Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

42C/81/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Kráľovou v právnej veci žalobcov v rade 1/: Q. Z., K..XX.XX.XXXX, I. O. Q. XX, XXX XX W., Š. R. W., v rade 2/: X. B., K..XX.XX.XXXX, I. O. Č. I., T.. Q. XX/XX, Č. Y., obaja právne zastúpení JUDr. Branislav Samec, advokátom, so sídlom Národná 15, 010 01 Žilina, proti žalovaným v rade X/: X. Q., K..XX.XX.XXXX, Š. R. W. v rade X/: Q. Q., K..XX.XX.XXXX, Š. R. W., R. O. Q.A. XXX, XXX XX W., obaja právne zastúpení Mgr. Soňa Grošaftová, advokátka so sídlom Hodžova 13, 010 01 Žilina, o určenie, že spoluvlastnícke podiely v nehnuteľnostiach patria do dedičstva, takto

rozhodol:

Žalobu v celom rozsahu zamieta. Žalovaní v rade 1/ a 2/ majú voči žalobcom v rade 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu elektronicky dňa 18.10.2018 sa žalobcovia v rade 1/ a 2/ domáhali vydania súdneho rozhodnutia, ktorým by súd určil, že spoluvlastnícky podiel o veľkosti 5/15 v nehnuteľnostiach KNC parc. č. XXX - záhrady o výmere 1.478 m2, KNC parc. č. XXX - záhrady o výmere 1.232 m2, KNC parc. č. XXX - záhrady o výmere 1.350 m2, KNC parc. č. XXX - záhrady o výmere 275 m2, KNC parc. č. XXX - záhrady o výmere 229 m2 a KNC parc. č. XXX - záhrady o výmere 457 m2, ktoré sú zapísané na J. Č.. XXX vedenom Okresným úradom Ž., katastrálnym odborom, pre S..Ú.. W. patria do dedičstva po poručiteľovi X. V., K..XX.XX.XXXX, naposledy O. Q. XX, zomrelom dňa 21.06.2002. Zároveň si uplatnili náhradu trov konania.

2. Žalobcovia v rade 1/ a 2/ žalobný návrh skutkovo odôvodnili tým, že žalobcovia sú dedičia po poručiteľovi - ich otcovi X.K. V., K..XX.X.XXXX, K. O. Q. XX, W., G. P. XX.X.XXXX. Dedičské konanie po poručiteľovi prebehlo dňa 21.2.2003, pričom v tomto konaní žiadny majetok prejednaný nebol. Okrem iného sa to týka aj spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 5/15 v nehnuteľnostiach zapísaných na J. Č.. XXX vedenom Okresným úradom Ž., katastrálnym odborom, pre kat. územie W. ako: parc. S. D. Č.. XXX

- záhrady o výmere 1.478 m2, parc. S. D. Č.. XXX - záhrady o výmere 1.232 m2, parc. S. D. Č.. XXX

- záhrady o výmere 1.350 m2, parc. S. D. Č.. XXX - záhrady o výmere 275 m2, parc. S. D. Č.. XXX - záhrady o výmere 229 m2, parc. S. D. Č.. XXX - záhrady o výmere 457 m2, ktoré sú na predmetnom LV zapísané do podielového spoluvlastníctva žalovaných v podiele o veľkosti 10/15 a U. S., K..X.X.XXXX, I. O. P. XX, v podiele o veľkosti 5/15. Ako vyplýva z výťahu zo zápisnice z pozostalostného pojednávania v pozostalostnej veci po nebohom Š. V., vyhotoveného Okresným súdom Ž.H. dňa 3.12.1946, tento spoluvlastnícky podiel zapísaný v V. B.. Q. pod č. 27.A.1..1,-32.r.č. pod B 8. dedili súrodenci nebohého R. V. U. U. S., Y.. V., ktorí ho zároveň odovzdali do vlastníctva X. V. titulom „pozostalostnej shody poťažne darovania“, ktorý znášal všetky ťarchy spojené s pozostalosťou. Napriek uvedenému, sú v V.. B.. Č.. XX vykonané ohľadne spoluvlastníckeho podielu 5/15, ktorý patril X. V. tieto zápisy: a) por. č. 5 R. V. v podiele 1/15, b) por. č. 6 U. V. v podiele 1/15, c) por. č. 19 Živnostenský úverový ústav v podiele 1/15,

