Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Co/31/2020

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Radomského a členov senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Martina Barana v spore žalobcu: V.. R. K.-C., N.. XX.XX.XXXX, A. V. XXXX/XX, XXX XX W., proti žalovanému: Q.. R. R., A. F. X, XXX XX M. Š., P. N. F. P. K. B. B.F. S. XX, XXX XX W., o zaplatenie 450.000,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu voči rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k. -136 zo dňa 14.12.2018 takto jednohlasne

rozhodol:

I. Zrušuje rozsudok a konanie zastavuje.

II. Stranám sporu náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol cit.:

„I. Žalobu zamieta.

II. Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 %, s tým, že o ich výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnom skončení veci.“

2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobcovi navyše nevznikla žiadna škoda, pretože nehnuteľnosť získal do svojho vlastníctva len vďaka peniazom od J.. Q. W. a táto mu ostala v jeho vlastníctve. Chýba tak jeden z predpokladov zodpovednosti, a to vznik a existencia škody.

3. Voči rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal včas odvolanie žalobca, pričom podľa jeho názoru v danej veci bolo potrebné skúmať tú skutočnosť, že nehnuteľnosť až do doby podania predmetnej žaloby zo dňa 19.06.2006 bola vedená na katastri bez ťarchy, teda mohol s ňou voľne disponovať. Taktiež nie je pravdou, že je vlastníkom nehnuteľnosti, tak ako to uvádza súd v zápisnici o pojednávaní, keďže na jeho majetok bol vyhlásený konkurz Okresným súdom Prešov pod sp. zn. . Mal za to, že žalovaný Q.. R. R. porušil dôležitú povinnosť, ktorá mu vyplývala zo zákona o advokácii tým, že nerešpektoval pokyn klienta na podanie dovolania a klienta náležitým spôsobom nepoučil o podávaní mimoriadnych opravných prostriedkov na Najvyšší súd Slovenskej republiky, prípadne sťažnosti na Ústavný súd Slovenskej republiky. Pri vzniku tejto škody je podstatné, že konanie advokáta je tou skutočnosťou, bez ktorej by nedošlo ku škodlivému následku, ktorá samostatne spôsobila príčinu a vznik škody vo výške 450.000,- eur. Z tohto dôvodu žalobca žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil a žalobe v celom rozsahu vyhovel.

4. V priebehu odvolacieho konania bolo zistené, že na majetok žalobcu bol vyhlásený konkurz, a to na základe uznesenia Okresného súdu Prešov zverejneného v Obchodnom vestníku č. 49/2013 zo dňa 11.03.2013, teda možno konštatovať, že na majetok žalobcu bol vyhlásený konkurz deň nasledujúci, a to v deň pripadajúci na dátum 12.03.2013. Následne na základe telefonického rozhovoru, o ktorom bol

spísaný úradný záznam bolo dňa 27.10.2020 odvolacím súdom zistené od súdnej tajomníčky Okresného súdu Prešov pani R., že predmetný konkurz je naďalej vyhlásený a nie je zrušený.

5. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní ( , ďalej len „CSP“), vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. a nasl. bez nariadenia pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť.

6. Podľa ust. , ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).

7. Procesná teória i súdna prax bezo zvyšku akceptujú ako osobitný druh procesných podmienok tzv. negatívne procesné podmienky, ktorých osobitosť spočíva v tom, že na rozdiel od procesných podmienok na strane súdu, na strane strán konania, či vecných procesných podmienok nesmú byť dané, aby súd mohol vo veci konať a vec prejednať a rozhodnúť.

8. Podľa ust. § 47 ods. 5 zákona o konkurze a reštrukturalizácii súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi, možno po vyhlásení konkurzu začať len na návrh správcu, návrhom podaným voči správcovi v súlade s týmto zákonom alebo z podnetu orgánu príslušného na konanie, pričom účastníkom konania namiesto úpadcu je správca.

9. Podľa ust. , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak neboli splnené procesné podmienky.

10. Odvolací súd vo vzťahu k procesnému inštitútu zbavenia sa dlhov dlžníka (oddlženie) vo všeobecnosti uvádza, že ide o procesný nástroj určený výlučne pre dlžníka, ktorý možno za podmienok ustanovených v zákone o konkurze a reštrukturalizácií dosiahnuť nevymáhateľnosť rozhodujúcej množiny pohľadávok v rozsahu, v ktorom tieto nie sú kryté hodnotou majetku dlžníka, pričom v predmetnom konaní sa nerozlišuje medzi fyzickou osobou, podnikateľom a nepodnikateľom. Oddlžiť sa možno dvoma spôsobmi, a to konkurzom podľa štvrtej časti zákona o konkurze a reštrukturalizácii alebo splátkovým kalendárom. Súčasný odvolací súd k procesnoprávnym účinkom vyhlásenia konkurzu zvýrazňuje, že na rozdiel od likvidačného konkurzu súdne konania, v ktorých sa vymáhajú pohľadávky, ktoré sa uspokojujú v oddlžovacom konkurze (§ 166 zákona o konkurze) a pohľadávky, ktoré sú v tomto konkurze vylúčené z uspokojeniami sú nevymáhateľné (§ 166b zákona o konkurze) sa neprerušujú, ale súd je povinný tieto konania bez zbytočného odkladu zastaviť (§ 167e zákona o konkurze a reštrukturalizácii).

11. Súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu, ktorý patrí úpadcovi sa môžu po vyhlásení konkurzu začať len na návrh správcu. Napríklad správca bude podávať návrhy na začatie konaní, v ktorých bude vymáhať pohľadávky úpadcu voči jeho dlžníkom, na odporovateľnosť alebo neplatnosť právnych úkonov a podobne. Voči správcovi, ktorý bude v sporovom konaní na strane odporcu je možné podať návrh na začatie konania len vtedy, ak to umožňuje tento zákon (napríklad o určenie pohľadávok, o vylúčenie majetku zo súpisu). Rovnako možno začať konanie aj z podnetu príslušného orgánu, ak to vyplýva z procesného alebo iného predpisu. Účastníkom konania je namiesto úpadcu správca. Uvedené platí v zmysle ust. § 47 ods. 5 zákona o konkurze a reštrukturalizácií. Čo sa týka negatívnych procesných podmienok, môže byť nedostatok procesnej podmienky zjavný, teda odvolací súd môže o tejto skutočnosti rozhodnúť aj bez samotnej odvolacej námietky. V závislosti od povahy jednotlivých procesných podmienok prichádza do úvahy zrušenie rozhodnutia súdu prvej inštancie a v prípade, že odvolací súd konštatuje nedostatok procesnej subjektivity v zmysle ust. u niektorej sporovej strany v čase začatia konania (čo platí aj pre daný prípad) odvolací súd je povinný zrušiť rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaviť.

12. Z obsahu spisu vyplýva, že žaloba vo veci samej bola žalobcom podaná dňa 29.04.2014. Zároveň zo súdneho spisu je zrejmé, že konkurz na majetok žalobcu bol vyhlásený Okresným súdom Prešov pod sp. zn. dňa 12.03.2013 na základe zverejnenia tohto uznesenia v Obchodnom vestníku č. 49/2013, teda k vyhláseniu konkurzu na majetok žalobcu došlo pred podaním samotnej žaloby na

súd prvej inštancie. Z tohto dôvodu bol aktívne vecne legitimovaným na podanie predmetnej žaloby iba správca konkurznej podstaty, ktorý môže podávať návrhy na začatie konaní, v ktorých by došlo k vymáhaniu pohľadávok úpadcu voči jeho dlžníkom. Aj v danom prípade predmetom žaloby bola pohľadávka úpadcu voči žalovanému, ktorá by v prípade úspechu v konaní následne mohla patriť do konkurznej podstaty konkurzu vyhláseného na majetok žalobcu, teda úpadcu.

13. Možno teda konštatovať, že v danom prípade existuje v konaní negatívna procesná podmienka, pre ktorú v konaní nie je možné pokračovať a zároveň vo veci samej nemalo byť súdom prvej inštancie rozhodnuté rozsudkom o predmete konania. Z vyššie uvedených dôvodov odvolaciemu súdu nezostávalo nič iné iba rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a následne konanie aj zastaviť, keďže na majetok žalovaného bol vyhlásený konkurz, čo vyvoláva následok s tým spojený, a to nutnosť zastavenia predmetného súdneho konania.

14. Z uvedeného dôvodu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. zrušil a konanie s poukazom na ust. (nedostatok procesnej subjektivity žalobcu) zastavil.

15. Odvolací súd je toho názoru, že žiadnej zo strán sporu nemožno pričítať procesné zavinenie na zastavení konania, preto žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu trov konania nepriznal. Zároveň odvolací súd zohľadnil skutočnosť, že v zmysle ustanovení o konkurze a reštrukturalizácií za nevymáhateľné voči dlžníkovi v prípade oddlženia sa považuje aj príslušenstvo pohľadávky, na ktoré vznikol nárok v rozhodujúci deň a po rozhodujúcom dni. Na nevymáhateľnosť pohľadávky voči dlžníkovi súd prihliadne aj bez námietky dlžníka. Orgán verejnej moci je povinný hľadieť na dlžníka vo vzťahu k pohľadávke, ktorá sa stala nevymáhateľná ako keby na neho hľadel, keby rozhodol o trvalom upustení od vymáhania pohľadávky. Z uvedených dôvodov (ust. a nasl.) odvolací súd stranám sporu náhradu trov konania nepriznal.

16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - ).