Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_15C-64-2019.pdf
PDF · 108.03 KB
Case nature
Area
Subarea
15C/64/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín v konaní pred sudkyňou Mgr. Gabrielou Chudovskou v právnej veci žalobcu: Mesto Dubnica nad Váhom, so sídlom : Bratislavská 434/9, Dubnica nad Váhom, IČO: 00 317 209 zastúpený správcom majetku: DUMAT, mestská príspevková organizácia, so sídlom: Bratislavská 435/12, Dubnica nad Váhom, IČO: 36 293 962, právne zastúpený : JUDr. Andrea Bučencová, advokátka, so sídlom Murgašova 919/47, Dubnica nad Váhom, proti žalovanému: I. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom: H. XXX/XX, S. nad D., t.č. bytom: B. XXX/XX-XX, S. nad D., o vypratanie bytu a zaplatenie XXX,XX eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd konanie v časti o zaplatenie poplatku z omeškania vo výške 0,005% denne zo sumy 574,57 € od 1.7.2019 do zaplatenia z a s t a v u j e .
Žalovaný je povinný vypratať byt č. XX, o výmere XX,XXmX, ktorý sa nachádza v bytovom dome súpisné č. XXX, orientačné č. XX, zapísanom na LV č.XXXX, pre k.ú. S. nad D. a to do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 574,57 € do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1.Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 30.12.2019 v znení spresnenia doručeného súdu dňa 13.07.2020 domáhal voči žalovanému vypratania bytu č. XX v bytovom dome súp.č. XX, orientačné číslo XX zapísaného na LV č. XXXX pre k.ú. S. nad D., ako aj zaplatenia sumy XXX,XX eur s poplatkom z omeškania 0,005% denne zo sumy 574,57 eur od 01.07.2019 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že nájom bytu bol dohodnutý nájomnou zmluvou zo dňa 19.12.2017 na dobu určitú do 31.03.2018 s predĺžením formou dodatkov č. X až 8 do 31.03.2019. Poukázal na to, že žalovaný aj po skončení nájmu byt užíva, čím zasahuje do vlastníckeho práva žalobcu. Žalovaný tiež nezaplatil dlh z vyúčtovania za rok 2019 vo výške 574,57 eur. 2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním doručeným súdu dňa 17.06.2020, v ktorom uviedol, že je chorý, často chodí po nemocniciach a nemohol nájom platiť, pretože doktor mu zakázal vykonávať ťažkú a namáhavú prácu. Je si vedomý a chcel dlh splácať, bol na úrade práce a teraz mu pomôže dlh splácať mama a dlh na byte za ďalší mesiac uhradí. Uviedol, že chce byť prizvaný na pojednávanie a záverom uviedol, že on žiadnu nájomnú zmluvu neprevzal, lebo neplatičom zmluvy nedávajú. 3. V replike doručenej súdu dňa 13.07.2020 žalobca uviedol, že na podanej žalobe trvá. Uviedol, že žalobca ako prenajímateľ a žalovaný ako nájomca uzavreli dňa 19.12.2017 zmluvu o nájme bytu, ktorou bol žalovanému prenechaný do užívania byt číslo XX nachádzajúci sa na II. poschodí bytového domu súpisné číslo XXX, orientačné číslo XX na ulici B. v S. nad D.. Byt pozostáva z jednej izby, kuchyne,
predsiene, kúpeľne, WC o celkovej výmere 28,32 m2. Výška nájomného bola stanovená v zmysle Opatrenia Ministerstva financií Slovenskej republiky z 25.09.2008, ktorým sa mení a dopĺňa opatrenia Ministerstva financií Slovenskej republiky z 23.04.2008 č. 01/R/2008 o regulácii cien nájmu bytov na výšku 39,20 eur. Nájomca je povinný podľa zmluvy toto nájomné platiť v plnej výške bezhotovostne na účet prenajímateľa, vždy do 20. dňa v mesiaci. Ďalej má žalovaný platiť úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu v priebežných mesačných zálohových platbách, ktoré sú splatné s nájomným. Podľa Článku V. bol nájom dohodnutý na dobu určitú, a to od 01.01.2018 do 31.03.2018. V zmysle Článku III. Zánik nájmu bytu bod 1. Nájom bytu zaniká uplynutím