Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25Pc-7-2017.pdf
PDF · 96.84 KB
Case nature
Area
Subarea
25Pc/7/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV v konaní pred sudcom JUDr. Petrom Kalatom, v právnej veci navrhovateľky: Y. C., narodená XX. XX. XXXX, trvalo bytom D. X, 841 01 Bratislava, zastúpená TORA Legal, s.r.o., so sídlom Laurinská 18, 811 01 Bratislava, IČO: 36 866 326 a povinného z vyživovacej povinnosti: P. X., narodený XX. XX. XXXX, bytom Q. X, D. o určenie príspevku na výživu nevydatej matky, takto
rozhodol:
I. Povinný z vyživovacej povinnosti je povinný prispievať na výživu oprávnenej z vyživovacej povinnosti ako nevydatej matke sumou 300 eur mesačne za obdobie od 01.01.2017 do 27.09.2017.
Zročné výživné v sume 2 670 eur súd povoľuje povinnému z vyživovacej povinnosti splácať v ôsmych mesačných splátkach vo výške 300 eur mesačne a jednej mesačnej splátke vo výške 270 eur počnúc k dňu doručenia rozsudku a to vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám oprávnenej z vyživovacej povinnosti. Nezaplatením čo i len jednej splátky sa stáva zročnou celá dlžná suma.
II. Žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným súdu 21. 03. 2017 sa navrhovateľka domáhala, aby súd uložil otcovi jej dieťaťa, maloletej D. - povinnému z vyživovacej povinnosti, povinnosť prispievať na jej výživu, ako nevydatej matke, sumou 300 eur mesačne od 27. 09. 2015 do 27. 09. 2017. Uviedla, že s otcom jej dieťaťa sa zoznámila prostredníctvom internetovej stránky K. <http://wK. a krátko po zoznámení sa začali intímne stýkať, pričom následne otehotnela a XX. XX. XXXX sa jej narodila dcéra D.. Po narodení dcéry vzťah s jej otcom ukončila. Uviedla, že býva v spoločnej domácnosti so svojou matkou, ktorá je zamestnaná, s príjmom nepresahujúcim sumu 400 eur mesačne. Popri starostlivosti o dcéru sa venovala štúdiu, v čase podania návrhu bola študentkou tretieho ročníka X. Q. v Bratislave, pričom jej bol umožnený individuálny študijný plán. Jej náklady predstavoval nájom bytu, v ktorom bývala spolu s matkou a s maloletou dcérou vo výške 450 eur mesačne. Zároveň mala náklady na štúdium vo výške 60 eur, na MHD vo výške 14 eur mesačne, na stravu vo výške 200 eur mesačne, na drogériu vo výške 40 eur mesačne, na oblečenie vo výške 80 eur mesačne, na mobilný telefón vo výške 40 eur mesačne. Poberala rodičovský príspevok vo výške 203,20 eur a prídavok na dieťa vo výške 23,52 eur mesačne. Vzťah otca dieťaťa k navrhovateľke samotná navrhovateľka vnímala ako majetnícky, vynucujúci si vzájomné stretnutia, manipulatívny, pričom aj samotné prispievanie na výživu otec dieťaťa podmieňoval spoločnými nákupmi a výživné k rukám navrhovateľky odmietol poskytovať. Otec dieťaťa navrhovateľky sa k návrhu písomne nevyjadril.
2. Dňa 11. 05. 2017 doručila navrhovateľka súdu návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhala aby, súd uložil otcovi dieťaťa navrhovateľky povinnosť prispievať navrhovateľke na výživu sumou 300 eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci, k rukám navrhovateľky, a to až do právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej, najneskôr však do 27. 09. 2017. Súd návrhu na vydanie neodkladného opatrenia z časti vyhovel, keď povinnému z vyživovacej povinnosti uložil uznesením z 09.06.2017 povinnosť prispievať navrhovateľke sumou 100 eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci, k rukám navrhovateľky, a to až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, najneskôr však do 27. 09. 2017. Navrhovateľka sa voči rozhodnutiu odvolala, odvolací súd ho uznesením č. k. 11CoP/598/2017-104 potvrdil.
3. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinami, rodným listom maloletej D. C., potvrdením o návšteve školy z čl.8, potvrdením UPSVaR BA IV zo dňa 3.3.2017 z čl.9-10, potvrdením o poberaní prídavkov na deti čl.11-12, z čl. 28 prehľadom príjmov a výdavkov navrhovateľky, dokladmi o realizovaných nákupoch z čl.29-57, výpisom zo živnostenského registra z čl.58 spisu, z pripojeného spisu sp.zn. 13P/77/2017 z čl.96-98 potvrdenie o príjme povinného z vyživovacej povinnosti, prehľadom ponúk pracovných pozícií vodiča uverejnený na portáli F., výsluchom účastníkov konania a zistil nasledovný stav veci: Navrhovateľke sa dňa XX.XX.XXXX narodilo dieťa, maloletá D. C., ktorej otcom je povinný z vyživovacej povinnosti. Navrhovateľka bola v čase narodenia dieťaťa a aj po pôrode žiačkou X. E. (čo doložila potvrdením školy). Z výsluchu navrhovateľky v spojení s dokladmi o realizovaných nákupoch, súd zistil, že príjem navrhovateľky bol tvorený rodičovským príspevkom a prídavkami na maloletú spolu v sume XXX,XX eur. Náklady navrhovateľky za relevantné obdobie predstavuje nájomné za byt vo výške 450 eur mesačne (býva v ňom s matkou a maloletou), výdavky spojené so štúdiom vo výške cca. 60 eur mesačne, výdavky na telefón vo výške 40 eur mesačne, výdavky na drogériu vo výške cca. 40 eur mesačne, výdavky na stravu cca. 200 eur mesačne, výdavky na ošatenie cca. 80 eur mesačne, výdavky na voľnočasové aktivity cca. 40 eur mesačne a výdavky na cestovné 13 eur mesačne. Z výsluchu povinného z vyživovacej povinnosti v spojení s potvrdením o príjme (zistený z pripojeného spisu) súd zistil, že jeho netto príjem je vo výške cca. 500 eur mesačne, prácou navyše je schopný zabezpečiť si čistý mesačný príjem vo výške cca. 700 eur mesačne, vlastní 17 ročné auto, nevlastní žiadnu nehnuteľnosť, býva v byte u svojej matky, pričom náklady na bývanie má vo výške približne 250 eur mesačne, nemá zdravotné problémy. Vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľke si plnil tak v období pred narodením dieťaťa, ako aj po tom. Do januára 2017 prispieval navrhovateľke hotovosťou vo výške 350 eur mesačne (navrhovateľka sumu nad 300 eur rozporovala), zároveň každý týždeň realizoval s navrhovateľkou spoločné nákupy v hodnote 100 až 150 eur, plus prispel na zariadenie bytu v ktorom navrhovateľka bývala s narodeným dieťaťom a svojou matkou. Povinný z vyživovacej povinnosti uvádzal, že aj po januári 2017 realizoval nákupy pre navrhovateľku a dcéru, nie však už v takom rozsahu, v zásade podľa inštrukcií od matky navrhovateľky.
4. Súd prvej inštancie rozsudkom č. k. 25Pc/7/2017-124, zo dňa 12.06.2018, po vykonanom dokazovaní na základe čiastočného späťvzatia navrhovateľkou konanie o zaplatenie príspevku na výživu nevydatej matky vo výške 300,- Eur mesačne za obdobie od 27.09.2015 do 31.12.2016 zastavil. Zrušil uznesenie Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 09.06.2017 č.k. 25Pc/7/2017-76 (nariadené neodkladné opatrenie) a v prevyšujúcej časti návrh zamietol. Žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. Proti rozsudku v zamietajúcej časti podala odvolanie navrhovateľka. Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 11CoP/546/2018-172 zo dňa 29.03.2019 dospel k záveru že odvolanie navrhovateľky je dôvodné, rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti nie je možné potvrdiť ani zmeniť, preto rozhodnutie v napadnutej časti zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie a rozhodnutie. Odvolací súd uviedol, že súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, vec nesprávne právne posúdil a vyvodil z nej nesprávny záver (tým, že súd prvej inštancie uzavrel, že vyživovacia povinnosť povinného z vyživovacej povinnosti bola splnená v celom rozsahu, teda aj za obdobie od 01.01.2017 do 27.09.2017 rozsahom jej plnenia do decembra 2016). Súdu prvej inštancie uložil odvolací súdu v ďalšom konaní posúdiť dobu trvania nároku príspevku a primeranosť vo vzťahu k odôvodneným pomerom navrhovateľky, zamerať dokazovanie na výšku príjmu povinného (daňové priznanie za rok 2016, 2017, ktoré môže poskytnúť ucelený obraz o všetkých jeho zárobkoch), odstrániť rozpory v tvrdeniach účastníkov týkajúcich sa časového obdobia a rozsahu, v ktorom povinný dobrovoľne prispieval na výživu navrhovateľky v sledovanom období. Zároveň mu uložil preveriť existenciu súdneho rozhodnutia upravujúceho výživné pre maloletú Larisu zo strany povinného za sledované obdobie, nakoľko táto skutočnosť má vplyv na rozhodnutie o priznaní a výške nároku navrhovateľky a je potrebné na túto vyživovaciu povinnosť prihliadnuť.
