Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1T/149/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné samosudcom JUDr. Vladimírom Vargom v trestnej veci obžalovaných N. Ľ. a A. E., pre prečin poškodzovanie veriteľa podľa , , o obžalobe prokurátora Okresnej prokuratúry Humenné sp. zn. zo dňa 17. decembra 2018, podľa , na hlavnom pojednávaní konanom dňa 3. decembra 2020 v Humennom, takto

rozhodol:

Súd obžalovaných N. Ľ., H.. XX.XX.XXXX N. K., trvale bytom Q. XXXX/X, K. a A. E., H.. XX.XX.XXXX N. K., trvale bytom Q. XXXX/X, K.,

pre prečin poškodzovanie veriteľa podľa , spáchaný vo forme spolupáchateľstva podľa , ktorého sa podľa obžaloby mali dopustiť tak, že: „dňa 01.03.2016 na presne nezistenom mieste v meste K. spolu A. E. a N. Ľ. uzatvorili bez predchádzajúceho písomného súhlasu záložného veriteľa K. K., B.. K.. nájomnú zmluvu s Z. L. zo T., ktorej predmetom bol prenájom nehnuteľností v k. ú. K., zapísaných na LV č. XXX a ktorých boli podielovými spoluvlastníkmi každý v pomere 1 k celku, a to v rozpore s časťou IV, bod 3, písm. c) zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa XX.XX.XXXX, uzatvorenej medzi K. K., B.. K.. ako záložným veriteľom a N. Ľ. a A. E. ako záložcami, pričom dňa 23.06.2017 došlo zo strany záložného veriteľa K. K., B.. K.. k postúpeniu pohľadávky na postupníka G. E. K., K.. Q.. X.., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35724803, ktorému vznikla škoda vo výške najmenej 21.417,63 eur,“ spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Humenné zo dňa 17. decembra 2018 oslobodzuje - obžalovanú N. Ľ. podľa , pretože nebolo dokázané, že skutok spáchala obžalovaná a obžalovaného A. E. podľa , pretože skutok nie je trestným činom.

Podľa súd odkazuje poškodeného: G. E. K., K..Q..X.., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, s uplatneným nárokom na náhradu škody na civilný proces.

odôvodnenie:

Prokurátor podal na obvinených obžalobu pre skutok, ktorý mali spáchať tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia, pričom v obžalobe je tento skutok právne kvalifikovaný ako prečin poškodzovanie veriteľa podľa , .

Obžalovaná N. Ľ. a obžalovaný A. E. na hlavnom pojednávaní vyhlásili, že sú nevinní. V procese dokazovania obžalovaná objasnila, že je sestrou A. E. a zároveň sú podielovými spoluvlastníkmi v pomere 1 rodinného domu na ulici Q. v K.. Spoluobžalovaný (brat) jej navrhol, aby vyjadrila súhlas s uzavretím nájomnej zmluvy, ktorým dali časť domu do nájmu Z. L.. Celú záležitosť aj zmluvu pripravoval jej brat A. E.. Obžalovaná potvrdila obsah svojej výpovede zo dňa 22.10.2018, kedy uviedla, že asi

v roku 2009 si jej brat A. E. zobral úver zo K. K., na zabezpečenie ktorého bola uzatvorená záložná zmluva k nehnuteľnostiam - k rodinnému domu na ulici Q. Č.. XXXX/X N. K.. V roku 2015 banka vyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru, ktorý v tom čase jej brat nebol schopný splácať. Následne bola ako spoluvlastníčka založenej nehnuteľnosti informovaná o konaných dražbách. V roku 2016 ako spoluvlastníčka nehnuteľnosti podpísala nájomnú zmluvu s Z. L. na prenájom časti domu za sumu 1,00 euro mesačne plus náklady na energie. V tom čase už nedokázala platiť už ani energie, a to pre vlastné zdravotné problémy, preto jej prišlo vhod, že nájomca mal uhrádzať polovičku nákladov na energie.