dohodnutej doby nájmu. Žalovaný porušil ustanovenia zmluvy, neplatil predpísané platby riadne a včas. Dňa 30.09.2018 mu bola vystavená prvá upomienka, nakoľko nemal uhradené v riadnej výške zálohové platby za mesiace 02/2018-09/2018 v celkovej výške 1.190,- eur. Dňa 31.10.2018 mu bola vystavená druhá upomienka, z ktorej vyplýva, že žalovaný nemal uhradené platby za mesiace 04/2018- 10/2018. Následne po ročnom vyúčtovaní za rok 2018 jeho dlh bol a stále je za rok 2018 v sume 574,57 eur. Žalovaný svoj dlh doposiaľ neuhradil, predmetný byt stále užíva v rozpore so zákonom a zmluvou, odmieta ho dobrovoľne vypratať, napriek tomu, že mu nájom skončil dňa 31.03.2018 uplynutím doby nájmu. Akékoľvek zdravotné problémy žalovaného nie sú okolnosťami, preto ktoré by nemal platiť nájom a poplatky spojené s užívaním bytu. Žalovaný, nakoľko stále byt užíva (aj bez platnej nájomnej zmluvy), je povinný i po skončení nájmu platiť za užívanie bytu. Ako bolo vyššie uvedené nájom za byt je v minimálnej výške 39,20 eur. Zvyšná časť zálohovej platby, t.j. 130,80 Eur sa poukazuje na teplo - vykurovanie, spotrebu studenej vody, ohrev teplej vody, vodné, stočné a ďalšie poplatky spojené s užívaním bytu. 4. Žalovaný dupliku nepodal. 5. Súd nariadil pojednávanie na deň 03.12.2020, na ktoré sa dostavil právny zástupca žalobcu. Žalovaný mal predvolanie na pojednávanie doručené riadne do vlastných rúk dňa 03.11.2020. Dňa 02.12.2020 telefonicky prostredníctvom informačného centra tunajšieho súdu ospravedlnila neznáma osoba, ktorá sa predstavila ako „D.“ žalovaného z neúčasti na pojednávaní z dôvodu jeho hospitalizácie v zdravotníckom zariadení, pre ktorú sa sám nemohol súdu ospravedlniť (úradný záznam čl. XX). Súd konštatuje, že žalovaný, resp. iná ním poverená osoba, ktorá súd kontaktovala telefonicky, nežiadala o odročenie pojednávania, ale len ospravedlňovala neúčasť žalovaného na pojednávaní. Platí pritom, že úkon strany sporu adresovaný súdu, ktorým len žiada o ospravedlnenie svojej neúčasti na nariadenom pojednávaní a iba vysvetľuje dôvod jeho neúčasti bez toho, aby súčasne požiadala o odročenie tohto pojednávania, nemožno považovať za žiadosť o odročenie pojednávania (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Cdo/345/2012). Nakoľko bol súdu len oznámený dôvod neúčasti žalovaného na nariadenom pojednávaní, ktorého neúčasť sa ospravedlňovala, ale nedošlo zároveň k požiadaniu o odročenie pojednávania, súd pojednávanie neodročoval, ale vec prejednal, a to v neprítomnosti žalovaného. 6. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní zobral žalobu späť v časti uplatneného príslušenstva titulom poplatku z omeškania a v tejto časti žiadal konanie zastaviť. Súd preto rozhodol najskôr o tomto procesnom návrhu. 7. Podľa ustanovenia § 144 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), Žalobca môže vziať žalobu späť.
8. Podľa ustanovenia § 145 ods. 2 CSP, Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
9.Podľa ustanovenia § 146 ods. 1 CSP, Súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
10. S poukazom na dispozitívny úkon žalobcu spočívajúci v čiastočnom späťvzatí žaloby v časti o zaplatenie poplatku z omeškania, súd prvým výrokom tohto rozsudku konanie v dotknutej časti zastavil. Žalovaný nesúhlas s čiastočným späťvzatím žaloby neprejavil a súd konštatuje, že mu nie je známy ani žiaden rozumný a dôležitý dôvod, pre ktorý by žalovaný nemal súhlasiť so späťvzatím žaloby v tejto časti, keď je tento úkon učinený v prospech žalovaného (žalovaný nebude povinný platiť z tohto dôvodu žiaden poplatok z omeškania, ktorý si pôvodne žaloba voči nemu tiež uplatňoval).
