Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8CoE-29-2020.pdf
PDF · 86.63 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoE/29/2020
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Novotného a členiek senátu JUDr. Adriany Kálmánovej PhD. a JUDr. Borisa Minksa, v exekučnej veci oprávneného: Union zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Bratislava, Karadžičova 10, IČO: 36 284 831, proti povinnému: M. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom E., Dr. Z. L. XXX/XX, o vymoženie 204,32 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Levice č. k. 11Er/649/2012-26 zo dňa 3. decembra 2019, takto jednohlasne
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
Odvolací súd povinnému voči oprávnenému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením Okresný súd Levice ako súd prvej inštancie exekúciu vedenú na Okresnom súde Levice pod spis. zn.: 11Er/649/2012, a u súdneho exekútora: JUDr. Ing. Štefan Hrebík pod spis. zn.: EX 1855/2012 zastavil (I. výrok) a súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Štefan Hrebík, Exekútorský úrad, Duklianskych hrdinov 2946/6, Malacky, priznal trovy exekúcie vo výške 46,31 Eur, ktoré je povinný uhradiť oprávnený do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia (II. výrok). Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na § 243h ods. 1, § 243b ods. 1, § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“). V odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že dňa 14.05.2012 vydal poverenie č. 5402 092973, ktorým poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie vo veci hore uvedených účastníkov. Súdny exekútor dňa 10.01.2018 doručil súdu podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že vykonaným šetrením zistil nemajetnosť povinného. Súdny exekútor si v rámci návrhu na zastavenie exekúcie vyčíslil trovy exekúcie vo výške 46,31 Eur. Dňa 09.05.2018 oprávnený doručil súdu nesúhlas so zastavením exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného. Dňa 25.03.2019 súdny exekútor doručil súdu exekučný spis ako dôkazný materiál o vykonaných úkonoch v predmetnej veci. S poukazom na vyššie uvedené a z preskúmania exekučného spisu mal súd prvej inštancie za preukázané, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, pričom dospel k záveru, že v rámci exekučného konania boli vykonané všetky úkony smerujúce k zisteniu majetku povinného, ktorými bolo dostatočným spôsobom zistené, že nie je z čoho uspokojiť pohľadávku oprávneného, ani trovy exekúcie, pretože povinný nemá žiaden nehnuteľný majetok, ani hnuteľný majetok, nie je vlastníkom, ani držiteľom žiadneho motorového vozidla, nemá finančné prostriedky na účte a nie je ani predpoklad, že by takýto majetok nadobudol, nakoľko v priebehu konania žiadna zmena majetkových pomerov povinného nebola zistená. Vzhľadom na tieto skutočnosti mal za to, že ďalšie šetrenia a zisťovanie majetku povinného by bolo neúčelné, pretože by sa tým len zvyšovali náhrady na exekúciu bez toho, aby bola istota, že pohľadávka oprávneného a trovy exekúcie budú uspokojené. Tým by sa len opäť zaťažoval oprávnený ďalšími trovami, ktoré by v prípade zastavenia exekúcie opäť musel znášať. Preto exekúciu zastavil, nakoľko mal nepochybne zistené skutočnosti o tom, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu
trov exekúcie. Zastavenie exekúcie v danom prípade neupiera oprávnenému právo na uplatnenie svojho práva na súdnu ochranu, pretože zastavenie exekúcie z tohto dôvodu nebráni, aby oprávnený podal v budúcnosti nový návrh na začatie exekúcie, ak sa preukáže, že povinný nadobudol majetok, z ktorého je možné pohľadávku oprávneného uspokojiť. Mal za to, že ďalšie pokračovanie v exekúcii je neúčelné, neefektívne a nehospodárne aj vo vzťahu k oprávnenému, aj vzhľadom k výške vymáhanej uloženej povinnosti. Záverom uviedol, že účelné vymáhanie nároku predstavujú spolu 46,31 Eur, ktoré oprávnený zaplatí súdnemu exekútorovi podľa § 203 EP.
2. Proti výroku o zastavení exekúcie vyššie citovaného uznesenia podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Oprávnený je toho názoru, že v predmetnej veci je potrebné nemajetnosť posudzovať ako stav prechodný a preto zastavenie exekúcie z tohto dôvodu považuje za predčasné. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 2CoE/218/2016 a dospel k záveru, že právo posúdiť, či je ďalšie pokračovanie v exekúcie hospodárne, prislúcha oprávnenému. Poukázal na judikatúru, ktorá ustálila, že na preukázanie nemajetnosti je potrebné nielen preukázanie aktuálneho nedostatku majetku, ale aj zistenie, že ide o dlhodobý, prípadne trvalý stav a nie je predpoklad nadobudnutia majetku v budúcnosti. Uviedol, že povinný je fyzická osoba v produktívnom veku (57 rokov), čo svedčí v prospech argumentu a reálneho predpokladu, že povinný v budúcnosti nadobudne majetok. Oprávnený je toho názoru, že predčasné zastavenie exekúcie by upieralo oprávnenému právo na uplatnenie svojho ústavného práva na súdnu a inú právnu ochranu, ktorého súčasťou je aj nútený výkon súdnych, či iných rozhodnutí. Podľa jeho názoru súdny exekútor ani súd prvej inštancie nezistili majetkové pomery povinného dôkladne, pretože povinný môže vlastniť hnuteľné veci, ktorých speňažením by mohlo prísť k uspokojeniu pohľadávky oprávneného, pričom túto skutočnosť nemožno zistiť z lustrácií. Taktiež nebolo zisťované, či povinný nie je vlastníkom majetkových práv, ktoré možno postihnúť vykonaním exekúcie (napr. práva na plnenie z poistných zmlúv uzatvorených s povinným). Navyše poukázal na skutočnosť, že pri rozhodovaní o zastavení exekúcie súd prvej inštancie vychádzal z lustrácií súdneho exekútora vykonaných pred januárom 2018, keďže podnet na zastavenie exekúcie bol exekučnému súdu doručený 10.01.2018. Oprávnený namietal, že výsledky 4 vykonaných lustrácií (kataster, dopravný inšpektorát, banky, soc. poisťovňa) nie sú presvedčivým dôkazom o nemajetnosti povinného s ohľadom na skutočnosť, že povinný môže byť vlastníkom hnuteľného majetku resp. majetkových hodnôt, ktorého existencia nie je zistiteľná vyššie uvedenými 4 lustráciami. Podotkol, že ak by predmetná exekúcia bola zastavená, hrozí, že právo oprávneného na zaplatenie pohľadávky bude premlčané. Na základe vyššie uvedeného oprávnený žiada, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrh súdneho exekútora na zastavenie exekúcie zamietne a zruší a vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
3. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.
4. Súdny exekútor vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že sa nestotožňuje s právnou argumentáciou oprávneného, najmä však s odopretím práva na súdnu ochranu. Poukázal na skutočnosť, že v predmetnej veci bola vylustrovaná negatívna majetková podstata, ktorá je okrem iného podporená aj výpisom z Centrálneho registra exekúcií. Z vykonanej lustrácie majetkovej podstaty povinného možno konštatovať jeho nemajetnosť, pričom ďalšie vedenie exekučného konania by bolo zbytočné a v rozpore so zásadou hospodárnosti. Zdôraznil, že nie je rozhodujúca skutočnosť, že povinný v budúcnosti môže nadobudnúť majetok podliehajúci exekúcii, lebo pre rozhodnutie súdu je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia (rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 1 CoE/52/2013, Krajského súdu v Nitre sp. zn. 4CoE/56/2018, Krajského súdu v Žiline sp. zn. 1CoE/41/2012). Záverom poukázal na skutočnosť, že rozhodnutie súdu o zastavení exekúcie pre nemajetnosť nezakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci pre začatie exekučného konania (rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. IV ÚS 452/2011 zo dňa 20. 10. 2011) a žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil.