Obžalovaný A. E. v procese dokazovania uviedol, že mal problém s uhrádzaním nákladov spojených s užívaním domu, a preto mu prišlo vhod, že jeho známy Z. L. chcel vykonávať servisnú činnosť, a preto mu prenajal garáž a prízemie s tým, že bude platiť polovicu nákladov, neskôr sa dohodli, že to bude paušálna suma 100,00 eur mesačne - z nájmu nechcel žiadny zisk, preto nájomné dohodli v symbolickej výške na 1 euro za mesiac.

Svedok Z. L. na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovanú nepoznal, no s obžalovaným boli dlhoroční kamaráti a poznal dom obžalovaného, vedel o vybavenej garáži, kde chcel prevádzkovať servisnú činnosť. Mal možnosť byť aj na prízemí, ale tam bol iba niekoľkokrát, keď sa potreboval umyť, či prezliecť. Svedok potvrdil svoju výpoveď z prípravného konania, kde uvádzal, že nájomné bolo dohodnuté v symbolickej výške 1,00 euro za mesiac, no dohodli sa, že prenajímateľom bude preplácať polovicu nákladov na energie - keď mu oznámili, že dom je predaný, došlo k ukončeniu zmluvy o nájme dohodou.

Ako svedkyňa bola vypočutá Z.. E., ktorá zastupovala právneho zástupcu oznamovateľa, ktorý podal trestné oznámenie. Informácie čerpala výlučne z obsahu spisov a podkladov, ktoré boli súčasnému vlastníkovi pohľadávky predložené pôvodným veriteľom K. K., B..K.. Pri určení výšky škody vychádzali z tej skutočnosti, že dlhodobá nájomná zmluva uzavretá na predmet záložného práva bola dôsledkom toho, že sa dosiahol nižší výťažok, preto si v trestnom konaní uplatnili náhradu škody vo výške 21.417,63 eur.

Táto suma predstavuje postúpenú pohľadávku na základe zmluvy o postúpení pohľadávok medzi spoločnosťami K. K., B..K.. ako postupcom a spoločnosťou G. E. K., K..Q..X.. ako postupníkom zo dňa 23.06.2017 v celkovej sume 64.241,73 eur a táto suma pozostávala z istiny vo výške 49.923,04 eur, poplatkov vo výške 75 eur, riadneho úroku vo výške 9.896,07 eur, zmluvného úroku z omeškania vo výške 265,09 eur a zo zákonného úroku z omeškania po vyhlásení mimoriadnej splatnosti v sume 4.082,53 eur.

Výška postúpenej pohľadávky vyplýva z prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok. Okrem spomínaných súm, ktoré boli predmetom postúpenia pohľadávok, výška škody pozostáva ešte zo zákonného úroku z omeškania, a to odo dňa nasledujúceho po postúpení pohľadávky do vydraženia zálohu. Je to vo výške 2.523,51 eur. Škoda ďalej pozostáva aj z nákladov dražby vo výške 5.925,39 eur, ktoré pozostávajú zo sumy 2.416,35 eur ako hotové výdavky dražobnej spoločnosti a zo sumy 3.536,04 eur ako zmluvne dohodnutá odmena dražobníka.

Svedkyňa nároky poškodeného vyčíslila v celkovej sume 72.717,63 eur a od tejto sumy bola odpočítaná suma výťažku z dražby za predmetnú nehnuteľnosť vo výške 51.300 eur. Uplatnili teda škodu vo výške 21.417,63 eur, čo predstavuje rozdiel medzi nárokom a vydraženou sumou.

Svedkyňa vyjadrila názor (domnienku - pozn. súdu), že „..sa predmetná nehnuteľnosť vydražila za sumu 51.300 eur, čo predstavuje rozdiel oproti znalcom určenej cene 17.100 eur. Myslím si, že na predmetný rozdiel mala podstatný vplyv skutočnosť, že záložcovia na záloh uzatvorili nájomnú zmluvu v rozpore so svojimi aj zmluvnými záväzkami, čím znížili záujem o záloh počas dražby a taktiež poukazujem na to, že táto dražba už bola štvrtou v poradí, pričom prvé dve dražby boli vykonávané pre pôvodného veriteľa K. B..K.. teda predošlé 3 dražby skončili neúspechom a myslím si, že to bolo kvôli spomínanej nájomnej zmluve“.

