Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoE/30/2020

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Novotného a členiek senátu JUDr. Adriany Kálmánovej PhD. a JUDr. Borisa Minksa, v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpený advokátskou kanceláriou: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti povinnej: J. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., K. G. X/XX, o vymoženie pohľadávky vo výške 349,57 Eur s príslušenstvom, trov rozhodcovského konania a trov exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno č. k. -14 zo dňa 21. augusta 2018, takto jednohlasne

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a exekučné konanie z a s t a v u j e.

O trovách exekučného konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. (EX 8555/17) o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami prvá veta, prvá a druhá veta, , o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „“), o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, , , , , , , , o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov a rozhodnutiami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Uviedol, že oprávnený sa zápisnicou spísanou u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. dňa 01.03.2017 domáhal vykonania exekúcie na vymoženie pohľadávky voči povinnej vo výške 349,57 eura s príslušenstvom, trov rozhodcovského konania a trov exekúcie na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž, so sídlom Bratislava, Vansovej 2, sp. zn. zo dňa 14.10.2016. Súd prvej inštancie mal za to, že zmluva č. 0007646701 zo dňa 10.11.2005, ako aj dohoda o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 24.02.2014, založili záväzkovo - právny vzťah medzi oprávneným (resp. právnym predchodcom oprávneného), ktorý pri ich uzatváraní konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a povinnou, ktorá pri jej uzatváraní nekonala v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Oprávnený teda pri uzavieraní predmetných zmlúv vystupoval ako dodávateľ a povinná ako spotrebiteľ ( a ). Podľa , spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Vzhľadom na uvedené skutočnosti je potom nesporné, že záväzkový vzťah medzi oprávneným a povinnou založený na základe vyššie uvedených zmlúv je záväzkovým vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy a teda je potrebné ho posudzovať v kontexte ustanovení o spotrebiteľských zmluvách podľa a nasl.

. Súd prvej inštancie skúmal, či spotrebiteľské rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy, ktorá môže mať formu osobitnej písomnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva, resp. rozhodcovská doložka musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli (viď. a 4 o rozhodcovskom konaní v znení účinnom v čase uzavretia rozhodcovskej zmluvy). Súd prvej inštancie zastal názor, že v danom prípade nie je možné formuláciu rozhodcovskej zmluvy považovať za platnú rozhodcovskú zmluvu. Takto formulovaná rozhodcovská zmluva spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa. Spotrebiteľovi (t. j. povinnej) je v danom prípade fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, keď oprávneným je podaná žaloba na rozhodcovský súd. Vznik rozhodcovskej zmluvy vyžaduje individuálne rozhodnutie spotrebiteľa o tom, že si vymieňuje rozhodcovské konanie a to preukázateľne. Predtlačené poučenie oprávneného v rozhodcovskej zmluve o dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej zmluvy súd nepovažuje za kvalifikované vysvetlenie vážnych dôsledkov rozhodcovského konania. Oprávnený si tak v tomto smere dôkazné bremeno nesplnil. Z celkového formátu rozhodcovskej zmluvy (vo forme tlačiva), mal za to, že ide o rovnaký typ zmluvy, aký veriteľ používal pri poskytovaní úverov fyzickým osobám. Uvedená rozhodcovská zmluva bola veriteľom vopred pripravená pre veľký počet dlžníkov, ktorí pri ich uzatváraní nemohli ovplyvniť ich obsah a zmluvné dojednania. Rozhodcovská zmluva uzavretá medzi oprávneným a povinnou je typizovanou, štandardnou zmluvou, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah nemá možnosť meniť. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad (čl. 3 Smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená. Nakoľko tieto podmienky neboli splnené a povinný nemal možnosť ovplyvniť obsah zmluvy o pôžičke, dohody o uznaní záväzku, ako ani rozhodcovskej zmluvy, nemožno považovať rozhodcovskú zmluvu za zmluvnú podmienku dojednanú individuálne. Dôsledkom takto uzavretej rozhodcovskej zmluvy je, že povinná (t. j. spotrebiteľ) v skutočnosti ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu stratila právo brániť sa voči nárokom veriteľa na riadnom súde v mieste svojho bydliska. Rozhodcovskú zmluvu preto vyhodnotil ako nekalú, postihnutú sankciou absolútnej neplatnosti v zmysle . Poukázal aj na uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. zo dňa 23. 02. 2017. Uviedol, že ak v určitej veci nedošlo k uzatvoreniu platnej rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a vydať rozhodcovský rozsudok. Takto vydaný rozsudok nie je vykonateľný a nemôže byť ani exekučným titulom, pretože nie je spôsobilý byť podkladom na nútený výkon rozhodnutia. Pri preskúmavaní toho, či je predložené rozhodnutie vykonateľným exekučným titulom sa zameral najmä na zistenie, či bol predložený rozsudok vydaný orgánom s právomocou na jeho vydanie a či z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisoch ide o rozhodnutie vykonateľné po formálnej a materiálnej stránke. S poukazom na uvedené skutočnosti zistil, že rozhodnutie predložené v tomto exekučnom konaní ako exekučný titul nespĺňa náležitosti vykonateľného rozhodnutia, pretože ho vydal orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať a rozhodovať. Vzhľadom na to je možné vychádzať z toho, že ak neexistuje rozhodcovský rozsudok, ktorý je spôsobilý byť exekučným titulom buď z hľadiska formálneho alebo z hľadiska materiálneho, exekúcia je neprípustná, čo je dôvodom na zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, namietajúc nesprávne právne posúdenie veci a navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie. Uviedol, že sa podrobil všetkým legislatívnym zmenám a pri uzatváraní rozhodcovskej zmluvy s povinnou postupoval prísne podľa právnymi predpismi vymedzených pravidiel, ako aj v súlade s rozhodovacou činnosťou exekučných súdov. Odmietol domnienku súdu prvej inštancie, že rozhodcovská zmluva bola podmienkou uzatvorenia zmluvy. Povinný mal nielen predmetnú rozhodcovskú zmluvu nepodpísať, ale podľa bodu 3.3 tejto rozhodcovskej zmluvy mohol od nej bez udania dôvodu odstúpiť. Teda, akákoľvek úvaha súdu prvej inštancie o podmienenosti uzatvorenia inej zmluvy rozhodcovskou zmluvou nemá žiadne ani len logické opodstatnenie. Uviedol, že napriek tomu, že v čase podpisu predmetnej

rozhodcovskej zmluvy nebolo účinné ustanovenie § 3 ZSRK, táto je uzatvorená na samostatnom dokumente a je tak obsahovo, ako aj formálne oddelená od dohody o uznaní záväzku. Zvýraznil, že povinná rozhodcovskú zmluvu podpísala sama a dobrovoľne, pričom jej podpisom nebolo nijako podmienené poskytnutie úveru, ani splátkového kalendára na dlžnú sumu. Poukázal na skutočnosť, že zmluva, na základe ktorej boli povinnej poskytnuté finančné prostriedky bola uzatvorená dňa 10.11.2005, pričom rozhodcovská zmluva bola uzatvorená dňa 24.02.2014, teda po ôsmich rokoch od poskytnutia finančných prostriedkov. V súvislosti s úvahami súdu o tom, že rozhodcovská zmluva núti spotrebiteľa podrobiť sa rozhodcovskému konaniu, poukázal na ustanovenie § 3 ods. 6 ZSRK, v zmysle ktorého spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobmedzuje právo spotrebiteľa obrátiť sa na súd. Uvedené len potvrdzuje, že uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy nemožno považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Zastal názor, že rozhodnutie exekučného súdu je arbitrárne bez akéhokoľvek racionálneho odôvodnenia, nakoľko v predmetnom prípade bola rozhodcovská zmluva uzatvorená na samostatnom dokumente, vo veci rozhodoval spotrebiteľský rozhodcovský súd, ktorý splnil podmienky na udelenie licencie podľa ustanovení ZSRK. V predmetnom konaní oprávnený splnil všetky zákonné náležitosti a napriek tomu súd prvej inštancie hľadal dôvody na neudelenie poverenia na výkon exekúcie. Poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Žiline, sp. zn. zo dňa 25. 08. 2017 a Najvyššieho súdu SR sp. zn.: zo dňa 26. 09. 2011. Uviedol, že má v zmysle SR a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd právo, aby vecne príslušný (exekučný) súd priznal jeho nároku ochranu spôsobom a v rozsahu, aký ustanovuje zákon. Zastal názor, že namietaným postupom a rozhodovaním súdu dochádza k neoprávnenému zásahu do základného práva na súdnu ochranu a porušovaniu princípov právnej istoty, čím je oprávnenému znemožňované efektívne uspokojenie jeho pohľadávky v exekučnom konaní, ktoré prebieha na podklade právom uznaného exekučného titulu.

