Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_49Pc-11-2020.pdf
PDF · 104.42 KB
Case nature
Area
Subarea
49Pc/11/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Helenou Tőre Janíčkovou LL.M v právnej veci navrhovateľky: K. T., R.. XX. XX. XXXX, D. D. XXXX/X, XXX XX Ž., Š. V. I., a povinný z vyživovacej povinnosti: K. J., R.. XX. XX. XXXX, D. A. XXX, XXX XX Ž., Š. V. I., o návrhu na zvýšenie výživného pre plnoleté dieťa, takto
rozhodol:
I. Súd mení rozsudok Okresného súdu Žilina sp. zn. 30P/203/2014-104 zo dňa 09. 03. 2015 v časti určenia výživného pre oprávnenú z vyživovacej povinnosti tak, že povinný z vyživovacej povinnosti je povinný prispievať na výživu oprávnenej z vyživovacej povinnosti sumou 110,- eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, a to s účinnosťou od 01. 06. 2020, a to na osobitný účet oprávnenej z vyživovacej povinnosti.
II. Povinný z vyživovacej povinnosti je povinný uhradiť nedoplatok na výživnom pre oprávnenú z vyživovacej povinnosti za obdobie od 01. 06. 2020 do 30. 11. 2020 vo výške 360,- eur, a to v lehote do 31. 05. 2021.
III. Vo zvyšnej časti sa návrh navrhovateľky zamieta.
IV. Žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka sa návrhom zo dňa 31. 05. 2020, podaným na Okresný súd Žilina dňa 04. 06. 2020 domáhala voči povinnému z vyživovacej povinnosti zvýšenia výživného zo sumy 50 eur na 200 eur mesačne, a to s účinnosťou od 01. 06. 2020. K odôvodneniu svojho návrhu uviedla, že posledným rozhodnutím Okresného súdu Žilina zo dňa 09. 04. 2015 (sp. zn. 30P/203/2014-104) bolo výživné, ktoré navrhovateľke bol povinný platiť povinný z vyživovacej povinnosti stanovené na sumu 50 eur s účinnosťou od 01. 08. 2014. V ďalšom uviedla, že povinnému z vyživovacej povinnosti bol Okresným súdom Žilina nariadený výkon rozhodnutia bežného výživného zrážkami zo mzdy. Povinný z vyživovacej povinnosti jej mal byť v minulosti dlžný na výživnom, ktoré jej už bolo doplatené. S povinným z vyživovacej povinnosti nežijú v spoločnej domácnosti, nakoľko povinný sa oženil a má vlastnú rodinu. Povinný ju nenavštuvuje ani nekontaktuje, nenosí ani neposiela žiadne dary k narodeninám, meninám ani iným sviatkom. Navrhovateľka žije v spoločnej domácnosti s mamou (K. T.) v 3-izobovom byte, ktorý je vo vlastníctve jej starej mamy, ktorá tam spolu s nimi býva a je na dôchodku. Matka navrhovateľky pracuje vo FNsP Žilina, platí hypotekárny úver. Navrhovateľka ďalej uvádzala, že ukončila 4-ročné štúdium na strednej škole Obchodná akadémia sv. Tomáša Akvinského s maturitou a bola prijatá na vysokú školu UNIZA.
