Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (12)Rozsudok_15C-13-2020.pdf
PDF · 102.41 KB
Case nature
Area
Subarea
15C/13/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Johanou Bertovou v právnej veci žalobkyne R. I., L.. X.X.XXXX, J. X. XXX/XB, XXXXX P., právne zastúpenej JUDr. Martinou Stankovičovou, advokátkou, Duchnovičovo námestie 1, 08001 Prešov, proti žalovanému P. I., L.S.. X.X.XXXX, P. J. X. XXX/XB, XXXXX P., o vylúčenie manžela zo spoločného užívania bytu, takto:
rozhodol:
r o z h o d o l
I. v y l u č u j e žalovaného zo spoločného nájmu bytu č. 3 nachádzajúceho sa na 1. nadzemnom podlaží bytového domu postaveného na parcele KCN XXX/X, T..Ú.. P. L. A.. X. XXX/XB, XXX XX P..
II. žalobkyňa m á voči žalovanému p r á v o na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
O d ô v o d n e n i e
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 5.6.2020 sa žalobkyňa domáhala, aby súd rozhodol tak, že vylučuje odporcu zo spoločného nájmu bytu č. 3 nachádzajúceho sa na 1. nadzemnom podlaží bytového domu postaveného na parcele KCN XXX/X, k.ú. P. na ul. X. XXX/XB, XXX XX P., ako aj tak, že zaväzuje odporcu nahradiť trovy konania vrátane trov právneho zastúpenia. Zároveň sa žalobkyňa domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd rozhodol, tak, že zakazuje žalovanému vstúpiť do bytu č. 3 nachádzajúceho sa na 1. nadzemnom podlaží bytového domu postaveného na parcele KCN XXX/X, T..Ú.. P. L. A.. X. XXX/XB, XXX XX P. vrátane jeho užívania, a to na čas do právoplatného skončenia konania v merite veci. A zároveň tak, že žalovaný je povinný nahradiť trovy konania vrátane trov právneho zastúpenia v celom rozsahu.
2. Žalobu odôvodnila tým, že žalobkyňa a žalovaný sú manželmi a ich manželstvo je evidované v knihe manželstiev matričného úradu P., vo zväzku 6, na strane 161 pod poradovým číslom 2. V manželstve sa narodil dňa XX.X.XXXX syn P. I. a dňa X.XX.XXXX sa narodila dcéra S. I.. Manželia majú spoločné trvalé bydlisko v nájomnom byte č. 3 nachádzajúcom sa na 1. nadzemnom podlaží bytového domu na ul. X. XXX/XB E. P., postaveného na parcele KCN 111/8, k.ú. P., ktorý spoločne užívajú na základe nájomnej zmluvy zo dňa 1.2.2016. Dňa 22.5.2020 doručila žalobkyňa na súd návrh na zrušenie manželstva rozvodom. Na základe predmetného návrhu Okresný súd Prešov začal vo veci konanie vedené pod spisovou značkou XXP/XXX/XXXX. Okrem iných dôvodov žalobkyňa uviedla, že žalovaný sa k nej správa násilne a má z neho strach. Rovnako majú zo žalovaného strach aj maloleté deti P. S. S., s ktorými manželia žijú v spoločnej domácnosti. Žalobkyňa mala vedomosť o tom, že odporca sa v minulosti zúčastnil protialkoholického liečenia na Prednej Hore, ale k nej sa správal slušne. A to až do času, kedy
sa narodila dcérka S.. Odvtedy sa požívanie alkoholických nápojov žalovaným v miere presahujúcej bežnú rapídne zhoršovalo a začalo bývať pravidelné, a to v intervaloch približne jedenkrát za mesiac. Vtedy situácia so žalovaným prebiehala tak, že odporca sa opil až do úplného vyčerpania, pričom pil tak asi 8 dní vkuse bez prestávky, prespával na ulici, chodil po uliciach s fľaškou, chôdza bez rovnováhy, pričom nepoznával známych, k okoloidúcim bol k nim vulgárny. V tomto stave sa odporca správa k žalobkyni a k deťom tak, že im nielen vulgárne nadáva, ale je aj násilný. Rozbíja predmety v byte. Niekoľkokrát bezdôvodne v nervovom záchvate vyhodil navrhovateľku z bytu von na chodbu a nechcel ju pustiť dnu, zatiaľ čo deti od strachu plakali v byte. Svedkami boli susedia, ktorí často krát zasiahli tak, že zavolali políciu a inak pomohli žalobkyni s deťmi. Žalovaný to, čo vykoná, si následne vôbec nepamätá. Žalovaný žalobkyňu fyzicky napadol pred Vianocami v decembri 2019 a potom konkrétne dňa 18.2.2020, čoho dôsledkom bolo poranenie krku a tváre žalobkyne. Na základe tejto a ďalších skutočností bolo dňa 20.2.2020 Uznesením Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Prešove pod ČVS: M.