Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_4Er-108-2010.pdf
PDF · 96.5 KB
Case nature
Subarea
4Er/108/2010
Uznesenie
Okresný súd Senica v právnej veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného: ORIFLAME SLOVAKIA, s.r.o., Staromestská 3, 811 03 Bratislava, IČO: 31 348 751, zastúpený: Ing. Jordanka Valušiaková Kordová, proti povinnému: H. Y., nar. 21.8.1972, bytom Š. X, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Peter Kuna, so sídlom úradu Miletičova 20, 821 08 Bratislava 2 (zákonný nástupca po odvolanom súdnom exekútorovi JUDr. Václavovi Kunovi), o vymoženie 154,41 EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd námietky oprávneného zo dňa 11.3.2020 proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie zo dňa 28.1.2020 z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Poverením Okresného súdu Senica zo dňa 12.3.2010 bol súdny exekútor JUDr. Václav Kuna poverený podľa § 45 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších zmien a doplnkov (Exekučného poriadku) vykonaním exekúcie na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia Okresného súdu v Senici č. k. 3Ro/69/2009-10 zo dňa 19.6.2009.
2. Súdny exekútor vydal dňa 28.1.2020 upovedomenie o zastavení starej exekúcie, ktorým oprávneného upovedomil, že došlo k zastaveniu starej exekúcie podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 233/2019 o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoUNEK“), pretože uplynula rozhodná doba. Upovedomením o zastavení starej exekúcie (ďalej len „upovedomenie“) exekútor súčasne vyzval oprávneného, aby do 60 dní od ukončenia exekučného konania zaplatil trovy starej exekúcie vo výške 42,- Eur (paušálne trovy 35,- Eur zvýšené o daň z pridanej hodnoty 7,- Eur).
3. Súdny exekútor doručil súdu dňa 18.05.2020 námietky oprávneného zo dňa 11.3.2020 proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie zo dňa 28.1.2020. Námietky oprávnený odôvodnil rozporom upovedomenia o zastavení starej exekúcie so ZoUNEK, ako aj rozporom ustanovení tohto zákona a na jeho základe vydaného upovedomenia o zastavení starej exekúcie s Ústavou Slovenskej republiky (ďalej aj len „Ústava SR“ alebo „Ústava“), a to s ustanoveniami čl. 1. ods. 1, čl. 12 ods. 1 a 2 a ods. 4, čl. 13 ods. 3 a ods. 4, čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 Ústavy, ako aj rozporom s čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej aj len „Dohovor“) a rozporom s čl. 1 Dodatkového protokolu č. 1 (ďalej aj len Protokol 1). Exekučné konanie bolo začaté a je vedené podľa právnej úpravy Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017. Predmetná úprava Exekučného poriadku dôvody zastavenia tejto exekúcie z dôvodov uvedených v zákone č. 233/2019 Z. z. a v doručenom upovedomení o zastavení starej exekúcie neobsahuje a jej zastavenie z takýchto dôvodov neumožňuje, vzhľadom na čo oprávnený konštatuje porušenie svojich základných práv garantovaných čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy, čl. 6 ods. 1 Dohovoru a čl. 1 Protokolu 1, vo vzťahu k pohľadávke oprávneného vymáhanej v tomto exekučnom konaní a vo vzťahu k svojim základným právam vzťahujúcim sa k tomuto exekučnému konaniu. Oprávnený požiadal súd, aby v rámci rozhodovania o námietkach proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie podľa § 162 ods. 1 písm. b) CSP prerušil konanie o námietkach do času
meritórneho rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej aj len „ústavný súd“) a podal ústavnému súdu návrh na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy SR o súlade zákona, a to jeho ustanovení Čl. I §1 ods. 1 a 2, § 2 ods. 1 písm. a), § 3 ods. 1 prvá veta, § 6 ods. 1 prvá veta, § 6 ods. 2, § 8 ods. 3 až ods. 6, § 9 ods. 1 až ods. 3, Čl. II bod 5 s vyššie uvedenými ustanoveniami Ústavy, Dohovoru a Protokolu 1. Zákon v rozpore s čl. 1 ods. 1 Ústavy a princípmi právneho štátu ním garantovanými vstupuje a zasahuje do exekučných konaní začatých pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona vrátane exekučného konania vedeného oprávneným tak, že do právneho poriadku retroaktívne (pravá retroaktivita) zavádza legálnu definíciu „starej exekúcie“ v nadväznosti na dobu jej vedenia v období pred účinnosťou tohto zákona, upravuje postup ukončenia „starých exekúcií“ ex lege (§ 1 ods.1), svojvoľne a arbitrárne uzákoňuje zastavenie starých exekúcií v nadväznosti na uplynutie „rozhodnej doby ich vedenia“, upravuje vznik exekučného titulu „sui generis“ voči oprávnenému v starej exekúcii o upovedomenie o zastavení starej exekúcie a ukladá oprávnenému v starej exekúcii povinnosť uhradiť exekútorovi paušálne trovy exekúcie v sume 35,- eur bez DPH (42,- eur s DPH), upravuje okamih ukončenia starých exekúcií, upravuje povinnosť exekútorov v starých exekúciách zrušiť všetky úkony smerujúce k zabezpečeniu majetku podliehajúcemu starej exekúcii v nadväznosti na neosvedčenie podania opätovného návrhu na vykonanie exekúcie oprávneným v 30 dňovej lehote, implicitne upravuje meritórny prieskum exekučných titulov oprávneného exekučným súdom (napríklad podmienky formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu, aplikácia noriem ochrany spotrebiteľa) v prípade opätovného návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie voči povinnému s možnosťou exekučného súdu nevydať exekútorovi poverenie na vykonanie novej exekúcie pri opätovnom návrhu, stanovuje podmienky a povinnosti oprávneného pri podaní opätovného návrhu na vykonanie exekúcie, napriek procesnému charakteru zákon retroaktívne vstupuje do úpravy hmotnoprávnych vzťahov oprávneného a povinného nabúravajúc konštituovanú právnu istotu účastníkov hmotnoprávneho vzťahu v otázke premlčania (jeho celkovej doby, plynutia, okamihu zániku) vyplývajúcu z noriem hmotného práva a prolonguje tieto premlčacie doby o obdobie jedného roka, implicitne stanovuje povinnosť oprávneného opätovnej/duplicitnej úhrady súdneho poplatku za opätovný návrh na vykonanie exekúcie (16,50 eur v zmysle zákona o súdnych poplatkoch) s vylúčením nároku oprávneného na náhradu trov spojených s jeho podaním. Nakoľko oprávnenému hrozí zastavovanie ďalších „starých exekúcií“ podľa § 5 ods. 3 ZoUNEK aj v období po podaní týchto námietok (oprávnený vedie množstvo ďalších exekúcií vo vzťahu ku ktorým podmienky ich zastavenia nastanú v období po 1.1.2020), z čoho vyplýva akútna hrozba ďalších budúcich zásahov do základných práv a majetkovej sféry oprávneného. Zároveň vzhľadom na enormné množstvo „starých exekúcií“ vedených v SR vo vzťahu ku ktorým dôjde/hrozí ich zastavenie na základe ZoUNEK, je preukázaná aj existencia všeobecného záujmu na posúdení súladu uvedených ustanovení ZoUNEK s Ústavou a Dohovorom ústavným súdom v kontexte rizika vzniku značných škôd a ťažko napraviteľných následkov vo vzťahu k veľkému počtu oprávnených vedúcich „staré exekúcie“. Z uvedených dôvodov oprávnený navrhol, aby súd návrh podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy doplnil aj o požiadavku pozastavenia účinnosti napadnutých ustanovení ZoUNEK ústavným súdom podľa čl.125 ods. 2 Ústavy do doby jeho rozhodnutia vo veci samej o podanom návrhu. Na základe vyššie uvedeného skutkového a právneho stavu oprávnený navrhol, aby v rámci rozhodovania o námietkach proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie podľa § 162 ods.1 písm. b) CSP súd prerušil konanie o námietkach - do času meritórneho rozhodnutia Ústavného súdu SR vo veci samej o jeho návrhu na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy SR o súlade ZoUNEK, a to jeho ustanovení Čl. I § 1 ods. 1 a 2, § 2 ods. 1 písm. a), § 3 ods. 1 prvá veta, § 6 ods. 1 prvá veta, § 6 ods. 2, § 8 ods. 3 až ods. 6, § 9 ods. 1 až ods. 3, Čl. II bod 5 s ustanoveniami čl. 1 ods. 1, čl. 12 ods. 1 a 2 a ods. 4, čl. 13ods. 3 a ods. 4, čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 Ústavy, ako aj s čl. 6 ods. 1 Dohovoru a čl. 1 Protokolu 1, aby takýto návrh Ústavnému súdu SR podal a následne námietkam oprávneného vyhovel, a podľa § 7 ods.3 zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov upovedomenie o zastavení starej exekúcie zrušil.
4. K námietkam oprávneného sa vyjadril súdny exekútor, ktorý uviedol, že stará exekúcia sa zastavila, pretože od doručenia prvotného poverenia uplynula rozhodná doba piatich rokov. K predĺženiu rozhodnej doby nedošlo a nejde o starú exekúciu, ktorá sa nezastavuje. Námietky povinného navrhuje v plnom rozsahu zamietnuť ako neopodstatnené, nakoľko sa nedotýkajú okolností, ktoré by spôsobovali zrušenie upovedomenia o zastavení starej exekúcie alebo by neboli naplnené dôvody zastavenia starej exekúcie. Súdny exekútor má za to, že tieto námietky sú nielen neopodstatnené, ale najmä účelové s cieľom vyhnúť sa úhrade paušálnych trov súdneho exekútora, voči ktorým zákon nepripúšťa námietky, resp. opravný prostriedok. Oprávnený založil svoje námietky proti upovedomeniu na tom, že novo prijatá právna úprava, dotýkajúca sa zastavenia niektorých exekučných konaní, nie je ústavne konformná a svojou
podstatou (jej aplikáciou súdmi a súdnymi exekútormi) dochádza k zásahu do jeho základných práv a slobôd garantovaných Ústavou SR (čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1), Dohovorom o ochrane ľudských práv a slobôd (čl. 6 ods. 1) a Protokolom 1. S uvedenou argumentačnou líniou oprávneného v námietkach proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie sa nemožno stotožniť. Zákonodarca v ustanovení § 7 ods. 1 ZoUNEK umožňuje oprávnenému podať námietky proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie, a to z dôvodu, že bolo vydané v rozpore s týmto zákonom. Súdny prieskum upovedomenia o zastavení starej exekúcie je prípustný len z hľadiska súladnosti upovedomenia so ZoUNEK. Pokiaľ oprávnený napáda v námietkach samotný zákon z dôvodu jeho nesúladu s právnymi predpismi vyššej právnej sily, jeho námietky v tomto smere vybočujú so zákonom povoleného rámca námietkového oprávnenia, a preto ich je potrebné považovať za neprípustné, čím je založený dôvod podľa § 7 ods. 3 ZoUNEK, na základe ktorého ich je potrebné zamietnuť. Čo sa týka podnetu oprávneného na podanie návrhu na konanie pred Ústavným súdom podľa § 74 písm. d) zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde, je potrebné prijať záver, že iniciovanie konanie pred ústavným súdom je viazané na výsledok procesu tvorenia názoru súdu na prejednávanú vec i právnu úpravu, ktorej aplikácia prichádza do úvahy. Súd preto takto postupuje len vtedy, keď dospeje k názoru svedčiacemu o existencii rozporu právneho predpisu s ústavou, resp. ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom (čl. 125 ods. 1 Ústavy). Z uvedeného vyplýva, že potreba tohto postupu nie je daná v prípade, že o ústavnosti zákona má pochybnosti účastník, nie však prejednávajúci súd.
5. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoUNEK“), tento zákon upravuje postup ukončenia exekučných konaní začatých pred 1. aprílom 2017 a vedených podľa predpisov účinných do 31. marca 2017 a osobitosti postupu pri podaní opätovného návrhu na vykonanie exekúcie.
