Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11C/10/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš, samosudcom Mgr. Robertom Droppom, v právnej veci žalobkyne H. D., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom A. T.. Y. X. XXXX/XX, D. P., zastúpenej URBÁNI & Partners s. r. o., so sídlom Skuteckého 17, Banská Bystrica, IČO: 36 646 181, proti žalovanému O. O., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Y. XX/XX, D. P., zastúpenému JUDr. Ing. Ivanou Kožákovou, advokátkou so sídlom Stošická 1067/50, Liptovský Mikuláš, v konaní o určenie vlastníckeho práva, takto

rozhodol:

I. Súd u r č u j e , že žalobkyňa je vlastníčkou spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 1/2-ice v pomere k celku nehnuteľnosti zapísanej v katastri nehnuteľností na Okresnom úrade Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, na liste vlastníctva č. XXXX, pre katastrálne územie D. P., obec Liptovský Mikuláš, okres Liptovský Mikuláš, ako byt č. XX nachádzajúci sa vo vchode č. XX na prízemí obytného domu so súpisným č. XXXX, ktorý je postavený na pozemku parcely registra KN-C č. 3317/41, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 948 m2 spolu s podielom priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na príslušenstve o veľkosti 8310/44958-ín. II. Žalobkyňa m á nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorej rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou súdu 27. 03. 2020 sa žalobkyňa domáhala určenia, že je vlastníčkou spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 1/2-ice v pomere k celku nehnuteľnosti zapísanej v katastri nehnuteľností na Okresnom úrade Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, na liste vlastníctva č. XXXX, pre katastrálne územie D. P., obec Liptovský Mikuláš, okres Liptovský Mikuláš, ako byt č. XX nachádzajúci sa vo vchode č. XX na prízemí obytného domu so súpisným č. XXXX, ktorý je postavený na pozemku parcely registra KN-C č. 3317/41, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 948 m2 spolu s podielom priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na príslušenstve o veľkosti 8310/44958-ín. Medzi stranami sporu bola dňa 06. 10. 2017 uzatvorená kúpna zmluva, na základe ktorej došlo k prevodu vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu prevodu k predmetnému bytu zo žalovaného ako predávajúceho na žalobkyňu ako kupujúcu. V čl. III. zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že kúpna cena vo výške 14 900,- eur bude žalobkyňou uhradená v hotovosti pred podpisom kúpnej zmluvy. V mesiaci október, resp. november 2019 bolo žalobkyni doručené odstúpenie od kúpnej zmluvy zo dňa 23. 10. 2019, pričom žalovaný zároveň doručil Okresnému úradu Liptovský Mikuláš, katastrálnemu odboru, návrh na zápis práva k nehnuteľnosti, ktoré konanie je vedené pod číslom Z-3470/2019. Žalovaný odstúpil od kúpnej zmluvy z dôvodu nezaplatenia kúpnej ceny, ktorý dôvod sa nezakladá na pravde a je účelovo vykonštruovaný žalovaným. Motiváciu žalovaného pre odstúpenie od zmluvy možno hľadať najmä v tom, že žalobkyňa ho opustila a ukončila ich partnerský vzťah, čiže ide o jeho osobnú pomstu. Žalobkyňa kúpnu cenu zaplatila v plnom rozsahu, pričom finančné prostriedky na úhradu jej poskytli rodičia. Z uvedených dôvodov navrhla, aby súd určil, že je spoluvlastníčkou podielu na predmetnom byte.

