Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2CoCsp-90-2020.pdf
PDF · 89.35 KB
Case nature
Area
Subarea
2CoCsp/90/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Matyiovej a sudkýň JUDr. Anny Slovinskej a JUDr. Aleny Mikovej v spore žalobcu MINIHOTOVOST, SE, so sídlom Česká republika, Břeclav, Náměstí T. G. Masaryka 2392/17, IČ: 043 55 211, zast. JUDr. Katarínou Hegedüšovou, advokátkou, so sídlom Bratislava, Pribinova 25, proti žalovanej X. Ž., nar. XX.X.XXXX, bytom I., V. XX, zast. Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o. so sídlom Košice, Kuzmányho 29, o zaplatenie 270 € s prísl., o odvolaní proti rozsudku 24Csp/208/2019-170 z 9.6.2020 Okresného súdu Košice II
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Priznáva žalovanej náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice II (ďalej tiež len „súd prvej inštancie" alebo „prvoinštančný súd") napadnutým rozsudkom zamietol žalobu a žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania.
2. Rozhodol takto o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia 270 € s 8,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 350 € od 15.7.2016 do 9.8.2016, zo sumy 330 € od 10.8.2016 do 24.9.2016, zo sumy 290 € od 25.9.2016 do 18.10.2016, zo sumy 280 € od 19.10.2016 do 19.11.2016, zo sumy 270 € od 20.11.2016 do zaplatenia a 12 € titulom nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ako aj náhrady trov konania.
3. Uplatnená pohľadávka v istine, podľa jej skutkového vymedzenia v žalobe, vznikla zo Smlouvy o zápůjčce č. 487875 zo dňa 12.5.2016, uzavretej prostriedkami diaľkovej komunikácie <http:// www.minipozicka.sk> medzi právnym predchodcom žalobcu - spoločnosťou MINIHOTOVOSŤ, a.s. ako veriteľom a žalovanou v hmotnoprávnom postavení dlžníka (ďalej tiež len „úverová zmluva"), na základe ktorej MINIHOTOVOSŤ, a.s. poskytla žalovanej peňažné prostriedky v sume 350 € , ktoré sa žalovaná zaviazala vrátiť spolu s celkovými nákladmi spojenými s úverom vo výške 100 €, t.j. zaplatiť celkovú čiastku vo výške 450 € do 28 dní odo dňa poskytnutia úveru. Žalovaná si podľa tvrdenia žalobcu svoj záväzok z úverovej zmluvy podľa dohodnutých podmienok nesplnila v lehote splatnosti a to ani na základe dodatočných výziev formou SMS správ. Žalovaná ku dňu podania žaloby zaplatila 20 € dňa 9.8.2016, sumu 40 € dňa 24.9.2016, sumu 10 € dňa 18.10.2016, sumu 10 € dňa 19.11.2016, teda spolu 80 €.
4. Súd skutkovo ustálil, že žalobca ako veriteľ a žalovaná ako dlžník dňa 12.5.2016 uzatvorili Smlouvu o zápůjčce č. 487875, na základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanej bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške 350 € a žalovaná sa zaviazala poskytnuté peňažné prostriedky vo výške
350 € vrátiť a zaplatiť odplatu vo výške 100 €, t.j. vrátiť spolu 450 €, pričom sa dohodli na lehote splatnosti dňa 9.6.2016 pri RPMN 2430,96 %. Konštatoval, že podľa čl. IV zmluvy je veriteľ oprávnený požadovať od spotrebiteľa paušálnu náhradu nákladov spojenú s upomienkou vo výške 3 € za každú odoslanú upomienku. Žalobca súdu predložil elektronické upomienky zo dňa 11.7.2016, 12.7.2016, 10.10.2016, 13.10.2016, 17.5.2019, ktoré podľa jeho tvrdenia zasielal žalovanej a za ktoré si uplatnil v zmysle čl. IV zmluvy nárok na zaplatenie nákladov za tieto upomienky vo výške 3 € za upomienku, spolu za 4 upomienky 12 €. Žalobca si žalobou uplatnil nárok na nezaplatenú časť istiny vo výške 270 €, nakoľko žalovaná do podania žaloby vrátila žalobcovi 80 €, vrátane zákonných úrokov z omeškania, teda nárok na dohodnutú odplatu si v tomto konaní neuplatnil.
