Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8Er-370-2006.pdf
PDF · 102.78 KB
Case nature
Subarea
8Er/370/2006
Uznesenie
Okresný súd Liptovský Mikuláš v exekučnej veci oprávneného ČSOB Factoring a.s., naposledy so sídlom nám. SNP 29, Bratislava, IČO: 35710063 (ako univerzálneho právneho nástupcu pôvodného oprávneného - Business Center, s.r.o., naposledy so sídlom Nám. SNP 29, Bratislava, IČO: 31324363) proti povinnému Y. o vymoženie 46,47 eura s príslušenstvom a trov exekúcie, vedenej poverenou súdnou exekútorkou JUDr. Ing. Zuzanou Dobrodenkovou, PhD., so sídlom exekútorského úradu Blahova 13, Skalica, pod sp.zn.: EX 3886/2006, takto
rozhodol:
I. Uznesenie vyššieho súdneho úradníka Okresného súdu Liptovský Mikuláš z 19. 6. 2020, sp.zn.: 8Er/370/2006 z r u š u j e .
II. Exekučné konanie z a s t a v u j e .
odôvodnenie:
1. Uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš z 19. 6. 2020, sp.zn.: 8Er/370/2006 vyšší súdny úradník zrušil upovedomenie o zastavení starej exekúcie s „výzvou na úhradu trov starej exekúcie“ sp.zn.: EX 3886/2006 zo 14. 2. 2020 vydané poverenou exekútorkou. Toto rozhodnutie odôvodnil tým, že v predmetnom exekučnom konaní, ktoré sa začalo pred 1. 9. 2005 je vzhľadom na § 238 ods. 1 a ods. 2 Exekučného poriadku potrebné aplikovať § 37 ods. 3 EP účinný do 31. 8. 2005 a § 37 ods. 4 a ods. 5 EP účinný od 1. 9. 2005, z ktorých ustanovení vyplýva, že na to, aby poverený exekútor mohol pokračovať (na základe singulárnej sukcesie - zmluvy o postúpení pohľadávky) v konaní s novým oprávneným, vyžaduje sa rozhodnutie exekučného súdu o pripustení príslušnej zmeny účastníctva. Iba preukázanie postúpenia pohľadávky (zmluvou o postúpení pohľadávky, resp. oznámením postupníka exekútorovi) samo osebe zmenu účastníctva nespôsobuje. Keďže však v tejto veci exekučnému súdu nebol podaný návrh na pripustenie zmeny účastníctva na strane oprávneného (zo spoločnosti ČSOB Factoring a.s. na B.C.CONSULT, s.r.o.), súd nevydal rozhodnutie o pripustení takejto zmeny, a preto bolo potrebné považovať za oprávneného pôvodného oprávneného, a nie nového veriteľa vymáhanej pohľadávky - spoločnosť B.C.CONSULT, s.r.o. Poverená exekútorka teda v rozpore so zákonom označila vo svojom upovedomení o zastavení starej exekúcie za oprávneného B.C.CONSULT, s.r.o., z ktorého dôvodu vyšší súdny úradník na základe námietok spoločnosti B.C.CONSULT, s.r.o. zrušil upovedomenie o zastavení starej exekúcie ako vydané v rozpore so zákonom 233/2019 Z.z.