Na tomto miestu súd považuje za potrebné uviesť, že „domnienka“ vyslovená svedkyňou, ktorá navyše v predsúdnom konaní bola substitučným právnym zástupcom poškodenej spoločnosti G. E. K., K..Q..X.., ktorú ako oznamovateľa pri podávaní oznámenia o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že bol spáchaný trestný čin zastupovala, nebola preukázaná žiadnym relevantným dôkazom.

Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi - zmluva o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX na čl. 4, zmluva o zriadení záložného práva, čl. 5, oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti, čl. 11, zmluva o postúpení pohľadávky, čl. 13, príloha k zmluve o postúpení pohľadávok, čl. 20, oznámenie o postúpení pohľadávky, čl. 21, oznámenie o začatí výkonu záložného práva, čl. 23, oznámenie o začatí výkonu záložného práva, čl. 24, oznámenie o dražbe č. XXX/XXXX, čl. 25, nájomná zmluva, čl. 28, LV č. XXX, čl. 36, správa K. K., B..K.., čl. 81, notárska zápisnica o priebehu dobrovoľnej dražby č. H., č. 82, LV č. XXX po dražbe, listy vlastníctva, čl. XXX-XXX, oznámenie o dobrovoľnej dražbe M. S. konanej XX.XX.XXXX, čl. 168, dodatok k oznámeniu o dobrovoľnej dražbe M. S., čl. 171, oznámenie o opakovanej dobrovoľnej dražbe konanej XX.XX.XXXX, oznámenie o opakovanej dražbe č. XXX/XXXX konanej XX.XX.XXXX, notárska zápisnica H. XXX/XXXX, H. XXXX/XXXX z XX.XX.XXXX, notárska zápisnica H. XXX/XXXX, H. XXXXX/XXXX z XX.XX.XXXX.

Trestný čin poškodzovanie veriteľa podľa (ďalej len „“) spácha ten, kto čo aj len čiastočne, zmarí uspokojenie svojho veriteľa tým, že a) zničí, poškodí, urobí neupotrebiteľnou, zatají, predá, vymení alebo inak odstráni čo aj len časť svojho majetku, b) zaťaží vec, ktorá je predmetom záväzku, alebo ju prenajme, c) predstiera alebo uzná neexistujúce právo alebo záväzok, alebo postúpi svoju pohľadávku, alebo prevezme dlh iného, i keď na to nebol povinný ani oprávnený, alebo d) predstiera zmenšenie svojho majetku alebo jeho zánik.

Objektom trestného činu poškodzovania veriteľa je právo veriteľa na uspokojenie jeho pohľadávky, kto- rú má voči „svojmu“ dlžníkovi.

Obžaloba však vôbec žiadnym spôsobom neuvádza súvislosť medzi uzavretím nájomnej zmluvy a zmarením uspokojenia svojho veriteľa - skutok neobsahuje najdôležitejšiu okolnosť, nepopisuje samotnú pohľadávku veriteľa, ktorá mala byť zmarená v rozsahu uvedenom v obžalobe, t.j. 21 417,63 eur.

Súd už v uznesení č. k. -223 zo dňa 30. mája 2019, ktorým zastavil trestné stíhanie obvinených (nadriadený súd neskôr toto rozhodnutie zrušil) upozornil, že z obžaloby nie je zrejmé, o aký záväzkový vzťah ide, aká je pohľadávka, ktorej uspokojenie malo byť ukrátené, kto je vlastne dlžníkom veriteľa a od akých skutočností prokurátor odvíja výšku ukrátenia uspokojenia pohľadávky - toto všetko sú okolnosti, ktoré musia byť uvedené v skutkovej vete obžaloby a ktoré tvoria skutok navonok, lebo iba vo vzájomnej súvislosti môžu napĺňať znaky skutkovej podstaty trestného činu poškodzovanie veriteľa podľa (prípadne iného trestného činu).