2. Žalovaný považoval žalobu za nedôvodnú. Poprel tvrdenie o tom, že mu žalobkyňa uhradila kúpnu cenu a že mu túto odovzdala v súlade s dojednaniami kúpnej zmluvy a zároveň poprel aj tvrdenie o tom, že jej otec U. D. poskytol sumu 15 000,- eur na úhradu kúpnej ceny. Žalovaný odstúpil od kúpnej zmluvy z dôvodu, že žalobkyňa mu nikdy a to ani pred uzavretím kúpnej zmluvy ako ani následne nezaplatila ani časť kúpnej ceny. Fabulácie žalobkyne, že uplatnením jeho práva na odstúpenie od zmluvy v zákonnej lehote, ide z jeho strany o pomstu sú tendenčné a nezakladajú sa na pravde. Žalobkyňa od druhej polovice roku 2017 podmieňovala svoj návrat do spoločnej domácnosti spoločne s ich maloletou dcérou nadobudnutím vlastníckeho práva k predmetu kúpy a vyvíjala na neho tlak, kým nedocielila podpísanie kúpnej zmluvy. Nemal inú možnosť, len zmluvu podpísať, keď naliehanie žalobkyne bolo neoblomné a neznesiteľné. Žalobkyňa od neho žiadala poskytnutie istoty, že ju z bytu už nikdy nevyhodí, jeho rozpoloženie a tiesnivý duševný stav zneužila a žalovaný pod tlakom týchto všetkých okolností na ňu previedol polovicu bytu. Dosiahla tak nadobudnutie vlastníctva špekulatívnym spôsobom využijúc žalovaného aktuálnu psychickú slabosť, ktorá zastierala jeho triezvy a slobodný úsudok. Úmysel žalobkyne od počiatku pri nadobúdaní predmetu kúpy, a to nezaplatiť dohodnutú kúpnu cenu, ktorá ako podmienka odplatnosti prevodu vlastníckeho práva je jej imanentnou náležitosťou, a snaha obchádzať kogentné ustanovenia zákona formálnym prehlásením predávajúceho o prevzatí sumy dohodnutej kúpnej ceny, spôsobuje neplatnosť simulovaného právneho úkonu kúpnej zmluvy. Žalovaný poukázal na to, že kúpna cena bola dohodnutá v neprimerane nízkej výške v súlade so o obmedzovaní hotovostných platieb, tak aby spĺňala kritériá na najvyššiu možnú hotovostnú platbu medzi fyzickými osobami.

3. Žalobkyňa v replike uviedla, že predmetný byt bol v minulosti rodinným bytom žalobkyne, v ktorom pred spolužitím so žalovaným žila so svojím synom a starou mamu. Potom, ako sa strany sporu rozhodli spolu bývať, dohodli sa, že predmetný byt nadobudne do výlučného vlastníctva žalovaný. Počas spolužitia do bytu spoločne investovali nemalé finančné prostriedky, pričom o chod domácnosti, upratovanie či jeho zveľaďovanie sa výhradne starala žalobkyňa. Tieto skutočnosti zohľadňovali výšku dohodnutej kúpnej ceny. Z dôvodu správania sa žalovaného musela žalobkyňa z predmetného bytu spolu s maloletými deťmi utiecť, následne na čo ju žalovaný odhlásil z trvalého pobytu. Žalovaný začal po istom čase žalobkyňu opätovne vyhľadávať a žiadal o poskytnutie poslednej šance a dobrovoľne a pri plnom vedomí jej niekoľkokrát navrhol, že jej predá spoluvlastnícky podiel. Po tomto jeho naliehaní sa rozhodla mu dať šancu a po zvážení všetkých možností, ktoré im ponúkla advokátka, sa dohodli, že pristúpia k uzatvoreniu kúpnej zmluvy. Nie je pravdou, že žalovaný uzatvoril kúpnu zmluvu pod psychickým tlakom, toto tvrdenie ani žiadnym spôsobom nepreukázal.

4. Žalovaný v duplike opätovne tvrdil, že dojednanie v kúpnej zmluve o kúpnej cene je len formálne, kúpnu cenu nikdy neprevzal a v rozhodnej dobe ani nedisponoval takou finančnou hotovosťou, ktorá by mohla pochádzať z kúpnej ceny. Poprel tvrdenia, že žalobkyňa investovala do bytu akékoľvek finančné prostriedky ako aj to, že o chod domácnosti, upratovanie a zveľaďovanie zabezpečovala výlučne ona. Rekonštrukcia bytu bola uhradená z jeho výlučných finančných prostriedkov. Žalobkyňa mala záujem nadobudnúť polovicu bytu bezplatne a to formou akejsi „bezodplatnej“ kúpy, aby nemusela v prípade partnerských nezhôd v budúcnosti odchádzať bytu. Po poučení o možnostiach nadobudnutia predmetu kúpy a súvisiacich právnych skutočnostiach, žalobkyňa výslovne nesúhlasila s darovaním a zároveň nedisponovala žiadnymi finančnými prostriedkami, preto bola zmluva pripravená v podobe, ako ju strany uzatvorili 06. 10. 2017. Už príprava samotnej zmluvy na základe pokynu žalobkyne zjavne smerovala k faktickej „bezodplatnej“ kúpe predmetu kúpy, hoci formálne sa v znení jednotlivých dojednaní zmluvy vopred deklarovala formálne potvrdenie prevzatia sumy zodpovedajúcej kúpnej cene. Práve pre prípad, že by skutočne nedošlo k realizácii vyplatenia dohodnutej kúpnej ceny, bolo dojednané v prospech predávajúceho právo na odstúpenie od zmluvy v zmysle čl. V. kúpnej zmluvy, ktoré žalovaný v konečnom dôsledku uplatnil. Pokiaľ žalobkyňa rozporovala tvrdenie o jeho psychickom rozpoložení, žalovaný poukázal na jej podanie zo dňa 10. 11. 2019 v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. , v ktorom okrem iného uviedla, že podľa nej bol psychický stav žalovaného dosť vážny a často ho nabádala, aby vyhľadal odbornú pomoc.