2. Proti tomuto uzneseniu podala poverená exekútorka sťažnosť z 10. 7. 2020, ktorú odôvodnila tým, že vyšší súdny úradník v napadnutom uznesení chybne aplikoval zákony (§ 37 ods. 4 účinný od 1. 12. 2006), pretože toto exekučné konanie začaté do 31. 1. 2002 (keďže bolo podľa § 372m ods. 1, ods. 2 OSP len pokračovaním výkonu rozhodnutia vedeného na tunajšom súde pod spisovou značkou E 415/99) sa riadi podľa § 235 ods. 2 EP právnymi predpismi účinnými do 31. 1. 2002. Exekučný poriadok v tom čase neobsahoval ustanovenia o povinnosti exekútora podať návrh na zmenu oprávneného v prípade prevodu pohľadávky ani ustanovenia o potrebe rozhodovania exekučného súdu o pripustení takejto zmeny účastníctva. Ustanovenie o povinnosti exekútora podať takýto návrh neobsahoval ani OSP. Na
základe § 240 ods. 1 EP bolo v tomto konaní potrebné aplikovať § 37 ods. 4 EP v znení účinnom od 1. 9. 2005 do 30. 11. 2006 a podľa § 238 ods. 1 EP bolo potrebné v tomto konaní aplikovať § 37 ods. 3 EP v znení planom do 31. 8. 2005. Na základe uvedených ustanovení sa nevyžadoval návrh na pripustenie zmeny účastníctva a ani rozhodovanie exekučného súdu o pripustení tejto zmeny. Túto úpravu pritom treba považovať za lex specialis k úprave podľa OSP. Poverená preto považovala za oprávneného B.C.CONSULT, s.r.o., ktorej bola postúpená vymáhaná pohľadávka v roku 2010 od predchádzajúceho oprávneného, a preto túto spoločnosť exekútorka uviedla v upovedomení o zastavení starej exekúcie. Rozhodnutie súdu sa nevyžadovalo, postačovalo preukázať, že došlo k postúpeniu pohľadávky, k čomu aj došlo, keď B.C.CONSULT, s.r.o. exekútorke doručila zmluvu o postúpení pohľadávok z 24. 8. 2010 a tiež, keď listom ako postupník exekútorke oznámila, že došlo k tomuto postúpeniu. Vzhľadom na to, že napadnuté uznesenie zasiahlo do práv exekútorky na paušálne trovy, má exekútorka právo na podanie sťažnosti voči tomuto uzneseniu vyššieho súdneho úradníka. Exekútorka tiež vytkla vyššiemu súdnemu úradníkovi, že konal s non subjektom (Business Center, s.r.o.), ktorý v čase vydania napadnutého uznesenia už neexistoval.
3. Dotknutá spoločnosť B.C.CONSULT, s.r.o. sa k sťažnosti poverenej exekútorky (napriek výzve súdu) nijako písomne nevyjadrila.
4. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z.z. - o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZOUNEK“) tento zákon upravuje postup ukončenia exekučných konaní začatých pred 1. aprílom 2017 a vedených podľa predpisov účinných do 31. marca 2017 (ďalej len "exekučné konanie") a osobitosti postupu pri podaní opätovného návrhu na vykonanie exekúcie (ďalej len "opätovný návrh".)
5. Podľa § 7 ods. 1 ZOUNEK proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie, ktoré bolo vydané v rozpore s týmto zákonom, môže oprávnený podať do 30 dní od jeho doručenia u exekútora námietky. Námietky proti paušálnym trovám nie sú prípustné.
6. Podľa § 7 ods. 3 ZOUNEK súd dôvodným námietkam vyhovie tak, že uznesením upovedomenie o zastavení starej exekúcie zruší. Oneskorené alebo neprípustné námietky súd uznesením odmietne. Nedôvodné námietky súd uznesením zamietne. Rozhodnutie o námietkach súd doručí oprávnenému a exekútorovi.
7. Podľa § 5 ods. 1 ZOUNEK ak sa stará exekúcia zastavila, exekútor vyhotoví upovedomenie o zastavení starej exekúcie, ktorého vzor zverejní Slovenská komora exekútorov po dohode s Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) na svojom webovom sídle v strojovo čitateľnom elektronickom formáte.
8. Podľa § 10 ods. 2 ZOUNEK podľa § 7 ods. 3 a § 8 ods. 2 koná a rozhoduje na základe poverenia sudcu vyšší súdny úradník. Proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka je prípustná sťažnosť.
9. Podľa § 10 ods. 1 ZOUNEK ak tento zákon neustanovuje inak, na postup podľa tohto zákona sa použije Exekučný poriadok, okrem ustanovenia § 53 ods. 3 písm. g).
10. Podľa § 9a ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. - o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok v znení účinnom do 31. 3. 2017 (ďalej len „EP účinný do 31. 3. 2017“) ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
11. Podľa § 239 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. - Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť.
12. Podľa § 240 CSP sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
13. Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
14. Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
15. Podľa § 64 CSP ak strana zanikne počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom. Ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví.