Súd z obsahu spisu (nie zo skutkovej vety obžaloby) zistil, že dňa 13.03.2009 bola uzavretá zmluva o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX medzi K. K., B..K.. ako veriteľom a A. E. ako dlžníkom, ktorej predmetom bolo poskytnutie splátkového úveru, pričom výška úveru bola 65.000,00 eur.

Zo zmluvy o úvere na čl. 4 je zrejmé, že dlžníkom K. K., B..K.. bol iba A. E. - teda nie aj N. Ľ., voči ktorej trestné stíhanie pre tento skutok nemalo byť podľa názoru súdu ani začaté. Obvineným pre prečin poškodzovanie veriteľa môže byť iba jeho dlžník - teda nie iná osoba odlišná od dlžníka veriteľa a nie je podstatné, kto zabezpečil pohľadávku veriteľa, záložca nemusí byť totožná osoba s dlžníkom.

Súd vo vzťahu k obvinenej nepovažuje za nutné uvádzať ďalšie argumenty pre oslobodzujúci výrok, ktorým obžalovanú N. Ľ. podľa spod obžaloby oslobodil, pretože nebolo dokázané, že skutok spáchala obžalovaná.

Vo vzťahu k oslobodzujúcemu výroku, ktorým súd obžalovaného A. E. podľa spod obžaloby oslobodil, pretože skutok nie je trestným činom, súd uvádza, že uzavretie nájomnej zmluvy, hoci aj v rozpore s dohodou uzavretou medzi záložným veriteľom a záložcom, nie je samo o sebe trestným činom. Na to, aby uzavretím nájomnej zmluvy na predmet zmluvy o zriadení záložného práva (k zálohu) mohli byť naplnené znaky trestného činu poškodzovanie veriteľa podľa , musí k tejto okolnosti pristúpiť aj skutočnosť, že práve kvôli tejto zmluve o nájme, teda výlučne pre prenájom zálohu, došlo čo i len k čiastočnému zmareniu uspokojenia veriteľa dlžníka.

Dňa XX.XX.XXXX bola uzavretá zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a mandátna zmluva medzi K. K., B..K.., ako záložným veriteľom na strane jednej a A. E. a N. Ľ., ako záložcami na strane druhej. Predmetom tejto zmluvy bolo zriadenie záložného práva k nehnuteľnostiam v nej špecifikovaným, pričom týmto záložným právom bola zabezpečená pohľadávka záložného veriteľa, ktorá vznikla zo zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX - i keď v záložnej zmluve je nesprávne uvádzaný dátum uzavretia úverovej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX. Zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam sa záložca zaviazal nezriadiť bez predchádzajúceho písomného súhlasu záložného veriteľa k zálohu záložné právo, vecné bremeno alebo inú ťarchu v prospech tretej osoby, vrátane nájomných práv k zálohu alebo jeho časti, a to až do času úplného splatenia pohľadávky.

Dňa XX.XX.XXXX bola uzavretá nájomná zmluva medzi N. Ľ. a A. E. ako prenajímateľmi a Z. L. ako nájomcom, ktorej predmetom boli nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, k.ú. K., teda nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom záložnej zmluvy. Nájom bol dohodnutý na dobu určitú, to je od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, výška nájomného bola 1,00 euro mesačne, nájomca sa zaviazal uhrádzať platby za spotrebované energie a ostatné služby spojené s užívaním nehnuteľnosti.

Dňa XX.XX.XXXX sa konala dobrovoľná dražba M. S., ktorej predmetom boli nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, k.ú. K. v časti ťarchy nebola zapísaná spomínaná nájomná zmluva - okrem iného aj preto, že nájomný vzťah nemožno zamieňať za vzťah plynúci zo zriadeného vecného bremena. Pri tejto dražbe bol navrhovateľom dražby K. K., B..K.. a všeobecná cena nehnuteľnosti bola stanovená znaleckým posudkom znalca P.. M. M. č. XX/XXXX v sume 66.500,00 eur.