6. Podľa § 1 ods. 2 ZoUNEK, na účely tohto zákona sa starou exekúciou rozumie exekúcia začatá pred 1. aprílom 2017 a vedená podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
7. Podľa § 2 ods. 1 ZoUNEK, stará exekúcia sa týmto zákonom zastavuje, ak a) uplynula rozhodná doba a nejde o starú exekúciu podľa odseku 2, b) oprávnený alebo povinný zanikol bez právneho nástupcu alebo dedičské konanie po oprávnenom alebo povinnom bolo zastavené z dôvodu, že nezanechal žiadny majetok alebo zanechal len majetok nepatrnej hodnoty, c) zastavenie starej exekúcie navrhol oprávnený alebo d) dôvod na zastavenie starej exekúcie vyplýva z osobitného predpisu upravujúceho konkurzné konanie; na tento účel platí, že stará exekúcia sa zastavila vznikom dôvodu na jej zastavenie.
8. Podľa § 2 ods. 2 ZoUNEK, stará exekúcia sa podľa odseku 1 písm. a) nezastavuje, ak ide o a) vymoženie pohľadávky na výživnom, b) uspokojenie práva na nepeňažné plnenie, vrátane uspokojenia práva na peňažné plnenie, ak sú vymáhané v tom istom exekučnom konaní, c) vymoženie pohľadávky vzniknutej pri realizácii spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie financovaných z fondov Európskej únie podľa osobitného predpisu, d) vymoženie plnenia priznaného rozhodnutím inštitúcie, orgánu, úradu a agentúry Európskej únie, e) vymoženie plnenia priznaného rozhodnutím správneho orgánu vo veci porušenia pravidiel hospodárskej súťaže podľa osobitného predpisu, f) starú exekúciu, v ktorej bol v posledných 18 mesiacoch predo dňom, keď sa má stará exekúcia podľa tohto zákona zastaviť, dosiahnutý výťažok spolu aspoň vo výške 15 eur, g) starú exekúciu, v ktorej je povinným ten, koho majetkové pomery ako dlžníka nemožno usporiadať podľa osobitného predpisu upravujúceho konkurzné konanie.
9. Podľa § 3 ods. 1 ZoUNEK, rozhodnou dobou je doba piatich rokov. Rozhodná doba plynie odo dňa doručenia prvotného poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi (ďalej len "exekútor"), ak § 4 neustanovuje inak; na zmenu exekútora sa neprihliada.
10. Podľa § 3 ods. 2 ZoUNEK, ak v rozhodnej dobe nedošlo k vymoženiu celého vymáhaného nároku, platí, že sa nezistil majetok, ktorý by stačil aspoň na úhradu trov starej exekúcie.
11. Podľa § 4 ods. 1 ZoUNEK, ak súd ku dňu, keď sa má stará exekúcia podľa tohto zákona zastaviť rozhoduje o odklade starej exekúcie a odklad starej exekúcie povolí, odklad starej exekúcie je povolený alebo je stará exekúcia odložená, rozhodná doba podľa § 3 sa predlžuje o 12 mesiacov odo dňa uplynutia doby, na ktorú je stará exekúcia odložená.
12. Podľa § 4 ods. 2 ZoUNEK, rozhodná doba podľa § 3 neuplynie skôr ako 12 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia súdu, ak súd ku dňu, keď sa má stará exekúcia zastaviť, rozhoduje o a) námietkach proti starej exekúcii, b) zastavení starej exekúcie, c) odklade starej exekúcie a odklad starej exekúcie nepovolí, d) vylúčení veci zo starej exekúcie, e) návrhu na pripustenie zmeny účastníka exekučného konania na strane povinného a zmenu účastníka exekučného konania povolí, f) schválení príklepu, g) schválení rozvrhu výťažku.
13. Podľa § 5 ods. 1 ZoUNEK, ak sa stará exekúcia zastavila, exekútor vyhotoví upovedomenie o zastavení starej exekúcie, ktorého vzor zverejní Slovenská komora exekútorov po dohode s Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo") na svojom webovom sídle v strojovo čitateľnom elektronickom formáte.