16. Podľa § 372m ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku ak oprávnený oznámi súdu, že podal návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, súd postúpi vec zvolenému exekútorovi spolu s písomným poverením na vykonanie exekúcie. Účinky pôvodného návrhu na výkon rozhodnutia, ako aj procesné úkony súdu, z ktorých vyplývajú obmedzenia pre účastníkov konania, zostávajú zachované. Právoplatné uznesenie súdu o nariadení výkonu rozhodnutia má účinky právoplatného upovedomenia o začatí exekúcie podľa osobitného predpisu.
17. Podľa § 238 ods. 1 Exekučného poriadku konania začaté pred 1. septembrom 2005 sa dokončia podľa práva platného do 31. augusta 2005, ak odsek 2 neustanovuje inak.
18. Podľa § 238 ods. 2 Exekučného poriadku ustanovenia § 34 ods. 1 až 3, § 37 ods. 4 a 5, § 46 ods. 3, § 47 ods. 3, § 58 ods. 5, § 134 ods. 2, § 136 ods. 3 a 4, § 145 ods. 1 sa použijú aj na konania začaté pred 1. septembrom 2005.
19. Podľa § 37 ods. 4 Exekučného poriadku (EP) v znení účinnom (od 1. 9. 2005 do 30. 11. 2006) ak k prevodu alebo prechodu práv alebo povinností z exekučného titulu dôjde po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie, pokračuje exekútor vo vykonávaní exekúcie na základe pôvodného poverenia, ku ktorému priloží originál alebo osvedčenú fotokópiu listiny preukazujúcej prevod alebo prechod práv a povinností.
20. Podľa § 37 ods. 5 Exekučného poriadku v znení účinnom (od 1. 9. 2005 do 30. 11. 2006) ak súd zmenu účastníkov konania nepripustí, pokračuje exekútor v konaní s pôvodnými účastníkmi.
21. Podľa § 92 ods. 2 a 3 Občianskeho súdneho poriadku ak po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou právne predpisy spájajú prevod alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná, môže navrhovateľ alebo ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené, alebo na koho prešli, navrhnúť, aby do konania na miesto doterajšieho účastníka vstúpil ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené alebo na koho prešli. Súd vyhovie návrhu, ak sa preukáže, že po začatí konania nastala právna skutočnosť uvedená v odseku 2, a ak s tým súhlasí ten, kto má vstúpiť na miesto navrhovateľa; súhlas odporcu alebo toho, kto má vstúpiť na jeho miesto, sa nevyžaduje. Právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú zachované.
22. Sťažnosť z 10. 7. 2020 bola podaná v zákonnej 15 dňovej lehote (§ 242 CSP), oprávnenou osobou (§ 240 CSP) a proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka, proti ktorému je sťažnosť prípustná (§ 239 CSP v spojení s § 10 ods. 2 ZOUNEK.)
23. Sťažnosť poverenej exekútorky treba považovať za podanú oprávnenou osobou, teda osobou, v ktorej neprospech bolo napadnuté uznesenie vyššieho súdneho úradníka vydané (§ 240 CSP v spojení s § 9a ods. 1 EP a § 10 ods. 1 ZOUNEK), pretože zrušením (iba deklaratórneho) upovedomenia o zastavení starej exekúcie pre rozpor so ZOUNEK (z dôvodu, že osoba označená ako oprávnený v tomto upovedomení nie je oprávnená) podľa § 7 ods. 3, prvej vety ZOUNEK nedošlo k obnove starej exekúcie (keďže tá bola ex lege podľa § 2 ods. 1 písm. a) ZOUNEK zastavená k 1. 1. 2020), a preto poverená exekútorka ako potenciálne dotknutá týmto rozhodnutím (vzhľadom na svoj nárok na paušálne trovy, vo vzťahu ku ktorému ju možno považovať za účastníka konania) by mohla byť považovaná za osobu, v ktorej neprospech by bolo napadnuté uznesenie vydané, keďže zrušením upovedomenia o zastavení starej exekúcie by mohla prísť o exekučný titul na vymoženie týchto paušálnych trov voči oprávnenému. Podľa § 37 ods. 1 EP je exekútor považovaný za účastníka konania, pokiaľ ide o jeho trovy exekúcie.
