Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8C/70/2019

Potvrdené rozhodnutím 18Co/17/2021
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. JUDr. Michala Boroňa a členov senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Viery Kandrikovej v spore žalobcu: Z. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XX, XXX XX K., právne zastúpeného: Advokátska kancelária BABIN, PETKO & partners, s.r.o., so sídlom Hlavná 29, 080 01 Prešov, IČO: 47 253 177, proti žalovanej: I. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XX, XXX XX K., právnej zastúpenej: Advokátska kancelária MARIÁN VOJČÍK s.r.o., so sídlom Orlia 4, 040 01 Košice, IČO: 52 280 799, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov sp.zn. 8C/70/2019-118 zo dňa 04.12.2020, takto rozhodol: I. Potvrdzuje sa rozsudok. II. Stranám sporu sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom, JUDr. Jozefom Jaselským, v právnej veci žalobcu: Z. E., J.. X.X.XXXX, G. Š. XX, XXX XX K., Q. N., právne zastúpeného: Advokátska kancelária BABIN, PETKO & partners, s. r. o., so sídlom Hlavná 29, 080 01 Prešov, IČO: 47253177, proti žalovanej: I. E., J.. XX.X.XXXX, G. Š. XX, XXX XX K. , právnej zastúpenej: Advokátska kancelária MARIÁN VOJČÍK s.r.o. , so sídlom Orlia 4, 040 01 Košice, IČO: 52280799 o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva, takto

rozhodol:

I. Súd vyporiadava bezpodielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovanej tak, že do výlučného vlastníctva žalobcu p r i k a z u j e :

- byt č. 7 nachádzajúci sa na 4. poschodí bytového domu so súpisným číslom XXXX a orientačným číslom XX J. W.. Š. I. K., zapísaným na LV č. XXXX, k.ú. Solivar, stojaci na parcele CKN č. XXXX/X;

- spoluvlastnícky podiel v rozsahu XX/XXXX na spoločných častiach a spoločných zariadeniach obytného domu so súpisným číslom XXXX, a orientačným číslom XX, na ul. Š. I. K., ktorý je postavený na parcele CKN č. XXXX/X;

- spoluvlastnícky podiel v rozsahu XX/XXXX na pozemku, parcela CKN č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 398 m2.

II. Žalobca je p o v i n n ý vyplatiť žalovanej na úplné finančné vyrovnanie sumu 31.015,13 € v lehote do 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žiadna zo strán n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 20.12.2019 domáhal vyporiadania BSM.

2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že rozsudkom Okresného súdu Prešov, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 5.11.2019, bolo manželstvo žalobcu a žalovanej rozvedené. Žalobca pred uzavretím manželstva bol výlučným vlastníkom bytu súpisné č. XXXX, na ulici I. Č.. XX I. K.. Na kúpu bytu bol žalobcovi poskytnutý úver spoločnosťou mBank S. A. vo výške 39.832,70 € (výlučný záväzok žalobcu) a zvyšnú časť kúpnej ceny vo výške 4.979,09 € vyplatil zo svojich úspor, pričom celková suma kúpnej ceny predstavovala čiastku 44.811,79 € (1.350.000,- Sk). Tento úver doteraz spláca, pričom do uzavretia manželstva dňa 6.7.2013 z jeho vlastných prostriedkov splatil sumu 5.578,04 €. Dňa 7.8.2015 nadobudli strany konania do BSM byt na ul. Švábskej č. 36 v Prešove za kúpnu cenu 52.500,- €, v ktorom žalobca doteraz býva. Kúpna cena tohto bytu bola zaplatená z prostriedkov získaných z predaja bytu na I. Č.. XX I. K., tiež z prostriedkov získaných darovaných žalobcovi jeho rodičmi v sume 7.500,- € a zo sumy 5.000,- €, ktorá bola doložená zo spoločných prostriedkov. Podiel žalovanej na kúpnej cene bytu na Š. W. I. K. bola suma 2.500,- €, t.j. 4,76 %. Žalovaná sa 30.10.2017 odsťahovala zo spoločného bydliska a tak manželia prestali spoločne hospodáriť. V tom čase zostatok úveru predstavoval sumu 27.224,39 €. To znamená,

že úver bol splácaný zo spoločných prostriedkov v období od 6.7.2013 do 30.10.2017 v sume 7.030,27 € a teda podiel žalovanej predstavuje 3.015,13 €. Žalovaná si z bytu zobrala veci a požaduje len výplatu finančných prostriedkov.