11. Žalobca zotrval na podanej žalobe v časti o vypratanie bytu a zaplatenie sumy istiny 574,75 eur. Zdôraznil, že žalovaný až doposiaľ užíva predmetný byt č. XX bez právneho dôvodu aj po uplynutí dojednanej doby nájmu. V byte býva sám, za jeho užívanie ani v súčasnosti neplatí a dlh narastá. Byt
do dnešného dňa neodovzdal, hoci bolo vzájomne stranami dojednané, že sa v januári 2020 dostaví za účelom odovzdania a prevzatia bytu. Žalovaný nakoniec odišiel bez toho, aby byt odovzdal. Uviedol, že bol dohodnutý nájom bytu na dobu určitú a to do 31.3.2018.
12. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov nachádzajúcich sa v súdnom spise a na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:
13. Nebolo sporným, že Mesto Dubnica nad Váhom je vlastníkom predmetného bytového domu súp. č. XXX zapísaným na LV č. XXXX pre k.ú. S. nad D., kde sa byt nachádza. Žalobca ako prenajímateľ so žalovaným ako nájomcom uzavreli dňa 19.12.2017 zmluvu o nájme č. XX/Nz/XXXX 1-izbového bytu č. XX s celkovou rozlohou 28,32 m2 v predmetnom obytnom dome, ktorý byt pozostáva z jednej izby, kuchyne, predsiene, kúpeľne, WC, a to na dobu určitú od 01.01.2018 do 31.03.2018 s nájomným vo výške 39,20 eur mesačne. Okrem nájomného sa žalovaný v čl. IV zmluvy zaviazal platiť úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu formou mesačných zálohových platieb podľa predpisu, ktorý tvoril neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Nájomné a platby za plnenia poskytované s užívaním bytu boli splatné podľa zmluvy vždy do 20.dňa bežného mesiaca. Predpis mesačných úhrad podľa listín nachádzajúcich sa v spise predstavoval za obdobie od januára 2018 do mája 2018 sumu 165,- eur mesačne a od mája 2018 v sume 170,- eur mesačne. Žalobca predložil aj dodatky č. 1 až 8 k predmetnej zmluve o nájme bytu, ktoré boli podpísané len žalobcom a nie žalovaným, v zmysle ktorých mal byť nájom bytu predlžovaný postupne až do 31.03.2019.
14. Žalovaný neplatil mesačné úhrady pravidelne, tieto neuhradil ani napriek písomnej výzve zo dňa 04.10.2018 a 16.11.2018. Podľa ročného vyúčtovania za rok 2018 dlh po zmeraní spotreby tepla na vykurovanie, tepla na ohrev vody, vodného a stočného a ostatných služieb spojených s užívaním bytu vrátane dlhu na nájomnom, po zohľadnení čiastočných úhrad žalovaného, predstavoval sumu 574,57 eur. Žalovaný výšku dlhu nerozporoval, keď vo vyjadrení k žalobe uviedol, že si je vedomý, že neplatil a dlh uhradí. Vyúčtovanie obsahovalo výzvu na úhradu a bolo doručované žalovanému na adresu jeho bydliska (kde si aj aktuálne preberá zásielky) podľa priloženej obálky dňa 14.06.2019. Zásielka sa vrátila ako neprevzatá v odbernej lehote žalobcovi dňa 10.07.2019.
15. V konaní nebolo sporné tvrdenie žalovaného týkajúce sa jeho nepriaznivého zdravotného stavu.
16. Zákonné ustanovenia:
Podľa § 685 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone.
Podľa § 710 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak bol nájom bytu dohodnutý na určitý čas, zanikne tiež uplynutím tohto času. Ustanovenie § 676 ods. 2 neplatí pre zánik nájmu bytu.
Podľa § 712a ods. 9 Občianskeho zákonníka pri zániku nájmu dohodnutého na určitý čas nemá nájomca právo na bytovú náhradu. Osobitný zákon môže ustanoviť, kedy aj v týchto prípadoch má nájomca právo na bytovú náhradu. (§ 4 zákona č. 189/1992 Zb.).
Podľa § 4 zákona č. 189/1992 Zb. pri zániku nájmu dohodnutého na dobu určitú nájomca nemá právo na bytovú náhradu, okrem prípadu, ak nájom bytu skončil pred uplynutím dohodnutej doby z dôvodu, že byt bez zavinenia nájomcu nie je možné ďalej užívať alebo ak ide o služobný byt alebo o byt osobitného určenia a nájomca pred jeho užívaním ukončil užívanie iného bytu.
Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
Podľa § 696 od. 2 Občianskeho zákonníka úhrada za plnenia poskytované s užívaním bytu alebo preddavok na ne sa platí s nájomným, ak sa účastníci nedohodnú alebo právny predpis neustanovuje inak.
Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 456 vety prvej Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.
Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada
Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, Ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
17. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobca je vlastníkom predmetného bytu č. XX v bytovom dome súp.č. 293 a vo vzťahu k žalovanému vystupoval ako prenajímateľ bytu. Žalovaný bol nájomcom predmetného bytu na základe nájomnej zmluvy uzatvorenej so žalobcom dňa 19.12.2017. Ďalej mal súd preukázané, že došlo k zániku nájomného vzťahu, a to uplynutím doby, na ktorú bol nájom bytu medzi účastníkmi zmluvou zo dňa 19.12.2017 (podpísanou obomi zmluvnými stranami) dohodnutý, a to dňom 31.03.2018. Pôvodne žalobca uvádzal, že nájomný vzťah trval do 31.03.2019, avšak počas konania bolo ustálené ukončenie nájmu ku dňu 31.03.2018. Žalovaný namietal, že on žiadne nájomné zmluvy ako neplatič nedostal. Pravdivosti tohto tvrdenia nasvedčuje to, že dodatky č. 1-8 neboli žalovaným ani podpísané, v dôsledku čoho žalobca následne v konaní potvrdil, že nájom trval len do 31.03.2018 tak, ako bol dohodnutý zmluvou o nájme bytu zo dňa 19.12.2017, a teda bez zohľadnenia dodatkov k nej, ktoré žalovaný rozporoval a preukázateľne ani nepodpísal. V konaní nebolo sporným, že žalovaný do dnešného dňa predmetný byt užíva. V konaní nebolo tvrdené ani preukázané, že by žalovaný predmetný byt v čase rozhodnutia súdu užíval z iného právneho dôvodu, resp. že by v čase rozhodovania súdu mal uzatvorenú so žalobcom novú nájomnú zmluvu, ktorý titul by žalovaného i v súčasnosti oprávňoval byt užívať. Za takéhoto stavu tým, že žalovaný aj po skončení doby nájmu užíva byt č. XX, užíva ho bez právneho dôvodu, čím zasahuje neoprávnene do vlastníckeho práva žalobcu ako vlastníka. U žalovaného sú teda splnené podmienky na vypratanie bytu tak, ako požaduje žalobca, ktorý je vlastníkom a má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje ( § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Žalovaný nemá žiaden právny titul na užívanie predmetného bytu, a keďže po zániku nájomného vzťahu (skončením doby nájmu) byt i naďalej do dnešného dňa užíva, užíva ho neoprávnene a vzniká mu teda povinnosť byt vypratať. Ako bolo vyššie uvedené, žalovaný neuvádzal žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že má právo i v súčasnosti, teda v čase rozhodovania súdu, byt užívať, najmä na podklade ďalšej zmluvy uzatvorenej so žalobcom. Túto možnosť žalobca napokon sám vylúčil počas konania, keď tvrdil, že vzhľadom na dlhy žalovaného s ním ďalšiu zmluvu neuzavrie. Napokon povinnosti byt vypratať a odovzdať si zrejme bol aj žalovaný vedomý, keď v zmysle nerozporovaných tvrdení žalobcu boli počas konania strany dohodnuté na odovzdaní predmetného bytu, ku ktorému napokon ale žalovaný nepristúpil, hoci žalobca pripravil na tento účel aj protokol o odovzdaní a prevzatí bytu datovaný dňom 24.01.2020. Podľa vyššie citovaných ustanovení žalovaný po skončení nájmu na dobu určitú, teda po uplynutí dohodnutej doby, nemá právo na bývanie v predmetnom byte a nemá právo ani na žiadnu bytovú náhradu, preto ho súd zaviazal k povinnosti vypratať predmetný byt v lehote 30 po právoplatnosti tohto rozsudku. Lehotu na plnenie určil v trvaní 30 dní z dôvodu, aby žalovaný mal možnosť zabezpečiť si náhradné bývanie a neostal (aj za aktuálnych nepriaznivých klimatických podmienok) bez akéhokoľvek bývania. Súd zohľadnil, že žalovaný má aktuálne zhoršený zdravotný stav, a preto splnenie povinnosti v trvaní zákonnej lehoty na plnenie (3 dni v zmysle § 232 ods. 3 CSP) sa nejavilo súdu ako spravodlivé a počas tejto doby ani nie je reálne možné očakávať, že by žalovaný stihol aj nájsť si náhradné bývanie, vypratať byt a presťahovať
sa na nové miesto. Súd už len pre úplnosť uvádza, že vyššie citovaná výnimka z povinnosti vypratať byt podľa § 4 zákona č. 189/1992 Zb. sa na daný prípad- žalovaného nevzťahuje, pretože nájomný vzťah neskončil pred uplynutím dohodnutej doby nájmu. Z uvedeného vyplýva, že uplynutím dojednaného času, ak bol nájom dojednaný na určitý čas, dôjde k zániku nájmu bytu a nájomca je povinný dňom skončenia nájmu odovzdať prenajímateľovi byt v stave, v akom ho prevzal s prihliadnutím na obvyklé opotrebenie. Nakoľko k splneniu tejto povinnosti žalovaný nepristúpil dobrovoľne, súd uložil žalovanému povinnosť byt vypratať týmto rozsudkom.