5. Po právnej stránke súd vec posúdil podľa ods. 11 a 15 základných zásad Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky, podľa čl. 3 ods. 1 a 3, a čl. 6 ods. 1 a 2 Nar. Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008, ust. § 2 zák. č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách a ust. § 100 ods. 1 a 2 a 101 Občianskeho zákonníka. Námietku premlčania vznesenú žalovanou súd posúdil ako dôvodnú s poukazom na cit. ust. § 100 a 101 Občianskeho zákonníka, keďže z obsahu spisu vyplýva, že splatnosť pôžičky bola podľa zmluvy dohodnutá dňa 9.6.2016, trojročná premlčacia doba začala plynúť 10.6.2016 a uplynula 10.6.2019, pričom žaloba na Okresný súd v Banskej Bystrici bola doručená dňa 11.6.2019, teda po uplynutí trojročnej premlčacej doby. Z uvedeného dôvodu súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol. K paušálnej náhrade nákladov za 4 upomienky v celkovej výške 12 € súd uviedol, že žalobca nijakým spôsobom nepreukázal, či vôbec zaslal tieto upomienky žalovanej a už vôbec nie tú skutočnosť, že mu vznikli reálne náklady v takejto výške za tieto 4 upomienky, čo bolo dôvodom preto, aby súd aj v tejto časti žalobu ako nedôvodnú zamietol.
6. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP a žalovanej, ktorá bola v celom rozsahu úspešná, priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
7. Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalobca s návrhom, aby ho odvolací súd zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, poukazujúc na nesprávne skutkové zistenie na základe vykonaných dôkazov, uplatňujúc odvolací dôvod podľa ust. 365 ods. 1 písm. f/ CSP a odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP, spočívajúci v nesprávnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie. Uviedol, že pôvodná splatnosť úveru bola dojednaná na deň 9.6.2016, avšak žalovaná elektronickou formou požiadala žalobcu o predĺženie splatnosti poskytnutého úveru a žalobca jej vyhovel. Lehota splatnosti predmetného úveru bola tak predĺžená na 7.7.2016, čo vyplýva z internetového informačného systému žalobcu. Keďže si uplatnil svoj nárok na súde 6.6.2019, mal za to, že tak urobil v rámci plynutia 3 ročnej premlčacej doby, preto nesúhlasil s názorom súdu prvej inštancie o premlčaní predmetného nároku. Spoločnosť MINIHOTOVOSŤ s.r.o. účinnosťou odo dňa 31.3.2015 zmenila svoju právnu formu na akciovú spoločnosť MINIHOTOVOSŤ a.s. a táto ako zanikajúca spoločnosť bola vymazaná z Obchodného súdu Bratislava I, odd. Sa, vl. č. 6121/B v dôsledku cezhraničného zlúčenia a nástupníckou spoločnosťou sa stal terajší žalobca pohľadávky MINIHOTOVOSŤ, SE.