2. Povinný z vyživovacej povinnosti sa k návrhu na zvýšenie vyživovacej povinnosti vyjadril vo vyjarení doručenom na tunajší súd dňa 25. 06. 2020, v ktorom uviedol, že akceptuje, že navrhovateľka nastupuje na vysokú školu a po vzájomnej dohode s manželkou by akceptoval platiť na výživnom pre navrhovateľku sumu 70 eur tak, ako platí staršej dcére, ktorá navštevuje vysokú školu, odbor zubár v D.. V ďalšom uviedol, že jeho dcéra R. navštevuje strednú zdravotnú školu a jeho najmladší syn nastupuje do 1. ročníka základnej školy, takže mu už tri deti, s ktorými žije v spoločnej domácnosti chodia do školy. V ďalšom uviedol, že jeho manželka pracuje, ale na dobu určitú, ktorá jej končí v septembri. V ďalšom uviedol, že navrhovateľka mala spolu so svojou mamou a starou mamou zdediť dom v časti D., ktorý mali následne predať. Navrhovateľka má chodiť oblečená v značkovom oblečení, pričom jeho ostatné deti majú mať oblečenie z „Číňana“. Uviedol, že pracuje v SAD Žilina, ráno vstáva o 3,40 hod a chodí spať o 23,50 hod. V ďalšom poukázal na to, že matka navrhovateľky by si podľa jeho názoru mala vzhľadom na jej vzdelanie nájsť lepšie zamestnanie, že má ďalšie tri deti, platí hypotéku a bude navrhovateľke prispievať, koľko sa mu bude dať.
3. Navrhovateľka vo svojom vyjadrení doručenom na súd dňa 03. 09. 2020 (na č. l. 23 spisu) uviedla, že s vyjadrením povinného z vyživovacej povinnosti nesúhlasí, a vzhľadom na zmenu finančnej situácie a nakoľko pokračuje v štúdiu žiadala naďalej zvýšiť výživné v navrhovanej výške.
4. Dňa 16. 10. 2020 bolo na súd podané vyjadrenie povinného z vyživovacej povinnosti (na č. l. 26 spisu), v ktorom uviedol, že nakoľko navrhovateľka bude navštevovať školu v Ž., budú jej výdavky na cestovné a stravu nulové, nakoľko jej matka je doma, varí doma a dcére, ktorá navštevuje vysokú školu v D. má stačiť 70 eur mesačne. V ďalšom uviedol, že platí hypotéku, plyn, elektrinu a má tri neplnoleté deti, v ďalšom uviedol, že navrhovateľka núdzou netrpí.
5. Súd vo veci nariadil a dňa 04. 12. 2020 vykonal pojednávanie za účasti navrhovateľky a povinného z vyživovacej povinnosti. Navrhovateľka v rámci svojho prednesu návrhu k svojím majetkovým pomerom, príjmom a výdavkom uviedla, že čo sa týka jej výdavkov tieto všetky má platiť jej matka, zároveň sa má zúčastňovať brigád, v rámci ktorých má v záujme spolufinancovať predmetné výdavky spolu s matkou. Čo sa týka výdavkov matky táto má platiť ešte aj hypotéku, pričom navrhovateľka nevedela uviesť v akej výške mesačne ju platí. Čo sa týka odporcu k nemu navrhovateľka uviedla, že jej ani na narodeniny alebo meniny neposiela SMS, zároveň jej nedáva ani žiadne dary. K svojim výdavkom v súčasnosti uviedla, že sú premenlivé. V súčasnosti študuje na Žilinskej univerzite odbor elektronický obchod a manažment, a to od septembra, pričom momentálne je na dištančnom vzdelávaní (na vzdelávaní online). K tomu uviedla, že na začiatku štúdia platila na matematický kurz sumu 50,- eur. Čo sa týka jazykového kurzu, kde si mala možnosť vybrať medzi anglickým, ruským a nemeckým jazykom, tento mal byť vo výške 150,- až 300,- eur. Na predmetný kurz však nemala peniaze, preto ho ani nemohla absolvovať, hoci je potrebný na to, aby sa v rámci svojho vzdelávania dostala na úroveň v predmetnom jazyku B2 až B3. V súčasnosti zvýšené výdavky na študijné potreby vzhľadom na dištančné vzdelávanie nemá, nakoľko vzdelávanie je