d) por. č. 20 X. V. v podiele 1/15, e) por. č. XX Č. Š. v podiele 1/15. Na J. Č.. XXX pre kat. územie W., z ktorého bol vyhotovený výpis dňa 12.12.1997, boli ohľadne spoluvlastníckeho podielu 5/15, ktorý patril X. V. vykonané tieto zápisy : a) por. č. 1 R. V. v podiele 1/15, b) por. č. 2 U. V. v podiele 1/15, c) por. č. 5 Š. O. Ž. v podiele 1/15, d) por. č. 6 X. V. v podiele 1/15, e) por. č. 7 Š. R. Ž. v podiele 1/15. Niet pochýb, že okrem spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1/15 zapísaného na X. V., tomuto vlastnícky patrili i ďalšie dva spoluvlastnícke podiely R. V. U. U. V., spolu o veľkosti 2/15 a to titulom „pozostalostnej shody poťažne darovania“. Notárskou zápisnicou napísanou dňa 4.4.2005 na Notárskom úrade v Ž. X.. Ľ. D., notárkou pod č. K. XXX/XXXX, K. XXXXX/XXXX, K. XXXXX/XX bolo osvedčené vyhlásenia Q. W. o vydržaní o.i. spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 3/15 zapísaného na R. V., U. V. U. X. V., každého v 1/15-tine, konkrétne v pozemkoch v kat. úz. W. - S. V.. Č.. XXX - záhrady o výmere 1478 m2, KN parc. č. XXX - záhrady o výmere 1232 m2, S. V.. Č.. XXX - záhrady o výmere 1350 m2, S. V.. Č.. XXX - záhrady o výmere 275 m2, S. V.. Č.. XXX - záhrady o výmere 229 m2 a S. pare. č. XXX - záhrady o výmere 457 m2. Ďalšou notárskou zápisnicou napísanou toho istého dňa 4.4.2005 na Notárskom úrade v Ž. X.. Ľ.T. D., notárkou pod č. N XXX/XXXX, K. XXXXX/XXXX, K. XXXXX/XX obsahujúcou kúpnu zmluvu previedla Q. W. vlastnícke právo k spoluvlastníckemu podielu o veľkosti X/XX v pozemkoch v kat. úz. W. - S. V.. Č.. XXX - záhrady o výmere 1478 m2, KN parc. č. XXX - záhrady o výmere 1232 m2, KN parc. č. XXX - záhrady o výmere 1350 m2, KN parc. č. XXX - záhrady o výmere 275 m2, KN parc. č. XXX - záhrady o výmere 229 m2 a KN parc. č. XXX - záhrady o výmere 457 m2 do BSM žalovaných. Podľa . o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok), v znení účinnom ku dňu 4.4.2005, osvedčenie vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo o vydržaní práva zodpovedajúceho vecnému bremenu sa vydáva formou notárskej zápisnice. Notárska zápisnica musí obsahovať vyhlásenie účastníka, že splnil podmienky vydržania podľa osobitného predpisu,6f najmä okolnosti odôvodňujúce začatie oprávnenej držby, trvanie a nepretržitosť držby. K vyhláseniu účastník dokladá vyjadrenia osôb, ktorým posledný zápis v katastri nehnuteľností preukazuje vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu, alebo ich právnych nástupcov, ak sú tieto osoby známe, že nemajú k vzniku vlastníckeho práva alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu výhrady. Predmetná notárska zápisnica trpí o.i. týmito nedostatkami: vyjadrenie Obce W. (nesprávne je uvedený Obecný úrad vo W.), sa týka U. V. a R. V., ktorý už v tom čase neboli podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, k osvedčeniu vyhlásenia vydržaní bolo doložené len vyjadrenie žalobcu v rade 1/, avšak nebolo doručené vyjadrenie žalobcu 2/, hoci tento bol známy, ani doklady týkajúce sa ďalších dvoch dedičov po X.