Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_21Cpr-7-2024.pdf
PDF · 98.44 KB
Case nature
Subarea
21Cpr/7/2024
Uznesenie
Okresný súd Trenčín o návrhu navrhovateľa A. B., narodeného XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou JUDr. Stanislav Ďurica s. r. o., so sídlom v Bratislave, Jégeho 16999/12, IČO 47 247 673, za ktorú koná JUDr. Stanislav Ďurica, proti odporcovi Centrum sociálnych služieb - DOMOV JAVORINA, so sídlom v Bzinciach pod Javorinou, Školská 344/50, IČO 31 118 682, na nariadenie neodkladného opatrenia takto
rozhodol:
I. N a r i a ď u j e s a neodkladné opatrenie nasledovného znenia: "Pozastavuje sa účinnosť výpovede z pracovného pomeru zo dňa 10.12.2023, danej odporcom navrhovateľovi, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej."
II. Navrhovateľovi s a u k l a d á , aby v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia podal ako žalobca proti odporcovi ako žalovanému žalobu o určenie neplatnosti výpovede z pracovného pomeru zo dňa 10.12.2023.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ a odporca uzatvorili dňa 14.01.2020 pracovnú zmluvu, na základe ktorej bol navrhovateľ zamestnaný u odporcu najprv ako "opatrovateľ-asistent" a neskôr, po dohode o zmene pracovnej zmluvy, ako "opatrovateľ", pričom pozíciu "opatrovateľ" zastáva aj v súčasnosti. V priebehu viac ako 4 rokov si navrhovateľ svedomito plnil svoje pracovné povinnosti, bral a stále berie svoju prácu ako poslanie a vykonáva ju z presvedčenia. S prácou navrhovateľa boli dlhodobo všetci spokojní, a to tak zo strany zamestnávateľa, ako aj zo strany kolegov a klientov zamestnávateľa. Situácia sa zmenila až dňom oznámenia navrhovateľa o neuspokojivých podmienkach v zariadení zamestnávateľa a následným zasadzovaním sa o riadne prešetrenie situácie v zariadení. Aj napriek dlhodobej spokojnosti s prácou navrhovateľa, mal odporca zrazu záujem ukončiť s navrhovateľom pracovný pomer, založený pracovnou zmluvou, na základe čoho bola dňa 14.12.2023 navrhovateľovi doručená výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce. Výpoveď bola doručená krátko po tom, čo navrhovateľ urobil oznámenie o protispoločenskej činnosti v zariadení zamestnávateľa a dokonca aj samotný zamestnávateľ vo výpovedi ako skutkový dôvod výpovede uviedol práve uvedené verejné oznámenie žalobcu o protispoločenskej činnosti v zariadení. Výpoveď je neplatná z dôvodu, že bola uskutočnená v príčinnej súvislosti s oznámením protispoločenskej činnosti. Zároveň aj samotné odôvodnenie výpovede údajným závažným porušením pracovnej disciplíny, ktorého sa navrhovateľ mal dopustiť porušením povinnosti mlčanlivosti, je právne nesprávne a má za následok neplatnosť výpovede. 19.12.2023 prokurátor Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom rozhodol o poskytnutí ochrany v zmysle § 4 ods. 1 zákona o ochrane oznamovateľov celkom štyrom zamestnancom zamestnávateľa, ktorí oznámili protispoločenskú činnosť zamestnávateľa. O túto ochranu navrhovateľ žiadal ešte pred tým, ako mu bola daná výpoveď, a to dňa 18.10.2023. Následne dňa 22.12.2023 doručil navrhovateľ Úradu na ochranu oznamovateľov žiadosť o poskytnutie ochrany podľa zákona o ochrane oznamovateľov. Úrad si vyžiadal aj stanovisko zamestnávateľa, ktorý sa vyjadril 18.01.2024. Dňa 20.02.2024 vydal uvedený úrad potvrdenie pod č. UOO/2024/729, ktorým pozastavil účinnosť pracovnoprávneho úkonu, výpovede,
podľa § 12 ods. 2 v nadväznosti na § 13 ods. 6 písm. a) zákona o ochrane oznamovateľov. Potvrdenie o pozastavení účinnosti bolo žalobcovi doručené 22.02.2024. Pasívna legitimácia odporcu je teda daná tým, že ako zamestnávateľ navrhovateľa urobil voči nemu ako oznamovateľovi protispoločenskej činnosti pracovnoprávny úkon, výpoveď, na základe ktorého sa má skončiť jeho pracovný pomer, a to v súvislosti s oznámením navrhovateľa o zlých podmienkach pre klientov v zariadení zamestnávateľa. Keďže bol voči navrhovateľovi ako oznamovateľovi protispoločenskej činnosti urobený pracovnoprávny úkon, ktorý bol v príčinnej súvislosti s jeho oznámením, je nevyhnutné z dôvodu ochrany jeho práv pozastaviť účinnosť tohto pracovnoprávneho úkonu a následne určiť jeho neplatnosť.