uskutočňované formou online. Predpokladá, že sa toto zmení po tom, ako sa vráti na univerzitu. Čo sa týka jej mesačných výdavkov na hygienu uviedla, že tieto sú zhruba v sume 20,-, 30,- až 40,- eur, čo sa týka ošatenia tieto majú byť mesačne zhruba vo výške 40,- až 50,- eur a čo sa týka stravy túto má zabezpečovať jej matka, pričom kupuje stravu pre všetkých členov ich domácnosti, to znamená pre navrhovateľku, jej matku a ešte pre navrhovateľkinu babku, pričom má míňať zhruba 50,- eur na týždeň. Zároveň uviedla, že má oslabenú imunitu, býva často chorá, čiže môže minúť na lieky priemerne 40,- eur mesačne. Závisí to od toho, v akom zdravotnom stave sa nachádza. Zároveň uviedla, že tento rok mala problémy s obličkami, bola prijatá aj do nemocnice, mali jej pichnúť infúziu a následne mala ísť domov, pričom uviedla, že stále má s obličkami problémy. Čo sa týka hypotekárneho úveru, ktorý má splácať jej matka, týmto majú byť prefinancované pôžičky, ktoré si mala brať navrhovateľkina babka, ako aj pôžička, ktorú si mala brať jej mama, a to za účelom, aby prerobili nejaké veci v byte, v ktorom bývajú, má to byť 3- izbový byt na C. v Ž., ktorý je vo vlastníctve navrhovateľkinej babky. Čo sa týka jej majetkových pomerov navrhovateľka uviedla, že nevlastní žiaden hnuteľný, ani nehnuteľný majetok. Čo sa týka výživného, ktoré jej má platiť odporca uviedla, že odporca jej ho platí, toto výživné má byť strhávané mesačne z jeho mzdy, zrážkami zo mzdy. Navrhovala, aby súd zvýšil vyživovaciu povinnosť, ktorú voči nej má odporca, a to na 200,- eur mesačne. Navrhovateľka v rámci svojho prednesu predložila súdu potvrdenie o príjme, ktorý má mať jej matka K. T., a to od zamestnávateľa Fakultná nemocnica s poliklinikou Žilina. V ďalšom uviedla, že jej matka má platiť hypotéku vo výške 218,- až 219,- eur mesačne, na byt, v ktorom bývajú má platiť 280,- eur všetky náklady plus 50,- eur ešte na elektrinu, 20,- eur má platiť na čipovú kartu na
MHD pre navrhovateľku a 25,- eur na paušál na mobil pre navrhovateľku. Ďalej má platiť 20,- až 25,- eur mesačne na internet. Odporca v rámci svojho vyjadrenia k svojim mesačným výdavkom, zárobkovým pomerom a majetkovým pomerom, predložil súdu výpis z účtu v Prima banke za mesiac november 2020, z ktorého vyplývajú jeho výdavky, pričom na televíziu to má byť výdavok 9,90 eur, na mobil Easy pre dcéru J. to má byť 9,86 eur, výživné pre dcéru K., ktoré bolo určené súdnym rozhodnutím vo výške 70,- eur. Uviedol, že predmetné výživné má posielať odporca príkazom z účtu. Zároveň uviedol, že platí 100,- eur mesačne na plyn, na dobitie mobilného telefónu Telekom vo výške 60,42 eur, tento výdavok mal byť na mobilný telefón odporcu, ako aj jeho dcéry Nikoly. Ďalej z uvedeného dokladu vyplynul výdavok 32,- eur, a to na internet, na hypotéku výdavok 383,64 eur a na elektrinu preddavok vo výške 50,- eur. Zároveň na predmetnom výpise z účtu je dopísané rukou zákonná poistka, automobil 160,- eur a zároveň úver televízor 60,- eur.
6. Podľa § 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), podľa tohto zákona súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v tomto zákone.
7. Podľa čl. 8 CM, na prejednanie veci sa nariaďuje ústne pojednávanie, ak zákon neustanovuje inak.
8. Podľa § 33 ods. 1 CMP, súd nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie, ak tento zákon neustanovuje, že vec sa môže prejednať bez pojednávania.
9. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
10. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to rozhodnutím Žilinskej univerzity v Žiline, Fakulty prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov o podmienečnom prijatí navrhovateľky na štúdium v študijnom programe elektronický obochod a manažment, výpisom z účtu povinného z vyživovacej povinnosti, rozpisom preddavkových platieb za dodávku a distribúciu elektriny vystaveného pre odporcu, rozpisom preddavkových platieb za dodávku a distribúciu plynu vystaveného pre odporcu, lustráciou v Sociálnej poisťovni na navrhovateľku a povinného z vyživovacej povinnosti, ako aj potvrdením o príjme matky navrhovateľky.
11. Z rozhodnutia Žilinskej univerzity v Žiline, Fakulta prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov zo dňa 19. 05. 2020 vyplynulo, že navrhovateľka bola podmienečne prijatá v akademickom roku 2020/2021 na denné bakalárske štúdium v študijnom programe elektronický obchod a manažment na Fakulte prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov Žilinskej univerzity v Žiline (dôkaz na č. l. 5 spisu).
12. Z lustrácie vykonanej v Sociálnej poisťovni mal súd za preukázané, že príjem povinného z vyživovacej povinnosti sa v období od 01/2020 do 09/2020 pohyboval na úrovni vymeriavacieho základu v priemere cca. 1 419, - EUR/mesiac. Povinný z vyživovacej povinnosti je zamestnancom Slovenskej autobusovej dopravy Žilina, akciová spoločnosť (lustrácia je súčasťou súdneho spisu).
13. Z lustrácie vykonanej v Sociálnej poisťovni mal súd za preukázané, že navrhovateľka mala za obdobie 06/2020 do 10/2020 nepravidelný príjem za mesiac 07/2020 na úrovni vymeriavacieho základu 1 400 eur, a pravidelný príjem na úrovni vymeriavacieho základu v priemere cca. 143,30 eur/mesačne (a to na základe dohôd o brigádnickej práci študentov, ktoré navrhovateľka uzatvorila so subjektmi NOVONET, s.r.o., OSEVA, a.s., slovenská organizačná zložka, AGA GROUP, s.r.o., KRAL - IA, s.r.o., lustrácia v Sociálnej poisťovni je súčasťou súdneho spisu). 14. Súd mal zároveň z tvrdenia povinného z vyživovacej povinnosti, ako aj z výpisu z účtu Prima banka povinného za mesiac november 2020, ktorý predložil na pojednávaní konanom dňa 04. 12. 2020 za preukázané, že mesačné výdavky povinného z vyživovacej povinnosti predstavujú cca. 789, - EUR (bez pripočítania výživného, ktoré doposiaľ platil navrhovateľke).
15. Súd mal z potvrdenia o príjme matky navrhovateľky vystaveného zo strany jej zamestnávateľa Fakultná nemocnica s poliklinikou Žilina dňa 30. 11. 2020, a ktoré navrhovateľka predložila súdu na pojednávaní konanom dňa 04. 12. 2020 za preukázané, že čistý príjem matky navrhovateľky za obdobie 10/2019 - 10/2020 predstavuje v priemere sumu 661,47 eur.