Oznámenie o vyššie konanej dobrovoľnej dražbe bolo doplnené dodatkom zo dňa XX.XX.XXXX, kde dražobník uvádza ako „ťarchu“ popis práv a záväzkov k predmetu dražby - nájomnú zmluvu zo dňa XX.XX.XXXX uzavretú medzi obžalovanými a Z. L..

Dňa XX.XX.XXXX sa konala opakovaná dobrovoľná dražba, ktorej navrhovateľom bola opäť K. K., B..K.., kde najnižším podaním bola sumu 59.850,00 eur. V tomto oznámení už prípadní záujemcovia boli oboznámení s nájomnou zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX. Z notárskej zápisnice H. XXX/XXXX, H. XXXX/ XXXX z XX.XX.XXXX bolo preukázané, že na opakovanej dobrovoľnej dražbe konanej XX.XX.XXXX, ktorej navrhovateľom bola K. K., a.s. sa nezúčastnil žiadny záujemca.

Na návrh navrhovateľa dražby G. E. K., K..Q..X.. zverejnil dražobník oznámenie o dražbe, ktorá sa mala konať XX.XX.XXXX, pričom cena predmetu dražby bola stanovená znaleckým posudkom P.. S. A. Č.. XXX/XXXX v hodnote 68.400,00 eur. O konaní tejto dražby bola spísaná notárska zápisnica H. XXX/XXXX, H. XXXXX/XXXX z XX.XX.XXXX, v zmysle ktorej sa na dobrovoľnej dražbe konanej XX.XX.XXXX, ktorej navrhovateľom bola spoločnosť G. E. K., nezúčastnil žiadny záujemca, ktorý by mohol počuť o tom, že na predmete dražby sú nájomné zmluvy.

Následne bolo zverejnené oznámenie o opakovanej dražbe, ktorá sa mala konať XX.XX.XXXX, o priebehu ktorej bola spísaná notárska zápisnica H., H., z ktorej je zrejmé, že medzi práva a záväzky viaznuce na predmete opakovanej dražby bola pod písmenom r/ uvedená nájomná zmluva zo dňa XX.XX.XXXX uzavretá medzi vlastníkmi a Z. L.. Najnižšie podanie bolo stanovené na sumu 51.300,00 eur, pričom za takúto sumu boli nehnuteľnosti vydražené a vydražiteľom predmetu opakovanej dražby sa stal A.. O. K., bytom N. XX, K. Ľ.. Cena dosiahnutá vydražením bola 51.300,00 eur.

Výšku škody prokurátor zrejme prevzal z vyjadrenia svedkyne Z.. F. E. splnomocnenej nebankovou spoločnosťou G. E. K., K.. Q.. X.., ktorá odkúpila pohľadávku od pôvodného veriteľa dlžníka K. K., B.. K.. Svedkyňa pri výsluchu, ktorý sa konal dňa 05.11.2018 uviedla, že si v mene poškodeného uplatňuje nárok na náhradu škody vo výške 21.417,63 eur. Táto suma má predstavovať rozsah neuhradenej časti pohľadávky z jej celkovej výšky 72.717,63 eur.

Uvedená celková výška pohľadávky podľa vyjadrenia svedkyne predstavuje výšku postúpenej pohľadávky 64.241,73 eur, náklady nebankovej spoločnosti G. E. K., K.. Q.. X.. spojené s vykonaním dražby vo výške 5.925,39 eur, ktoré pozostávajú zo sumy 2.416,35 eur ako hotových výdavkov a zo

sumy 3.536,04 eur ako odmena dražobníka. Poškodenému ďalej vznikli nároky na zákonný úrok, ktorý je tiež súčasťou výšky celkovej pohľadávky.

Prokurátor teda prevzal celú výšku „škody“, ktorú zdôvodnila svedkyňa spôsobom, ktorý je vyššie uvedený, bez akéhokoľvek preukázania hotových výdavkov dražby, odmeny dražobníka.