2. Navrhovateľ a jeho kolegyne dlhodobo pociťovali, že ich pracovné podmienky, ale najmä podmienky pre klientov v zariadení zamestnávateľa sú nevhodné a dlhodobo neudržateľné. Postupom času si začali uvedomovať, že zamestnávateľ situáciu sám od seba nebude aktívne riešiť a ak teda chcú zabezpečiť klientom zariadenia civilizované podmienky adekvátne 21. storočiu, musia sami podniknúť kroky na zlepšenie situácie. Keďže interná snaha o zlepšenie situácie v zariadení neviedla k úspechu, navrhovateľ a jeho kolegyne sa rozhodli, že jedinou možnosťou, ktorá im zostáva, v snahe zlepšiť situáciu klientov v zariadení, je obrátiť sa na externé nezávislé inštitúcie príslušné na riešenie situácie a zároveň prehovoriť o nevyhovujúcich podmienkach v zariadení aj verejne, konkrétne vystúpili v TV Markíza v relácii Reflex, odvysielanej 11.10.2023. V uvedenej relácii poukázali na neakceptovateľnú situáciu v zariadení zamestnávateľa. Poukázali na viaceré zarážajúce, bežne sa vyskytujúce, situácie v zariadení. Jednou z nich je napríklad situácia, keď klientka prechádzajúca sa po chodbe zariadenia, musí zniesť pohľad na iného klienta zariadenia, ktorý sa po chodbe pohybuje nahý a dokonca na chodbe vykonáva potrebu. Ďalšou je situácia, keď za klientkou príde iný klient a začne ju nevhodne obchytkávať. Alebo situácia, keď zatiaľ čo nevidiaca pacientka ide na záchod, ľahne si do jej postele spomínaný klient, ktorý sa rád prechádza po chodbe nahý. V zariadení sa ďalej bežne vyskytujú aj bitky, v dôsledku čoho musia byť do zariadenia privolaní aj príslušníci polície, či lekári. Klienti nemajú pokoj ani v noci, keďže sa bežne stáva, že ich v noci na ich izbe svojvoľne "navštívi" iný klient. Ďalším akútnym problémom v zariadení, na ktorý v relácii Reflex poukázal ďalší zamestnanec, je skutočnosť, že na jedného opatrovateľa v zariadení pripadá až 22 resp. 23 klientov. Uvedená značná poddimenzovanosť zariadenia vedie k častému výskytu nebezpečných situácii, keď objektívne nie je v ľudských silách jednému opatrovateľovi ustriehnuť taký vysoký počet klientov. V relácii bolo ďalej poukázané aj na prípad úmrtia klienta zariadenia. Ako v relácii hovorí dcéra zosnulého, zariadenie ju o chorobe jej otca neinformovalo a o celej situácii sa dozvedela až v momente, keď jej zavolali z nemocnice, že jej otec je mŕtvy. Z uvedených dôvodov dcéra zosnulého podala na žalovaného aj trestné oznámenie a to, okrem iného, z dôvodu zanedbania starostlivosti.