5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), viazaný rozsahom odvolania oprávneného, odvolacími dôvodmi ako i zisteným skutkovým stavom (§ 379, § 380 ods. 1, 2, § 383 CSP) prejednal podané odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné, preto rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku o zastavení konania podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil ako vecne správne, pričom sa stotožnil i s odôvodením napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie.
6. Odvolací súd má z obsahu spisu preukázané, že exekučné konanie sa začalo dňa 03.05.2012, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor písomným podaním zo dňa 04.05.2012, doručeným súdu prvej inštancie dňa 10.05.2012, požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd prvej inštancie dňa 14.05.2012 udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie na podklade vykonateľného rozhodnutia - výkaz nedoplatkov č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX. Písomným podaním zo dňa 10.01.2018, súdny exekútor dal podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že lustráciou majetkovej podstaty povinného nebol zistený žiadny majetok, pričom si zároveň uplatnil aj náhradu trov exekúcie vo výške 46,31 Eur. Súd prvej inštancie výzvou zo dňa 06.03.2019 vyzval súdneho exekútora na predloženie exekučného spisu a následne súd prvej inštancie po preskúmaní exekučného spisu vydal napadnuté uznesenie.
7. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekučného konania, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
8. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
9. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
10. Podľa § 470 ods. 1, 2 a 3 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
11. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
12. Na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona neuplynuli, sa použijú ustanovenia tohto zákona; ak však zákon doteraz ustanovoval lehotu dlhšiu, uplynie lehota až v tomto neskoršom čase.
13. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
14. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom od 1. júla 2016, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
15. Dňa 01.01.2020 nadobudol účinnosť zákon č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ako „ZoUNEK“). Tento zákon upravuje postup ukončenia exekučných konaní začatých pred 1. aprílom 2017 a vedených podľa predpisov účinných do 31. marca 2017 (ďalej len „exekučné konanie“) a osobitosti postupu pri podaní opätovného návrhu na vykonanie exekúcie (ďalej len „opätovný návrh“) (§ 1 ods. 1). Starou exekúciou rozumie exekúcia začatá pred 1. aprílom 2017 a vedená podľa predpisov účinných do 31. marca 2017 (§ 1 ods. 2). Podľa dôvodovej správy je cieľom tohto zákona zabezpečiť rýchlejšiu a funkčnejšiu vymožiteľnosť právom chránených nárokov v exekučnom konaní a súčasne pomôcť občanom, ktorí sa najmä v dôsledku exekúcií ocitli v dlhovej pasci. Odvolací súd je však toho názoru, že ZoUNEK rieši iba zastavenie starej exekúcie (začatej pred 01.04.2017) s nevyhnutnou podmienkou uplynutia 5 ročnej (§2/1-a) rozhodnej doby od poverenia exekútorovi (§ 3), ktorá rozhodná doba k 01.01.2020 už uplynula alebo (po 01.01.2020) uplynie neskôr (ak podmienky zákona nastanú neskôr). ZoUNEK nerieši zastavenie exekúcie ako absolútny postup, bez ohľadu na stav exekučného konania ku dňu 01.01.2020, resp. ku dňu uplynutia 5 ročnej rozhodnej doby po tomto dni (vtedy - inak by vôbec nemal výnimku v § 4), ale v § 4 ako v kolíznom ustanovení vylúčil stret (účinky) zastavenia - ukončenia exekúcie zo zákona (ZoUNEK) so zastavením exekúcie podľa Exekučného poriadku tak, že ak k 01.01.2020 (resp. ku dňu uplynutia 5 ročnej rozhodnej doby až po tomto dni) súd rozhoduje (lebo účinky úkonov exekúcie k
01.01.2020 zostali zachované - ako podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP) o odklade exekúcie (ods. 1) alebo o veciach špecifikovaných v ods. 2 písm. a - g, sa rozhodná doba (ak by aj inak k 01.01.2020 uplynula) predlžuje (ods. 1), resp. neuplynie skôr (ods. 2), teda rozhodná doba 5 rokov pre zastavenie (podľa § 2 ods. 1 písm. a/ ZoUNEK) neuplynula /uplynúť nemohla/ a teda zastavenie exekúcie podľa ZoUNEK nenastáva (k 01.01.2020, resp. ku dňu uplynutia 5 ročnej rozhodnej doby po tomto dni) a súd rozhoduje podľa Exekučného poriadku; teda až vtedy, ak by súd svojím rozhodnutím odklad exekúcie nepovolil/ exekúciu nezastavil (KS zastavenie nepotvrdil) a došlo by následne i k uplynutiu 12 mesačnej lehoty, až vtedy by mohol exekúciu zastaviť podľa ZoUNEK (ktorý v prípade nevydania poverenia exekútorovi ani neplatí - § 3), avšak v danej veci odvolací súd rozhoduje o odvolaní oprávneného proti uzneseniu o zastavení exekúcie podľa Exekučného poriadku v znení účinnom k 31.03.2017, teda rozhoduje o zastavení exekúcie podľa § 4 ods. 2 písm. b) ZoNEK, a preto rozhodná doba neuplynula a k zastaveniu exekúcie podľa ZoUNEK nedošlo, a preto odvolací súd odvolanie oprávneného prejednal.