24. K prvému sťažnostnému dôvodu, podľa ktorého vyšší súdny úradník v napadnutom uznesení nesprávne právne posúdil vec a aplikoval právnu úpravu, ktorou sa toto exekučné konanie neriadi (§ 37 ods. 4 a ods. 5 v znení účinnom od 1. 9. 2005 do 30. 11. 2006), súd (v obsadení sudcom podľa § 248 CSP v spojení s § 9a ods. 1 EP a § 10 ods. 1 ZOUNEK) uvádza, že v tejto veci sa síce (formálne) začalo exekučné konanie na základe návrhu (spoločnosti Business Center, s.r.o.) z 24. 2. 2006, avšak keďže
bolo pokračovaním pôvodne začatého konania o výkon rozhodnutia v roku 1999 (sp.zn.: E 415/99), tak podľa § 372m ods. 2 OSP zostali účinky pôvodného návrhu na vykonanie exekúcie z roku 1999 zachované a možno mať za to, že toto exekučné konanie začalo pred 1. 9. 2005. Exekučné konania začaté pred 1. 9. 2005 sa podľa § 238 ods. 1 Exekučného poriadku (prechodné a záverečné ustanovenia účinné od 1. 9. 2005) dokončia podľa práva platného do 31. 8. 2005, ak ods. 2 neustanovuje inak. Podľa § 238 ods. 2 Exekučného poriadku sa ustanovenia § 37 ods. 4 a ods. 5 Exekučného poriadku (účinného od 1. 9. 2005 do 30. 11. 2006) použijú aj v konaniach začatých do 31. 8. 2005 (§ 37 ods. 3 Exekučného poriadku účinný od 1. 9. 2005 do 30. 11. 2006 sa však v týchto konaniach nepoužije, ale použije sa § 37 ods. 3 Exekučného poriadku účinný do 31. 8. 2005.) Z týchto ustanovení (§ 37 ods. 3 EP účinného do 31. 8. 2005 a § 37 ods. 4 a ods. 5 EP účinného od 1. 9. 20085 do 30. 11. 2006) vyplýva, že prechod práv a povinností vyplývajúci z exekučného titulu mal za následok, že súdny exekútor konal na základe pôvodného poverenia, ku ktorému musel byť priložený originál alebo osvedčená fotokópia listiny preukazujúca prevod alebo prechod práv a povinností, následne sa v (§ 37 ods. 5 EP účinného od 1. 9. 2005 do 30. 11. 2006) hovorí o situácii, keď „súd zmenu účastníkov nepripustí“. Z takejto formulácie možno vyvodiť, že súd o zmene účastníkov v takej procesnej situácii musel rozhodovať (nebolo možné konať s novým účastníkom len jeho neformálnym pribratím ako to uviedla poverená súdna exekútorka vo svojej sťažnosti.) Exekučný poriadok však (v týchto ustanoveniach) jednoznačne neupravoval otázku rozhodovania o vstupe nového oprávneného do konania z dôvodu prechodu práv vyplývajúcich z exekučného titulu, a preto bolo potrebné podľa § 251 ods. 4, prvej vety Občianskeho súdneho poriadku (pred 1. 9. 2005 - podľa § 254 ods. 3 OSP) subsidiárne aplikovať všeobecnejšie ustanovenia § 92 ods. 2 a ods. 3 OSP o zmene účastníkov konania. V súvislosti so singulárnou sukcesiou (hmotnoprávnym postúpením pohľadávky vymáhanej v tomto exekučnom konaní zo spoločnosti ČSOB Factoring a.s. na B.C.CONSULT, s.r.o., so sídlom Budovateľská 1290, Vranov nad Topľou, IČO: 45462500 na základe zmluvy o postúpení pohľadávok z 24. 8. 2010) však nebol (podľa § 92 ods. 2 a ods. 3 OSP) zo strany „navrhovateľa“, t.j. vtedajšieho oprávneného - ČSOB Factoring a.s. (postupcu), a ani zo strany postupníka - B.C.CONSULT, s.r.o. podaný príslušný návrh na zmenu účastníka konania, a preto ani nemohlo dôjsť k rozhodovaniu exekučného súdu o zmene účastníka na strane oprávneného (z ČSOB Factoring a.s. na B.C. CONSULT, s.r.o.) Bez takéhoto právoplatného rozhodnutia exekučného súdu však nebolo možné považovať v tomto exekučnom konaní B.C.CONSULT s.r.o. za oprávneného a ako s oprávneným s ním konať v tomto exekučnom konaní (napriek preukázaniu skutočnosti tohto hmotnoprávneho prevodu), a teda poverená exekútorka nemala určiť v upovedomení o zastavení starej exekúcie ako oprávneného spoločnosť B.C.CONSULT, s.r.o. Upovedomenie o zastavení starej exekúcie, kde sa ako oprávnený uvádza táto spoločnosť, ktorá v skutočnosti nie je oprávneným, je tak vydané v rozpore so ZOUNEK, a preto vyšší súdny úradník v napadnutom uznesení dospel k správnemu záveru, že toto upovedomenie bolo vydané v rozpore so ZOUNEK. Výklad poverenej exekútorky, že § 37 ods. 5 EP účinný od 1. 