Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozhodnutie_21Csp-10-2020.pdf
PDF · 98.34 KB
Case nature
Area
Subarea
21Csp/10/2020
Rozhodnutie
Okresný súd Martin v konaní pred sudkyňou Mgr. Katarínou Janotovou v spore žalobcu: U. U., A.. XX.X.XXXX, W. M. H. XXXX/XX, XXX XX S. S., štátny občan SR, proti žalovanému. Slovenská sporiteľňa a.s., so sídlom Tomašikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653; právne zastúpený AK Mária Grochová a partneri s.r.o., so sídlom Bočná 10, 040 01 Košice, IČO: 36 863 017 v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 1.970,81 € s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žaloba sa zamieta.
II. Žalovaný má voči žalobcovi právo na 100 % náhradu trov konania, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 18.2.2020 domáhal zaplatenia sumy 1.970,81 € s príslušenstvom titulom bezdôvodného obohatenia. Uviedol, že so žalovaným ako veriteľom uzavrel dňa 28.7.2014 Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie splátkového úveru vo výške 12.000,- €, úroková sadzba bola dojednaná na 9,90 % ročne, splatnosť úveru bola dohodnutá formou 79. mesačných splátok vo výške 220,84 €, splatných k 16. dňu v mesiaci, pričom splatnosť prvej splátky bola 16.9.2014, RPMN bola uvedená vo výške 12,53 % a celková čiastka spojená s úverom v sume 17.467,36 €. Žalobca uvádza, že zo Zmluvy nie je možné dospieť k celkovej čiastke úveru. V Zmluve deklarovaná celková čiastka spojená s úverom 17.467,36 € nezodpovedá 79. splátkam po 220,84 €, ktorá výsledná suma predstavuje 17.446,36 €. Údaje v Zmluve teda nekorešpondujú so skutočnosťou, čo spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť celého úveru pre absenciu obligatórnej náležitosti a to celkovej čiastky úveru, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. Ďalej žalobca uvádza, že RPMN je vypočítaná na základe nepreskúmateľných parametrov, pričom povinnou náležitosťou Zmluvy podľa § 9 ods. 2, písm. k) Zákona č. 129/2010 Z.z. je okrem RPMN aj uvedenie všetkých predpokladov, ktoré boli na výpočet RPMN použité. Žalobca vyčíslil bezdôvodné obohatenie 1.970,81 € ako sumár zaplatených splátok od roku 2014 - 2020 v sume 13.970,81 €, pričom poskytnutý úver bol vo výške 12.000,- €, ktorý rozdiel predstavuje výšku bezdôvodného obohatenia.
2. K žalobe sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že žalobca neuvádza žiadne konkrétne plnenia, ktoré mali dať údajne vzniknúť bezdôvodnému obohateniu. Žalobca nešpecifikoval vrátenia, ktorých konkrétnych plnení sa domáha. Takáto presná špecifikácia je dôležitá aj z pohľadu uplatnenia námietky premlčania. Ďalej podľa žalovaného žalobca nepredniesol žiadne tvrdenie, ktoré by zodpovedalo obsahu aplikovaných právnych noriem, od ktorých žalobca odvíja svoje presvedčenie o údajnej bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, ktoré sú postavené na domnienkach a účelových úvahách. Žalovaný popiera všetky skutkové tvrdenia žalobcu a vznáša námietku premlčania.
3. K vyjadreniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca a opätovne poukazoval na fakt, že nesprávne uvedenie celkových nákladov spojených s úverom a neuvedenie predpokladov na výpočet RPMN
je zákonodarcom sankcionované bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou poskytnutého úveru, pričom žalobca sa odvoláva na rozhodnutia všeobecných súdov SR, ktoré cituje.
4. K vyjadreniu žalobcu sa opätovne písomne vyjadril žalovaný, ktorý zotrval na svojich predchádzajúcich vyjadreniach a zdôraznil, že z doterajších podaní žalobcu vonkcom nedokáže zistiť vrátenia, ktorých poplatkov alebo úrokov sa pre prípad opodstatnenosti požadovanej sankcie bezúročnosti a bezpoplatkovosti domáha. Je nesporné, že každé plnenie žalobcu bolo plnením na viaceré zložky úverového záväzku a to istinu, úroky, poplatky ( čl. I, bod 6, čl. II. bod 1 Zmluvy ). V nadväznosti na skutočný vývoj splácania úveru bol žalobcovi aj každoročne zaslaný výpis z úveru, z ktorého vyplývalo presné rozúčtovanie jeho platieb. Žalobca má tiež v zmysle čl. I. bod 14. Zmluvy právo od žalovaného bezodplatne vyžiadať výpis o splátkach formou amortizačnej tabuľky, ktorá ponúka detailný prehľad spôsobu splácania úveru. Ak žalobca v replike tvrdí, že jeho platby sa mali najprv použiť na splácanie istiny a až následne na úroky a poplatky, tak pre takúto domnienku neexistuje žiadna normatívna právna opora a predovšetkým na jej preukázanie nebol predložený žalobcom žiaden dôkazný prostriedok. K námietke žalobcu, že napádaná Zmluva neobsahuje správny údaj o celkovej čiastke spojenej s úverom, tak takto presadzovaný dôvod nemôže rezultovať do sankcie v podobe bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Žalovaný pritom poukázal na znenie § 11 ods. 1, písm. b) a d) Zákona č. 129/2010 Z.z. Tiež zdôraznil, že údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť je v zmluve uvedený správne a poukázal pritom na definíciu pojmov uvedených v § 2, písm. h) a g) Zákona č. 129/2010 Z.z. Pokiaľ ide o žalobcom vytýkanú v zmluve absenciu údajov o predpokladoch na výpočet RPMN, tak žalovaný poukazuje na znenie čl. I., ods. 1 Zmluvy v spojení so znením § 19 ods. 3 Zákona č. 129/2010 Z.z.
5. K vyjadreniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca a uviedol, že žalovaný poskytol okrem iného žalobcovi zľavu z úrokovej sadzby vo výške 0,5 % ročne, z úrokovej sadzby určenej bankou zverejnením, ak bolo v Zmluve o úvere dohodnuté poistenie k úveru a toto poistenie trvalo po celú dobu trvania úverového vzťahu. Podmienky pre získanie a zachovanie zvýhodnení musel žalobca v zmysle Programu výhodný súčet spĺňať v čase uzatvorenia Zmluvy o úvere, ako aj počas celého trvania úverového vzťahu. Z uvedeného vyplýva, že uzatvorenie poistenia bolo podmienkou na získanie úveru za ponúkaných podmienok a teda s poskytnutím zľavy z úrokovej sadzby vo výške 0,5 % ročne. Poplatok za poistné mal byť započítaný do celkových nákladov spojených so spotrebiteľským úverom a tým pádom mal byť aj zohľadnený pri výpočte RPMN. Na základe týchto skutočností sa podľa žalobcu žalovaný bezdôvodne obohatil od 20.5.2019 - 20.1.2020 v celkovej výške 1.970,81 €. ( uhradené splátky nad istinu dňa 20.5.2019 v sume 198,25 €, 20.6.2019 v sume 221,57 €, 20.7.2019 v sume 221,57 €, 20.8.2019 v sume 221,57 €, 20.9.2019 v sume 221,57 €, 20.10.2019 v sume 221,57 €, 20.11.2019 v sume 221,57 €, 20.12.2019 v sume 221,57 €, 20.1.2020 v sume 221,57 € ).
6. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie a zistil nasledovný právny a skutkový stav veci:
7. Žalobca sa pojednávania nezúčastnil, ospravedlnil sa a žiadal pojednávať v neprítomnosti.
8. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že sa pridržiava svojich písomných vyjadrení. Ak sa žalobca domáha vydania bezdôvodného obohatenia z dôvodu bezúročnosti a bezpoplatkovosti, je jeho povinnosťou identifikovať, ktoré poplatky a ktoré úroky žiada vrátiť. Iba keby takto konkrétne špecifikoval žalobu, tak žalovaný môže konkretizovať premlčanie. Ak žalobca tvrdí, že uvedená celková suma úveru je nesprávna, je jeho elementárnou povinnosťou povedať, ktoré náklady do tejto čiastky boli zahrnuté a nemali byť a hlavne musí preukázať, že banka od neho žiada viac. Žalobca bol uzrozumený zmluvou s vyššou sumou, kde vyššia suma podľa žalobcu predstavuje rozdiel 21,- €, čo je zanedbateľná suma a ak je v Zmluve uvedená táto vyššia suma a on s touto Zmluvou bol stotožnený, tak si uvedomoval ekonomický dopad tohto svojho rozhodnutia a teda táto informácia nie je na jeho ujmu. Následne argumentácia o RPMN, že žalobca nevie, ako bola vyrátaná bez toho, aby žalobca aplikoval zákonný vzorec a vysvetlil, v čom má byť táto RPMN nesprávna je pre žalovaného nezrozumiteľná a rovnako je nezrozumiteľná aj argumentácia, žeby predpoklady použité na výpočet RPMN v Zmluve absentovali alebo boli nejasné. Navyše ak žalobca tvrdí, že výška celkovej sumy, ktorú má zaplatiť je podľa jeho výpočtov vyššia o 21,- € a chce, aby banka bola postihnutá zásahom do jeho ústavného práva na podnikanie, ktorého integrálnou súčasťou je aj právo na zisk, to znamená chce, aby banke boli zobraté všetky úroky a všetky poplatky, tak toto podľa žalovaného je nespravodlivé a neúmera a absencia akejkoľvek proporcionality, ktorá nemôže obstáť. Žalobca nepreukázal, že by bol akýmkoľvek spôsobom
dotknutý na svojich právach a na svojich schopnostiach zvážiť svoje ekonomické rozhodnutie a dopad tohto úveru do jeho majetkovej sféry.