Á. V., X. W. P. U. X., do konania vedeného pred Okresným súdom Žilina sp. zn. XC/XX/XXXX, mala byť podľa odôvodnenia tohto rozsudku predložená listina, ktorou samotná Q. W., ktorá sa domáhala vydania osvedčenia o vydržaní potvrdzuje, že bola dohodnutá so žalovaným 1, že mu predá 5/15, on si tam sám dopísal 3/15 na základe toho, že ako vyhlasoval, mal to yysporiadané aj s ostatnými spoluvlastníkmi. Ona od X. Q. za svojich 5/15 dostala zaplatené. Osvedčenie o právnej skutočnosti vydané notárom na žiadosť účastníka je listinou, na ktorej sa nachádza iba záznam o ním uvedených skutočnostiach. Takéto osvedčenie nie je právnym úkonom. Notárska zápisnica, ktorá je verejnou listinou, potvrdzuje pravdivosť osvedčenia vlastníckeho práva v prospech žalovaného a to až do vtedy, kým nie je preukázaný opak. V tomto prípade žalobcovia opak preukazujú. Zvyšný spoluvlastnícky podiel o veľkosti 2/15 vlastnícky patril U. S., Y.. V., o čom svedčí aj skutočnosť, že v roku 1947 ako vlastnícka tohto podielu tvoriaceho záloh na zabezpečenie pohľadávok záložných veriteľov, uspokojila ich pohľadávky: a) „Extabulačná uspokojenka a extabulačné povolenie“ vystavené súdnou kanceláriou Okresného súdu Žilina dňa 8.3.1947 (záložný veriteľ V. U. U. V. O., zápis v V.. B.. Č.. XX v kat. území Q. pod D. X U. X). b) „Extabulačná uspokojenka a extabulačné povolenie“ vystavené súdnou kanceláriou Okresného súdu Žilina dňa 13.3.1947 (záložný veriteľ Š. Q. a manž. Q., Y.. S., zápis v V.. B.. Č.. XX v kat. území Q. V. D. X). U. S., Y.. V. následne previedla svoj spoluvlastnícky podiel o veľkosti 2/15 na X. V., ocom svedčí čestné vyhlásenie U. S., K.. X.X.XXXX, I. O. P. XX, G. P. XX.XX.XXXX. Tento podiel X/ XX bol však z nevysvetliteľných dôvodov zapísaný na V. U. Z. F., ktorých právny predchodcovia nemali k nehnuteľnostiam žiadny právny vzťah. Následne tento podiel previedli na žalovaných (kúpna zmluva č. B. XXXX/XX zo dňa 12.10.2006). Žalobcovia v rade 1/ a 2/ sú dedičmi po K.. X. V. (dcéry). Ďalšími potomkami poručiteľa boli synovia X., ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX B. V. bez dedičov a P., po ktorého smrti, boli všetky jeho deti (vnukovia poručiteľa) , poručiteľom vydedené. Dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa ( ). Ak je viac dedičov (ako je to v tomto prípade), v čase od smrti poručiteľa do rozhodnutia o dedičstve sú považovaní za vlastníkov celého majetku patriaceho do dedičstva (tvoria tzv. nerozlučné spoločenstvo). Určovací návrh spočívajúci v tom, že vec (hnuteľná alebo nehnuteľná) patrí do dedičstva po poručiteľovi, a teda že ju poručiteľ vlastnil v okamihu svojej smrti, môže uplatňovať (je vecne legitimovaný) len ten, koho práv a povinností sa takéto určenie týka. Takouto osobou môže byť len ten, kto je poručiteľovým dedičom, prípadne jeho právnym nástupcom, (rozsudok

Najvyššieho súdu SR zo dňa 14. marca 2011, sp. zn. X D. XXX/XXXX). Ústavný súd SR sa vo veci sp. zn. 11. Ú. XXX/XXX X-XX vyjadril k otázke, či stranami sporu musia byť všetci do úvahy prichádzajúci dedičia po poručiteľovi Z odôvodnenia rozhodnutia žalobcovia citujú : „... sťažovateľke nič nebráni podať novú žalobu o určenie, že sporné nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľovi, a to tak, že účastníkmi konania budú všetci do úvahy prichádzajúci dedičia po poručiteľovi. V závislosti od toho, či t en - ktorý dedič má rovnaký alebo odlišný názor vo veci samej, ako má sťažovateľka, môže sa stať žalobcom alebo žalovaným. V každom prípade však musí byť účastníkom konania, keďže rozsudok musí byť záväzný pre všetkých dedičov.” Žalobcovia nadobudli spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam dedením ku dňu smrti poručiteľa, ako vlastníci (podieloví spoluvlastníci) týchto nehnuteľností sú tak nositeľmi aktívnej vecnej legitimácie v tomto konaní. Podľa rozhodovacej praxe NS SR (sp. zn. XCdo/lXX/XXXX) žaloba na určenie predmetu dedičstva je považovaná za prípustný prostriedok riešenia sporov o tom, či určitá vec (právo) patrí do dedičstva. V právnej vete k rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 27.7.2000 sp. zn. XCdo/XXX/XX, ktorý bol v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov SR publikovaný ako Y. XX/XXXX sa uvádza, že pre sporové konanie v zmysle ust. treba považovať všetkých účastníkov konania v dedičstve za nerozlučných spoločníkov v zmysle ust. , a to ako na strane žalobcov, tak i na strane žalovaných. Na rovnakých právnych záveroch spočívajúcich tiež ďalšie rozsudky Najvyššieho súdu SR (viď napr. rozsudok zo dňa 27.10.2010, sp. zn. XCdo/XXX/XXXX, zo dňa 30.5.2011, sp. zn. X D. a zo dňa 31.7.2012, sp. zn.XCdo/XXX/XXXX. Žalovaní sú vedení ako bezpodieloví spoluvlastníci nehnuteľností, pričom ohľadne podielu o veľkosti X/XX na týchto nehnuteľnostiach má súd určiť, že patrí do dedičstva po nebohom X. V.. V konaní o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, má pasívnu vecnú legitimáciu ten, kto je účastníkom právneho vzťahu alebo práva, o ktoré v konaní ide alebo aj ten, ten, koho právnej sféry sa sporný právny vzťah alebo spoločné právo týka, teda ak sa takto právny vzťah alebo právo dotýka jeho právnej sféry a ním požadované určenie preto môže ovplyvniť jeho právne postavenie. Keďže žalovaní v 1. a 2. rade sú vedení ako bezpodieloví spoluvlastníci Nehnuteľností, žaloba, ktorou žalobcovia žiadajú určiť, že podiel 5/15 na týchto Nehnuteľnostiach patrí do dedičstva po nebohom X.K. V., sa dotýka ich právnej sféry, dotýka sa ich práv ako vlastníkov sporných nehnuteľností a žalobcami požadované určenie môže ovplyvniť ich postavenie ako vlastníkov v časti podielu 5/15 na nehnuteľnostiach. Žalobcovia touto žalobou zasahujú do práv a právom chránených záujmov žalovaných, táto žaloba sa týka ich vecných subjektívnych práv, vyplývajúcich z hmotného práva a z uvedeného dôvodu žalovaní v 1. a 2. rade sú pasívne legitimovaní v tomto spore. Podľa , žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu. Žalobcovia, ktorí sa domáhajú určenia, že spoluvlastnícke podiely v Nehnuteľnostiach patria do dedičstva po ich právnom predchodcovi, pri ktorých sú v katastri nehnuteľnosti zapísaní ako vlastníci iné osoby, majú vo vzťahu k týmto osobám nepochybne naliehavý právny záujem na požadovanom určení. S prihliadnutím na význam zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností je odôvodnený záver, že právne postavenie žalobcov je v tejto situácii neisté a že bez požadovaného určenia by ich právo mohlo byť ohrozené. Samotná žaloba o určenie, že spoluvlastnícke podiely v Nehnuteľnostiach patria do dedičstva po poručiteľovi a pozitívne rozhodnutie o nej síce nie je podkladom na vykonanie zmeny v zápise v katastri nehnuteľností, pretože ide len o „prvý“ krok žalobcov, na ktorý bude nadväzovať samotné dodatočné prejednanie „novobjaveného“ majetku poručiteľa, avšak bez využitia tohto právneho prostriedku by nemohlo dôjsť k odstráneniu neistoty o skutočných právnych vzťahoch medzi stranami. Z uvedeného dôvodu je tak daný naliehavý právny záujem na určení, že spoluvlastnícke podiely v nehnuteľnostiach patria do dedičstva po poručiteľovi X. V..

3. Žalovaní v rade 1/ a 2/ podaním doručeným súdu dňa 29.11.2018 požiadali súd o predĺženie lehoty na vyjadrenie k podanej žalobe, avšak v súdom stanovenej lehote nedoručili súdu žiadne vyjadrenie k žalobe.

4. Súd nariadil vo veci pojednávanie dňa 04.12.2020, ktoré sa v súlade s ust. uskutočnilo v neprítomnosti žalobkyne v rade 2/ a žalovaných v rade 1/ a 2/, za účasti žalobkyne v rade 1/, PZ žalobcov v rade 1/ a 2/ a PZ žalovaných v rade 1/ a 2/. Právny zástupca žalobcov v rade 1/ a 2/ v súlade s ustanovením a s ustanovením , predniesol podstatný návrh žaloby a vyjadrení, v ktorom v celom rozsahu zotrval na podanej žalobe. Právna zástupkyňa žalovaných v rade 1/ a 2/ žiadala žalobu ako nedôvodnú a zmätočnú zamietnuť v celom rozsahu, pričom poukázala predovšetkým na skutočnosť, že žalovaní v rade 1/ a 2/ nadobudli označené nehnuteľnosti

na základe platnej kúpnej zmluvy od vlastníčky, ktorá bola zapísaná v katastri nehnuteľnosti príslušného okresného úradu. Ďalej namietala nesplnenie podmienok procesného spoločenstva, a to jednak na strane žalobcov, kde v žalobe bolo uvádzané, že právnym nástupcom by mal byť aj po X. V. X. V., kde je síce preukázané úmrtie X. V., ale tvrdenie, že nemal žiadnych právnych nástupcov, teda taká listina nebola preukázaná, že zomrel ako bezdetný. Súčasne poukázala na skutočnosť, že nie je splnená ani pasívna legitimácia procesného spoločenstva, kde okruh účastníkov pri takto definovanej žalobe nespĺňa túto podmienku, taktiež skutočnosť, že do dedičstva patrí podiel jednak 1/15 a potom ďalšie 4/15, ktoré žalobcovia odvodzujú od iných osôb nestačí, ale teda je potrebné namietať aj iné skutočnosti, ktoré by mali preukazovať, prečo žalovaní v rade 1/ a 2/ nie sú vlastníkmi napriek tomu, že právne tituly, a to kúpna zmluva, resp. osvedčenie o vyhlásení vydržania, žalovaní tvrdia, že sú platné, doteraz nebolo spochybnené. V tejto súvislosti PZ žalovaných uviedla, že žaloba je nedôvodná. Ďalej bola doručená žalovaným V. B. Č.. XX, kde je iba predná strana, kde nie je zrejmé, aký podiel X. V., aj keď bol zapísaný následne na liste vlastníctva X/XX zdedil, pretože je tam odkaz v celom tom dedičskom rozhodnutí ešte z roku 1944 a potom po Štefanovi Peckovi aj keď to dedili jeho súrodenci, ktorí to odovzdali X. V., vždy sa to vzťahuje na odkaz pozemno-knižnej vložky č. XX O. O., čiže nie je zrejmé, ako tie podiely mal právny predchodcov žalobcov nadobudnúť. Čo sa týka vyhlásenia U. S. G. XX.XX.XXXX ktorá teda mala potvrdiť určitú skutočnosť, že tieto pozemky užívala U. S., ktorá ich mala dostať od, ktorá mala ešte platiť nejaké dlhy za predchádzajúceho vlastníka, kde od X. V. počula, že tieto pozemky mu U. S. darovala. Takže nie je zrejmé, ktoré pozemky, v akom podiele a k tejto skutočnosti PZ žalovaných uviedla, že pre účely vydania notárskej zápisnice o vyhlásení vydržania vlastníckeho práva jednou zo skutočností je aj potvrdenie práve žalobkyne v rade 1/, že nemá žiadne výhrady pre vznik vlastníckeho práva a súčasne v tejto súvislosti je potrebné hodnotiť aj dedičské konanie po X. V., kde vlastne účastníčkou dedičského konania bola žalobkyňa v rade 1/, ktorá nesporne tam potvrdila, že právny predchodca nemal žiadny majetok, bola to iba nejaká vkladná knižka, čiže zomrel ako nemajetný. Vo vzťahu k celej žalobe, PZ žalovaných ďalej poukázala na rozhodovaciu prax slovenských súdov, a to na nález Ústavného súdu SR sp. zn. XÚW. XXX/XXXX zo dňa 16.03.2016 a súčasne otázka vydržania vlastníckeho práva formou notárskej zápisnice bola v rámci jednotlivých súdov riešená rôzne, ale aj k tomuto ÚS zaujal zjednocujúce stanovisko, že v podstate ten titul nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním formou notárskej zápisnice, je platným právnym titulom. Je to nález Ú. H..Ú. XXX/XXXX. 5. Súd na základe vykonaného dokazovania vyjadreniami strán sporu, oboznámením sa s listinnými dôkaznými prostriedkami, a to najmä žalobným návrhom zo dňa 15.10.2018, doručeným súdu dňa 22.10.2018, Uznesením OS ZA č.k. XXD XXXX/XX-XX, P. XXX/XX zo dňa 21.02.2003, Výpisom z J. Č.. XXX S..Ú.. W., Výpisom z V. Č.. XX S..Ú.. Q., Notárskou zápisnicou K. XXX/XXXX, K. XXXXX/ XXXX zo dňa 04.04.2005, Notárskou zápisnicou K. XXX/XXXX, K. XXXXX/XXXX zo dňa 04.04.2005, Extabulačnou uspokojenkou a extabulačným povolením zo dňa 13.03.1947, Čestným vyhlásením zo dňa 11.10.2018, Úmrtným listom X.J. V., ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX, Vydedením zo dňa 20.02.1997, Výťahom zo zápisnice pozostalostného pojednávania zo dňa 03.12.1946, Návrhom na uskutočnenie mimosúdnych rokovaní zo dňa 16.05.2018, Vyjadrením R. V. - mesto zo dňa 01.10.2020, Oznámením okruhu dedičov po poručiteľovi X. V. ako aj celým spisovým materiálom, zistil nasledovný skutkový stav, pričom vec právne posúdil podľa nasledovných zákonných ustanovení. 6. V každom súdnom sporovom konaní existuje okruh otázok, ktoré súd skúma i bez návrhu. Medzi takéto otázky patrí i aktívna vecná legitimácia žalobcu a pasívna vecná legitimácia žalovaného. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu

- žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu) alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo strán sporu nenamieta. V danej veci určenia predmetu dedičstva prvotné bolo posúdenie vecnej legitimácie označených strán sporu. 7. Podľa žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ako to vyplýva z osobitného predpisu.

8. Predpokladom úspešnosti žaloby o určenie, či tu právo je alebo nie je, v zmysle sú po procesnej stránke skutočnosti, že strany sporu majú vecnú legitimáciu a že na určení je naliehavý právny záujem. Vecnú legitimáciu v konaní o určenie, či tu právo je alebo nie je, má ten, kto je účastníkom práva, o ktoré v konaní ide.

9. Návrhom na začatie konania možno uplatniť (okrem ďalších prípadov), aby sa rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je (ak je na tom naliehavý právny záujem). Preukázanie, že žalobca má naliehavý právny záujem na žalovanom určení, je jedným z predpokladov úspešnosti žaloby. Podľa ustálenej judikatúry súdov, naliehavý právny záujem na určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, je daný tam, kde by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené, alebo jeho postavenie by sa stalo neistým.

10. Naliehavý právny záujem na určení uvedeného práva vyplýva z toho, že dedičia po poručiteľovi, ktorému sporný majetok mal patriť v čase smrti, sa chcú v konaní o novoobjavenom dedičstve domáhať jeho prejednania tak, aby mohol súd vlastníctvo dedičov k tomuto majetku deklarovať. Spory vyplývajúce z dedičského práva sú bežnými spormi v súdnom konaní, v rámci ktorých sa ustálil petit takéhoto výroku, ktorým sa dedičia domáhajú určenia, že určitý (sporný) majetok patrí do dedičstva po nebohom poručiteľovi (porovnaj napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR X D. XXX/XXXX, uznesenia Najvyššieho súdu SR X K. U. X D. XXX/XXXX). Pritom v konaní o takýchto žalobách ide o posúdenie, či poručiteľ bol v čase smrti vlastníkom tejto veci. Otázka, či poručiteľ bol vlastníkom veci v čase smrti sa preto zisťuje predovšetkým ako otázka predbežná, z ktorej vyplynie konečný záver, že predmetná vec patrí do dedičstva po poručiteľovi. Dedič je z titulu svojho dedičského nároku vecne legitimovaný na podanie žaloby o určenie, že nehnuteľnosť, alebo iná časť majetku patrí do dedičstva po zomretom poručiteľovi.

11. Pre úspešnosť predmetnej žaloby je potrebné splnenie dvoch podmienok, a to vecná legitimácia a naliehavý právny záujem

12. Podľa sa dedičstvo nadobúda smrťou poručiteľa. Predpokladmi dedenia sú smrť fyzickej osoby, existencia dedičstva, spôsobilý dedič.

13. Podľa , nerozlučné spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať na každého, kto vystupuje ako žalobca alebo žalovaný; procesný úkon jedného z nich platí i pre ostatných. Na zmenu žaloby, na jej späťvzatie, na uznanie nároku alebo vzdanie sa nároku a na uzavretie zmieru je potrebný súhlas všetkých, ktorí vystupujú na jednej strane.

14. Z ustanovenia , vyplýva, že ak je žalobcov alebo žalovaných v jednej veci niekoľko, koná každý z nich sám za seba. Ak však ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať na všetky strany sporu, ktoré vystupujú na jednej strane, platia úkony jedného z nich i pre ostatných. Na zmenu žaloby, na jeho späťvzatie, na uznanie alebo vzdanie sa nároku a na uzavretie zmieru je však potrebný súhlas všetkých strán sporu, ktoré vystupujú na jednej strane.

15. Podľa , nútené spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom osobitný predpis vyžaduje pre úspech v spore účasť všetkých subjektov právneho vzťahu. Súd žalobu zamietne, ak nie je splnená podmienka účasti všetkých subjektov podľa odseku 1.

16. Z ustanovenia vyplýva, že o nútené procesné spoločenstvo ide vtedy, keď hmotnoprávna vecná legitimácia svedčí v spore viacerým subjektom, a teda ak je z hľadiska hmotného práva potrebné a nevyhnutné, aby žalobu uplatnilo viacero subjektov spoločne, alebo ak je pre úspech v spore nevyhnutné žalovať viacero subjektov. V takomto prípade sa konania musia zúčastniť všetci spoločne, a to či už na strane žalobcu alebo na strane žalovaného.

17. Súd je toho názoru, že vo veci určenia, že do dedičstva po poručiteľovi patrí spoluvlastnícky podiel o veľkosti 5/15 v nehnuteľnostiach S. V.. Č.. XXX - záhrady o výmere 1.478 m2, S. V.. Č.. XXX - záhrady o výmere 1.232 m2, S. V.. Č.. XXX - záhrady o výmere 1.350 m2, S. V.. Č.. XXX - záhrady o výmere 275 m2, S. V.. Č.. XXX - záhrady o výmere 229 m2 a S. V.. Č.. XXX - záhrady o výmere 457 m2, ktoré sú zapísané na J. Č.. XXX vedenom Okresným úradom Ž., katastrálnym odborom, V. S..Ú.. W., je v samej podstate určením vlastníckeho práva k dotknutým nehnuteľnostiam. Vyriešenie tejto otázky dotýka sa spoločných práv a povinností všetkých účastníkov konania o dedičstve. Predmetné konanie môže splniť svoj účel len vtedy, ak sporná otázka, t.j. či nehnuteľná vec patrí do dedičstva je vyriešená rozsudkom, ktorého výrok by bol záväzný pre všetkých účastníkov dedičského konania, a preto v konaní pred súdom treba podľa povahy veci považovať týchto účastníkov za nerozlučných spoločníkov v zmysle ustanovenia

, . O nerozlučné spoločenstvo podľa , ide všade tam, kde sa účinok a dôsledok rozsudku vzťahuje na všetky strany (spoločníkov), teda tam, kde podľa hmotného práva je právo alebo povinnosť, o ktoré v konaní ide nedeliteľnej povahy, zároveň tu ide o nútené spoločenstvo. V takýchto prípadoch je treba vydať ohľadne všetkých spoločníkov jediný rozsudok. Z vyššie citovaného výkladu vyplýva, že sa jedná o vymedzený okruh osôb, ktorým v konkrétnom konaní náleží tzv. vecná legitimácia, ktorá zakladá hmotnoprávnu zodpovednosť, či na strane žalobcov alebo žalovaných.