Záväzkový právny vzťah medzi dlžníkom a veriteľom je obligatórnym znakom skutkovej podstaty trestného činu poškodzovanie veriteľa podľa . Otázku existencie a obsahu tohto právneho vzťahu musí súd v trestnom konaní posudzovať vždy samostatne ako predbežnú otázku, pretože ide o posúdenie viny obvineného (obdobne judikatúra v Českej republike publikovaná pod R 17/2009).

Pre právny záver o tom, v akom rozsahu páchateľ ako dlžník zmaril uspokojenie pohľadávky veriteľa trestným činom poškodzovanie veriteľa podľa , musí prokurátor v konaní pred súdom preukázať nielen, aká bola hodnota veci, ktorou bola zabezpečená návratnosť úveru (hodnota zálohu), ale aj to, že práve v dôsledku konania obžalovaného došlo k zmareniu uspokojenia svojho veriteľa a v akom rozsahu.

Ak mal prokurátor uniesť dôkazné bremeno v konaní pred súdom, tak mal v prvom rade preukázať, aký vplyv malo konanie obžalovaných na dosiahnutú vydraženú cenu za nehnuteľnosť.

Dôkazom, ktorý by mal usvedčovať obžalovaných z trestnej činnosti, bez ďalšieho konkrétneho dôkazu nie je ani domnienka svedkyne Z.. E., ani ničím nepodložený záver povereného zamestnanca K. (P.. Z. A.) vyjadrený v liste zo dňa 08.10.2018 na čl. 81, kde je uvedené, že obidve dražby (konané dňa XX.XX.XXXX a XX.XX.XXXX) boli neúspešné, pretože „klient zmaril obidve dražby, nakoľko si dal zriadiť vecné bremeno“.

Neúčasť možných záujemcov na prvých dražbách (nezáujem o kúpnu nehnuteľností) nemožno nazývať „marením“ dražby zo strany obžalovaných a bez ďalších relevantných dôkazov tieto skutočnosti nemožno ani spájať s tým, že uzavreli nájomnú zmluvu uvádzanú v obžalobe.

Okresný súd poukazuje na upozornenie Krajského súdu v Prešove uvedené v uznesení sp. zn. zo dňa 28.11.2019: „Už len záverom je potrebné konštatovať, že aj keď síce z ustanovenia plynie, že súd môže vykonať aj dôkazy, ktoré strany nenavrhli, v žiadnom prípade toto ustanovenie nie je možné zo strany prokurátora vysvetľovať tak, že by snáď prvostupňový súd mal vykonať a objasniť celé dokazovanie s objasnením najzákladnejších otázok tohto prípadu a prokurátor by bol v konaní absolútne pasívnym. V tejto súvislosti poukazuje krajský súd aj na znenie ustanovenia , podľa ktorého, po podaní obžaloby môže prokurátor uložiť policajtovi zabezpečiť dôkaz, ktorý potrebuje vykonať v konaní pred súdom, ako aj na ustanovenie , podľa ktorého, môže vziať prokurátor obžalobu späť až do začatia hlavného pojednávania, čím sa vec vracia do stavu prípravného konania.“

Na inom mieste citovaného uznesenia (strana 3 posledný odsek) krajský súd uvádza, že zodpovednosť za dokázanie skutku, ktorý sa obžalovanému kladie za vinu, nesie prokurátor ako žalujúca strana.

Žiadnym dôkazom vykonaným na hlavnom pojednávaní nebol preukázaný skutočný vplyv uzavretej nájomnej zmluvy na dosiahnutú kúpnu cenu v dražbe.

V dôsledku oslobodzujúceho rozsudku, súd obligatórne v súlade s odkázal poškodenú spoločnosť G. E. K., K..Q..X.., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803 s uplatneným nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku na Okresný súd Humenné. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takej osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie môže

podať prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe a poškodený môže odvolanie podať pre nesprávnosť výroku o náhrade škody. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že takýto výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní ktoré predchádzalo rozsudku ak toto porušenie mohlo spôsobiť že je výrok nesprávny, alebo že chýba. Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať.