Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BR-7Cb/29/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Brezno, sudkyňou JUDr. Stanislavou Padúchovou, v právnej veci žalobcu Inter Cars Slovenská republika s.r.o., IČO: 35 938 111, so sídlom Ivánska cesta 2, 821 04 Bratislava, práv. zast. AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law Firm s.r.o., IČO: 47 237 406, so sídlom Kmeťova 26, 040 01 Košice - Staré Mesto, proti žalovanému Generali Poisťovňa, a.s., IČO: 35 709 332, so sídlom Lamačská cesta 3/A, 841 04 Bratislava, práv. zast. JUDr. Gabrielou Reichovou, advokátkou so sídlom Advokátskej kancelárie Pavla Mudroňa 26, 036 01 Martin, o zaplatenie 1.254,35 Eur s prísl., takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.017,63 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.017,63 Eur od 10.05.2018 do zaplatenia a náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 63,34 Eur, do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.

III. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 64,08 %.

IV. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť znalcovi T.. Z. I., miesto výkonu činnosti Z. X, XXX XX K. znalečné v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Návrhom doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 17.01.2019 sa žalobca domáhal vydania platobného rozkazu, ktorým súd uloží žalovanému zaplatiť mu sumu 1.254,35 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od 10.05.2018 do zaplatenia a nákladmi spojenými s uplatnením pohľadávky vo výške 63,34 Eur. Podaný návrhom odôvodnil tým, že dňa XX.XX.XXXX v obci I. došlo k poistnej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle CITROEN Jumpy dodávka 1.6 BlueHDi Club s EČV: K (ďalej len "vozidlo"). K poistnej udalosti došlo tak, že zamestnanec žalobcu K. A. (ďalej aj len zamestnanec) viezol tovar zákazníkovi žalobcu O. M. (ďalej aj len zákazník). Zamestnanec zaparkoval vozidlo vo dvore u zákazníka za účelom vyloženia tovaru. Dvor je situovaný medzi rodinnými domami v mierne svahovitom kopci. Zamestnanec vozidlo nacúval do dvora, zabrzdil ručnú brzdu, zaradil rýchlosť a kolesá vytočil doprava, teda riadne zabezpečil vozidlo proti samovoľnému pohybu. Následne vyložil tovar a odišiel so zákazníkom do dielne pre peniaze. Keď sa vrátil zistil, že vozidlo v dôsledku námrazy a zľadovateného terénu sa zosunulo nadol a narazilo do steny susediaceho rodinného domu. Uvedená poistná resp. škodová udalosť bola ohlásená žalovanému, ktorý ju zaregistroval ako škodovú udalosť č.: XXXXXXXXXX. Žalovaný listom zo dňa 24.04.2018 oznámil poistenému t.j. ČSOB Leasing, a.s., že ukončil likvidáciu škodovej udalosti bez poskytnutia poistného plnenia. Žalovaný sa ustálil na konštatovaní, že k poškodeniu vozidla došlo tak, že vodič pri parkovaní nesprávne použil ručnú brzdu resp. nezaradil rýchlosť. Príčinou vzniku škody podľa žalovaného bolo nedostatočné zabezpečenie vozidla proti samovoľnému pohybu. Žalovaný v tomto liste podporne uvádza, že si cez aplikáciu SHMÚ