5. Súd v intenciách záverov rozhodnutia odvolacieho súdu doplnil dokazovanie. Z potvrdení o príjme otca maloletého dieťaťa navrhovateľky (v spojení s lustráciu v Sociálnej poisťovni) súd zistil, že v roku
2016 dosahoval jeho čistý mesačný príjem sumu od 342,51 do 347,21 eur (č. l. 182 v spise), v roku 2017 dosahoval jeho čistý príjem sumu od 359,24 do 368,58 eur (č. l. 115 v spise. Z výpisu zo živnostenského registra (č. l. 191 v spise) súd zistil, že tak v roku 2016, ako aj v roku 2017 mal povinný z vyživovacej povinnosti oprávnenie na poskytovanie služby vedenie motorového vozidla. Zo stanoviska z daňového úradu (č. l. 194 v spise) súd zistil, že povinný z vyživovacej povinnosti daňové priznanie za roky 2016 a 2017 nepodal. Z uznesenia Krajského súdu v Bratislave č. k. 11Cop/263/2017 - 60 zo dňa 26.06.2017 súd zistil, že Krajský súd v Bratislave uložil povinnému z vyživovacej povinnosti, prispievať na výživu maloletej D. C., narodenej XX.XX.XXXX sumou 200 eur mesačne (čím zmenil pôvodné rozhodnutie Okresného súdu Bratislava IV, ktorým bola predmetná vyživovacia povinnosť uložená vo výške 150 eur mesačne). V písomnej odpovedi na položené otázky (podľa § 196 CSP, z dôvodu pretrvávajúcej pandemickej situácie), stará matka navrhovateľky, M. X., uviedla, že povinný z vyživovacej povinnosti po víkendoch, ktoré trávil s maloletou dcérou, keď túto vracal matke, bolo to aj s nákupmi v hodnote od 100 do 150 eur týždenne v období do apríla 2018, uviedla tiež, že na nájomnom v byte, v ktorom bývali sa podieľal sumou 330 eur mesačne do decembra 2016. Matka navrhovateľky v písomnej odpovedi na položené otázky uviedla, že v rokoch 2017 a 2018 s ňou povinný z vyživovacej povinnosti nerealizoval žiadne nákupy na účely potrieb navrhovateľky, ani neposkytol žiadne peňažné prostriedky na úhradu nájomného.
6. Podľa § 74 ods. 1 Zákona o rodine, otec dieťaťa, za ktorého matka dieťaťa nie je vydatá, je povinný najdlhšie po dobu dvoch rokov, najneskôr odo dňa pôrodu prispievať matke primerane na úhradu jej výživy a poskytnúť jej príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom.
7. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
8. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
9. Predmetom toho konania bolo určenie príspevku na výživu navrhovateľky, ako nevydatej matky. Zákon o rodine poskytuje ochranu všetkým formám rodiny bez rozdielu. Poskytuje aj ochranu nárokov ženy, ktorá porodí dieťa mimo manželstva. V zmysle citovaného ustanovenia § 74 Zákona o rodine je poskytnutá ochrana matke, ktorá nie je vydatá za otca svojho dieťaťa. V konkrétnom prípade sa navrhovateľke, ako nevydatej matke, dňa XX. XX. XXXX narodila dcéra, D. C., ktorej otcom a teda aj povinným z vyživovacej povinnosti voči nevydatej matke je P. X., narodený XX. XX. XXXX.. Navrhovateľka nie je a nebola vydatá za tohto otca svojho dieťaťa. Príspevok na úhradu výživy nevydatej matke možno v zmysle citovaného ustanovenia priznať po dobu najdlhšie dvoch rokov odo dňa narodenia dieťaťa.