18. Ak bolo v konaní o dedičstve právoplatne rozhodnuté o dedičstve, je toto rozhodnutie súdu záväzné ( , ) a súd je povinný z tohto rozhodnutia vychádzať aj pri prejednávaní a rozhodovaní iných vecí. Určovací návrh spočívajúci v tom, že vec (hnuteľná alebo nehnuteľná) patrí do dedičstva poručiteľovi, a teda, že ju poručiteľ vlastnil v okamihu svojej smrti, môže uplatňovať (je vecne legitimovaný) len ten, koho práv a povinností sa takéto určenie týka. Takouto osobou môže byť len ten, kto je poručiteľovým dedičom, prípadne, jeho právnym nástupcom. Ak poručiteľ zanechal viac dedičov (ako je to v danom prípade), a ak nebolo dedičstvo medzi nimi ohľadne veci, o ktorej ide v civilnom sporovom konaní, vyporiadané, teda i za stavu, že v pôvodnom dedičskom konaní nebol tento majetok známy (nebol predmetom dedičstva) a nebol v konaní o dedičstve prejednaný, sú až do vyporiadania dedičstva ohľadom tejto veci všetci dedičia považovaní za vlastníkov tejto veci. Z právnych úkonov týkajúcich sa tejto veci sú oprávnení a povinní voči iným osobám spoločne a nerozdielne a majú postavenie vyplývajúce z ustanovenia , , . V tejto súvislosti poukazuje okresný súd na Rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. X Q. D. XX/XXXX zo dňa 22.02.2008, sp. zn. XCdo XX/XXXX zo dňa 31.03.2009, sp. zn. X D. XXX/XXXX zo dňa 30.05.2011, sp. zn. XCdo XXX/XXXX zo 14.3.2011, ako aj na Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky II. Ú. XXX/XXXX-XX zo dňa 09.06.2011. Podľa názoru okresného súdu v danej prejednávanej veci od tejto doterajšej súdnej praxe nebol dôvod sa odchýliť.

19. Riadne označenie strán sporu ako nositeľov práv a povinností je hmotnoprávnou podmienkou podanej žaloby o určenie, že vec patrí do dedičstva po poručiteľovi a teda, že ju poručiteľ vlastnil v okamihu svojej smrti, a preto súd v prejednávanej veci sa prvotne zaoberal tým, či okruh strán sporu na strane dedičov poručiteľa je úplný a správny. Aktívnu legitimáciu žalobkýň v rade 1/ a 2/, ako dcér poručiteľa, mal súd nesporne zistenú a preukázanú, avšak zo zákona prichádzajú do úvahy aj vnuci poručiteľa, t.j. deti neb. syna poručiteľa X. V., K..XX.XX.XXXX, K. O. Č. - T. Z., Š. XXXX/XX, G..XX.XX.XXXX (P. Č., K..XX.XX.XXXX, O. XXX XX H., V. Č.. XXXX U. Y. Č., K..XX.XX.XXXX, O. XXX XX Q. - G., Q. X. Č.. XXXX/XX), ktorá skutočnosť nepochybne vyplýva z Oznámenia o okruhu dedičov v dedičskej veci po poručiteľovi X. V. XXD/XX/XXXX, P. XXX/XXXX.

20. Súd dospel k záveru, že v danom prípade stranami sporu o určenie predmetu dedičstva mali byť aj títo ostatní dedičia (vnuci poručiteľa), ktorí však v danom prípade neboli stranami sporu. Pasívnu vecnú legitimáciu žalovaných v rade 1/ a 2/ k sporným nehnuteľnostiam súd mal preukázanú z výpisu z katastra nehnuteľností pre S.. Ú.. W. J. Č.. XXX.

21. Uplatnenie práva na súdnu ochranu je úzko spojené s procesným postupom, ktorý si strana sporu zvolila a za ktorý nesie sama zodpovednosť prejavujúci sa v neúspechu jeho žalobného návrhu. Rozhodnutie súdu o tom, či určitá vec patrí do dedičstva, sa preto musí vzťahovať na všetkých dedičov a keďže neboli ostatní dedičia poručiteľa (vnuci poručiteľa) v žalobe označení, a to ani následne po predbežnom právnom posúdení veci, kedy súd konštatoval nesplnenie vecnej legitimácie, preto súd z dôvodu nedostatku vecnej legitimácie (neúplný okruh strán sporu) návrh zamietol a v tejto súvislosti súd nepovažoval za potrebné, aby súčasne takúto žalobu preskúmaval po vecnej stránke a vyjadroval sa k ostatným písomným, či ústnym prednesom strán sporu. Súd z týchto dôvodov návrh PZ žalobcov v rade 1/ a 2/ na vykonanie výsluchu žalobkyne v rade 1/ a svedka X. Z., syna žalobkyne v rade 1/ ako nadbytočný a nehospodárny zamietol.

22. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

23. Podľa a , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

24. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol na základe ustanovenia v spojení s , tak, že žalovaným v rade 1/ a 2/ priznal voči žalobcom v rade 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, nakoľko títo boli v konaní plne úspešní.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.

Podľa ustanovenia odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Podľa ustanovenia podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ustanovenia odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ustanovenia v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.