5. Žalobkyňa na pojednávaní vypovedala, že byt kúpili od jej starej mamy v roku 2013 za 50 000,- eur, ktorá suma bola prispôsobená tomu, že je jej vnučka. Byt postupne rekonštruovali a to aj z jej výlučných finančných prostriedkov. Na výmenu podláh, okien, prerobenie jadra bytu a stien vynaložili asi 20 000,- eur. Poprela, že by potom, ako s deťmi opustila spoločnú domácnosť, podmieňovala návrat

k žalovanému prevodom vlastníctva k bytu. Potom, ako znovu začali spolu žiť sa dohodli na riešení vlastníckeho práva. Finančné prostriedky na úhradu kúpnej ceny 14 900,- eur jej poskytli rodičia, nakoľko v tom čase nemala úspory a jej príjem pozostával z materského. Žalovanému vyplatila kúpnu cenu v hotovosti asi dva dni pred podpisom zmluvy, potom ako jej finančné prostriedky poskytli rodičia v rodičovskom dome. Vzhľadom na odstup času si už nepamätala kedy a kde presne došlo k odovzdaniu kúpnej ceny. Zmluvu uzatvorili prostredníctvom advokátky, ktorú zaobstaral žalovaný. Nevedela sa vyjadriť, ako žalovaný naložil z hotovosťou. Počas spolužitia nikdy nemali spoločný účet a otázka peňazí bola u nich vždy zakázaná téma.

6. Žalovaný uviedol, že byt, v ktorom mala stará mama žalobkyne zriadené vecné bremeno spočívajúce v práve doživotného bývania, nadobudol do výlučného vlastníctva za kúpnu cenu 60 000,- eur a následne sa byt zrekonštruoval za sumu od 30 000,- eur do 33 000,- eur. Za vykonané práce platil v hotovosti. Potvrdil, že malou sumou na rekonštrukciu prispela aj žalobkyňa. V čase uzatvorenia predmetnej zmluvy bol na tom psychicky zle, po meste chodil ako živá mŕtvola. Bolo mu jedno čo sa bude diať a dá sa povedať, že bol psychicky tlačený do toho, aby sa vyriešila otázka vlastníctva k bytu. Potvrdil, že to, aby žalobkyňa nadobudla spoluvlastnícky podiel k bytu navrhol on. Prostredníctvom svedka, pána F., kontaktoval advokátku, ktorá pripravila zmluvu. Žalovaný najprv navrhoval uzatvorenie darovacej zmluvy, čo však žalobkyňa odmietla. Následne mu aj advokátka, u ktorej v kancelárii ohľadne predmetnej zmluvy bol celkovo štyrikrát, odporučila neuzatvárať darovaciu zmluvu, aby neskôr nemusel žiadať o vrátenie daru. Advokátkou zároveň boli poučení o hotovostnom limite do 15 000,- eur. Žalobkyňa mu nikdy kúpnu cenu nezaplatila a poprel aj tvrdenia, že by jej mal za týmto účelom poskytnúť finančné prostriedky otec.