-XXX/VS-G.- XXXX vznesené obvinenie voči žalovanému za prečin porušovanie domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom nebezpečné vyhrážanie podľa § 360 ods. 1 ods. 2 písm. b) s poukázaním na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona. Momentálne sa žalovaný nachádza v ústave na výkon väzby. Avšak navrhovateľka má strach z toho, že keď sa odporca vráti do spoločného nájmu bytu, problémy s odporcom v podobe jeho fyzických útokov voči nej budú pokračovať. Na základe toho, že: - žalovaný je alkoholik, ktorého správanie je nepredvídateľné z dôvodu, že sa na alkoholizmus nelieči (nepodrobuje sa žiadnemu ústavnému ani ambulantnému liečeniu), požívanie alkoholických nápojov žalovaným nie je výnimkou, žalovaný požíva alkohol opakovane a často, žalovaný žalobkyni v stave opitosti, ktorý si sám privodil požívaním alkoholických nápojov, už fyzicky ublížil, proti žalovanému bolo vznesené obvinenie pre prečin porušovanie domovej slobody v súbehu s prečinom nebezpečné vyhrážanie a žalovaný sa momentálne nachádza vo väzbe, hrozí a je tu dôvodná obava, že žalovaný môže v stave opitosti opäť fyzicky ublížiť žalobkyni alebo ich spoločným deťom, s ktorými žije v spoločnej domácnosti, má žalobkyňa za to, že riešenie tejto situácie neznesie odklad.
3. V konaní súd vydal uznesenie číslo konania XXC/XX/XXXX-XX z 05.06.2020 - neodkladné opatrenie ktorým rozhodol tak, že I. uložil žalovanému, aby dočasne nevstupoval do bytu číslo 3 nachádzajúceho sa na 1. Nadzemnom podlaží bytového domu postaveného na parcele KN C111/ 8, ak ju P. na ulica X. XXX/XB, 08267 P. a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. II. V prevyšujúcej časti návrh žalobkyne zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 09.07.2020 a vykonateľnosť dňa 09.07.2020 vo výroku II.
4. Dňa 23.06.2020 súd doručil žalovanému uznesenie Okresného súdu Prešov číslo konania XXC /. -35 zo dňa 05.06.2020 ktorým ho vyzval, aby sa v lehote pätnástich dní písomne vyjadril k žalobe, uviedol vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva, označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení; ak uplatnený nárok v celom rozsahu neuznáva. Žalovaný sa k žalobe nijako nevyjadril.
5. Dňa 03.12. 2020 sa vo veci uskutočnilo pojednávanie, na ktorom sa žalovaný nezúčastnil a o jeho odročenie nepožiadal a na, ktorom žalobkyňa uviedla, že zotrváva na žalobe a požaduje vylúčiť žalovaného z bytu tak ako je to navrhnuté v návrhu vo veci samej resp. v žalobe, ktorá je obsahom súdneho spisu. Uvedené požaduje z dôvodu fyzického a psychického násilia, ktoré je dlho trvajúce, zároveň dopĺňa, že v ich vzájomnom vzťahu bol v trestnom konaní vydaný Trestný rozkaz 8.7.2020, ktorý nadobudol právoplatnosť 7.8.2020, ktorým bol žalovaný uznaný vinným z prečinu nebezpečného vyhrážania, pričom mu bol uložený trest odňatia slobody na 2 roky s tým, že mu bol podmienečne odložený a určená skúšobná doba na 4 roky. Zároveň žalobkyňa poukazuje na prípravné konanie, ktoré sa viedlo pod sp. zn. M.-XXX-E.-XXXX v zmysle ktorého žalovaný použil fyzickú silu voči žalobkyni. Po predchádzajúcich vyhrážkach k takémuto konaniu dochádzalo už aj v minulosti. Žalobkyňa má strach zo spolužitia so žalovaným v jednej domácnosti. Žalobkyňa navrhla pripojiť spisy z trestného konania vedené na Okresnom súde Prešov a to XTp/XX/XXXX a XT/XX/XXXX. Žalobkyňa tiež uviedla, že počas manželstva vznikol medzi žalobkyňou a žalovaným spoločný nájom bytu z ktorého teraz žalobkyňa žiada žalovaného vylúčiť. Žalobkyňa má so žalovaného strach, lebo na ňu útočil. Dôkazom je Trestný rozkaz, ktorý bol ako dôkaz oboznámený v tomto konaní. Žalobkyňa považuje spolunažívanie so žalovaným za neznesiteľné, žiada teda vylúčiť ho so spoločného užívania a uplatňuje si právo na náhradu trov konania.