9. 2005 do 30. 11. 2006 sa (na rozdiel od § 37 ods. 4 EP účinného od 1. 9. 2005 do 30. 11. 2006) týka len prípadov, keď k prechodu práva došlo pred začatím exekučného konania nemá absolútne žiadnu oporu v zákone a nie je ani (pri vyššie uvedenom výklade tunajšieho súdu) v rozpore s § 37 ods. 4 EP účinným od 1. 9. 2005 do 30. 11. 2006.)
25. Pokiaľ ide o druhý sťažnostný dôvod, podľa ktorého vyšší súdny úradník pri vydávaní napadnutého uznesenia konal (na strane oprávneného) s non subjektom, ktorý bol k času vydania napadnutého uznesenia už vymazaný z obchodného registra (zanikol), exekučný súd (v obsadení sudcom podľa § 248 CSP v spojení s § 9a ods. 1 EP a § 10 ods. 1 ZOUNEK) uvádza, že v prípade, ak dôjde k strate právnej subjektivity oprávneného (ako právnickej osoby) v priebehu exekučného konania, ide o nedostatok procesnej podmienky, vo vzťahu ku ktorému je na mieste postup súdu podľa § 64 CSP, t.j. ak by v súvislosti so zánikom oprávneného na jeho hmotnoprávneho nástupcu prešlo právo, ktoré je predmetom exekučného konania (vymáhaná pohľadávka), súd rozhodne o pokračovaní v konaní s týmto hmotnoprávnym nástupcom, a ak by takýto hmotnoprávny nástupca nebol, súd by exekučné konanie zastavil (rovnako to v minulosti upravoval § 107 ods. 4 OSP, rozdiel je len v tom, že súd pokračoval s právnym nástupcom fakticky, bez potreby formálneho rozhodnutia.) Preto jediný prípad, kedy z procesného hľadiska môže súd konať s non subjektom (vydať uznesenie ako procesný úkon súdu) je prípad, keď rozhoduje podľa § 64 CSP (ako aj v prípade zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho, resp. sťažnostného súdu z dôvodu absencie procesnej podmienky procesnej subjektivity niektorého z účastníkov konania.) V prípade rozhodovania vyššieho súdneho úradníka o námietkach proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie však o takýto prípad zjavne nešlo, a preto sa jednalo o procesne neprípustné konanie vyššieho súdneho úradníka s neexistujúcim subjektom, na čo by súd konajúci o sťažnosti (keďže ide o nedostatok procesnej podmienky) musel prihliadať
aj ex offo, teda aj keby to sťažovateľka vo svojej sťažnosti výslovne nenamietla ako sťažnostný dôvod (čo sa však namietla.) Oprávnený síce v súvislosti so svojím zánikom mal hmotnoprávneho nástupcu (Československá obchodná banka a.s.), avšak toto hmotnoprávne nástupníctvo sa netýkalo vymáhanej pohľadávky, keďže oprávnený ju ešte pred svojím zánikom zmluvne (hmotnoprávne) postúpil spoločnosti B.C.CONSULT, s.r.o. (zmluvou z 24. 8. 