7. Svedok U. D., otec žalobkyne, vypovedal, že potom, ako žalovaný opakovane vyhodil z bytu jeho dcéru, sa prístup žalovaného zmenil, ospravedlnil sa dcére ako aj im a ich vzťah sa upravil. Potvrdil, že dcére poskytli na úhradu kúpnej ceny sumu 15 000,- eur, ktorá pochádzala z ich úspor. Je výsluhový dôchodca a na živnosť prevádzkuje lyžiarsku školu. Zároveň rozpredal svoju zbierku vojenských odznakov a hodiniek, mincí, bankoviek, predmetov zo Slovenského štátu a zbierku nožov, za čo získal približne 20 000,- eur. Z týchto si chcel kúpiť JEEP Wrangler, avšak na jar 2018 kúpil ojazdené auto JEEP Cherokee za 8 000,- eur. Pokiaľ ide o proces uzatvárania predmetnej kúpnej zmluvy, do tohto svedok s manželkou nezasahoval.

8. Svedkyňa P. D. uviedla, že potom ako si žalovaný vstúpil do svedomia a ich vzťah sa zlepšil, sa dohodli na tom, že žalobkyňa nadobudne spoluvlastnícky podiel k bytu. Žalobkyni poskytli za týmto účelom 15 000,- eur, ktoré finančné prostriedky mali v tom čase pripravené na rekonštrukciu hospodárskej budovy. Nakoľko potreba žalobkyne bola samozrejme prednejšia, rekonštrukciu odložili o rok a vynaložili na ňu približne 10 000,- eur. Potvrdila, že jej manžel postupne rozpredal svoju zbierku a to jednak cez portál K..Y..I. ako aj priamo zberateľom na Liptove ako aj v Bratislave. Žalovaný jej nikdy nepovedal, že mu nebola kúpna cena zaplatená. Hotovosť mali doma, nakoľko jej manžel je odporca bankomatových kariet. Informácie o uzatváraní zmluvy mala iba od žalobkyne, nakoľko s manželom do tohto procesu nezasahovali.

9. Svedkyňa U.. N. Ď., potom ako ju žalovaný pred súdom zbavil mlčanlivosti, k veci uviedla, že ju kontaktoval pán F., ktorému poskytuje právne služby. Pamätala si, že do kancelárie prišiel so žalovaným, ktorý bol zničený a súrne potreboval uskutočniť prevod bytu, lebo chce zachrániť rodinu. Podľa svedkyne však bol spôsobilý na právne úkony. Na danú vec si pamätá, pretože upozornila žalovaného na riziká prevodu bytu v plnom rozsahu. Na druhom stretnutí jej uviedol, že jeho priateľka nesúhlasí s darovaním a následne ho svedkyňa upozornila na hotovostný limit pri vyplácaní kúpnej ceny v hotovosti. Uviedol niečo také, že to sa aj tak vyplácať nebude. Žalovaný bol v jej kancelárií viackrát, žalobkyňa len vtedy, keď ich spoločne oboznámila s pripravenou zmluvou. K formulácii dojednania „kúpna cena bude uhradená“ ako aj k dojednaniu v čl. V. uviedla, že je to bežná prax, ktorú navrhla a zmluvné strany to akceptovali. Nepripravila by klientom takú zmluvu, o ktorej by mala vedomosť, že je v rozpore s ich vôľou, prípadne inými rozhodnými skutočnosťami.

10. Svedok F. F. uviedol, že žalovaného skontaktoval s advokátkou, nakoľko potreboval uzavrieť zmluvu. Žalovaný chcel previesť byt, aby zachoval rodinu a aby mala jeho partnerka nejakú istotu. Advokátka mu darovanie neodporúčala, pričom svedok na otázku nevedel uviesť, aký je rozdiel medzi darovacou a kúpnou zmluvou. Po druhej alebo tretej návšteve v kancelárii advokátky sa ustálilo, že bude pripravená

kúpna zmluva. Svedok bol vždy prítomný u advokátky, nebol však pritom, keď malo dôjsť k zaplateniu kúpnej ceny. Potvrdil, že advokátka strany sporu poučila o obmedzení hotovostných platieb

11. Strany sporu uzatvorili dňa 06. 10. 2017 kúpnu zmluvu, ktorou žalovaný previedol na žalobkyňu spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1 k vyššie označenému bytu, bližšie špecifikovanému v čl. I. kúpnej zmluvy. V článku III. sa zmluvné strany dohodli na kúpnej cene vo výške 14 900,- eur, ktorá bola dohodnutá s prihliadnutím na skutočnosť, že predávajúci a kupujúca žijú ako druh a družka a sú rodičmi ich spoločného maloletého dieťaťa. Zároveň dohodli, že kúpna cena bude uhradená predávajúcemu v hotovosti pred podpisom tejto kúpnej zmluvy, pričom predávajúci svojim podpisom na tejto kúpnej zmluvy potvrdzuje prevzatie dohodnutej kúpnej ceny. V článku V. sa zmluvné strany dohodli na oprávnení žalovaného ako predávajúceho odstúpiť od zmluvy okrem iného aj z dôvodu, ak zo strany kupujúcej nedôjde k vyplateniu celel dohodnutej kúpnej ceny.