6. Súd v konaní vykonal dokazovanie nasledujúcimi listinnými dôkazmi: rozhodnutie o priznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci Centra právnej pomoci kancelária Prešov číslo spisu T. zo 06.05.2020
na čísle listu 4, Sobášny list z knihy manželstiev matričného úradu P. zväzok 6 ročník 2013 strana 161 poradové číslo 2 na čísle listu 5, rodný list z knihy narodení matričného úradu Prešov zväzok 204 ročník 2013 strana 222 poradové číslo 1801 na č.l. 6, rodný list z knihy narodení matričného úradu Prešov zväzok 208, ročník 2014, strana 197, poradové číslo 2437 na čísle listu 7, nájomná zmluva uzatvorená medzi obcou Terňa a žalobkyňou dňa 01.02.2016 na čísle listu 8 až 10, odpoveď obce P. zo 17.03.2020 na číslo listu 11, uznesenie Okresného riaditeľstva policajného zboru v Prešove, odboru poriadkovej polície, obvodného oddelenia Policajného zboru E. Š. čvs: M. -XXX/vs-G.-XXXX z 20.02.2020 na číslo listu 12 až 13, zápisnica o výsluchu svedka - poškodeného Okresného riaditeľstva policajného zboru v Prešove zo dňa 06.05.2020 na číslo listu 14 až 20, zápisnica napísaná na Okresnom súde Prešov dňa 04.06.2020 v konaní XTp/XX/XXXX na čísle listu 27 až 29, Spis Okresného súdu Prešov sp. zn. XTp/XX/XXXX a z neho najmä zápisnica napísaná na Okresnom súde Prešov zo dňa 4.6.2020 XTp/ XX/XXXX ktorou bolo zakázané priblížiť sa na vzdialenosť menšiu ako 5 m k poškodenej menom R. I. vo vzťahu k žalovanému, ako aj spis Okresného súdu Prešov pod sp. zn. XT/XX/XXXX a z neho najmä Trestný rozkaz XT/XX/XXXX-XXX zo dňa 8.7.2020, ktorý nadobudol právoplatnosť 7.8.2020, ktorým bol P. I. uznaný vinným za prečin nebezpečné vyhrážanie podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zákona s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zákona, Odpis Registra trestov zo dňa 22.6.2020 na meno žalovaného na č.l. 264.
7. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil nasledujúci skutkový stav:
8. Zo Sobášneho listu vydaného Obcou P. 18.4.2013 vyplýva, že žalobkyňa a žalovaný uzavreli dňa 18.4.2013 manželstvo, ktoré je evidované v knihe manželstiev matričného úradu P., vo zväzku 6, na strane 161 pod poradovým číslom 2.
9. Z rodného listu vydaného Mestom Prešov dňa 18.9.2013 vyplýva, že v knihe narodení matričného úradu Prešov zväzok 208, ročník 2014, strana 197, por. č. 2437 je evidované, že žalobkyni a žalobcovi sa dňa 5.12.2014 narodila dcéra Aneta Jašenská.
10. Z rodného listu vydaného Mestom G. dňa 18.9.2013 vyplýva, že v knihe narodení matričného úradu G. zväzok 204, ročník 2013, strana 222, por. č. 18014 je evidované, že žalobkyni a žalobcovi sa dňa 15.9.2013 narodil syn P. I.
11. Z Nájomnej zmluvy uzatvorenej dňa 1.2.2016 medzi obcou P., Hlavná 119/58, P. a žalobkyňou vznikol žalobkyni počas trvania manželstva so žalobcom nájom bytu č. 3 nachádzajúci sa v objekte bytového domu na ulici X., na 1 NP vpravo, súpisné číslo 287/4B, číslo parcely KNC 111/8, kú Terňa.
12. Z Odpovede Obce Terňa z 17.3.2020 adresovanej okresnému riaditeľstvu PZ Prešov vyplýva, že Pán P. I. sa oženil 18.4.2013 s R. O.. G., s ktorou majú toho času dve maloleté deti a prisťahoval sa do obce Terne z obce Župčany č. 156. Od 17.5.2013 mal v obci prechodný pobyt v byte na adrese X. 186/42, 082 67 P., ktorý má vo vlastníctve matka manželky menovaného I. G.. Dňa 19.10.2017 mu manželka zriadila trvalý pobyt v obecnom nájomnom byte na X. ulici 287/4B, P., ktorý dostala na základe žiadosti do prenájmu. Susedia v bytovom dome, kde menovaný býval s manželkou a deťmi, či už na prechodný alebo trvalý pobyt sa viac krát ústne sťažovali na rušenie nočného kľudu, krik, hluk a nadávky, ktoré počuli z uvedeného bytu. Menovaný pracuje v zahraničí na turnusy a meno jeho zamestnávateľa nám nie je známe. Menovaný bol v čase, kedy bol doma z turnusu často pod vplyvom alkoholu a často v takom stave vysedával na verejných priestranstvách a v parku. Na slovné napomenutie menovaný reagoval tým, že s to viac krát nebude opakovať, čo ale nikdy nedodržal. Na jeho zlé správanie sa viac krát sťažovala aj jeho manželka, čo ale nechcela riešiť trestným oznámení. Nakoniec dňa 11.12.2017 bol menovanému na žiadosť manželky zrušený trvalý pobyt v nájomnom byte na adrese X. 287/4B a pobyt bol zaevidovaný na Obec P.. Menovaný ale naďalej aj v čase trvalého pobytu na Obci mimo pracovných turnusov býval v uvedenom byte aj s rodinou. Aj počas tohto obdobia dochádzalo k ústnym sťažnostiam na jeho správanie a k privolávaniu policajnej hliadky. Dňa 11.6.2019 bola na Obecnom úrade prešetrená sťažnosť od susedy v byte, ktorý je pod bytom p. R. I. a to p. S. E., X. 287/4B, P., ktorá dňa 4.6.2019 doručila písomnú sťažnosť na správanie sa menovaného P.S. I. pre porušenie dobrých susedských vzťahov, ohrozovanie členov rodiny a búchanie, hádky a krik v nájomnom byte. Pán P. I. bol pri prešetrení sťažnosti upozornený, aby sa viac krát takéto správanie neopakovalo inak v prípade ďalších sťažností Obec pristúpi k výpovedi z nájmu nájomného bytu jeho manželke.
13. Z Uznesenia Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Prešove ČVC: M.-XXX/VS-G.-XXXX z 20.2.2020 vyplýva, že voči žalovanému bolo vznesené obvinenie podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku za prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom nebezpečné vyhrážanie podľa § 360 ods. 1 ods. 2 písm. b. s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písm c.) Trestného zákona, pretože sa okrem iného mal vyhrážať žalobkyni fyzickou likvidáciou, vulgárne nadávať, chytiť ju oboma rukami okolo krku a súčasne ju svojou váhou pritlačiť ležmo na posteľ, kde ju mal začať rukami škrtiť so slovami “rozjebem ce“. V tom medzi nimi malo dôjsť ku krátkemu zápaseniu, na čo žalovaná stihla vykríknuť na ich maloletého syna, ktorý sa v tom čase nachádzal v ich prítomnosti, aby utekal k susede a vtedy sa žalovanému mala žalovaná vytrhnúť spod zovretia a utiecť na horné schodisko bytového domu, čoho následkom malo dôjsť k poraneniu krku a tváre žalovanej, ktoré si nevyžiadalo lekárske ošetrenie, avšak toto konanie žalovaného vzbudilo u žalobkyne dôvodnú obavu o jej život a zdravie.