9. Zo Zmluvy o splátkovom úvere medzi veriteľom Slovenská sporiteľňa a.s. a dlžníkom Jozef Janíček uzavretej dňa 26.7.2014 súd zistil, že výška úveru bola dojednaná na 12.000,- €, fixná úroková sadzba 9,9 % ročne, výška splátky 220,84 € splatná k 16. dňu v kalendárnom mesiaci, prvá splátka splatná 16.9.2016, posledná splátka 16.3.2021, počet splátok 79, RPMN 12,53 % , priemerná hodnota RPMN 11,89 %, celková čiastka spojená s úverom 17.467,36 €. Tiež z čl. II vyplýva okrem iného, že dlžník požiadal o poistenie v rozsahu komplexného súboru poistenia s tým, že spôsob výpočtu poplatku za poistenie k úveru je stanovený v sadzobníku ako percentuálny podiel zo splátky úveru bez poplatku za poistenie k úveru uvedenej v základných podmienkach zmluvy.
10. Žalovaný predložil do spisu aj prehľad transakcií na úverovom účte od 1.1.2014 do 23.1.2020, z ktorého vyplýva, že za toto obdobie celkom zaplatil sumu 13.970,81 €.
11. Žalovaný ďalej predložil do spisu Obchodné podmienky Slovenskej sporiteľne a.s..
12. Taktiež žalovaný predložil do spisu Oznámenie o zmene podmienok úveru, z ktorých vyplýva, že žalobca 24.1.2020 požiadal o ukončenie poistenia k úveru, s čím žalovaný ako banka súhlasil s tým, že výška úrokovej sadzby po zohľadnení zľavy bude od 1.2.2020 10,4 % a nová výška splátky 224,98 €.
13. Podľa § 1 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. účinného v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.
14. Podľa § 2 , písm. a), b) Zákona č. 129/2010 Z.z. , na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania a veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
15. Podľa § 2, písm. h) a i) Zákona č. 129/2010 Z.z., na účely tohto zákona sa rozumie celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom a RPMN sú celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19.
16. Podľa § 9 ods. 2, písm. g), j) Zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, RPMN a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto RPMN.
17. Podľa § 11 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z.z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov ak: a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2, písm. a) až k), r) a y) c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne RPMN v neprospech spotrebiteľa e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti
18. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
19. Vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení a zisteného skutkového stavu veci súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
20. V prvom rade, jednoznačne možno konštatovať, že postavenie účastníkov zmluvného vzťahu zodpovedá definícii § 2, písm, a) a b) Zákona č. 129/2010 Z.z., kde žalobca ( dlžník ) vystupuje ako spotrebiteľ a žalovaný ( veriteľ ) vystupuje ako veriteľ právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, preto súd má za to, že napriek zmluvným dojednaniam v čl. III, bod 7 Zmluvy uzavretý zmluvný vzťah bude podliehať Zákonu č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľským úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a to vzhľadom na špeciálne postavenie Zákona o spotrebiteľských úveroch oproti Obchodnému zákonníku.