2010), a preto rozhodnutie súdu o pokračovaní s Československou obchodnou bankou, a.s. podľa § 64 CSP (v spojení s § 9a ods. 1 EP a § 10 ods. 1 ZOUNEK) neprichádzalo do úvahy (neprichádzalo by do úvahy ani faktické pokračovanie s týmto subjektom ani za účinnosti § 107 ods. 4 OSP.) Možno tiež konštatovať, že oprávnený mal aj (špeciálne) vo vzťahu k vymáhanej pohľadávke svojho hmotnoprávneho nástupcu (ČSOB Factoring, a.s.), avšak tu nešlo o hmotnoprávne nástupníctvo v súvislosti so zánikom oprávneného (výlučne ktorého sa týka postup podľa § 64 CSP), ale o hmotnoprávne nástupníctvo z titulu zmluvného postúpenia pohľadávky (singulárnej sukcesie) z obdobia pred zánikom oprávneného (vo vzťahu ku ktorého procesným súvislostiam treba aplikovať § 92 ods. 2, ods. 3 OSP, resp. § 80 CSP), a preto ani vo vzťahu k spoločnosti B.C.CONSULT, s.r.o. rozhodnutie o pokračovaní v exekučnom konaní podľa § 64 CSP (v spojení s § 9a ods. 1 EP a § 10 ods. 1 ZOUNEK) neprichádzalo do úvahy (neprichádzalo by do úvahy ani faktické pokračovanie s týmto subjektom za účinnosti § 107 ods. 4 OSP.) V danom prípade teda nebol hmotnoprávny nástupca oprávneného (vo vzťahu k vymáhanej pohľadávke) z titulu zániku oprávneného daný, a preto súd (v obsadení sudcom) musel vyhovieť sťažnosti exekútorky, v ktorej výslovne namietala porušenie ustanovení o konaní, ktoré napadnutému uzneseniu vyššieho súdneho úradníka predchádzalo, a ktoré spočívalo v konaní vyššieho súdneho úradníka (pri rozhodovaní o námietkach) s neexistujúcim subjektom, keďže možno mať za to, že toto porušenie ustanovení o konaní spôsobilo nesprávnosť výroku napadnutého uznesenia o námietkach, pretože pri rešpektovaní týchto procesných pravidiel by vôbec nemalo byť vydané (vyšší súdny úradník mal exekučné konanie zastaviť podľa § 64 CSP a nie vyhovieť námietkam oprávneného), a teda keďže sťažnosť exekútorky bola v tomto smere dôvodná, exekučný súd podľa § 250 ods. 2 CSP v spojení s § 9a ods. 1 EP a § 10 ods. 1 ZOUNEK zrušil napadnuté uznesenie a podľa § 64 CSP zastavil (exekučné) konanie o námietkach oprávneného. Ako už bolo vysvetlené jediné prípady, kedy môže súd vydať uznesenie vo vzťahu k neexistujúcemu subjektu je prípad, keď zastavuje exekučné konanie pre tento nedostatok procesnej podmienky a keď zrušuje odvolaním alebo sťažnosťou napadnuté uznesenie z dôvodu, že v napadnutom uznesení sa konalo s neexistujúcim subjektom. Napadnutému uzneseniu možno tiež vytknúť, že navyše konal s nesprávnym non subjektom (Business Center, s.r.o., miesto ČSOB Factoring, a.s.)
26. Ako však už vyplýva z vyššie uvedeného výkladu, aj súd (v obsadení sudcom) považuje vydanie upovedomenia o zastavení starej exekúcie voči spoločnosti B.C.CONSULT, s.r.o. za vydané v rozpore so ZOUNEK, z dôvodu, že v ňom označený oprávnený nie je skutočným oprávneným v tomto exekučnom konaní, avšak výlučne vzhľadom na nedostatok procesnej podmienky spočívajúci na strane oprávneného (nedostatok právnej subjektivity) nemohol upovedomenie o zastavení starej exekúcie zrušiť (zamietnuť sťažnosť poverenej exekútorky), ale mohol len konať podľa § 64 CSP. V tejto súvislosti však treba povedať, že za tento stav čiastočne zodpovedá aj spoločnosť B.C.CONSULT, s.r.o., pretože tým, že s rozhodla využiť svoje právo nepodať návrh na pristúpenie do tohto exekučného konania miesto ČSOB Factoring a.s. podľa § 92 ods. 2 a ods. 3 OSP (či už v čase jej existencie alebo po jej zániku), prispela k situácii, že v exekučnom konaní (od zániku ČSOB Factoring a.s.) nie je s kým konať, a že muselo byť preto toto exekučné konanie zastavené, čím nemohlo byť ani konané o jej námietkach proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie. To však samozrejme spoločnosti B.C.CONSULT, s.r.o. nebráni využiť iné právne prostriedky voči poverenej exekútorke. Nie je však úlohou exekučného súdu poskytovať spoločnosti B.C.CONSULT, s.r.o. v tomto smere právne poradenstvo.