18. Žalobca sa zároveň domáhal priznania plnenia v sume 574,57 eur rovnajúcej sa sume dlhu z ročného vyúčtovania za rok 2018. Žalovaný nerozporoval dlh, vo vyjadrení k žalobe uvádzal, že si je vedomý, dlh uhradí aj s pomocou svojej matky, pričom uvádzal len dôvody, pre ktoré dlh nemohol včas vyrovnať, avšak jeho vznik ani výšku nenamietal. Nájom bytu bol dohodnutý od 01.01.2018 do 31.03.2018. Pokiaľ žalovaný dohodnuté nájomné a úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu za toto obdobie neuhradil, porušil tak ustanovenie § 696 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Základnou povinnosťou nájomcu ako účastníka odplatného zmluvného vzťahu je platiť nájomné a úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu v lehotách dohodnutých nájomnou zmluvou, pričom žalovaný si túto svoju povinnosť preukázateľne nesplnil, čo ani nepopieral. Žalovaný však užíval byt aj po 31.03.2018 do 31.12.2018, napriek tomu, že dojednaná doba nájmu bytu už uplynula. Dlh za obdobie od 01.04.2018 do 31.12.2018 tak potom po právnej stránke predstavuje nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré na strane žalovaného za toto obdobie vzniklo z toho dôvodu, že predmetný byt žalovaný užíval a s ním spojené služby poberal aj po 31.03.2018 bez existujúceho nájomného vzťahu. Žalobca sa za toto obdobie domáhal zaplatenia sumy (vydania bezdôvodného obohatenia) rovnajúcej sa výške úhrad, ktoré by bol žalovaný povinný platiť, ak by mu nájom trval i po dni 31.03.2018, ktoré preukazoval prehľadom dlžných súm z ročného vyúčtovania roku 2018. Pokiaľ teda uvedený byt a s ním spojené služby žalovaný užíval aj po uplynutí doby nájmu a za užívanie bytu a za požívanie služieb, ktoré mu s užívaním bytu boli poskytované, neplatil dohodnutú peňažnú sumu, žalovaný sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil. Výška majetkovej ujmy, ktorá na strane žalobcu vznikla z dôvodu užívania bytu a služieb bez právneho dôvodu, zodpovedá sume, ktorú by bol žalovaný povinný za dobu užívania bytu platiť, pokiaľ by nájomný vzťah k bytu riadne trval aj v tomto období, vo výške dlžného regulovaného nájomného a platieb za skutočne spotrebované plnenia spojené s užívaním bytu, a to v zmysle priloženého vyúčtovania za rok 2018. Podľa predložených listinných dôkazov tak dlh jednak za obdobie trvania nájmu a jednak za obdobie po jeho zániku, predstavuje sumu v súčte 574,57 eur. Túto sumu žalovaný nerozporoval, nenamietal čo do základu alebo výšky, a preto ani nebola sporná. Nakoľko nebolo v konaní preukázané, že by žalovaný uhradil dlh titulom nesplnenia zmluvnej úhradovej povinnosti podľa nájomnej zmluvy (od 01.01.2018 do 31.03.2018) ale ani titulom nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia (od 01.04.2018 do 31.12.2018), súd žalobe v tejto časti ako dôvodnej vyhovel. Tieto nároky sa stali už splatnými a s ich úhradami je žalovaný už v omeškaní. Dlh za obdobie do 31.03.2018 bol povinný žalovaný uhradiť v zmysle čl. IV bod 1 a 3 zmluvy o nájme bytu, tj. mesačne vždy do 20.dňa v mesiaci a po vykonaní vyúčtovania do 30 dní od jeho doručenia, ktoré si žalovaný neprevzal v odbernej lehote napriek tomu, že mu bolo doručované poštou dňa 14.06.2019 na adresu jeho bydliska, na ktorom si aj počas súdneho