Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_26S-56-2020.pdf
PDF · 81.96 KB
Case nature
Area
Subarea
26S/56/2020
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v právnej veci žalobcu: Termálne kúpalisko Podhájska, s.r.o., sídlo č. 493, Podhájska, zastúpený advokátskou kanceláriou: JUDr. Ing. Ivan Katona, PhD., LL.M.-advokátska kancelária, s.r.o., skrátene IKAK, s.r.o., sídlo G. Czuczora 4, Nové Zámky, IČO: 51 816 865, proti žalovanému: Okresný úrad Nitra, sídlo Štefánikova trieda 69, Nitra, o preskúmanie zákonnosti opatrenia (protokolu o výsledku kontroly) žalovaného č. s.: OU-NR-OSZP2-2020/033915 z 08.09.2020, takto
rozhodol:
I. Správny súd žalobu o d m i e t a .
II. Správny súd žalovanému n e p r i z n á v a náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa správnou žalobou zo 16.10.2020, elektronicky odoslanou a doručenou Krajskému súdu v Nitre ako vecne a miestne príslušnému správnemu súdu (§ 19 ods. 1 v spojení s § 10, § 13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok - ďalej len „Správny súdny poriadok“ alebo „SSP“) dňa 16.10.2020, domáhal vo veci samej preskúmania zákonnosti opatrenia žalovaného, odboru starostlivosti o životné prostredie, oddelenia štátnej správy vôd a vybraných zložiek životného prostredia kraja, označeného v záhlaví, jeho zrušenia a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie.
2. Správnou žalobou napadnutým opatrením je protokol Okresného úradu Nitra, odboru starostlivosti o životné prostredie, oddelenia štátnej správy vôd a vybraných zložiek životného prostredia kraja, ktorý vypracoval podľa § 13 ods. 1 zákona č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe o výsledku kontroly žalobcu. Žalovaný vykonal túto kontrolu ako orgán štátneho vodoochranného dozoru podľa § 60 ods. 1 písm. f) zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách (vodný zákon) v spojení s § 66 a 68 vodného zákona.
3. V obsahu protokolu nie sú uvedené vo vzťahu k žalobcovi ako kontrolovanému subjektu žiadne opatrenia, ktorých prijatie by mu bolo uložené žalovaným pri výkone kontroly (štátneho vodoochranného dozoru) za účelom zaistenia nápravy.
4. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.
5. Podľa § 7 písm. e) SSP, správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania.
6. Správny súdny poriadok v ustanoveniach § 6 a § 7 upravuje právomoc správnych súdov. Z tejto právnej úpravy vyplýva, že čo sa týka zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy a opatrení orgánov verejnej správy, tak tieto generálne podliehajú súdnemu prieskumu správnym súdom na základe správnej žaloby (§ 6 ods. 1, ods. 2 písm. a/ až d/, § 177 SSP), pokiaľ nejde o rozhodnutia alebo opatrenia taxatívne vymedzené v § 7 SSP, ktoré nepodliehajú súdnemu prieskumu správnym súdom. V prípade, ak správna
žaloba smeruje proti takému rozhodnutiu alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ktoré je vyňaté z právomoci správneho súdu, ide o neprípustnú správnu žalobu v zmysle § 98 ods. 1 písm. g) SSP. Neprípustnú správnu žalobu je správny súd povinný podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP uznesením odmietnuť.
7. Správny súd sa preto v rámci skúmania procesných podmienok (§ 97 SSP) zaoberal tým, či je správna žaloba žalobcu prípustná, teda či ňou napadnutý správny akt (protokol žalovaného o výsledku kontroly [štátneho vodoochranného dozoru]) vydaný žalovaným v administratívnom konaní, je takým správnym aktom, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti žalobcu priamo dotknuté (§ 3 ods. 1 písm. c/ SSP) a či preskúmanie zákonnosti takéhoto správneho aktu nie je vyňaté z právomoci správneho súdu (§ 7 SSP). Správny súd pritom dospel k záveru, že správna žaloba žalobcu je neprípustná, pretože smeruje proti opatreniu žalovaného, ktoré Správny súdny poriadok v § 7 písm. e) SSP vylučuje zo súdneho prieskumu zákonnosti, a to z týchto dôvodov.
8. Rozhodujúcim kritériom pre posúdenie prípustnosti súdneho preskúmania rozhodnutí a opatrení orgánov verejnej správy je vždy ich spôsobilosť zasiahnuť do práv, slobôd alebo záujmov subjektov, ktorým sú určené. Súdnemu preskúmaniu preto podliehajú aj také správne akty orgánov verejnej správy, ktoré nespĺňajú formálne náležitosti rozhodnutia, avšak výlučne za predpokladu, že sa nimi právne záväzným spôsobom (bez možnosti nápravy prostredníctvom riadnych opravných prostriedkov) zakladajú, menia alebo rušia práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo sa ich priamo dotýkajú (obdobne uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky - ďalej aj len „NS SR“ - sp. zn. 1 Sžfk 9/2017 z 22. augusta 2017).