16. V predmetnej veci má odvolací súd za to, že súdny exekútor preukázal nemajetnosť povinného, pretože nebol zistený žiaden majetok povinného, z ktorého by bolo možné predmetnú exekúciu ukončiť vymožením. Súd prvej inštancie mal z obsahu exekučného spisu preukázané, že lustráciou majetkových pomerov povinného bolo zistené, že povinný nemá žiaden nehnuteľný majetok, ani hnuteľný majetok, nie je vlastníkom, ani držiteľom žiadneho motorového vozidla, nemá finančné prostriedky na účte a nie je ani predpoklad, že by takýto majetok nadobudol, nakoľko v priebehu konania žiadna zmena majetkových pomerov povinného nebola zistená. Odvolací súd zdôrazňuje, že exekúcia prebieha od roku 2012, pričom súdny exekútor pravidelným lustráciami majetku povinného, žiaden majetok nezistil. Ďalším pokračovaním exekúcie by však dochádzalo len k ďalšiemu navyšovaniu trov exekúcie, ktoré by v konečnom dôsledku znášal oprávnený.
17. Odvolací súd poukazuje na to, že oprávnený vo svojom odvolaní namietal nesprávne zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.
18. Odvolací súd je toho názoru, že je vecou súdneho exekútora preskúmať v exekučnom konaní majetkové pomery povinného, tieto vyhodnotiť a na základe takto zisteného skutkového stavu podať podnet na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného. Konštatovanie nemajetnosti povinného v exekučnom konaní musí byť pritom vždy založené na objektívnych zisteniach súdneho exekútora a relevantných dôkazoch. V takomto prípade do úvahy prichádza zastavenie exekúcie z dôvodu uvedeného v ustanovení § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, t.j. že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
19. Argumenty oprávneného, že existuje predpoklad budúcej zmeny majetkových pomerov povinného, čím by mohla byť pohľadávka oprávneného uspokojená niektorým zo spôsobov vykonávania exekúcie sú špekulatívne, nakoľko v zmysle § 217 CSP v spojení s § 234 ods. 2 CSP súd musí vychádzať zo stavu v čase vydania rozhodnutia a nie z domnienok, ktoré by v budúcnosti vôbec nemuseli nastať.
20. Súd prvej inštancie rozhodol správne a exekúciu zastavil s poukazom na § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko dôvodom na zastavenie exekúcie bola nemajetnosť povinného.
21. Záverom odvolací súd poukazuje na nesprávne uvedenie sídla oprávneného v záhlaví napadnutého uznesenia, pretože v obchodnom registri SR má oprávnený od 23. 02. 2018 zapísanú adresu sídla Bratislava, Karadžičova 10, ktorý nedostatok súd prvej inštancie odstráni postupom podľa § 224 CSP, teda vydaním uznesenia o oprave chyby v záhlaví napadnutého uznesenia.
22. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že inak úspešnému povinnému nepriznal voči oprávnenému nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pretože mu žiadne nevznikli a ani si žiadne neuplatnil.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).