3. Nasledovali kontroly z viacerých kompetentných orgánov, jednou z nich bola kontrola vykonaná Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, ktorá sa začala 04.10.2023. Kontrola sa zamerala na preskúmanie dodržiavania zákona o sociálnych službách pri poskytovaní sociálnych služieb. Výsledkom kontroly ministerstva bolo rozhodnutie o povinnosti prijať neodkladné opatrenie zo dňa 16.10.2023, nakoľko pri kontrole v zariadení bolo zistené, že poskytovateľ sociálnej služby (t. j. odporca) neposkytuje ošetrovateľské činnosti odborne kvalifikovaným personálom. Ministerstvo preto dospelo k záveru, že možno dôvodne predpokladať, že prijímateľov sociálnej služby vystavuje ohrozeniu života a zdravia, neľudskému alebo zlému zaobchádzaniu. Ministerstvo z uvedeného dôvodu odporcovi nariadilo, aby poskytoval odbornú činnosť, ošetrovateľskú starostlivosť, prostredníctvom osôb, ktoré spĺňajú kvalifikačný predpoklad. Kontrolu v zariadení ďalej vykonal aj Úrad komisára pre osoby so zdravotným postihnutím, a to práve na podnet navrhovateľa a jeho kolegýň. Kontrola bola vykonaná 13. 09. 2023. Výsledok kontroly úradu komisára bol zaznamenaný v Správe úradu komisára pre osoby so zdravotným postihnutím. V správe úradu komisára sú konštatované viaceré nedostatky v zariadení zamestnávateľa. Úrad komisára sa tak stal už druhou nezávislou inštitúciou, ktorá potvrdila opodstatnenosť tvrdení navrhovateľa a jeho kolegýň o nevhodných podmienkach v zariadení. Fakt, že navrhovateľ a jeho kolegyne okrem medializácie prípadu kontaktovali aj iné inštitúcie, s cieľom napomôcť riešeniu neakceptovateľnej situácie v zariadení zamestnávateľa, len potvrdzuje, že navrhovateľovi a jeho kolegyniam skutočne záleží na zlepšení podmienok pre klientov v zariadení. Medializácia prípadu teda nebola jedinou ich aktivitou v snahe o riešenie zlej situácie v zariadení. Okrem vyššie zmienených aktivít stojí za zmienku aj ich podnet na Inšpektorát práce Trenčín zo dňa 09.11.2023. Opomenúť nemožno ani skutočnosť, že navrhovateľ spolu s jeho kolegyňami podali na odporcu aj trestné oznámenie vo veci podozrenia zo spáchania zločinu obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. d) zákona č. 300/2005 Z. z. (Trestný zákon) s poukazom na § 138 písm. j), § 139 písm. d), písm. e),
písm. f) Trestného zákona a iné, ktoré bolo doručené na Okresnú prokuratúru Nové Mesto nad Váhom dňa 15.11.2023.