27. Keďže už v tejto exekučnej veci došlo k zastaveniu exekúcie ex lege podľa § 2 ods. 1 písm. a) ZOUNEK, neprichádzalo teraz do úvahy ex offo zastavenie exekúcie formou rozhodnutia exekučného súdu podľa § 57 EP v spojení s § 58 EP (ku ktorému rozhodnutiu o zastavení mohlo do zastavenia exekúcie ex lege dôjsť, ak by si účastníci exekučného konania, či poverená exekútorka vo vzťahu k exekučnému súdu splnili svoju signalizačnú povinnosť a exekučný súd by sa mal s takouto situáciou vyporiadať), ale iba rozhodnutie o zastavení exekučného konania, ktoré podľa ZOUNEK pokračovalo (vo forme konania o námietkach proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie, resp. konania o sťažnosti proti rozhodnutiu o týchto námietkach) aj po zastavení exekúcie ex lege podľa § 2 ods. 1 písm. a) ZOUNEK.
28. Keďže súd je zásadne viazaný dôvodmi uvedenými v sťažnosti (čo nepriamo vyplýva aj z ust. § 250 CSP, podľa ktorého tzv. dôvodnosť, resp. nedôvodnosť sťažnosti je jediným kritériom pre rozhodnutie súdu o podanej sťažnosti), pričom exekútorka neuplatňovala ako sťažnostný dôvod podanie námietok neoprávnenou osobou (keďže spoločnosť B.C.CONSULT, s.r.o. exekútorka nesprávne považovala za oprávneného), nemohol súd v konaní o sťažnosti nad rámec sťažnostných dôvodov posudzovať aj okolnosť, či námietky podané touto spoločnosťou boli alebo nebolo podané oprávnenou osobou. Túto okolnosť sťažnostný súd nemohol posudzovať ex offo (jedine vyšší súdny úradník rozhodujúci o podaných námietkach) a teda táto okolnosť absolútne nijako nesúvisí s dôvodmi tohto rozhodnutia.
29. Len na okraj súd poznamenáva, že pokiaľ ide o univerzálnu sukcesiu spojenú so zánikom právnej subjektivity (hmotnoprávny prechod práv a povinností z Business Center, s.r.o. na ČSOB Factoring a.s., ku ktorej univerzálnej sukcesii došlo podľa obchodného registra v roku 2010), tak k prípustnosti procesného nástupníctva (na rozdiel od prípadu vyššie uvedenej singulárnej sukcesie) nebolo potrebné rozhodnutie exekučného súdu, pretože v prípade nedostatočnej právnej úpravy vzťahujúcej sa na toto exekučné konanie (§ 37 ods. 3 EP účinný do 31. 8. 2005 a § 37 ods. 4 a ods. 5 EP účinný od 1. 9. 20085 do 30. 11. 2006), bolo potrebné podľa § 251 ods. 4, prvej vety Občianskeho súdneho poriadku (pred 1. 9. 2005 - podľa § 254 ods. 3 OSP) subsidiárne aplikovať všeobecnejšie ustanovenia § 107 ods. 4 OSP (účinné v čase tejto univerzálnej sukcesie), podľa ktorých sa na pokračovanie s právnym nástupcom v konaní nevyžadovalo žiadne rozhodnutie súdu (len fakticky sa s ním pokračovalo.)
Poučenie:
Proti výroku I. tohto uznesenia nie je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 2 CSP v spojení s § 9a ods. 1 EP a § 10 ods. 1 ZOUNEK.)
Proti výroku II. tohto uznesenia je prípustné odvolanie v dvoch vyhotoveniach písomne, v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Liptovský Mikuláš. O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Žiline (§ 357 písm. a) CSP v spojení s § 9a ods. 1 EP a § 10 ods. 1 ZOUNEK.)
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh.)
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že :
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.