12. Listom zo dňa 23. 10. 2019 žalovaný oznámil žalobkyni, že odstupuje od kúpnej zmluvy zo dňa 06. 10. 2017 z dôvodu porušenia zmluvnej povinnosti kupujúcej zaplatiť predávajúcemu pred podpisom kúpnej zmluvy celú dohodnutú kúpnu cenu podľa čl. III. zmluvy. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, pre katastrálne územie D. P. vyplýva, že predmetné odstúpenie od kúpnej zmluvy žalovaný doručil aj Okresnému úradu Liptovský Mikuláš, katastrálnemu odboru, ktorý ho eviduje pod č. Z 3740/2019.

13. Na základe vykonaného dokazovania súd žalobe vyhovel, nakoľko bola preukázaná jej dôvodnosť. Žalovaný odstúpil od kúpnej zmluvy z dôvodu, že nemala byť zaplatená dohodnutá kúpna cena, pričom v konaní poukazoval aj na neplatnosť zmluvy tvrdiac, že vznikajú značné pochybnosti o jeho slobodnej a vážnej vôli scudziť predmet kúpy, keď konal pod psychickým tlakom. Zároveň tvrdil, že úmysel strán sporu, najmä žalobkyne bol nezaplatiť dohodnutú kúpnu cenu, čo spôsobuje neplatnosť simulovaného právneho úkonu.

14. Žiadny z uvedených dôvodov nebol v konaní preukázaný. V prvom rade súd poukazuje na to, že pokiaľ by strany sporu mienili zastrieť kúpnou zmluvou darovaciu zmluvu, ako to naznačil žalovaný v rámci svojej procesnej obrany, kúpna zmluva by bola absolútne neplatná a podľa ustanovenia by platila darovacia zmluva, ak by na to boli splnené všetky jej náležitosti a zodpovedalo by to vôli zmluvných strán. Ak teda strany sporu skutočne nechceli, aby žalovaný previedol spoluvlastnícky podiel k bytu odplatne, tak ako to tvrdil v konaní a ako sa mal aj podľa výpovede vyjadriť pred svedkyňou U.. N. Ď., žalovaný nemohol platne odstúpiť od kúpnej zmluvy, ktorá je, ako sám tvrdí, absolútne neplatnou. Práve naopak, to, že od zmluvy písomne odstúpil, naviac zastúpený právnou zástupkyňou, nasvedčuje tomu, že sám považoval kúpnu zmluvu za platnú. Inak by sa domáhal vrátenia daru tvrdiac, že kúpna zmluva je simulovaným právnym úkonom, ktorým sa zastierala darovacia zmluva, nakoľko ku prevodu spoluvlastníckeho podielu došlo bezodplatne.