3. Žalovaná vo svojom vyjadrení uviedla, že predmetný byt má byť vyporiadaný medzi bývalými manželmi rovným dielom. Podľa realitných kancelárií jej jeho aktuálna trhová hodnota vo výške 99.000,- €. Ak by mal byť žalovaný výlučným vlastníkom predmetného bytu, tak jej má vyplatiť sumu 49.500,-€. Žalobca svoj návrh na nerozdelenie majetku patriaceho do BSM rovným dielom argumentuje tým, že on nadobudol iný byt pred uzavretím manželstva. Žalovaná však argumentovala tým, že už pred uzavretím manželstva účastníci konania žili v spoločnej domácnosti a viedli viac-menej spoločné hospodárenie. Za trvania manželstva zo spoločného majetku splácali dlh žalobcu. Žalovaná poukázala aj na to, že za trvania manželstva sa žalobca takmer výlučne venoval svojej pracovnej kariére a žalovaná sa sama starala o domácnosť a výchovu ich spoločného maloletého dieťaťa, ktoré na čas po rozvode bolo práve zverené do osobnej starostlivosti žalovanej. Z uvedeného je zrejmé, že v tomto prípade vyporiadania BSM nie sú podmienky pre disparitu podielov.

4. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie, na ktoré sa dostavili strany konania a aj ich právni zástupcovia.

5. Súd vykonal dokazovanie listinami (zmluva o poskytnutí úveru a dodatok k nej, záložná zmluva k nehnuteľnostiam, kúpna zmluva z 28.10.2008, výpis z histórie úveru č. 00010035, kúpne zmluvy z 7.8.2015, výpis z úveru, stanoviská realitných kancelárii k cene nehnuteľnosti), výsluchom strán konania, ako aj výsluchom svedka, pričom zistil nasledovné:

6. Na základe kúpnej zmluvy uzavretej medzi Ľ. G. ako predávajúcim a žalobcom ako kupujúcim dňa 28.10.2008 nadobudol žalobca byt č. XX obytného domu na ul. I. XX, K., za kúpnu cenu vo výške 44.811,79 €.

7. Na kúpu vyššie uvedeného bytu si žalobca vzal hypotekárny úver č. vo výške 39.832,70 € (1.200.000,- Sk). Medzi stranami nebolo sporné, že žalobca do 6.7.2013, t.j. do dňa kedy strany uzavreli manželstvo, uhradil na predmetný úver sumu vo výške 5.578,04 €. Nebolo tiež sporné, že počas trvania manželstva bola na tento úver zo spoločných prostriedkov poukázaná suma vo výške 7.030,27 €.

8. Na základe kúpnej zmluvy uzavretej dňa 7.8.2015 medzi žalobcom ako predávajúcim a S. I. ako kupujúcim došlo k predaju bytu žalobcu na adrese Volgogradská 16, Prešov, na kupujúceho za cenu 40.000,- €. Prvú časť kúpnej ceny vo výške 15.000,- € uhradil kupujúci dňa 1.6.2015 prevodom na bankový účet č. XXXXXXXXXX/XXXX. Druhú časť kúpnej ceny vo výške 25.000,- € mal kupujúci uhradiť do 15. dní odo dňa podpisu zmluvy tak, že sumu 19.800,- € poukáže na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX a sumu 5.200,- € prevedie na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX.

9. Na základe kúpnej zmluvy zo dňa 7.8.2015 uzavretej medzi žalobcom a žalovanou ako kupujúcimi a manželmi H. ako predávajúcimi nadobudli strany konania byt č. X J. M. Š. Č.. XX, K., za kúpnu cenu vo výške 52.500,- €. Účastníci zmluvy sa dohodli na tom, že prvú časť kúpnej ceny vo výške 1.700,- € uhradili kupujúci dňa 26.5.2015, a druhú časť kúpnej ceny vo výške 31.000,- € uhradili kupujúci na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX. Tretia časť kúpnej ceny vo výške 19.800,- € mali kupujúci uhradiť do 15. dní po podpise zmluvy na bankový účet č. XXXXXXXXXX/XXXX.

10. Rozsudkom zo dňa 24.9.2019, č.k. -89, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 5.11.2019, bolo manželstvo žalobcu a žalovanej rozvedené.

11. Z čestného prehlásenia matky žalovanej súd zistil, táto darovala svojej dcére sumu vo výške 3.500,- € na úhradu časti kúpnej ceny bytu na Š. W. I. K.. Predmetné peňažné prostriedky pochádzali z jej úspor.

12. Z výpisu z účtu matky žalobcu súd zistil, že dňa 22.5.2015 došlo k výberu hotovosti vo výške 2.500,- € a dňa 28.5.2015 bola na účet žalobcu (N.) prevedená suma vo výške 5.000,- €.

13. Z výsluchu žalobcu súd zistil, že mal nadštandardný príjem, počas manželstva dával žalovanej každý mesiac 500 € v hotovosti, z ktorej hradila výdavky na stravu a drogériu. On platil inkaso. Celkove výdavky

činili cca 1.300 € až 1.400 €, z toho na dieťa 300 € mesačne. O domácnosť a dcéru sa starala bývala manželka, nakoľko ja mal časovo náročnú prácu. Žalovaná sa približne 5 mesiacov pred odchodom z domácnosti zamestnala, avšak mzda jej chodila na samostatný účet.

14. Žalovaná v rámci výsluchu potvrdila, že žalobca mal vlastný byt a že sa ťarcha na tomto byte následne preniesla na ich nový byt, ktorý bol kúpený za výhodnú cenu, a za ktorý doplatili sumu 12.000,- €. Uviedla, že je pravdou, že si vybrala z účtu sumu 2.000,- €, avšak z toho dôvodu, že ešte pred manželstvom si za uvedenú sumu kúpila auto, a teda si len vzala to čo bolo jej. Na materskej, resp. rodičovskej bola počas 2 rokov a počas tretieho roku veku dieťaťa brigádovala, a dieťa dala do škôlky na 4 hodiny, na čase kedy študovala na jazykovej škole. Žalobca zarábal cca 2.500 € v čistom. Potvrdila, že žalobca jej spočiatku dával sumu 500 €, v ktorej bola zahrnutá aj materská vo výške 230 €, avšak z uvedenej sumy hradila výdavky na mlieko, plienky, stravu, ošatenie, ako aj drogériu, a okrem toho uhrádzala sumu 250 € na škôlku. Po tom čo sa zamestnala v roku 2015 jej žalobca už prispieval nižšou sumou, pričom to odôvodnil tým, že začala pracovať. Žalovaná uviedla, že na kúpu bytu na Š. ulici jej matka darovala 2.500 € a sumu 1.000 € mala k dispozícii ona. Neskôr uviedla, že pri kúpe tohto bytu sa dohodli na tom, že obe rodiny poskytnú sumu 12.000 €. Rodina žalobcu dala 7.000 € resp. 7.500 €, sumu vo výške 2.500 € poskytla jej matka a sumu vo výške 1.000 € dala žalovaná, avšak aj tieto peniaze jej predtým darovala jej matka. Zvyšok vo výške 2.000 € doložili strany zo spoločných prostriedkov.

15. Z výsluchu svedka, otca žalobcu, súd zistil, že žalovaná neprispievala na chod domácnosti a všetko hradil jeho syn. Žalovaná dostávala 500,- €, ktoré používala pre svoje potreby. Peniaze vo výške 7.500,- € s manželkou darovali iba synovi.

16. Na základe vykonaného dokazovania súd vec takto právne posúdil:

17. Podľa V bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

18. Podľa Zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.

19. Podľa Ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v .

20. Podľa Ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd.

21. Podľa Pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí a na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

22. Rozsah masy bezpodielového spoluvlastníctva ako aj zostatkovú hodnotu nehnuteľnosti súd považoval za nespornú vo výške 99.000,- €, nakoľko žalobca uvedenú hodnotu spoločného bytu nespochybnil. Vzhľadom k tomu, že žalovaná nepožadovala byt na Š. W., pričom už má vlastné bývanie, súd prikázal predmetnú nehnuteľnosť žalobcovi.

23. Pri výpočte vyrovnávacieho podielu žalovanej súd postupoval tak, že od výšky celkového majetku tvoriaceho masu bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa odpočítal vnosy a pripočítal investície vynaložené z bezpodielového spoluvlastníctva manželov na výlučný majetok jedného z manželov. Na základe uvedeného tak, súd odpočítal vnos žalobcu vo výške 40.000,- € a 7.500,- € (dar rodičov žalobcu) a vnos žalovanej vo výške 3.500,- €, pričom pripočítal sumu 7.030,27 €, t.j. sumu, ktorá šla zo

spoločných prostriedkov na splácanie výlučného úveru žalobcu v mBank. Takto zistená suma je určujúca pre základné vyčíslenie výšky podielov pre každého z účastníkov. Vychádzajúc zo zásady rovnosti podielov pri vyporiadaní BSM tak ideálny podiel každej zo strán konania činí 27.515,13 € (55.030,27 €).

24. K podielu každého z účastníkov na čistom majetku súd následne pripočítal výšku ním uskutočneného vnosu a odpočítal sumu, ktorá bola z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov vynaložená na jeho výlučný majetok. Súčet oboch takto zistených čiastok potom musí dať vo svojom súhrne celkovú hodnotu aktív masy bezpodielového spoluvlastníctva. Podiel žalobcu tak činí 67.984,86 € (27.515,13 € + 40.000,- € + 7.500,- € -7.030,27 €) a podiel žalovanej 31.015,13 € (27.515,13 € + 3.500,- €). Na základe uvedeného súd teda zaviazal žalobcu zaplatiť žalovanej titulom vyrovnania sumu vo výške 31.015,13 €.

25. Ohľadom vnosu žalobcu vo výške 40.000,- € titulom predaja jeho bytu nebol medzi stranami rozpor. Súd pri vyporiadaní vzal do úvahy vnos žalobcu v podobe daru jeho rodičov vo výške 5.000,- €, nakoľko túto skutočnosť preukazoval okrem výpovede svedka aj výpis z účtu matky žalobcu, z ktorého vyplýva, že na účet jej syna previedla dňa 28.5.2015 sumu vo výške 5.000,- €, teda ešte pred kúpou spoločného bytu dňa 7.8.2015. O tom, že sa jednalo o účet žalobcu svedčí aj kúpna zmluva z 7.8.2015 uzavretá medzi žalobcom ako predávajúcim a S. I. ako kupujúcim, podľa ktorej sa časť kúpnej ceny (5.200,- €) mala poukázať žalobcovi práve na tento účet. Súd tiež vzal do úvahy vnos žalobcu v podobe daru od jeho rodičov vo výške 2.000,- €, nakoľko výber hotovosti z účtu matky žalobcu bol realizovaný dňa 22.5.2015, pričom podľa kúpnej zmluvy s manželmi H. prvú časť kúpnej ceny za byt na ul. Švábskej uhradili strany konania dňa 26.5.2015, teda uvedený výber bezprostredne predchádzal zaplateniu časti kúpnej ceny vo výške 1.700,- €. Skutočnosť, že rodičia žalobcu mu darovali 7.500,- € nakoniec nespochybňovala ani samotná žalovaná.