4. Všetky vyššie uvedené aktivity navrhovateľa a jeho kolegýň, najmä verejné vystúpenie v TV Markíza v relácii Reflex, viedli k tomu, že sa navrhovateľ stal pre odporcu nepohodlným a odporca začal voči nemu podnikať odvetné opatrenia. Odvetné opatrenia zahŕňali aj zníženie osobných príplatkov zamestnancov, ktoré bolo ohlásené dňa 23.11.2023, teda krátko po vystúpení v relácii Reflex na TV Markíza a bolo zrealizované napriek nesúhlasu odborárov. Odvetné opatrenia nakoniec vyústili až do dania výpovede navrhovateľovi. Výpoveď bola daná v priamej súvislosti s jeho oznámením protispoločenskej činnosti v zariadení zamestnávateľa. Uvedenú skutočnosť navyše priznáva aj samotný zamestnávateľ, ktorý dokonca sám ako skutkový dôvod výpovede uviedol práve verejné oznámenie navrhovateľa o protispoločenskej činnosti v zariadení, ktoré označil za údajné porušenie mlčanlivosti. 18.10.2023 doručil navrhovateľ odborovej organizácii žiadosť o prerokovanie a udelenie súhlasu na okamžité skončenie pracovného pomeru. 19.10.2023 doručila odborová organizácie svoje nesúhlasné stanovisko s okamžitým skončením pracovného pomeru. 31.10.2023 doručil zamestnávateľ opätovnú žiadosť o prerokovanie a udelenie súhlasu na okamžité skončenie pracovného pomeru. 8.11.2023 odborová organizácia opätovne odmietla udeliť súhlas s okamžitým skončením pracovného pomeru. 21.11.2023 doručil zamestnávateľ odborovej organizácii druhú opätovnú žiadosť o udelenie súhlasu s okamžitým skončením pracovného pomeru, ktorej dňa 22.11.2021 opätovne nebolo vyhovené. Napriek opakovanému nesúhlasu odborovej organizácie bola navrhovateľovi 14.12.2023 doručená výpoveď zo dňa 10.12.2023. Dňa 19.12.2023 prokurátor Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom rozhodol o poskytnutí ochrany v zmysle § 4 ods. 1 zákona o ochrane oznamovateľov navrhovateľovi a jeho kolegyniam, ktorí oznámili protispoločenskú činnosť zamestnávateľa. Následne dňa 22.12.2023 doručil navrhovateľ úradu žiadosť o poskytnutie ochrany podľa zákona o ochrane oznamovateľov. 20.02.2024 vydal úrad potvrdenie o pozastavení účinnosti, ktorým pozastavil účinnosť pracovnoprávneho úkonu
- výpovede. Potvrdenie o pozastavení účinnosti bolo doručené navrhovateľovi dňa 22.02.2024. Navrhovateľ bol v potvrdení o pozastavení účinnosti poučený o skončení pozastavenia účinnosti pracovnoprávneho úkonu uplynutím 30 dní od doručenia tohto potvrdenia a o možnosti obrátiť sa na súd s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia. Zamestnávateľ odôvodnil výpoveď danú navrhovateľovi tým, že sa mal údajne dopustiť závažného porušenia pracovnej disciplíny tým, že mal zverejniť skutočnosti týkajúce sa činnosti zamestnávateľa a poskytnúť informácie a záznamy tretím osobám (napr. TV Markíza). Navrhovateľ podľa zamestnávateľa uvedeným konaním porušil povinnosť mlčanlivosti o služobných údajoch a tak spôsobil škodu zamestnávateľovi, klientom a ich rodinným príslušníkom.
5. S týmto navrhovateľ nesúhlasí, oznamovanie protispoločenskej činnosti sa nepovažuje za porušenie zmluvnej povinnosti zachovávať mlčanlivosť ani za porušenie povinnosti zachovávať mlčanlivosť podľa osobitných predpisov ak ide o povinnosť vyplývajúcu z výkonu zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie. Povinnosť mlčanlivosti nie je absolútna a nie je možné jej porušenie sankcionovať v prípadoch, ak ide o ochranu verejného záujmu. V predmetnom prípade nepochybne je vo verejnom záujme chrániť práva klientov zariadenia, ktorí sú často vo vysokom veku a odkázaní na pomoc druhých. Na základe vyššie uvedeného je teda zrejmé, že navrhovateľ povinnosť mlčanlivosti neporušil. V prípade, že interná snaha o riešenie situácie nevedie k úspechu a zamestnávateľ nejaví žiadny záujem o riešenie uvedených nedostatkov, majú zamestnanci a zároveň odborári právo a povinnosť oznámiť uvedené nedostatky iným príslušným inštitúciám, ako aj prehovoriť o nich verejne. Namiesto toho aby bola uvedená snaha ocenená, navrhovateľ a jeho kolegyne sa od zamestnávateľa dočkali presného opaku, a to diskriminácie, potierania odborov a aj šikany.