14. Podľa § 7 ods. 1 ZoUNEK, proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie, ktoré bolo vydané v rozpore s týmto zákonom, môže oprávnený podať do 30 dní od jeho doručenia u exekútora námietky. Námietky proti paušálnym trovám nie sú prípustné.
15. Podľa § 7 ods. 2 ZoUNEK, námietky spolu s upovedomením o zastavení starej exekúcie predloží exekútor do 30 dní súdu. Ak námietky neboli podané, exekútor do 30 dní od uplynutia lehoty na podanie námietok doručí súdu upovedomenie o zastavení starej exekúcie.
16. Podľa § 7 ods. 3 ZoUNEK, súd dôvodným námietkam vyhovie tak, že uznesením upovedomenie o zastavení starej exekúcie zruší. Oneskorené alebo neprípustné námietky súd uznesením odmietne. Nedôvodné námietky súd uznesením zamietne. Rozhodnutie o námietkach súd doručí oprávnenému a exekútorovi.
17. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku prvá veta, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
18. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
19. Podľa § 36 ods. 5 Exekučného poriadku, ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekučné konanie nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po skončení exekučného konania nemožno podať žalobu na obnovu exekučného konania.
20. Podľa § 162 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku, súd konanie preruší, ak pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len "ústavný súd") návrh na začatie konania. c) podal návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná; uznesenie o návrhu na začatie prejudiciálneho konania súd bezodkladne doručí ministerstvu spravodlivosti.
21. Podľa § 162 ods. 2 Civilného sporového poriadku, Súd konanie preruší aj bez návrhu; v takom prípade pred vydaním uznesenia o prerušení konania upovedomí strany a dá im možnosť vyjadriť sa k dôvodom prerušenia konania.
22. Podľa § 162 ods. 3 Civilného sporového poriadku, o zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s rozhodnutím vo veci samej.
23. Podľa § 162 ods. 1 písm. b) CSP možno prerušiť konanie iba v tom prípade, ak súd dospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s Ústavou, so zákonom alebo s medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná, a teda nie v prípade, ak k takému záveru dospel účastník konania. Na základe uvedeného súd nezistil dôvod na takéto konanie.
24. Po preskúmaní návrhu oprávneného na podanie návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov, súd nezistil dôvody, pre ktoré by bol ZoUNEK v nesúlade s Ústavou, Dohovorom alebo Protokolom 1. Zákonom č. 233/2019 Z. z. sa oproti Exekučnému poriadku dopĺňajú dôvody na zastavenie exekúcie, pričom za splnenia zákonných podmienok sú staré exekúcie zastavené zo zákona. Od účinnosti Exekučného poriadku až doposiaľ bol tento mnohokrát novelizovaný a postupne boli dopĺňané, resp. menené dôvody zastavenia exekúcií až do dnešnej podoby a dôvody zastavenia exekúcií napokon vyplývali a vyplývajú aj z iných zákonov a v určitom období sa exekúcie za splnenia zákonných podmienok zastavovali nie rozhodnutím súdu ale zo zákona. Rovnako tak zo zákona sú zastavované staré exekúcie, pričom tieto definoval zákonodarca a určil podmienky. Tieto sú jasné, zrozumiteľné a súd sa nestotožňuje s názorom, že je tu rozpor s Ústavou, prípadne Dohovorom a Protokolom č. 1. Zákon v žiadnom prípade nenarúša princíp deľby moci a súd je toho názoru, že po judikovaní pohľadávky v procese jej vymáhania je ukončenie vymáhania (exekúcie) iba otázkou procesného prostriedku jej ukončenia a nejde o zásadnú otázku, ktorá by mala byť zverená do kompetencie súdu. Spôsob ukončenia exekúcie, či už rozhodnutím súdu, zo zákona alebo postupom exekútora je len otázkou procesného úkonu, ktorý v žiadnom prípade nie je v rozpore s Ústavou. Súd sa nestotožňuje s tým, že zákon