preveril výskyt zľadovatenej cesty, ktorá nemohla byť príčinou vzniku škody. Žalobca ďalej uviedol, že vozidlo si zaobstaral na základe Zmluvy o operatívnom leasingu zo dňa XX.XX.XXXX uzatvorenej medzi spoločnosťou ČSOB Leasing, a.s. ako vlastníkom vozidla a žalobcom ako leasingovým nájomcom. Zmluvné strany sa dohodli, že vozidlo bude havarijne poistené u žalovaného a v prípade vzniku poistnej udalosti bude poskytnuté poistné plnenie po odpočítaní spoluúčasti na účet ČSOB Leasing, a.s. Dňa XX.XX.XXXX žalobca uzatvoril so spoločnosťou ČSOB Leasing, a.s. Zmluvu o postúpení pohľadávky, predmetom ktorej bolo postúpenie pohľadávky vo výške 1.420,32 Eur s DPH (náklady, ktoré treba vynaložiť na opravu vozidla), čím je splnená podmienka aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu. Žalobca ďalej uvádzal, že nemôže súhlasiť s tým, že by príčinou vzniku škody bolo nedostatočné zabezpečenie vozidla, pretože ak by nebolo zabezpečené, pohlo by sa hneď bez ohľadu na to, či bol povrch zeme zľadovatený alebo nie, keďže išlo o svah. Túto skutočnosť si mal a mohol žalovaný riadne preveriť, ale poistnú udalosť šetril len od svojho stola, na miesto sa vôbec nedostavil. Žalovaný založil svoje závery likvidácie škodovej udalosti len na nedostačujúcom hypotetickom konštatovaní, nepredložil žiaden dôkaz na preukázanie svojich záverov resp. konštatovaní. Berúc do úvahy skutkový stav a očitých svedok, ktorí potvrdili dostatočné zabezpečenie vozidla a taktiež aj skutočnosť, že ku posunu vozidla došlo v dôsledku pôsobenia fyzikálnych zákonov, žalobca zastával názor, že preukázal nárok na poistné plnenie. Uplatnenie výluky z poistenia sa nemôže aplikovať. Skutočným dôvodom posunu vozidla bola námraza a zľadovatený povrch. V tejto súvislosti žalobca poukazoval aj na správu o klimatologických údajoch od Slovenského hydrometeorologického ústavu (ďalej len ako "SHMÚ"), ktorá potvrdzuje, že v noci zo dňa XX.XX.XXXX na XX.XX.XXXX dochádzalo k poklesu prízemnej teploty vzduchu pod bod mrazu. Ak teda v noci dochádzalo k poklesu teploty vzduchu pod bod mrazu, teplota pôdy v noci musela byť taktiež pod bodom mrazu, zároveň si dlhšie drží nízke teploty ako vzduch. K nočným teplotám vzduchu pod bod mrazu, sa v skorých ranných hodinách pridali aj zrážky vo forme dažďa a hmla. V zmysle uvedeného tak žalobca mal za to, že dňa XX.XX.XXXX na mieste poistnej udalosti bola zľadovatená cesta resp. námraza, ktorá mala za následok, že sa vozidlo (dostatočne zabezpečené) zosunulo smerom nadol. Na základe uvedeného si žalobca podaným návrhom uplatnil nárok na nepriznané poistné plnenie z poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX, ktoré je po odpočítaní dohodnutej spoluúčasti vo výške 1.254,35 Eur s príslušenstvom. K návrhu pripojil: Oznámenie o ukončení likvidácie škodovej udalosti zo dňa XX.XX.XXXX, Zmluva o operatívnom leasingu zo dňa XX.XX.XXXX, Kalkulácia nákladov na opravu číslo: B Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa XX.XX.XXXX, Čestné prehlásenie zákazníka žalobcu zo dňa 30.08.2018, Stanovisko starostu zo dňa 30.08.2018, Klimatologické údaje SHMÚ, Všeobecné poistné podmienky pre havarijné poistenie motorových vozidiel - VPP HAV 14, Faktúra za klimatologické údaje vo výšky 63,34 Eur, Doklad o úhrade faktúry za klimatologické údaj.

2. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní vydal platobný rozkaz sp. zn. zo dňa 05.02.2019, ktorým podanému návrhu vyhovel.

3. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný odpor, čím zo zákona došlo k zrušeniu platobného rozkazu podľa zákona číslo o upomínacom konaní. Žalovaný v odpore uviedol, že vznik škodovej udalosti mu bol nahlásený dňa XX.XX.XXXX. Následne žalovaný začal likvidáciu škodovej udalosti, pričom postupoval s odbornou starostlivosťou, preveril všetky doložené doklady dôkladne. Pri likvidácií vychádzal o.i. aj z nafoteného miesta škodovej udalosti, zabezpečil si aj klimatologické údaje potrebné k prevereniu tvrdenia o zľadovatelej vozovke. Na základe získaných údajov mal žalovaný zato, že pri dostatočne zabezpečenom vozidle proti samovoľnému pohybu, by ku škodovej udalosti nemohlo dôjsť. Žalovaný pre overenie správnosti záverov požiadal o odborné vyjadrenie aj znalca Ing. L. K., ktorý vo svojom Odbornom vyjadrení č. XX/XXXX uviedol, že vznik poškodení na vozidle pri deklarovanom priebehu, je z technického hľadiska neprijateľný. Podľa Odborného vyjadrenia pri deklarovaných adhéznych podmienkach by vozidlo do kopca vycúvalo len s problémami alebo vôbec. Keby sa mu to podarilo, pre vodiča by problémy pri cúvaní mali byť impulzom pre iné zabezpečenie vozidla. Žalovaný ďalej uviedol, že vozidlo zo zaparkovanej polohy sa bez problémov dostane do kontaktu s múrom, ak sú vytočené kolesá doprava, ale nie je dostatočne zabrzdené (ručná brzda, prevodový stupeň). Ak sa teda kolesá môžu odvaľovať, sú schopné viesť vozidlo smerom natočenia a takisto pri odvaľovaní prekonajú aj prekážku (obrubník). To platí aj pri poľadovici s tým, že môže dôjsť k miernemu sklzu pohybu. Na základe uvedených skutočností mal žalovaný zato, že vznik poškodení pri deklarovanom priebehu udalosti je z technického hľadiska neprijateľný. Ku škodovej udalosti mohlo dôjsť len za predpokladu, že vozidlo nebolo dostatočne zabezpečené proti samovoľnému pohybu. Žalobu preto žiadal zamietnuť. K odporu doložil tieto dôkazy: Klimatologické údaje, fotografie z miesta vzniku škodovej udalosti, Odborné vyjadrenie č. XX/XXXX.