15. V konaní zároveň nebolo preukázané, že žalovaný neuzatvoril kúpnu zmluvu slobodne a vážne. Aj vo vzťahu k tejto procesnej obrane súd konštatuje, že pokiaľ by žalovaný pristúpil k uzatvoreniu zmluvy pod vplyvom psychického nátlaku, zmluva by bola neplatná od počiatku a tak isto by od nej nemohol platne odstúpiť, ale musel by sa domáhať určenia jeho vlastníckeho práva vo vzťahu k spoluvlastníckemu podielu žalovanej. Svoje tvrdenia však žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal. Nepriaznivé citové rozpoloženie vyvolané nezhodami v partnerskom živote samo o sebe nevylučujú takú osobu z uzatvárania právnych úkonov. Nebolo dokázané ani to, že by žalobkyňa podmieňovala svoj návrat do spoločnej domácnosti nadobudnutím vlastníctva k predmetnému bytu, a to ani takým spôsobom, ktorý by bolo možné posúdiť ako neprimeraný nátlak, v dôsledku ktorého žalovaný nemal inú možnosť, len uzatvoriť predmetnú zmluvu. Naviac, žalovaný ani nepoprel tvrdenie žalobkyne, že otázku prevodu spoluvlastníckeho podielu začali komunikovať až po jej návrate do spoločnej domácnosti, na čo ju prehovoril žalovaný. Ak už strany sporu teda viedli opäť spoločný život, logicky nemožno uvažovať o nátlaku zo strany žalobkyne, ktorým by podmieňovala obnovenie spolužitia nadobudnutím podielu na byte. Práve naopak, z výpovede strán sporu ako aj svedkov nepochybne vyplýva, že iniciátorom uzatvorenia zmluvy bol výhradne žalovaný, ktorý prostredníctvom tretej osoby, svedka F. F., zabezpečil advokátku a s touto opakovane konzultoval možnosti uzatvorenia zmluvy. To skôr nasvedčuje tomu, že konal premyslene a s plným vedomím o následkoch svojho konania, pričom nie je dôvodné neveriť, že s cieľom obnovenia rodinného spolužitia s partnerkou a spoločnou dcérou. Na tomto mieste súd považuje za potrebné uviesť, aj vzhľadom na samotný priebeh pojednávaní, že rodina sa nebuduje a nezachraňuje hmotnými statkami, aj keď sú pre život potrebné, ale podstatne dôležitejšími „vecami“,

ktoré na rozdiel od spoluvlastníckeho podielu nemôžu byť predmetom súdneho konania medzi bývalými partnermi a rodičmi spoločného dieťaťa. Tvrdenia svedkyne U.. N. T., ktorá si pamätala, že žalovaný do jej kancelárie prišiel „zničený“ ako aj vyjadrenie žalobkyne v konaní vo veci starostlivosti o maloletú dcéru strán sporu, samy o sebe nepreukazujú skutočnosti, ktoré by robili kúpnu zmluvu absolútne neplatnou. Žalovaný naviac sám potvrdil, že v rozhodnom čase nevyhľadal žiadnu odbornú pomoc.

16. Podstatou sporu medzi žalobkyňou a žalovaným bolo to, či medzi nimi došlo k zaplateniu dohodnutej kúpnej ceny. Pri konflikte dvoch protichodných tvrdení súdu pri vyhodnocovaním dôkaznej situácie nezostáva nič iné, len sa prikloniť k tomu tvrdeniu, ktoré je podporené dôkazmi a v spojení s nimi vyznieva pravdepodobnejšie a dôveryhodnejšie. Žalovaný samozrejme nemohol preukazovať niečo, čo tvrdí, že sa nestalo, mohol však v rámci procesnej obrany spochybňovať tvrdenia a dôkazy produkované žalobkyňou. V prvom rade mal však žalovaný hodnoverne vysvetliť, z akých dôvodov ako osoba v plnom rozsahu spôsobilá na právne úkony, naviac iniciátor uzatvorenia kúpnej zmluvy, podpísal zmluvu spolu s dojednaním v čl. III., v ktorom potvrdzuje, že prevzal dohodnutú kúpnu cenu pred podpisom zmluvy. Obmedzenie sa len na tvrdenie, že ide len o akúsi formalitu v zmluve, je nedostatočné. Právny úkon vyjadrený slovami je potrebné vykladať nielen podľa jeho jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto ho urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom. V predmetnej veci sa zmluvné strany celkom jednoznačne dohodli na spôsobe a čase zaplatenia určito dojednanej kúpnej ceny. Nemožno pritom nikdy uvažovať o formalistickom výklade takého zmluvného dojednania, ktoré je určité, jasné a zrozumiteľné a ktoré naviac korešponduje s vôľou zmluvných strán. Žalovaný podpisom, ktorý bol úradne overený, potvrdil, že prevzal v hotovosti kúpnu cenu vo výške 14 900,- eur pred podpisom zmluvy, pričom v konaní nebol vykonaný ani jeden dôkaz, ktorý by preukazoval neplatnosť tohto úkonu.