14. Z trestného spisu vedeného na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. XTp/XX/XXXX vyplýva, že dňa 4.6.2020 súd uznesením rozhodol tak, že podľa § 79 ods. 3 Trestného poriadku a § 80 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku obvineného menom P. I., nar. XX.XX.XXXX v Ž., okr. Prešov, trvale bytom P., okr. Prešov, t. č. vo väzbe v ÚVV a ÚVTOS Prešov prijíma písomný sľub obvineného ako nahradenie väzby a prepúšťa ho z väzby na slobodu. Okrem iného tiež rozhodol tak, že podľa § 82 ods. 1 Trestného poriadku ukladá obvinenému povinnosti 2/zákaz úmyselne sa priblížiť na vzdialenosť menšiu ako 5 (päť) metrov k poškodenej menom R. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P., X. 287/4B, okr. Prešov. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 4.6.2020.
15. Z trestného spisu XT/XX/XXXX vyplýva že, dňa 08.07.2020 bol žalovaný v tejto trestnej veci trestným rozkazom uznaný za vinného z prečinu nebezpečné vyhrážanie podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno b Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona pretože, dňa 19.02.2020 v čase okolo 19.00 hod. v P. na ul. X. č. 287/4B, okres Prešov v byte na 1. poschodí sa po predchádzajúcom požití alkoholických nápojov vyhrážal svojej manželke R. I. a to tak, že po tom, ako jej vulgárne nadával, ju schytil oboma rukami okolo krku a súčasne ju svojou váhou pritlačil ležmo na posteľ, kde ju začal rukami škrtiť so slovami, že jej ublíži, došlo medzi nimi ku krátkemu zápaseniu, načo poškodená stihla vykríknuť na ich maloletého syna, ktorý sa v tom čase nachádzal v ich prítomnosti, aby utekal k susede a vtedy sa páchateľovi vytrhla zo zovretia a utiekla na horné schodisko bytového domu, následkom čoho u poškodenej R. I. došlo k pomliaždeniu ľavej strany tváre s krvnými podliatinami a odreninami a pomliaždeniu ľavej strany krku s krvnými podliatinami a odreninami, ktoré si nevyžiadali lekárskej ošetrenie, avšak toto konanie na poškodenej R. I. vzbudilo dôvodnú obavu o jej život a zdravie. Z odpisu z registra trestov žalovaného je zrejmé viacnásobné odsúdenie za násilnú trestnú činnosť.
16. Podľa § 703 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak sa za trvania manželstva manželia alebo jeden z nich stanú nájomcami bytu, vznikne spoločný nájom bytu manželmi.
17. Podľa § 705a Občianskeho zákonníka, ak sa z dôvodu fyzického násilia alebo psychického násilia, alebo hrozby takýmto násilím vo vzťahu k manželovi alebo k rozvedenému manželovi ako spoločnému užívateľovi bytu alebo k blízkej osobe, ktorá s ním býva spoločne v byte, stalo ďalšie spolužitie neznesiteľným, môže súd na návrh jedného z manželov alebo rozvedených manželov obmedziť užívacie právo druhého z nich, alebo ho z jeho užívania úplne vylúčiť.
18. Deklarácia o odstránení násilia páchaného na ženách, schválená Valným zhromaždením OSN v roku 1993 označuje násilie ako akýkoľvek násilný čin, ktorý vedie alebo by mohol viesť k fyzickej, sexuálnej alebo psychickej ujme alebo zraneniu, vrátane vyhrážania sa takýmito činmi, zastrašovania, alebo svojvoľného obmedzovania slobody a to vo verejnom či súkromnom živote (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn.5MCdo 10/2012).