21. Čo sa týka samotného žalobného nároku na zaplatenie sumy 1.9700,81 € titulom bezdôvodného obohatenia, v pôvodne podanej žalobe žalobca definoval bezdôvodné obohatenie ako sumár platieb, ktoré uhradil na základe zmluvy od roku 2014 do roku 2020 v celkovej sume 13.970,81 €, od ktorej sumy odrátal sumu 12.000,- € ako poskytnutý splátkový úver, pričom rozdiel predstavuje výšku bezdôvodného obohatenia. Podaním označeným ako Vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného, ktoré bolo doručené súdu 26.8.2020 ( čl. 65 - 66 ) už ale žalobca definoval bezdôvodné obohatenie vo výške 1.970,81 € ako sumár svojich platieb na splácanie úveru podľa zmluvy, ktoré uhradil za obdobie od 20.5.2019 - 20.1.2020 ,pričom toto bezdôvodné obohatenie má predstavovať súčet všetkých ním uhradených platieb za toto obdobie. Podľa § 140 ods. 2 CSP zmenou žaloby je i podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností v žalobe. Je zjavné, že svojim podaním doručeným súdu dňa 26.8.2012 žalobca podstatným spôsobom zmenil rozhodujúce skutočnosti oproti skutočnostiam uvádzaných v pôvodnej žalobe, keď bezdôvodné obohatenie definoval úplne iným časovým obdobím a úplne inými sumami oproti žalobe pôvodnej. Žalobca však vo svojom podaní zo dňa 26.8.2020 len zmenil rozhodujúce skutočnosti, avšak nenavrhol rozhodnúť o pripustení zmeny žaloby a keďže žaloba je plne v dispozícii žalobcu, ktorý nenavrhol pripustenie zmeny žaloby, súd potom ani nemohol podľa § 142 CSP o pripustení zmeny rozhodovať a teda konal len o pôvodnej žalobe, ktorá bola súdu doručená 18.2.2020.
22. Žalovaný voči nároku uplatnenému žalobcom vzniesol námietku premlčania.
23. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil.
24. Všetky skutočnosti, ktoré žalobca v žalobe namieta,a ktoré mali podľa neho spôsobiť bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, takje zrejmé, že mu boli známe už pri samotnom uzatváraní zmluvy. Žiadnym spôsobom netvrdil, ani nepreukázal, že by to bolo v dobe neskôr, po uzavretí zmluvy. Vzhľadom k tomu, že žalobca splácal úver v splátkach a bezdôvodného obohatenia sa domáha z toho dôvodu, že zmluvu považuje za bezúročnú a bez poplatkov, pričom už v samotnom predmete zmluvy v čl. I., bod 1 sa uvádza, že dlžník je povinný splatiť úver, platiť úroky a plniť aj ďalšie podmienky dohodnuté v úverovej zmluve, je zrejmé, že zo strany žalobcu malo dochádzať k splácaniu úrokov a poplatkov postupne, vždy spolu s každou splátkou úveru a ak sa teda týmto spôsobom mal žalovaný bezdôvodne obohatiť, potom premlčacia doba objektívna začala bežať pri každej jednej splátke, ktorou žalobca splácal úroky a poplatky zvlášť a to okamihom, kedy k takémuto plneniu došlo. Keďže žalobca definuje bezdôvodné obohatenie ako platby za roky komplexne od roku 2014 do roku 2020 je zrejmé, že bezdôvodné obohatenie, ktoré takto malo vzniknúť pred 18.2.2018, tak nárok na jeho vydanie je premlčaný.
25. Žalobca svoj nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia opieral o ním tvrdenú skutočnosť, že poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov, pretože absentovala obligatórna náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere a to celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť a ďalej je spornou výška RPMN, pretože je vypočítaná na základe nepreskúmateľných parametrov a do tejto RPMN nebolo započítané poistné, ktoré podľa žalobcu malo byť súčasťou RPMN. Je zrejmé, že zákon č. 129/2010 Z.z. v § 11 ods. 1, písm. b) sankcionuje absenciu náležitostí, ktoré zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou. Z uvedenej, samotným žalobcom predloženej Zmluvy o splátkovom úvere č. 5060201966 uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 28.7.2014 vyplýva, že RPMN je uvedená 12,53 % a celková čiastka , ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť je uvedená v sume 17.467,36 €. Uvedené sa nachádza v čl. I. , bod 1 citovanej zmluvy a je teda zrejmé, že uvedenie údajov o RPMN, ako aj celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť v zmluve neabsentuje a z uvedeného dôvodu nie je možné považovať zmluvu za bezúročnú a bez poplatkov.