9. Správnou žalobou napadnutý protokol žalovaného o výsledku vykonanej kontroly (štátneho vodoochranného dozoru) uvedené požiadavky pre prípustnosť súdneho prieskumu jeho zákonnosti v správnom súdnictve nespĺňa.
10. NS SR už v rozsudku sp. zn. 5 Sžf 26/2012 z 29. novembra 2012 (na ktorý NS SR poukázal aj vo svojich neskorších rozhodnutiach, vydaných za účinnosti Správneho súdneho poriadku - napr. v uznesení sp. zn. 4 Sžfk 25/2018 z 3. júla 2018) uviedol, že ,,... zatiaľ čo protokol a zápisnica o prerokovaní protokolu ako také nepodliehajú súdnemu prieskumu v správnom súdnictve, pretože osebe nepredstavujú zásah do práv a právom chránených záujmov kontrolovaného subjektu, ich časť obsahujúca uloženie povinnosti alebo sankcie je nutne, s ohľadom na ich spôsobilosť takéhoto zásahu, vylúčená spod negatívnej enumerácie § 248 OSP...“.
11. V prejednávanej veci správny súd z obsahu správnou žalobou napadnutého protokolu z vykonanej kontroly (štátneho vodoochranného dozoru) žalobcu, ktorý žalobca pripojil k správnej žalobe, zistil, že žalobcovi nebola v napadnutom protokole uložená žiadna povinnosť, ktorá by zasiahla do jeho právnej sféry a výlučne ktorej uloženie by zakladalo prípustnosť súdneho prieskumu.
12. Ak kontrolovanému subjektu orgán verejnej správy v protokole o výsledku kontroly neukladá povinnosť, je iba podkladovým materiálom pre prípadne následné správne konanie o uložení sankcie. Takéto správne akty (ktoré neukladajú kontrolovanému subjektu žiadnu povinnosť, tak ako aj v prejednávenej veci) majú preto iba predbežnú povahu (obdobne napr. sp. zn. 4 Sžfk 25/2018 z 3. júla 2018). Tento charakter opatrenia orgánu verejnej správy, v s spojení s už vyššie uvedeným záverom o tom, že protokol neukladajúci žiadnu povinnosť nezasahuje sám osebe do právnej sféry kontrolovaného subjektu, má za následok, že takýto správny akt podľa § 7 písm. e) SSP nepodlieha súdnemu prieskumu.
13. Až v prípade, ak príslušný orgán verejnej správy zvolí na základe zistení z kontroly zákonom predpísaným postupom (v danej veci najmä podľa jedenástej časti vodného zákona) a vyvodí z kontrolných zistení pre žalobcu sankčný postih, bude až toto rozhodnutie o uložení sankcie ako aj postup orgánu verejnej správy tomuto rozhodnutiu predchádzajúci, preskúmateľný súdom, pretože až týmto rozhodnutím dôjde k zásahu do právnej sféry (práv a povinností) žalobcu (obdobne napr. uznesenie NS SR sp. zn. 4 Sžfk 25/2018 z 3. júla 2018, uznesenie NS SR sp. zn. 10 Sžfk 65/2018 z 25. septembra 2019).
14. V týchto súvislostiach možno podporne komparatívne záverom tejto časti poukázať aj na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky č. j. 3 As 52/2016 - 28 z 30. novembra 2016, ktorého
závery sú v podstate identické s už uvedenými závermi NS SR, a v ktorom tento uviedol, že: podľa judikatúry správnych súdov, výsledky kontroly môžu vyústiť v uloženie nápravného opatrenia a najmä potom môžu byť podkladom pre zahájenie správneho konania o uložení pokuty kontrolovanému subjektu, avšak samé o sebe nenahrádzajú a ani nemôžu nahradiť dokazovanie vykonané postupom stanoveným správnym poriadkom v rámci (prípadne) následne vedeného správneho konania o uložení správnej sankcie (pozri napríklad rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR č. j. 4 As 21/2007 - 80 z 30. mája 2008). Zmyslom kontrolného zistenia zachyteného v protokole o kontrole je postaviť naisto skutkový stav rozhodný pre úvahy o prijatí prípadných ďalších opatrení. Táto úprava teda umožňuje rôznym inšpekčným orgánom zisťovať skutkový stav bez toho, že by muselo byť začaté správne konanie. Po vykonaní kontroly tak nemusí nasledovať prijatie konkrétnych nápravných opatrení či bezodkladných úkonov (obvykle vo forme správneho rozhodnutia). Až tie by mohli predstavovať zásah do právnej sféry kontrolovaného subjektu. V tejto súvislosti je vhodné pre úplnosť zmieniť aj konštantnú judikatúru správnych súdov, ktorá už v súvislosti s vydaním protokolu o kontrole pripúšťa možnosť vzniku nezákonného zásahu do verejných subjektívnych práv; ide však výlučne o prípady, keď kontrolný protokol (na základe špeciálnej úpravy) obsahuje zároveň určité opatrenie k náprave (pozri napríklad rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR č. j. 1 As 13/2006 - 90).
