov vzťahu nespochybnil, potom vzhľadom na ustanovenie § 3 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch nejde o spotrebiteľský úver a na tieto zmluvné vzťahy (úverové zmluvy) nemožno citovaný právny predpis aplikovať. V zmysle uvedeného oprávnený zastával názor, že súd prvej inštancie postupoval nesprávne, keď aplikoval ustanovenie § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku a exekučné konanie zastavil.
8. Povinný sa k odvolaniu nevyjadril.
9. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379 a § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je potrebné odmietnuť.
10. Podľa § 9a ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej Exekučný poriadok), ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
11. Podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.
12. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu (§ 17 zákona č. 191/1950 Sb. zmenkového a šekového v znení zákona č. 438/2015 Z. z.) s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.
13. Podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nedoplní v lehote podľa odseku 1, súd exekúciu zastaví.
14. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
15. Podľa § 355 ods. 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.
16. Podľa ust. § 386 písm. c) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
17. Odvolací súd z predloženého spisu zistil, že napadnutým uznesením rozhodol okresný súdu podľa ust. § 243f ods. 5 Exekučného poriadku o zastavení exekúcie ako aj to, že zákon ust. § 357 CSP a ani Exekučný poriadok proti takémuto rozhodnutiu odvolanie nepripúšťa. Odvolací súd považuje za potrebné dodať, že nesprávne poučenie v napadnutom uznesení o tom, že je proti nemu prípustné odvolanie, nemohlo mať za následok pripustenie odvolania proti tomuto uzneseniu, keďže zákon túto
možnosť nepripúšťa. Sudca nie je oprávnený priznať účastníkom konania viac práv ako im priznáva samotný zákon.
18. V konaní podľa Exekučného poriadku sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, pričom ak nie je v Civilnom sporovom poriadku ustanovené inak, Civilný sporový poriadok platí aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Civilný sporový poriadok taxatívne určuje uznesenia súdu prvej inštancie, proti ktorým je odvolanie prípustné. Medzi taxatívne zákonom určenými uzneseniami, proti ktorým je odvolanie prípustné, však nie je uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým v exekučnej veci rozhodol, že exekúciu podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku zastavuje a prípustnosť odvolania proti takémuto uznesenie súdu prvej inštancie nepripúšťa ani Exekučný poriadok.
19. Oprávnený podal odvolanie proti uzneseniu súdu prvej inštancie, proti ktorému odvolanie nie je prípustné. Odvolanie oprávneného nebolo vecne odôvodnené, nakoľko v ňom oprávnený nenamietal žiadne skutočnosti súvisiace so zastavením exekúcie podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku.
20. Vzhľadom na vyššie uvedené musel Krajský súd v Banskej Bystrici odvolanie oprávneného bez toho, aby ho vecne prejednal podľa § 386 písm. c) CSP odmietnuť, ako odvolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
21. Rozhodnutie bolo senátom odvolacieho súdu prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).