10. Základom priznania príspevku na výživu nevydatej matky sú tehotenstvo a narodenie dieťaťa nevydatej matke a s tým súvisiaca zmena sociálnej situácie matky. Je zrejmé, že matka sa spravidla počas tehotenstva a po narodení dieťaťa dostáva do horšej sociálnej situácie, ktorá je spojená spravidla s tým, že príde dočasne o príjmy zo zamestnania resp. iný príjem a naopak má zvýšené výdavky pokiaľ sa týka nákladov spojených s tehotenstvom a následne aj po narodení dieťaťa. Preto zmyslom resp. účelom príspevku je túto situáciu nevydatej matky priblížiť pomerom v manželstve, aby tieto náklady nemusela uhrádzať výlučne matka. Je nepochybné, že navrhovateľka sa pôrodom dostala do náročnej životnej situácie, obzvlášť keď vo veľmi mladom veku 16 - tich rokov porodila dieťa. Je nepochybné, že táto skutočnosť znamenala výraznú zmenu v jej živote a to jednak s ohľadom na jej vek a jednak s ohľadom na jej povinnosti ako žiačky strednej školy.
11. Súd mal v konaní za nesporné, že povinný z vyživovacej povinnosti si do decembra 2016 svoju vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľke plnil. Povinný z vyživovacej povinnosti uvádzal, že navrhovateľke prispieval na nájomné, realizoval pre ňu a pre ich dieťa nákupy, a taktiež navrhovateľke prispieval finančnou hotovosťou, čo mohlo spolu predstavovať sumu spolu 1000 eur mesačne. Samotná navrhovateľka skutočnosť, že si povinný z vyživovacej povinnosti vyživovaciu povinnosť do konca roku 2016 plnil nespochybňovala (hoci uvádzala, že celková mesačná výška príspevkov mohla dosahovať
sumu 800 eur), napokon z tohto dôvodu vzala návrh za obdobie od narodenia maloletej do konca roku 2016 späť, v dôsledku čoho súd v tejto časti konanie zastavil. Práve skutočnosťou, že povinný z vyživovacej povinnosti nemal problém realizovať hodnotné nákupy a v závislosti od vývoja vzťahu s navrhovateľkou a ochoty stretávať sa s ňou jeho mesačné príspevky dosahovali aj sumu 800 eur mesačne, argumentovala navrhovateľka pri určení výšky povinnosti, ktorej uloženia povinnému sa v konaní domáhala. Súd dáva za pravdu navrhovateľke, že plnenie vyživovacej povinnosti nemôže byť podmieňované osobnými stretnutiami. Je to zákonná povinnosť, ktorá nezávisí od toho, či osoba oprávnená z vyživovacej povinnosti bude ochotná sa s povinným z vyživovacej povinnosti stretávať.
12. Pokiaľ ide o oprávnené potreby navrhovateľky vo vzťahu k ňou uplatnenému nároku od januára do septembra 2017, tieto súd v rozhodnom období považoval za dôvodné vo výške 620 eur mesačne, tak, ako ich navrhovateľka vyčíslila, pričom súd zohľadňoval tak základné navrhovateľky na bývanie, stravu a oblečenie, ako aj ostatné osobné výdavky (doprava, hygiena, voľnočasové aktivity, telefón). Príjem navrhovateľky bol predstavovaný v rozhodnom období sumou rodičovského príspevku a prídavku na dieťa vo výške 226,70 eur mesačne, mala tiež príjem z absolventskej praxe vo výške 150 eur mesačne. Povinný z vyživovacej povinnosti dosahoval v rozhodnom období zo zamestnania príjem od 359,24 do 368,58 eur mesačne. Rok predtým dosahoval zo zamestnania príjem od 342,51 do 347,21 eur mesačne. Sám povinný z vyživovacej povinnosti uvádzal, že dokáže dosiahnuť príjem okolo 700 eur mesačne. Súd ani po doplnení dokazovania (dopytom na daňový úrad) nemal preukázaný iný príjem povinného z vyživovacej povinnosti v období rokov 2016, resp. 2017. Za dôležité však súd považuje, že samotný povinný z vyživovacej povinnosti ako dôvod, prečo prestal finančne navrhovateľke prispievať, neuvádzal skutočnosť, že by mu to jeho možnosti nedovoľovali (svoju vyživovaciu povinnosť si podľa vlastného tvrdenia plnil z