Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16Pc-15-2020.pdf
PDF · 78.89 KB
Case nature
Area
Subarea
16Pc/15/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Ildikó Vekrbauerovou v právnej veci navrhovateľky M. Q., P.. W., nar. X.X.XXXX, bytom Č. XX, XXX XX C., proti mužovi, ktorého otcovstvo má byť zapreté W. Q., nar. XX.X.XXXX, bez trvalého pobytu, štátny občan E. P. a mal. dieťaťu L. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky Č.P. XX, XXX XX C., zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, Staničné námestie 9, 042 11 Košice, v konaní o zapretie otcovstva takto
rozhodol:
I. Súd u r č u j e , že W. Q., nar. 26.8.1992 n i e j e o t c o m mal. L. Q., nar. XX.XX.XXXX z matky M. Q., rod. W., nar. X.X.XXXX.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka návrhom doručeným súdu dňa 20.2.2020 ako matka mal. dieťaťa sa domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil, že W. Q. nie je otcom mal. L. Q., nar. XX.XX.XXXX.
2. Návrh odôvodnila tým, že odporca sa odsťahoval do Š. ku kamarátovi koncom roka 2016, čím sa ukončilo spolužitie s navrhovateľkou. Navrhovateľka odporcu videla naposledy na jar 2018, kedy bola navštíviť svoju rodinu a odporca ju kontaktoval ohľadom predĺženia jeho pobytu. Z uvedeného je zrejmé, že s odporcom nielen spolu nežijú, ale už viac ako dva roky navrhovateľka nie je v žiadnom kontakte s odporcom, nemá vedomosť, kde reálne žije, čo robí. Navrhovateľka sa v októbri 2018 vrátila na Slovensko, od tohto obdobia žije a pracuje v C. spolu so svojim druhom Q. R., nar. X.X.XXXX a žijú spolu v 2-izbovom byte G. Č. F.. Z. C.. Z ich družobného pomeru sa narodil syn, mal. L., nar. XX.XX.XXXX. Nakoľko však navrhovateľka je stále vydatá, ako otec maloletého bol na základe domnienky otcovstva bez ohľadu na biologickú realitu v matrike uvedený odporca ako otec podľa § 85 ods. 1 Zákona o rodine.
3. Navrhovateľka poukázala na ust. § 88 ods. 2 Zákona o rodine, ktoré citovala a poukázala na to, že vzhľadom k tomu, že s odporcom nie je v kontakte od roku 2017, je vylúčené, aby otcom mal. dieťaťa bol odporca. Odporcovi bol návrh s prílohami doručený v zmysle § 116 ods. 2 CSP dňa 3.7.2020.
4. Súd vo veci vykonal dokazovanie návrhom na začatie konania, písomným vyjadrením kolízneho opatrovníka maloletého, ústnym vyjadrením navrhovateľky a kolízneho opatrovníka, s kópiou sobášneho listu a rodného listu mal. dieťaťa, rozsudkom Okresného súdu Košice I sp. zn. 41P/38/2020 zo dňa 6.8.2020, rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. 21Pc/5/2020-43 zo dňa 19.5.2020 a čestným vyhlásením Q. R..
5. Na pojednávaní konanom dňa 4.12.2020 navrhovateľka zotrvala v celom rozsahu na podanom návrhu.
6. Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení zo dňa 19.6.2020 uviedol, že odporúča návrhu matky vyhovieť, nakoľko podľa vyjadrenia matky je vylúčené, aby otcom mal. dieťaťa bol odporca.
7. Súd zistil, že manželstvo navrhovateľky a odporcu bolo rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. 21Pc/5/2020-43 zo dňa 19.5.2020, právoplatným dňa 23.6.2020 rozvedené.
8. Z rozsudku Okresného súdu Košice I sp. zn. 41P/38/2020 zo dňa 6.8.2020, právoplatného dňa 15.9.2020 súd zistil, že týmto rozsudkom súd určil meno maloletému Q., nar. XX.XX.XXXX z matky M. Q., nar. X.X.XXXX „L.“.
9. Z rodného listu mal. L. Q. súd zistil, že sa narodil dňa XX.XX.XXXX z matky M. Q., P.. W., G.. X.X.XXXX a ako otec je zapísaný W. Q., nar. XX.X.XXXX, občan E. republiky.
10. Z rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 21Pc/5/2020-43 zo dňa 19.5.2020 vyplýva, že navrhovateľka a odporca uzatvorili manželstvo dňa 3.7.2012, ktoré je zapísané v knihe manželstiev MV SR - osobitnej matrike Bratislava vo zväzku U., ročník XXXX, na strane XXX, pod por. č. XXX.