19. Ustanovenie § 705a bolo do Občianskeho zákonníka vložené novelou uskutočnenou zákonom č. 526/2002 Z.z., ktorý nadobudol platnosť 14. septembra 2002 a účinnosť 1. januára 2003, pričom okrem § 705a bola do § 712a ods. 8 OZ vložená veta, ktorá sa taktiež týkala fyzického násilia rozvedeného manžela na druhom manželovi alebo blízkej osobe. Predmetná novela, ako bolo uvedené aj v dôvodovej správe, mala riešiť jeden z najakútnejších problémov obetí domáceho násilia, a to práve vložením § 705a do Občianskeho zákonníka. Novela riešila aj § 712a situáciu po rozvode manželov. Najakútnejším problémom je opúšťanie spoločného bytu, preto sa predmetná novela snažila uchrániť obete domáceho
násilia pred ďalším násilím a jeho hrozbou v prípade, ak násilník v byte ostáva. Predmetné ustanovenie sa snaží zabrániť tomu, aby z bytu odchádzal týraný manžel spoločne s týranými blízkymi osobami, ale práve naopak, že zo spoločného bytu bude musieť odísť násilník. Podstatou ustanovenia je iba obmedzenie užívacieho práva, pričom o takomto obmedzení užívacieho práva musí rozhodnúť súd. Spoločný nájom bytu druhého manžela však vždy zostáva zachovaný. Obmedzuje sa iba právo byt užívať, a to buď na určitý čas, alebo na neurčito. Opustenie bytu v takomto prípade zákon neviaže na poskytnutie žiadnej bytovej náhrady. Právo musí chrániť slabšiu stranu a aj za cenu zásahu do výkonu vlastníckeho, resp. v tomto prípade nájomného práva poskytnúť možnosť, aby sa právne situácie riešili takým spôsobom, aby ten z manželov, ktorý zasahuje do práva druhého (druhých) na pokojný a zdravý život, bol obmedzený aj v takých právach, ako je právo spoluvlastníka alebo v tomto prípade nájomcu na užívanie, resp. spoluužívanie bytu. Ide o pomerne veľký zásah do práv spoluvlastníka, resp. v tomto prípade nájomcu, avšak ešte väčšmi ako vlastníctvo treba chrániť zdravie a život druhého manžela, ako aj členov rodiny (najmä detí) bývajúcich v spoločnom byte. Obmedzenie užívania alebo úplné vylúčenie z užívania bytu neznamená, že je to navždy. Ak sa zmenia pomery, najmä pokiaľ pôjde o osobu druhého manžela, ktorý sa podrobil napríklad protialkoholickej liečbe a sú tu predpoklady na obnovenie spolužitia v byte, súd na návrh niektorého z manželov môže zrušiť obmedzenie či vylúčenie z užívacieho práva druhého manžela.
20. Žalobkyňa, ako manželka, ktorá podala návrh na súd, preukázala najmä obsahom vyššie uvedených trestných spisov tunajšieho súdu, že došlo k fyzickému násiliu, resp. že je tu hrozba takéhoto násilia aj v budúcnosti, nakoľko žalovaný bol za násilné trestné činy odsúdený aj v minulosti a v súčasnosti sa jeho konanie voči žalobkyni eliminovalo práve v dôsledku represívneho pôsobenia inštitútov trestného práva a preventívnymi účinkami vydaného neodkladného opatrenia. Nakoľko k fyzickému násiliu žalovaného voči žalobkyni došlo práve v predmetnom byte a navyše za účasti maloletých detí pochádzajúcich z manželstva strán sporu, je súd toho názoru, že je splnená podmienkau pre rozhodnutie súdu o vylúčení jedného z manželov z užívania nájomného bytu teda, že konanie žalovaného spôsobuje neznesiteľné spolužitie, čo treba chápať tak, že pomery v byte žalobkyni a jej deťom bývajúcim v byte nedovoľujú byt pokojne užívať bez strachu o svoju osobu a bez strachu o svoj život a zdravie.
21. Súd zároveň žalovaného obmedzil v užívaní predmetného bytu v celom rozsahu, nakoľko obmedzenie užívacieho práva, treba to chápať tak, že súd môže rozhodnutím určiť, ktorú časť bytu nebude môcť druhý manžel užívať. Zakáže mu v takom prípade prístup do niektorých častí bytu, resp. do niektorých miestností. Takéto obmedzenie, aby splnilo svoj účel, bude možné uplatniť vtedy, ak to bude z hľadiska charakteru bytu možné. Nakoľko v danom prípade ide byt pozostávajúci z troch izieb, jedného WC, jednej kúpeľne a jednej kuchyne, nie je možné vymedziť stranám sporu jednotlivé časti bytu, ktoré by mohli nerušene užívať.
22. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
23. Podľa § 262 ods.1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
24. Nakoľko žalobkyňa bola v konaní plne úspešná, súd jej priznal právo na náhradu trov konania voči žalovaného v rozsahu 100%.
Poučenie:
Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.