konania preberal písomnosti. Do jeho dispozičnej sféry sa tak táto písomnosť dostala ešte v júli roku 2019. Dlh sa tak stal splatný, avšak žalovaný ho neuhradil. Splatnosť nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je zmluvne dojednaná ani inak určená a podľa § 563 Občianskeho zákonníka sa tak tento nárok stal splatným nasledujúcim dňom, čo bol o plnenie žalovaný požiadaný veriteľom. Vedomosť o dlhu žalovaný získal rovnako z ročného vyúčtovania za rok 2018, ktoré okrem iného obsahovalo aj výzvu na úhradu dlhu do 15 dní po jeho obdržaní. Ako už bolo uvedené, túto listinu si žalovaný neprevzal v odbernej lehote, dostala sa do jeho dispozičnej sféry, a teda účinky tejto výzvy nastali rovnako ešte v mesiaci júl 2019, kedy nastala splatnosť tohto dlhu. Celý žalovaný dlh tak je splatný, a teda žalovanému vznikla povinnosť ho uhradiť. Na plnenie s prihliadnutím na preukázateľne zhoršený zdravotný stav žalovaného súd určil dlhšiu lehotu než štandardnú 3 dňovú lehotu v zmysle § 232 ods. 3 CSP. Žalovaný napokon prejavil vôľu dlh s pomocou matky uhradiť a počas tohto obdobia má možnosť zabezpečiť si finančné prostriedky na úhradu.
19. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol tak, že žalobcovi priznal nárok na plnú náhradu trov konania voči žalovanému. Žalobca bol úspešný celkom v časti o vypratanie bytu, ďalej celkom v časti o zaplatenie dlžnej istiny. V časti o zaplatenie príslušenstva (poplatku z omeškania) vzal žalobu späť po predbežnom právnom posúdení súdu, a teda žalobca v zmysle § 256 ods. 1 CSP zavinil procesne zastavenie konania, nakoľko k späťvzatiu žaloby nedošlo pre správanie sa žalovaného (tj. preto, že by
žalovaný po podaní žaloby tento nárok uspokojil). Vždy platí, že kto zavinil čiastočné zastavenie konania, mal ohľadne tejto časti žaloby neúspech a úspech sa z hľadiska posudzovania náhrady trov konania pričíta opačnej strane sporu, v tomto prípade žalovanému. Treba ale zohľadniť, že neúspech žalobcu (čo do poplatku z omeškania) predstavuje vo vzťahu k celku skutočne len neúspech v nepatrnej časti. CSP nepozná situáciu, ak strana mala v konaní neúspech v pomerne nepatrnej časti (pôvodne §143 ods. 3 OSP v znení do 30.6.2016) a na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia CSP alebo iného zákona, súd preto s použitím základných princípov čl. 4 ods. 2 CSP <https://www.epi.sk/ form/goto.ashx?t=27&p=4374348&f=3> aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania „princíp racionálneho zákonodarcu“ a o náhrade trov rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom z pomyselnej normy, že hoci má strana v konaní neúspech v zanedbateľnej časti, priznal jej plnú náhradu trov konania. V danom prípade totiž neúspech žalobcu bol len v časti poplatku z omeškania, pričom aj v peňažnom vyčíslení toto príslušenstvo predstavuje len zlomok žalovanej istiny (nehovoriac o tom, že úspech mal žalobca aj čo do vypratania bytu). Vychádzajúc z týchto úvah súd priznal žalobcovi proti žalovanému plnú náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd osobitným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia, ktoré vydá súdny úradník podľa § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trenčín.
Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.