11. Z čestného prehlásenia Q. R., nar. X.X.XXXX zo dňa 20.2.2020 súd zistil, že od 21.6.2017 má citový vzťah a intímny pomer s navrhovateľkou a z ich družobného pomeru sa dňa 28.11.2019 narodil mal. L. a za jeho otca sa považuje Q. R..
12. Podľa § 105 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len CMP), konaniami vo veciach určenia rodičovstva sú konanie o a) určenie materstva,
b) určenie otcovstva,
c) zapretie otcovstva a
d) prípustnosti podania návrhu na zapretie otcovstva dieťaťom.
13. Podľa § 107 CMP, konanie sa začína len na návrh.
14. Podľa § 108 ods. 3 CMP, účastníkom konania o zapretie otcovstva je dieťa, matka a muž, ktorého otcovstvo má byť zapreté.
15. Podľa § 84 zákona č. 36/2005 Z.z. Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“), otcovstvo sa určuje na základe domnienok otcovstva ustanovených v tomto zákone súhlasným vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím súdu.
16. Podľa § 85 ods. 1 Zákona o rodine, ak sa narodí dieťa v čase od uzavretia manželstva do uplynutia trojstého dňa po zániku manželstva alebo po jeho vyhlásení za neplatné, považuje sa za otca manžel matky.
17. Podľa § 86 ods. 1 Zákona o rodine, manžel môže do troch rokov odo dňa, keď sa dozvedel o skutočnostiach dôvodne spochybňujúcich, že je otcom dieťaťa, ktoré sa narodilo jeho manželke, zaprieť na súde, že je jeho otcom.
18. Podľa § 87 ods. 1 Zákona o rodine, ak sa narodí dieťa v čase medzi stoosemdesiatym dňom od uzavretia manželstva a trojstým dňom po tom, čo manželstvo zaniklo alebo bolo vyhlásené za neplatné, možno otcovstvo zaprieť len vtedy, ak je vylúčené, že by manžel matky mohol byť otcom dieťaťa.
19. Podľa § 88 ods. 1 Zákona o rodine, manžel má právo zaprieť otcovstvo voči dieťaťu a matke, ak sú obidvaja nažive, a ak nežije jeden z nich, voči druhému. Ak nežije ani dieťa, ani matka, toto právo manžel nemá.
20. Podľa § 88 ods. 2 Zákona o rodine, aj matka môže do troch rokov od narodenia dieťaťa zaprieť, že otcom dieťaťa je jej manžel. Ustanovenia o práve na zapretie otcovstva manželom matky dieťaťa sa použijú primerane.
21. Vzhľadom na to, že manželstvo navrhovateľky a muža, ktorého otcovstvo má byť zapreté, bolo rozvedené po tom, čo sa matke dňa 28.11.2019 narodil syn L. Q. v súlade tzv. prvou domnienkou otcovstva sa za otca dieťaťa podľa § 84 a § 85 ods. 1 Zákona o rodine považuje manžel matky, to znamená muž, ktorého otcovstvo má byť zapreté. Toto otcovstvo je možné podľa § 87 ods. 1 Zákona o rodine zaprieť iba vtedy, ak je preukázané, že je vylúčené, aby manžel matky mohol byť otcom mal. dieťaťa. V prejednávanej veci mal súd na základe vykonaných dôkazov túto skutočnosť preukázanú, keď zistil, že v období rozhodnom pre počatie mal. L. Q. sa matka s mužom, ktorého otcovstvo má byť zapreté, intímne nestýkala a mala mimomanželskú intímnu známosť s Q. R., ktorý otcovstvo k dieťaťu uznáva. Nakoľko bolo v konaní nesporné, že biologickým otcom mal. L. Q. nemôže byť muž, ktorého otcovstvo má byť zapreté, ktorý sa s navrhovateľkou v rozhodnom období pre počatie dieťaťa vôbec nestýkal, súd návrhu navrhovateľky na zapretie otcovstva k mal. L. Q., vyhovel.
22. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
23. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
24. Podľa § 53 CMP, v konaní vo veciach určenia rodičovstva a v konaniach vo veciach notárskych úschov môže súd priznať náhradu trov konania účastníkom, ktorí mali vo veci úspech, proti účastníkom, ktorí úspech nemali, ak to možno spravodlivo požadovať.
25. Súd účastníkom náhradu trov konania nepriznal, nakoľko žiaden z účastníkov si náhradu trov konania neuplatňoval.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, v troch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku, z. č. 160/2015 Z.z., ďalej iba CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba dôvodmi uvedenými v § 365 ods.1 CSP:
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci ( §62 ods.1 Civilného mimosporového poriadku, z. č.161/2015 Z.z., ďalej iba CMP).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§62 ods.2 CMP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.