6. Zamestnávateľ v konaní pred úradom tvrdil, že vystúpenie navrhovateľa a jeho kolegýň v TV Markíza v relácii Reflex nie je možné považovať za oznámenie protispoločenskej činnosti, tak ako to predpokladá zákon o ochrane oznamovateľov. Uvedenú, právne nesprávnu, argumentáciu zamestnávateľa celkom obšírne vyvrátil už samotný úrad v potvrdení o pozastavení účinnosti. Úrad najmä uviedol, že podľa § 3 písm. c) zákona č. 583/2008 Z. z. za inú protispoločenskú činnosť sa považuje aj konanie, ktoré nie je priestupkom alebo iným správnym deliktom, ale pôsobí negatívne na spoločnosť. Zároveň úrad poukázal na novú právnu úpravu zákona o ochrane oznamovateľov, účinnú od 01.07.2023, ktorá v ustanovení § 2 písm. a) bod 4 rozširuje okruh oznamovateľov aj na osoby, ktoré zverejnili informácie o protispoločenskej činnosti. V zmysle tohto ustanovenia je umožnené fyzickej osobe zverejniť informácie o protispoločenskej činnosti, okrem iného aj v prípadoch, keď hrozí bezprostredné alebo zjavné
ohrozenie verejného záujmu. Úrad dospel k záveru, že je možné konanie zamestnanca, spočívajúce v poukázaní na pomery u zamestnávateľa v relácii Reflex, považovať za zverejnenie informácie o protispoločenskej činnosti a na zamestnanca hľadieť, ako na oznamovateľa v zmysle zákona o ochrane oznamovateľov. Na základe vyššie uvedeného je teda zrejmé, že výpoveď daná navrhovateľovi je neoprávnená a je len odvetným opatrením zamestnávateľa za jeho oznámenie protispoločenskej činnosti.
7. Účelom neodkladného opatrenia je teda zabrániť zamestnávateľovi v poškodzovaní práv a oprávnených záujmov navrhovateľa v súvislosti s oznámením. To znamená, že zamestnávateľovi je nutné zabrániť v tom, aby ukončil pracovný pomer s navrhovateľom výpoveďou, prestal mu prideľovať prácu a poskytovať plat. Neodkladné opatrenie má teda za účel zachovanie práv a oprávnených záujmov navrhovateľa, ktoré mu vyplývajú z pracovného pomeru so zamestnávateľom, a to až do momentu právoplatného rozhodnutia súdu o (ne)platnosti tohto právneho úkonu. Ďalej výpoveďou dochádza k porušovaniu zásady rovnakého zaobchádzania podľa ustanovenia § 2 ods. 1 antidiskriminačného zákona, nakoľko dodržiavanie zásady rovnakého zaobchádzania spočíva v zákaze diskriminácie z dôvodu oznámenia kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti. Je preto nevyhnutné posudzovať zásah do práv a oprávnených záujmov navrhovateľa aj v nadväznosti na porušenie zásady rovnakého zaobchádzania zo strany odporcu ako zamestnávateľa. Z § 9 ods. 2 antidiskriminačného zákona vyplýva, že ak ide o nedodržanie zásady rovnakého zaobchádzania z dôvodu oznámenia kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti, navrhovateľ sa môže domáhať neplatnosti právneho úkonu, ktorého účinnosť bola podľa osobitného predpisu pozastavená. Z uvedeného vyplýva, že na to, aby sa navrhovateľ mohol domáhať neplatnosti pracovnoprávneho úkonu, výpovede z pracovného pomeru, je zákonnou požiadavkou, aby účinnosť tohto právneho úkonu bola pozastavená podľa zákona o ochrane oznamovateľov. Na základe uvedeného je zrejmé, že neodkladným opatrením je nutné bezodkladne upraviť pomery medzi navrhovateľom ako zamestnancom a odporcom ako zamestnávateľom.