26. Čo sa týka celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť a ktorá bola v zmluve uvedená sumou 17.467,36 € tak pri dohodnutom počte splátok 79 vo výške 220,84 € mal žalobca zaplatiť sumu 17.446,36 €, čo oproti v zmluve predstavuje rozdiel 21,- €. V tomto však súd odkazuje na dojednanie v čl. I., bod 9 Zmluvy, ktorá hovorí, že v prípade zmeny výšky splátky alebo splátkového plánu je banka oprávnená zmeniť výšku splátky, ktorú odpisuje na základe súhlasu s odpísaním tak, aby konečná lehota splatnosti úveru dohodnutá v základných podmienkach bola dodržaná. Ako však vyplýva z dokladov, ktoré predložil samotný žalobca a to prehľad o transakciách na úverovom účte, tak z tejto listiny jednoznačne vyplýva, že v priebehu trvania úverového vzťahu dochádzalo k zmene výšky jednotlivých splátok, pričom pôvodne v zmluve dojednaná splátka 220,84 € bola naposledy zaplatená 16.2.2015. Po tomto dátume bola úverová splátka, ktorú žalobca uhrádzal v sume 233,76 € až do 20.1.2017, od ktorej doby splácal splátku vo výške 221,57 € a ako vyplýva z listiny, ktorú predložil samotný žalobca na čl. 47 spisu, tak od 1.2.2020 bola opätovne na žiadosť žalobcu splátka zmenená na sumu 224,98 €. V každom prípade však pôvodne v zmluve dojednaná výška splátky 220,84 €, pri stanovenom počte splátok 79 predstavovala celkovú čiastku spojenú s úverom 17.446,36 € a nie, ako je v zmluve uvedené 17.467,36 €, avšak tento 21,- eurový mohol vzniknúť zaokrúhľovaním pri výpočte výšky mesačných splátok, pričom rozdiel je skutočne minimálny a bolo by v rozpore so zásadou proporcionality a nebolo by spravodlivé, takúto minimálnu odchýlku 21,- €, pri poskytnutom úvere 12.000,- € sankcionovať bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou.
27. Čo sa týka žalobcom namietanej nesprávne uvedenej RPMN, ktorá podľa názoru žalobcu mala zahŕňať aj poistenie, tak súd konštatuje, že nesprávne uvedenie RPMN v neprospech spotrebiteľa by bolo spôsobilé privodiť s poukazom na § 11 ods. 1, písm. d) Zákona č. 129/2010 Z.z., sankcie v podobe bezúročnosti a bezpoplatnosti zmluvy, avšak v danom prípade podľa názoru súdu poistenie nebolo podmienkou pre získanie samotného úveru. Aj v prípade, že by sa žalobca rozhodol úver nepoistiť, tak by daný úver bol získal, avšak za štandardnú úrokovú sadzbu. V danom prípade však keďže splácanie úveru sa žalobca rozhodol poistiť, bola mu poskytnutá zľava z úrokovej sadzby vo výške 0,5 % ročne, čo nie je medzi stranami sporné a uvádzal to aj samotný žalobca vo svojom vyjadrení na čl. 65 spisu. Je teda zrejmé, že poskytnutie úveru rozhodne nebolo podmienené uzavretím poistnej zmluvy, ktorou by bolo poistenie splácanie úveru. Keďže poistenie nebolo podmienkou pre získanie samotného úveru, poplatky za poistenie nemali byť zahrnuté do RPMN a z tohto pohľadu je aj uvádzaná RPMN v samotnej zmluve správna a teda nespôsobuje, že úver je považovaný za bezúročný a bez poplatkov.
28. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k presvedčeniu, že žaloba nie je dôvodná, pretože Zmluva o splátkovom úvere spĺňa všetky zákonnom požadované náležitosti platnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere v súlade s ustanovením Zákona č. 129/2010 Z.z., účinného v čase uzavretia zmluvy. Súd nezistil v namietanej zmluve nedostatok, ktorý by bol sankcionovaný podľa § 11 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z.z. a spôsobil by, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Preto je povinnosťou žalobcu vrátiť poskytnutý úver spolu s úrokmi a poplatkami tak, ako boli v zmluve dojednané. Vzhľadom na všetky tieto skutočnosti súd žalobu zamietol
29. O trovách konania súd rozhodol podľa § 251 ods. 1 CSP a žalovanému, ktorý vo veci plný úspech priznal voči žalobcovi právo na 100 % náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorému smeruje. Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ( Exekučný poriadok ) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.