17. Súd zároveň nemal dôvod neveriť výpovedi rodičov žalobkyne, ktorí potvrdili, že dcére poskytli finančné prostriedky za účelom uhradenia kúpnej ceny. V podstatných častiach sa ich výpovede zhodovali s tvrdeniami žalobkyne. V nadväznosti na spôsob vedenia výsluchu zo strany žalovaného súd konštatuje, že nemožno od svedkov očakávať, aby si do úplných podrobností pamätali na okolnosti spred takmer troch rokov. Práve z tohto dôvodu, aj pokiaľ by sa v ich výpovedi objavili určité nezrovnalosti, napríklad v otázke v ktorej konkrétnej izbe, v akom čase a v koho prítomnosti došlo k odovzdaniu finančnej hotovosti žalobkyni, tieto by vzhľadom na odstup času a ich povahu nemohli spochybniť dôveryhodnosť svedka, ktorý o podstatných okolnostiach vypovedá v zhode s inými dôkazmi. Svedkovia zhodne uviedli, že mali dostatok finančných prostriedkov na výpomoc žalobkyni, pričom žalovaný v tomto smere ani nenavrhol dôkazy, ktoré by spochybnili ich tvrdenú finančnú situáciu. Len na okraj súd poukazuje na tú skutočnosť, že nebolo spochybnené ani tvrdenie svedkyne P. D., že za rok dokázali usporiť sumu 10 000,- eur na rekonštrukciu hospodárskej budovy.

18. Súd vo veci nevykonal dôkaz výsluchom U.. N. P., advokátky, ktorá žalovaného zastupovala vo veci starostlivosti o maloletých vedenej na Okresnom súde Zvolen. Jej výpoveď mala preukázať nepriaznivú finančnú situáciu žalovaného v rozhodnej dobe. Navrhovaná svedkyňa by nepochybne potvrdila, že žalovaným deklarovaný stav majetku a príjmov v čase súdneho konania bol taký, že to odôvodňovalo podanie návrhu žalovaným na zníženie jeho vyživovacej povinnosti k maloletému synovi. Navrhovaná svedkyňa ako advokátka bola povinná hájiť záujmy svojho klienta a teda určite spolu so žalovaným do predmetného konania nepredkladali také listinné prípadne iné dôkazy, ktoré by boli v neprospech žalovaného. Každopádne, vypovedať by mohla iba o skutočnostiach, ktoré jej oznámil žalovaný a nakoľko v rozhodnej dobe mal, resp. mohol disponovať kúpnou cenou, bolo by maximálne procesne netaktické počas konania o zníženie výživného akokoľvek spomínať predaj spoluvlastníckeho podielu k bytu. Pokiaľ ide o navrhovaný výsluch brata žalovaného, súd na pojednávaní, ktoré odročil za účelom doplnenia dokazovania, umožnil žalovanému, aby zabezpečil jeho účasť na následnom pojednávaní, lebo takémuto postupu nič nebránilo, nakoľko sa malo pokračovať v dokazovaní.. Z dôvodu pandémie sa však svedok zo zahraničia dostaviť nemohol. Ďalšie odročenie pojednávania len za účelom výsluchu brata žalovaného súd nepovažoval za potrebné. Ide o tzv. svedka z počutia, ktorý nebol prítomný ani pri jednej z kľúčových udalostí medzi stranami sporu, čím by jeho prípadná výpoveď nevzniesla viac svetla k uzatváraniu kúpnej zmluvy a ku zaplateniu kúpnej ceny. Pre úplnosť súd uvádza, že pre rozhodnutie v danej veci, v spore o určení vlastníckeho práva po odstúpení žalovaného od kúpnej zmluvy pre nezaplatenie kúpnej ceny, bolo bez významu dokazovať primeranosť, resp. neprimeranosť dojednanej kúpnej ceny. Zároveň v danej veci nie je potrebné oboznamovať sa s tým, ako žalobkyňa vyzerala v čase

uzatvárania zmluvy, nakoľko je irelevantné, či svedok F. F. bol alebo nebol pri rokovaniach v kancelárii advokátky a ako si pamätá žalobkyňu.

19. Na základe vyššie uvedeného súd vychádzajúc z vyhlásenia žalovaného v čl. III. kúpnej zmluvy a z vykonaného dokazovania žalobe vyhovel v plnom rozsahu, nakoľko odstúpenie od kúpnej zmluvy zo dňa 23. 10. 2019 je nedôvodné.

20. O náhrade trov konania rozhodol súd v súlade s ustanovením tak, že žalobkyni, ktorá mala plný úspech vo veci, priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu. V danej veci súd nevzhliadol žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by bolo spravodlivé nepriznať úspešnej strane sporu náhradu trov. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Liptovský Mikuláš písomne v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.