8. Neodkladným opatrením je nutné bezodkladne upraviť pomery medzi navrhovateľom a odporcom. Bezodkladná úprava pomerov je potrebná preto, aby boli zachované práva a oprávnené záujmy navrhovateľa, ktoré mu vyplývajú z pracovného pomeru a zabránilo sa tak odporcovi v uplatňovaní účinkov výpovede v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania, aby navrhovateľ neprišiel o stály príjem, na ktorý je existenčne odkázaný a nedostal sa tak kvôli jeho oznámeniu protispoločenskej činnosti do finančnej tiesne, aby sa navrhovateľ mohol domáhať neplatnosti výpovede, ktorej účinnosť bola pozastavená, tak ako to predpokladá ustanovenie antidiskriminačného zákona, a aby navrhovateľ mohol naďalej vykonávať prácu, ktorú považuje za spoločensky veľmi dôležitú a vníma ju ako svoje poslanie.
9. Navrhovateľ skutkové tvrdenia z návrhu doložil listinnými dôkazmi, obsah ktorých nebol v rozpore s jeho tvrdeniami.
10. Podstatná z nich bola písomná výpoveď z pracovného pomeru zo dňa 10.12.2023 podľa § 63 ods. 1 písm. e/ Zákonníka práce, daná odporcom navrhovateľovi. Odporca ako zamestnávateľ ako dôvody výpovede uviedol, že došlo k závažnému porušeniu pracovnej disciplíny, ku ktorému došlo tým, že navrhovateľ zverejnil skutočnosti, týkajúce sa činnosti zamestnávateľa, poskytol informácie a záznamy tretím osobám, napr. TV Markíza v odvysielanej relácii Reflex dňa 11.10.2023, čím porušil mlčanlivosť o služobných údajoch, poškodil dobré meno zamestnávateľa a poškodil prijímateľov sociálnej služby a ich rodinných príslušníkov. Okresná prokuratúra Nové Mesto nad Váhom písomne dňa 19.12.2023 oznámila navrhovateľovi, že bolo rozhodnuté o poskytnutí ochrany jeho osobe v zmysle ustanovení Zákona o ochrane oznamovateľov. Úrad na ochranu oznamovateľov rozhodol dňa 20.02.2024 (číslo spisu D./ XXXX, D./XXXX, číslo záznamu D.) tak, že pozastavil účinnosť pracovnoprávneho úkonu, výpovede z pracovného pomeru zo dňa 10.12.2023. Toto rozhodnutie bolo navrhovateľovi doručené 22.02.2024. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bo súdu doručený 22.03.2024.
11. Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
12. Podľa § 12 ods. 2, 6 zákona č. 54/2019 Z. z. o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti úrad bezodkladne pozastaví účinnosť pracovnoprávneho úkonu podľa odseku 1, ak bola dodržaná lehota podľa odseku 1 a ak zamestnávateľ v primeranej lehote určenej úradom nepreukáže, že
pracovnoprávny úkon nemá príčinnú súvislosť s oznámením. Úrad vydá potvrdenie o pozastavení účinnosti pracovnoprávneho úkonu a doručí ho zamestnávateľovi a oznamovateľovi. Pozastavenie účinnosti pracovnoprávneho úkonu sa skončí uplynutím 30 dní od doručenia potvrdenia podľa odseku 2 oznamovateľovi. Doručením návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia na súd počas tejto lehoty sa trvanie pozastavenia účinnosti pracovnoprávneho úkonu predlžuje až do nadobudnutia vykonateľnosti rozhodnutia súdu o tomto návrhu.
13. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou každý sa môže domáhať svojich práv na súde, ak sa domnieva, že je alebo bol dotknutý na svojich právach, právom chránených záujmoch alebo slobodách nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania. Môže sa najmä domáhať, aby ten, kto nedodržal zásadu rovnakého zaobchádzania, upustil od svojho konania, ak je to možné, napravil protiprávny stav alebo poskytol primerané zadosťučinenie; ak ide o nedodržanie zásady rovnakého zaobchádzania z dôvodu oznámenia kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti, môže sa tiež domáhať neplatnosti právneho úkonu, ktorého účinnosť bola podľa osobitného predpisu pozastavená.
14. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ Civilného sporového poriadku, neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
15. Podľa § 326 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 Civilného sporového poriadku uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
16. Podľa § 329 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
17. Podľa § 336 ods. 1, 3 Civilného sporového poriadku, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší, ak žaloba nebola v lehote podaná.
18. V danom prípade navrhovateľ navrhuje nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím konania vo veci samej, ktorým sa má pozastaviť účinnosť výpovede z pracovného pomeru zo dňa 10.12.2023, ktorým mal byť skončený jeho pracovný pomer s odporcom ako jeho zamestnávateľom.
19. Vo všeobecnosti platí, že súd nariadi neodkladné opatrenie na základe návrhu len vtedy, ak sú splnené zákonné predpoklady ustanovené v § 325 ods.1 Civilného sporového poriadku, pričom tento návrh na nariadenie neodkladného opatrenia musí obsahovať náležitosti uvedené v § 326 Civilného sporového poriadku. Z týchto ustanovení je zrejmé, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie iba vtedy, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán alebo existuje obava, že exekúcia budúceho rozhodnutia bude ohrozená. Jeho nariadenie je prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí, že existuje právny vzťah medzi stranami, tento vyžaduje bezodkladnú úpravu a navrhovateľ opíše skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana.
20. Súd po posúdení obsahu návrhu a pripojených listinných dôkazov dospel k záveru, že pre vydanie neodkladného opatrenia boli splnené zákonom dané podmienky, preto návrhu vyhovel.
21. V prejednávanom prípade ide o návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu potreby bezodkladnej úpravy pomerov budúcich sporových strán. Dôvodom tejto úpravy je zabezpečenie trvania pracovného pomeru navrhovateľa s odporcom, a to do doby, kým vo veci samej bude dôsledne preskúmaná dôvodnosť a zákonnosť skončenia pracovného pomeru. Na nariadenie neodkladného opatrenia tohto druhu sa vyžaduje najmä skúmanie dvoch predpokladov, a to či bola daná existencia pracovnoprávneho úkonu zamestnávateľa voči navrhovateľovi ako zamestnancovi a oznamovateľovi kriminality a či odporca ako zamestnávateľ neosvedčil, že takýto úkon nemá príčinnú súvislosť s oznámením zamestnanca o kriminalite resp. protispoločenskej činnosti. V konaní bola
osvedčená existencia pracovnoprávneho úkonu odporcu ako zamestnávateľa voči navrhovateľovi ako oznamovateľovi protispoločenskej činnosti, zároveň zamestnávateľ neosvedčil, že pracovnoprávny úkon nemá príčinnú súvislosť s oznámením o protispoločenskej činnosti, ktoré urobil navrhovateľ. Odporca ako zamestnávateľ sám vo výpovedi ako výpovedný dôvod uviedol že navrhovateľ zverejnil skutočnosti, týkajúce sa činnosti zamestnávateľa, poskytol informácie a záznamy tretím osobám, napr. TV Markíza v odvysielanej relácii Reflex dňa 11.10.2023, čím porušil mlčanlivosť o služobných údajoch, poškodil dobré meno zamestnávateľa a poškodil prijímateľov sociálnej služby a ich rodinných príslušníkov. Je teda nateraz zrejmá príčinná súvislosť medzi výpoveďou z pracovného pomeru a oznamovacou činnosťou navrhovateľa, čo napokon potvrdzuje aj rozhodnutie Úradu na ochranu oznamovateľov o pozastavení účinnosti tohto pracovnoprávneho úkonu.
22. Súd zároveň uložil navrhovateľovi povinnosť podať žalobu vo veci samej, v podobe a lehote určenej vo výroku tohto uznesenia, pokiaľ takáto žaloba podaná nebude, súd uznesenie o neodkladnom opatrení zruší.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tomto súde písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. O prípadnom odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Trenčíne.
Toto neodkladné opatrenie je vo výroku I. vykonateľné okamihom jeho doručenia.