16. Súd predmetnú vec posúdil podľa nasledujúcich ustanovení právnych predpisov:
17. Podľa ustanovenia § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o rodine“), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
18. Podľa ustanovenia § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
19. Podľa ustanovenia § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. 20. Podľa ustanovenia § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 21. Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 22. Podľa ustanovenia § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. 23. Podľa ustanovenia § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. 24. Podľa ustanovenia § 155 CMP, konanie (vo veciach výživného plnoletých osôb) sa začína len na návrh. 25. Podľa ustanovenia § 156 CMP, účastníkmi konania vo veciach výživného plnoletých osôb sú navrhovateľ a osoba, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné. 26. Súd pri hodnotení dôkazov vychádzal z toho, že navrhovateľka v čase podania návrhu (t.j. dňa 04. 06. 2020) úspešne zmaturovala a bola prijatá na vysokoškolské štúdium v dennej forme. Súd konštatuje, že došlo k zmene pomerov, odkedy bolo naposledy o výživnom pre navrhovateľku rozhodované (rok 2015) - navrhovateľka sa stala študentkou na vysokej škole, a príjem povinného z vyživovacej povinnosti sa od času, kedy bolo naposledy určované výživné pre navrhovateľku, zvýšil (uvedené vyplýva aj z odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Žilina sp. zn. 30P/203/2014-104 žurnalizovaný na č. l. 8 spisu). Možno konštatovať, že k zmene pomerov na stranách oboch účastníkov konania došlo pred podaním návrhu v predmetnej veci. Súd má za preukázané, a to aj napriek tomu, že lustráciami v Sociálnej poisťovni bolo zistené, že navrhovateľka má nepravidelný, ako aj pravidelný príjem z titulov uzatvorených dohôd o brigádnickej práci študentov, že navrhovateľka nie je schopná sa v súčasnosti sama živiť, a to z dôvodu, že sa v rámci vysokoškolského štúdia bude pripravovať na svoje budúce povolanie a len samotná skutočnosť, že navrhovateľka je schopná nejakej zárobkovej činnosti nemá vplyv na zánik vyživovacej povinnosti rodičov. Vyživovacia povinnosť (z uhla pohľadu prípravy dieťaťa na povolanie) končí dosiahnutím prvého najvyššieho stupňa vzdelania v bežnom vzdelávacom procese (prvá ukončená vysoká škola alebo univerzita - magister). Preto otec a matka navrhovateľky ako jej rodičia majú k nej vyživovaciu povinnosť podľa ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine. Matka navrhovateľky si voči navrhovateľke plní svoju vyživovaciu povinnosť tým, že navrhovateľka s ňou žije v spoločnej domácnosti, teda uspokojuje jej bytové potreby a zároveň matka uhrádza výdavky na chod domácnosti, ako aj na každodenné potreby navrhovateľky ako aj na jej výdavky súvisiace so zdravotnou starostlivosťou (čo potvrdila navrhovateľka na pojednávaní konanom dňa 04. 12. 2020).
27. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že celkové mesačné výdavky navrhovateľky, ktoré konkretizovala na pojednávaní v predmetnej veci, sú mesačne vo výške 220 eur a zahŕňajú výdavky na stravu: navrhovateľka uviedla, že jej matka minie 50 eur týždenne na stravu pre 3 osoby, pričom na navrhovateľku z toho vychádza 50x4 = 200:3 = 65 eur, ošatenie (40 eur), výdavky na hygienické potreby (30 eur), výdavky na lekára (40 eur), výdavky na paušál na mobil (25 eur), výdavky na čipovú kartu na MHD (20 eur). Nakoľko bolo potrebné prihliadať pri rozhodovaní o výživnom aj na skutočnosť,