by mal byť v rozpore s Ústavom alebo Dohovorom ani z akéhokoľvek iného dôvodu uvedeného oprávneným, pretože zastavenie starej exekúcie nie je prekážkou rozhodnutej veci, oprávnený má stále možnosť podať nový návrh na vykonanie exekúcie a ak súd na základe opätovného návrhu vydá poverenie na vykonanie exekúcie, účinky úkonov smerujúcich k zabezpečeniu majetku podliehajúcemu starej exekúcii ostávajú zachované a oprávnený má nárok aj na náhradu súdneho poplatku za nový návrh. Z tohto hľadiska nie je podľa názoru súdu zákon retroaktívnym, nenarúša právnu istotu oprávneného a taktiež neporušuje jeho právo vlastniť majetok. To, že nemajetnosť neposudzuje súd, ale je stanovená zákonná fikcia za splnenia konkrétnych podmienok, nie je v rozpore s Ústavou, naopak, takéto definovanie starých exekúcií zrelých na zastavenie z dôvodu uplynutia rozhodnej doby je prvkom vnášajúcim do exekúcií právnu istotu, hospodárnosť a zefektívnenie exekučných konaní, pretože za splnenia rovnakých podmienok je zastavená každá jedna exekúcia spĺňajúca stanovené podmienky a eliminuje sa do značnej miery rôzny postup exekútorov a exekučných súdov v obdobných veciach. Pokiaľ ide o paušálne trovy exekúcie, tak vo vzťahu k ním sú námietky neprípustné a pokiaľ oprávnený namieta protiústavnosť aj tých častí zákona, ktoré riešia paušálne trovy, tak ani s týmto názorom sa súd nestotožňuje, pretože aj doposiaľ boli oprávnení v exekúciách povinní znášať trovy v prípade zastavenia exekúcií pre nemajetnosť povinného, pričom vyhláškou bola stanovená minimálna odmena exekútora, ktorý mal okrem toho nárok na ďalšie náhrady a stanovené paušálne trovy sú primerané a proporcionálne vo vzťahu nárokov a ochrany vlastníckych práv exekútora a oprávneného. Pokiaľ ide o otázky týkajúce sa opätovného podania návrhu a o predĺženie premlčania, tieto skutočnosti nie sú podstatné pre aktuálne rozhodnutie, preto sa nimi súd podrobnejšie nezaoberal.
25. Nakoľko konajúci súd nepovažuje ZoUNEK za rozporný s Ústavou Slovenskej republiky, návrh oprávneného na podanie návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov na Ústavnom súde Slovenskej republiky o ústavnosti ZoUNEK považuje za nedôvodný.
26. Súd napokon preskúmal vydané upovedomenie o zastavení starej exekúcie, námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie a tiež obsah zvyšného spisového materiálu a dospel k záveru, že námietky boli podané oprávneného osobou (oprávneným) v zákonnej lehote, nie sú však podané dôvodne.
27. Zákonodarca ako primárny zákonný predpoklad pre zastavenie starej exekúcie stanovil uplynutie rozhodnej päťročnej doby (§ 2 ods. 1 písm. a) ZoUNEK, ktorá rozhodná doba plynie odo dňa doručenia prvotného poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi. V danom prípade rozhodná doba začala plynúť dňa 19. marca 2010, pričom ku dňu účinnosti ZoUNEK, t. j. ku dňu 01.01.2020 rozhodná doba preukázateľne uplynula.
28. Keďže bolo jednoznačne preukázané, že rozhodná doba piatich rokov uplynula a zároveň sa nejedná o starú exekúciu, ktorá sa podľa § 2 ods. 2 ZoUNEK nezastavuje a ani neboli preukázané dôvody, v dôsledky ktorých by rozhodná doba neuplynula alebo by došlo k predĺženiu rozhodnej doby (§ 4 ZoUNEK), vydané upovedomenie o zastavení starej exekúcie nebolo vydané v rozpore so ZoUNEK a preto súd námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie ako nedôvodné zamietol.
29. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti uzneseniu súdu vydanému súdnym úradníkom je prípustná sťažnosť. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná. V sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha. Rozsah, v akom sa uznesenie napáda, môže sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie sťažnosti. V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.