15. Keďže v prejednávanej veci ide práve o taký prípad, kedy správnou žalobou napadnutý protokol žalovaného o výsledku kontroly (štátneho vodoochranného dozoru, na ktorého výkon sa vzťahuje podľa § 68 ods. 4 vodného zákona zákon č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe) má len predbežnú povahu a súčasne neukladá žalobcovi žiadnu povinnosť, a preto nemohlo mať za následok ujmu na subjektívnych právach žalobcu, ide o opatrenie žalovaného, ktoré je podľa § 7 písm. e) SSP vylúčené zo súdneho prieskumu správnym súdom. Správna žaloba žalobcu smerujúca proti takémuto opatreniu žalovaného je preto neprípustná v zmysle § 98 ods. 1 písm. g) SSP.
16. Správny súd preto (správnu) žalobu žalobcu ako neprípustnú týmto uznesením podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP odmietol.
17. Odmietnutím správnej žaloby žalobcu odpadol právny základ rozhodovania o akcesorickom nároku žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.
18. Podľa § 175 ods. 1 SSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu správny súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
19. Podľa § 171 ods. 1 SSP, ak účastník konania procesne zavinil odmietnutie žaloby alebo zastavenie konania, správny súd prizná trovy konania ostatným účastníkom konania.
20. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 175 ods. 1 v spojení s § 171 ods. 1 SSP tak, že žalovanému nepriznal náhradu trov konania proti žalobcovi.
21. Žalobca procesne zavinil odmietnutie žaloby (procesné zavinenie odmietnutia žaloby žalobcom spočíva v tom, že k odmietnutiu žaloby došlo výlučne z dôvodu, že žalobca podal neprípustnú správnu žalobu, keď táto smerovala proti opatreniu žalovaného, ktoré nepodlieha súdnemu prieskumu), v dôsledku čoho by mal žalovaný na uvedenom právnom základe (§ 171 ods. 1 SSP) nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %. Správny súd by mal síce podľa ustanovenia § 175 ods. 1 SSP v tomto rozhodnutí rozhodovať len o nároku na náhradu trov konania, ale v takom prípade by o výške náhrady trov konania po právoplatnosti rozhodnutia musel rozhodovať podľa § 175 ods. 2 SSP správny súd (obsadený vyšším súdnym úradníkom), a to napriek tomu, že už v čase rozhodovania správneho súdu je zrejmé, že žalovanému žiadne trovy konania, na ktorých náhradu má podľa § 175 ods. 1 SSP právo, nevznikli. Z uvedeného dôvodu, v záujme, aby bola vec čo najrýchlejšie rozhodnutá (§ 5 ods. 7 SSP), preto správny súd už týmto rozhodnutím rozhodol, že žalovanému, ktorému v tomto správnom súdnom konaní žiadne trovy konania nevznikli, správny súd ich náhradu nepriznáva.
22. K formálno-procesnej stránke tohto rozhodnutia správny súd uvádza, že o odmietnutí žaloby rozhodol podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP s odkazom na § 19 ods. 2 SSP v zložení senátu, a to formou uznesenia. Napriek tomu, že toto uznesenie bolo prijaté senátom, písomné vyhotovenie tohto rozhodnutia (ako elektronický úradný dokument) podpisuje (elektronicky) iba predseda senátu, a to s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Sž 6/2016 z 27.07.2016, publikované v
Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a súdov Slovenskej republiky č. 7/2016 ako judikát R 65/2016, podľa ktorého ak v správnom súdnictve rozhoduje správny súd a nejde o uznesenie, ktorým sa rozhoduje vo veci samej (teda nejde o meritórne, ale o procesné uznesenie - takým je aj uznesenie o odmietnutí žaloby), podpisovanie rozhodnutia - uznesenia všetkými členmi senátu za tejto procesnej situácie neprichádza do úvahy, pretože zákonodarca neustanovil pri tejto forme senátneho rozhodovania inú povinnosť, a preto sa na nemeritórne uznesenie použijú ustanovenia o rozsudku iba primerane (a to vrátane ustanovenia § 139 ods. 4 a § 141 SSP). Podľa uvedeného judikátu v takomto prípade členovia senátu podpisujú spoločne iba zápisnicu o porade a hlasovaní senátu a nemeritórne uznesenie podpisuje iba predseda senátu. Tieto judikatórne závery prevzala aj doktrína správneho súdneho procesu (Baricová, J., Fečík, M., Števček, M., Filová, A. a kol. Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava: C. H. Beck. 2018., k § 149 - bod II., 6.).
23. Z uvedených dôvodov správny súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
24. Správny súd prijal toto rozhodnutie v senáte pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon v § 439 ods. 2 a 3 SSP neustanovuje inak. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Kasačná sťažnosť sa podáva na Krajskom súde v Nitre ako krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť i/ označenie napadnutého rozhodnutia, ii/ údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, iii/ opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (sťažnostné body), iv/ návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Ustanovenia o povinnom právnom zastúpení advokátom neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.