že obidvaja rodičia sú povinní prispievať na výživu svojich detí, ako aj na skutočnosť, s ktorým rodičom v tomto prípade žije dieťa v spoločnej domácnosti, a zároveň aj na majetkové pomery oboch rodičov (a s tým spojený predpoklad, že dieťa sa má podieľať na životnej úrovni svojich rodičov), súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľky na zvýšenie výživného je síce dôvodný, ale určenie výživného, ktoré jej má platiť povinný z vyživovacej povinnosti vo výške 200, - EUR mesačne, je neprimerané vo vzťahu k možnostiam a majetkovým pomerom povinného z vyživovacej povinnosti. 28. Súd pri určení vyživovacej povinnosti navrhovateľky musel zobrať do úvahy, že povinný z vyživovacej povinnosti má ďalšie tri vyživovacie povinnosti voči trom neplnoletým deťom (ktoré s ním spolu s jeho súčasnou manželkou žijú v spoločnej domácnosti, pričom sa jedná o dve stredoškoláčky a jedného prváka na základnej škole), ako aj k ďalšej plnoletej dcére, ktorá študuje na vysokej škole (a nežije s ním v spoločnej domácnosti a na ktorú v súčasnosti platí súdom určené výživné vo výške 70 eur/mesačne). Súd konštatuje, že pri zohľadnení príjmu povinného z vyživovacej povinnosti (na úrovni v priemere 1050 eur mesačne v čistom), počtu jeho vyživovacích povinností, mesačných výdavkov uvedených zo strany povinného z vyživovacej povinnosti (788,82 eur), mesačných výdavkov, ktoré boli deklarované na strane matky navrhovateľky (585 eur), potrieb navrhovateľky ako študentky, pri ktorej je predpoklad, že okrem ňou uvádzaných výdavkov bude v súvislosti so štúdiom následne, keď sa po dištančnej forme vzdelávania spôsobenej súčasnou epidemiologickou situáciou súvisiacou so šírením ochorenia COVID-19 vráti k dennej forme štúdia, vynakladať vyššie náklady, ako je tomu v súčasnej dobe, súd dospel k záveru, že určenie vyživovacej povinnosti na úrovni 110, - eur mesačne, je vzhľadom na okolnosti predmetného prípadu primerané. Táto suma predstavuje polovicu z mesačných výdavkov navrhovateľky, pričom vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľka žije v spoločnej domácnosti s jej matkou, by bolo potrebné uvedené kompenzovať určením vyživovacej povinnosti zo strany otca (odporcu) na úrovni vyššej ako polovica z vynakladaných výdavkov na strane navrhovateľky, vzhľadom však na jeho príjem a počet vyživovacích povinností podľa názoru súdu nebolo možné určiť vyššiu sumu, ktorú by mal z titulu vyživovacej povinnosti navrhovateľke platiť. Preto súd návrh navrhovateľky vo zvyšnej časti zamietol. Zároveň súd považuje za potrebné uviesť, že určenie nižšej sumy ako súd určil v rámci tohto konania na výživnom, ktoré je povinný platiť navrhovateľke povinný z vyživovacej povinnosti, považuje za nedostatočné vzhľadom na status navrhovateľky - jedná sa o vysokoškoláčku, ktorá má zdravotné problémy v súvislosti s obličkami, a podľa názoru súdu určená suma výživného zohľadňuje schopnosti, možnosti a majetkové pomery oboch rodičov navrhovateľky, ako aj skutočnosť, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov.
29. Súd zvýšil výživné na navrhovateľku na sumu 110, - eur mesačne s účinnosťiu od 01. 06. 2020, t.j. odo dňa, ktorý navrhovateľka označila za deň, od ktorého žiadala vyživovaciu povinnosť povinného zvýšiť (zohľadňujúc skutočnosť, že zmena pomerov na strane oboch účastníkov nastala pred týmto označeným dňom). Súd zároveň zaviazal povinného z vyživovacej povinnosti na úhradu nedoplatku na výživnom, ktorý vznikol od 01. 06. 2020 do 30. 11. 2020 vo výške 360, - EUR, pričom túto sumu vypočítal ako sumu rozdielu medzi výškou výživného, na povinnosť ktorého bol povinný z vyživovacej povinnosti zaviazaný platiť na základe rozsudku Okresného súdu Žilina sp. zn. 30P/203/2014-104 zo dňa 09. 03. 2015 (t.j. 50 eur) a určenou výškou zvýšeného výživného (110 eur) násobenú počtom 6 mesiacov (60 x 60 = 360 eur). Súd v zmysle ustanovenia § 232 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok potom určil dlhšiu lehotu na doplatenie nedoplatku na výživnom, a to do 31. 05. 2021, a to z dôvodu, aby mal povinný z vyživovacej povinnosti vytvorený priestor na riadne plnenie stanovenej vyživovacej povinnosti. Súd konštatuje, že v časti určenia vyživovacej povinnosti, ktorú je povinný plniť povinný z vyživovacej povinnosti navrhovateľke, bol zmenený rozsudok Okresného súdu Žilina sp. zn. 30P/203/2014 - 104 zo dňa 09. 03. 2015.
30. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Podľa ustanovenia § 62 ods. 1 CMP odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Podľa ustanovenia § 62 ods. 2 CMP odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.