3. Povinná písomné vyjadrenie k odvolaniu nepodala.

4. Krajský súd v Nitre z údajov z Obchodného vestníka pod. č. 224/2017 z 24.11.2017 zistil, že uznesením Okresného súdu Nitra pod sp. zn. zo dňa 15.11.2017 došlo k vyhláseniu konkurzu na majetok dlžníka: J. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., K. G. XXXX (ktorá ako dlžník v danom spore vystupuje v procesnom postavení povinnej), do funkcie správcu bol ustanovený Prvý správcovský dom, k. s., so sídlom Nitra, Farská 33, bolo rozhodnuté o oddlžení dlžníka tak, že ho zbavuje všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v tomto konkurze v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze a dlhov, ktoré sú vylúčené z uspokojenia.

5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( ) postupom bez nariadenia pojednávania dospel k záveru, že pre rozhodnutie súdu podľa Exekučného poriadku neboli ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia exekučného súdu splnené procesné podmienky, odvolací súd podľa napadnuté rozhodnutie zrušil a s odkazom na a contrario, konanie zastavil s poukazom na o konkurze a reštrukturalizácii o zmene a doplnení niektorých zákonov s poukazom na vyhlásený konkurz na majetok povinnej.

6. S účinnosťou od 01. 07. 2016, prijatím (ďalej len „“), došlo v súlade s k zrušeniu . Nová právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávnych noriem, ktorý znamená, že nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to aj na konania začaté pred dňom účinnosti s ustanovenými výnimkami z tohto základného pravidla.

7. Podľa , ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

8. Podľa právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

9. Podľa Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia .

10. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01. apríla 2017, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

11. Podľa o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a niektorých zákonov, exekučné konania a obdobné vykonávacie konania, na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu začať ani viesť exekučné konanie alebo obdobné vykonávacie konanie.

12. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak bol vyhlásený konkurz, ide o dôvod, aby sa bez zbytočného odkladu rozhodlo o zastavení konania, v ktorom sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze alebo sa považuje za nevymáhateľnú. Výťažok exekúcie, ktorý ešte nebol vydaný oprávnenému, exekútor po odpočítaní odmeny a svojich trov, vydá oprávnenému.

13. Podľa , na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací súd, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené.

14. Podľa , na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

15. Podľa ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).

16. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak neboli splnené procesné podmienky.