26. Súd tiež prihliadal aj na vnos žalovanej vo výške 3.500,- €. Súd vychádzal z toho, že podľa kúpnej zmluvy druhú časť kúpnej ceny za byt vo výške 31.000,- € uhradili strany konania dňa 1.6.2015, pričom podľa kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom a S. I. mal kupujúci uhradiť žalobcovi prvú časť kúpnej ceny len vo výške 15.000,- € dňa 1.6.2015. Žalobca počas konania tvrdil, že na kúpu ich bytu dali zo spoločných prostriedkov iba sumu vo výške 5.000,- €. Aj po zrátaní týchto dvoch súm predstavuje rozdiel medzi časťou kúpnej ceny vo výške 31.000,- € a sumou 20.000,- € (15.000,- € + 5.000,- €) čiastku 11.000,- €. Z uvedeného teda vyplýva, že na úhrade kúpnej ceny sa musela podieľať aj žalovaná svojim vnosom. Tretia časť kúpnej ceny bytu na Š. ulici vo výške 19.800,- € bola uhradená z prostriedkov poukázaných S. I. za kúpu bytu žalobcu na I. ulici priamo na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX, ktorý patril predávajúcim, manželom H.. Z uvedeného teda vyplýva, že zo spoločných prostriedkov šlo na kúpu spoločného bytu suma vo výške 1.500,- €.

27. Pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. V rámci vyporiadania BSM sa môžeme stretnúť s odchýlkou od tohto princípu, t.j. disparitou podielov, ktorá spočíva v rozdielnom určení podielov pre jednotlivých manželov. Nerovnomerné určenie podielov by malo byť výnimočné a odôvodnené mimoriadnymi okolnosťami prípadu. Pri rozhodovaní o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov a určení výšky podielu každého z manželov sa prihliada na potreby maloletých, zásluhy o nadobudnutie a udržanie spoločného majetku, starostlivosť o rodinu, deti a obstarávanie spoločnej domácnosti, negatívne okolnosti v manželstve, príp. na ďalšie okolnosti. V zmysle rozhodnutia NS ČR zo dňa 26.1.2012, sp. zn. , pokiaľ sa jeden z manželov počas manželstva staral o deti a obstarával spoločnú domácnosť, nemožno znižovať jeho zásadne rovnaký podiel na vyporiadavanom spoločnom majetku manželov s argumentáciou, že sa o nadobudnutie spoločného majetku nepričinil svojím zárobkom. Dôvodom na priznanie podielov v rôznej výške nie je napr. skutočnosť, že manželia dlhšiu dobu žijú oddelenie a spoločne nehospodária (ŠTEVČEK, M. a kol. I. - 450. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2015, str. 1137). Vyrovnávací podiel jedného z manželov tiež nemožno tiež znížiť len preto, že zjavnou príčinou rozvratu manželstva bol jeho mimomanželský vzťah (pozri NS ČR, sp. zn. , z 23.5.2007). Hľadisko parity by sa nepoužilo napr. v prípade, ak by si niektorý z manželov počínal nezodpovedne, utrácal úspory alebo inak poškodzoval rodinu (pôžičky pre potrebu len jedného z manželov a pod.). V danom prípade síce žalobca mal počas trvania manželstva vyšší príjem ako žalovaná, no z práce prichádzal neskoro večer a podľa výpovede svedka bol často na pracovných cestách a teda nepochybne žalovaná zabezpečovala starostlivosť o spoločnú domácnosť a o ich spoločné dieťa, čo potvrdil aj samotný žalobca. Na základe uvedeného preto súd nezistil dôvody pre odklon od rovnosti podielov.

28. Konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov je síce návrhovým konaním, sporovým, ale špecifickosť tohto konania spočíva v tom, že ho môže podať ktorýkoľvek z bývalých manželov v záujme vyporiadať spoločný majetok a súčasne je konaním, v ktorom súd v otázke vyporiadania nie je viazaný návrhmi strán, bezpodielových spoluvlastníkov, ale postupuje podľa citovanej právnej normy, z ktorej vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi ( , ). Nie je rozhodujúce, ktorí z bezpodielových spoluvlastníkov po zániku BSM podal návrh vo veci podľa na súd a zaujal tak procesné postavenie žalobcu v konaní oproti druhému nevyhnutne v postavení žalovaného. Preto podľa názoru súdu nemožno hovoriť o úspechu, či neúspechu niektorej zo strán sporu v porovnaní s druhou stranou. V konaní súd aplikoval citované ustanovenie a to z dôvodu, že každej zo strán sa dostala polovica spoločného majetku (po zohľadnení vnosov a toho čo šlo na výlučný majetok jedného z bývalých manželov) a ani jedna zo strán nemala vo veci plný úspech a tak súd rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Prešov, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinná strana dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnená strana môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.