úspor), uvádzal, že dôvodom bolo, že našiel inzerát, ktorým navrhovateľka inzerovala predaj postieľky, ktorú pre maloletú dcéru zakúpil, resp. ktorým inzerovala záujem o obstaranie opatrovania maloletej (nie teda skutočnosť, že by sa znížili jeho možnosti). Povinný z vyživovacej povinnosti tiež sám uviedol, že nemá zdravotné problémy, ktoré by ho akokoľvek obmedzovali vo výkone pracovnej činnosti. S ohľadom na uvedené, je potrebné dať za pravdu navrhovateľke, že povinnému z vyživovacej povinnosti v rozhodnom období nič nebránilo nájsť si zamestnanie, ktoré mu umožní zaobstarať si príjem, ktorý mu umožní plniť si vyživovaciu povinnosť tak voči maloletému dieťaťu (s účinnosťou od 27.04.2017 určená vo výške 200 eur mesačne), ako aj splniť si povinnosť príspevku na výživu navrhovateľke ako nevydatej matke. Ak povinný z vyživovacej povinnosti tvrdil, že navrhovateľke prispieval aj po decembri 2016, tak na úhradu nájomného do apríla 2017, ako aj realizáciou nákupov, tieto tvrdenia neboli ani doplnením dokazovania preukázané. Matka navrhovateľky poprela akékoľvek príspevky povinného z vyživovacej povinnosti v rokoch 2017, 2018 či už na nájomné alebo na iné potreby navrhovateľky. Stará matka navrhovateľky nepotvrdila žiadne úhrady nájomného po decembri 2016. Uvádzala síce, že povinný z vyživovacej povinnosti v roku 2017 a do polovice roka 2018 realizoval nákupy (prebiehať to malo tak, že ich odovzdával spolu s maloletou), to však súd nepovažoval za preukazné, jednak z dôvodu rozporu s tvrdeniami navrhovateľky a jej matky, ako aj z dôvodu, že stará matka od apríla 2017 ani nebývala spolu v domácnosti s navrhovateľkou, a preto ani nemohla mať o nákupoch pre navrhovateľku vedomosť, a ak jej aj povinný z vyživovacej povinnosti v tomto období nejaké nákupy odovzdal nie je možné uzavrieť, že boli použité pre potreby navrhovateľky.
13. Súd tak z dôvodov uvedených v bodoch 9 až 12, opätovne zdôrazňujúc skutočnosť, že tehotenstvo navrhovateľky vo veku 15-tich rokov a následný pôrod vo veku 16-tich rokov predstavovali radikálnu zmenu v živote navrhovateľky, považoval navrhovateľkou uplatnený nárok na príspevok nevydatej matke vo výške 300 eur mesačne za dôvodný, trvajúci aj v období od 01.01.2017 do 27.09.2017 a zodpovedajúci jej potrebám, zohľadňujúci reálne možnosti povinného z vyživovacej povinnosti, a to aj po zohľadnení skutočnosti, že povinný z vyživovacej povinnosti má vyživovaciu povinnosť voči maloletej D. (súdom stanovenú neodkladným opatrením vo výške 200 eur mesačne) a preto návrhu v celom rozsahu vyhovel. Príspevok na výživu navrhovateľky ako nevydatej matky bol už v čase rozhodovania súdu zročný v celom rozsahu, súd, a to aj po zohľadnení súhlasu navrhovateľky, umožnil povinnému z vyživovacej povinnosti splácať v splátkach vo výške 300 eur mesačne (posledná splátka vo výške 270 eur), a to až do splatenia celej zročnej sumy, s tým, že omeškaním sa s čo i len jednou splátkou sa stáva zročnou celá dlžná suma.
14. Podľa § 49 ods. 1 CMP účastník platí trovy konania, ktoré vznikajú jemu a jeho zástupcovi, ak nejde o trovy konania, ktoré platí štát. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania
rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Súd s ohľadom na dikciu ustanovenia § 52 CMP uzavrel, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Bratislava IV, písomne v 2 vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Ak strana, ktorej bola uložená povinnosť, nesplní uloženú povinnosť, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.
V Bratislave 03.12. 2020
Za správnosť vyhotovenia: JUDr. Peter Kalata Miroslava Kopernická sudca