17. Podľa ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

18. Odvolací súd vo vzťahu k procesnému inštitútu zbavenia sa dlhov dlžníka (oddlženie) vo všeobecnosti uvádza, že ide o procesný nástroj určený výlučne pre dlžníka, ktorým možno za podmienok ustanovených v o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a niektorých zákonov dosiahnuť nevymáhateľnosť rozhodujúcej množiny pohľadávok v rozsahu, v ktorom tieto nie sú kryté hodnotou majetku dlžníka, pričom v predmetnom konaní sa nerozlišuje medzi fyzickou osobou - podnikateľom a nepodnikateľom. Oddlžiť sa možno dvoma spôsobmi a to konkurzom (podľa štvrtej časti o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a niektorých zákonov) alebo splátkovým kalendárom. Voľba formy oddlženia je výlučne na dlžníkovi, ktorý voľbu spôsobu oddlženia vykoná podaním príslušného návrhu. Na rozdiel od likvidačného konkurzu súdne konania, v ktorých sa vymáhajú pohľadávky, ktoré sa uspokojujú v oddlžovacom konkurze ( o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a niektorých zákonov) a pohľadávky, ktoré sú v tomto konkurze vylúčené z uspokojenia a sú nevymáhateľné ( o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a niektorých zákonov), sa neprerušujú, ale súd je povinný tieto konania bez zbytočného odkladu zastaviť ( o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a niektorých zákonov).

19. Odvolací súd v danej právnej veci vzhľadom k tomu, že zverejnením rozhodnutia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku na majetok povinnej nastali účinky vyhláseného konkurzu a súčasne účinky rozhodnutia o oddlžení povinnej a oprávnený si v tomto konaní uplatňuje pohľadávku, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze na majetok povinnej, boli naplnené predpoklady, na základe ktorých odvolací súd z úradnej povinnosti prebiehajúce konanie, t.j. konanie pod sp. zn. s poukazom na o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a niektorých zákonov zastavil. Hmotnoprávna prekážka ďalšieho postupu súdu vyplývajúca z osobitnej právnej úpravy, nastala ešte pred vydaním napadnutého uznesenia, v čase jeho vydania neboli pre dané rozhodnutie exekučného súdu, t. j. zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku splnení procesné podmienky, odvolací súd podľa napadnuté rozhodnutie zrušil.

20. Z dôvodu zastavenia exekučného konania odvolací súd správnosť napadnutého rozhodnutia neposudzoval.

21. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku exekučný súd rozhoduje zároveň (t. j. v jednom uznesení) o náhrade trov exekúcie (o nároku aj o výške). Hoci ustanovenia § 200 a nasl. Exekučného poriadku upravujú trovy exekúcie a v prejednávanej veci bolo exekučné konanie zastavené ešte pred udelením poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi exekučným súdom, teda pred začatím exekúcie (vo význame priameho zásahu do majetkovej sféry povinnej), tak už aj v tejto fáze konania môžu už vznikať okrem iných trov exekučného konania aj trovy exekúcie (napr. ustanovenie § 47 ods. 3 veta druhá Exekučného poriadku upravuje nárok súdneho exekútora na odmenu za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie a nárok na náhradu účelne vynaložených hotových výdavkov, ktoré súdnemu exekútorovi môžu vzniknúť ešte pred udelením poverenia na vykonanie exekúcie exekučným súdom a ktoré pritom spĺňajú definíciu trov exekúcie ustanovenú v § 200 ods. 1 v spojení s § 196 Exekučného poriadku). Z uvedeného dôvodu je preto možné aj v súvislosti s rozhodovaním o nároku a výške trov exekučného konania (nielen trov exekúcie), ktoré nasleduje po zastavení exekučného konania, poukázať práve aj na ustanovenie § 200 ods. 5 Exekučného poriadku prikazujúce exekučné mu súdu rozhodnúť zároveň o nároku aj o výške trov. Proti uzneseniu exekučného súdu, ktorým rozhodol o náhrade trov (o tom, kto komu a v akej výške nahrádza trovy) exekučného konania naviac nie je prípustné odvolanie, teda tieto rozhodnutia exekučného súdu sú vylúčené z preskúmavacej právomoci odvolacieho súdu. Odvolací súd z týchto dôvodov rozhodol tak, že bude povinnosťou súdu prvej inštancie ako exekučného súdu rozhodnúť o trovách exekučného konania po právoplatnosti tohto uznesenia (jedným) samostatným uznesením.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).