8. Žalovaná nepovažovala odvolanie žalobcu za dôvodné a mala za to, že súd prvej inštancie správne konštatoval, že v čase podania žaloby už uplynula 3-ročná premlčacia doba na uplatnenie pohľadávky. Nesúhlasila s argumentáciou o posunutí splatnosti splátky na deň 7.7.2016 na základe jej žiadosti, nakoľko tieto tvrdenia žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie vôbec nespomenul, nijako ich nepreukázal a preto mala za to, že ide o účelové tvrdenie, v rozpore so zásadou koncentrácie. Žalobca mal dostatok času vyjadriť sa k uvedeným skutočnostiam, nakoľko žalovaná namietala premlčanie už vo vyjadrení zo 6.12.2019, ku ktorému sa žalobca nevyjadril a skutočnosti v ňom uvedené nerozporoval. Žalobca je tou stranou sporu, na ktorej leží ťarcha dôkazného bremena, ktoré neuniesol. Žalovaná dôvodila, že zmluva medzi stranami sporu je neplatná, pretože trpí závažnými vadami, pre ktoré bola uzatvorená v rozpore s dobrými mravmi. Jednou zo skutočností je výška odplaty ohodnotená RPMN 2430,96 %. Pre absolútnu neplatnosť zmluvy je nutné konštatovať, že žalovanej ako spotrebiteľke bola suma 350 € poskytnutá na podklade neplatného právneho úkonu, čím sa spotrebiteľka akokeby bezdôvodne obohatila na úkor žalobcu. V zmysle príslušných ustanovení OZ bola povinná túto sumu vrátiť a žalobca si jej vrátenie mohol uplatniť v trojročnej lehote odo dňa jej poskytnutia. Zmluva bola uzatvorená 12.5.2016 a teda 13.5.2016 začala plynúť 3- ročná premlčacia lehota, ktorá uplynula dňom 13.5.2019. Poukazovala na princíp právnej istoty, ktorý podopierala o rozhodnutia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 5Ecdo/192/2014 a žiadala preto, aby odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie a priznal žalovanej náhradu trov odvolacieho konania.
9. Žalobca trval na podanom odvolací.
10. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas (§ 362 v spojení s ust. § 367 ods. 2 CSP) oprávnenou osobou (§§ 359 až 361 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§§ 355 až 358 CSP), bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 a contrario CSP, v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP, z hľadiska odvolaním uplatnených odvolacích dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP a s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok konania v zmysle ust. § 380 ods. 2 CSP a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné a súd prvej inštancie rozhodol vecne správne. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 3.12.2020 po predchádzajúcom oznámení miesta a času tohto procesného úkonu na úradnej tabuli a na webovej stránke tunajšieho súdu a pri zachovaní lehoty podľa ust. § 219 ods. 3 CSP.
11. Logickým predpokladom naplnenia odvolacieho dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP, podstata ktorého spočíva v nesprávnosti skutkových zistení na základe vykonaných dôkazov je, aby v konaní pred súdom prvej inštancie vôbec bol navrhnutý a zákonom predpokladaným spôsobom i vykonaný taký dôkaz, ktorý podľa odvolacej námietky nebol v skutkových záveroch prvoinštančného súdu premietnutý. Žalobca poukazoval na bod 21 VPPÚ, podľa ktorých je spotrebiteľ oprávnený kedykoľvek požiadať veriteľa o predĺženie lehoty splatnosti a tvrdil, že pôvodná splatnosť úveru síce bola dojednaná na deň 9.6.2016, ale žalovaná elektronickou formou požiadala o predĺženie lehoty splatnosti poskytnutého úveru a žalobca jej vyhovel a predĺžil lehotu splatnosti na deň 7.7.2016, ktorá skutočnosť je žalobcovi známa z jeho z internetového informačného systému. Takýto dôkaz však netvoril prílohu žaloby, resp. skutočnosť, pre ktorú malo dôjsť k predĺženiu lehoty splatnosti žalobca v žalobe neuviedol a nepridáva na presvedčivosti tohto tvrdenia žalobcu ani fakt, že takúto písomnosť nepredložil ani v odvolacom konaní, aj keď by na ňu so zreteľom na všetky okolnosti odvolací súd i tak nemohol prihliadať v zmysle ust. § 366 CSP.
12. Z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že úver poskytnutý žalovanej bol splatný 9.6.2016 a žalobca žalobu podal na súd dňa 11.6.2019. Právny záver súdu prvej inštancie o premlčaní uplatneného nároku je preto správny a odvolacia námietka podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP je nedôvodná.
13. Z týchto dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je z hľadiska ním uplatnených odvolacích dôvodov opodstatnené, žalobca v odvolaní neuviedol žiadne okolnosti, ktoré by spochybnili vecnú správnosť napadnutého rozsudku, preto ho podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil, v podrobnostiach poukazujúc na závery súdu prvej inštancie..
14. V odvolacom konaní mala žalovaná plný procesný úspech, a preto jej podľa § 255 ods. 1, § 396 ods. 1 CSP odvolací súd priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania.
15. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).