4. Žalobca v replike k podanému odporu uviedol, že žalovaný uviedol iba niektoré závery znalca v Odbornom vyjadrení č. XX/XXXX, ktoré boli v jeho prospech, avšak niektoré dôležité tvrdenia znalca vynechal. Znalec v odbornom vyjadrení potvrdil nehodový dej ako aj rozsah a spôsob poškodenia - náraz do múru. Nie je však zrejmé prečo počítal so sklonom 10%, ako sa k tejto informácii dostal. Žalobca tiež poukázal, že sklon svahovitého terénu nebol rovnomerný, čo ale nebolo v predloženom odbornom vyjadrení zohľadnené. Práve zmena sklonu svahu v tzv. lome svahu mohla spôsobiť zmenu vo vlastnostiach svojvoľného pohybu vozidla, čo mohlo mať vplyv na vznik samotnej škodovej udalosti. Z odborného vyjadrenia nevyplýva ani konkrétna poloha a miesto zaparkovaného vozidla či dĺžka dráhy svojvoľného pohybu. Znalec nebral do úvahy ani prípadné ďalšie prekážky, nezaoberal sa konkrétnym miesto nárazu vozidla do múra ani tým, či by bolo možné opustiť vozidlo ak by nebola zatiahnutá ručná brzda a/alebo zaradený stupeň, bez toho, aby sa vozidlo automaticky svojvoľne nedalo do pohybu. Preto považoval odborné vyjadrenie za nepreskúmateľné, protirečivé a nedostatočné. Žalobca zároveň poukázal na to, že odborný posudok bol vypracovaný až po podaní žaloby, preto nie je jasné prečo dospel žalovaný k odmietnutiu poistného plnenia. Zabrzdenie ručnou brzdou, zaradenie rýchlosti a vytočenie kolies doprava potvrdili aj svedkovia. Vozidlo bolo dostatočné zabezpečené proti samovoľnému pohybu. Podľa jeho názoru, ak by ručná brzda nebola zatiahnutá, už pri vystupovaní z vozidla by sa vozidlo v súlade s fyzikálnymi zákonmi automaticky pohlo. Žiadal, aby súd žalobe vyhovel a navrhol pokračovať v konaní. V nadväznosti na to bola vec postúpená na ďalšie konanie tunajšiemu súdu.

5. Žalovaný v duplike k replike žalobcu odmietol, že by v podanom odpore uviedol len niektoré závery znalca. Poprel, že by znalec potvrdil nehodový dej, ako aj rozsah a spôsob poškodenia - náraz do múru. Podľa znalca sa škodová udalosť z technického hľadiska nemohla stať tak ako to popisuje poškodený, pretože vzhľadom na sklon vozovky a rýchlosť, akú mohlo vozidlo nabrať, by s ohľadom na obrubník, ktorý malo vozidlo v ceste, nedosiahlo takú rýchlosť, aby bolo prekonalo obrubník a následne do steny rodinného domu narazilo. Znamená to, že dej škodovej udalosti a jej následky nezodpovedajú tomu, čo uvádza poškodený. Žalobca nepredložil dôkazy, ktoré by spochybňovali závery znalca v odbornom vyjadrení. Nemožno súhlasiť ani s tvrdením žalobcu, že samotné zatiahnutie ručnej brzdy alebo zaradenie rýchlosti je samo o sebe dostačujúce zabezpečenie proti pohybu. Ako uvádza znalec, pokiaľ by boli na komunikácii také podmienky, ako popisuje žalobca, mal by vodič poškodeného vozidla vôbec problém vycúvať do svahu, v ktorom s vozidlom zastal. Pritom problémy pri príchode na miesto, kde bolo vozidlo odparkované, žalobca netvrdil. Pokiaľ ide o predložené čestné prehlásenie a stanovisko starostu, ktoré žalobca pripojil k žalobe, uvedené osoby neboli priamo prítomné v relevantnon čase (pri tvrdenom pohybe vozidla) na mieste vzniku škodovej udalosti, mali sa nachádzať vo vnútri garáže. Žalobca ani netvrdí, že danú udalosť niekto priamo videl, preto nemožno v tomto prípade hodnovernosť a relevantnosť takýchto tvrdení svedkov brať do úvahy. Základ nároku nie je vôbec daný. Vo vzťahu k uplatnenej výške nároku poukázal na článok XI bod 10. VPP HAV 14, z ktorého vyplýva, že ak by aj v danej veci bol nárok na poistné plnenie dôvodný, tento by prislúchal žalobcovi vo výške zníženej o DPH. Zo žalobcom predloženej kalkulácie vyplýva, že si uplatňuje nárok na zaplatenie sumy 1.420,32 EUR s DPH, od ktorej odpočítal spoluúčasť vo výške 165,97 EUR. Vzhľadom k tomu, že žalobca je platiteľom dane z pridanej hodnoty, je však potrebné vychádzať z vyčíslených nákladov na opravu bez DPH t.j. vo výške 1.183,60 EUR, od ktorej treba odpočítať spoluúčasť vo výške 165,97 EUR v zmysle poistnej zmluvy. Žalobu žiadal zamietnuť.

6. Písomným podaním doručeným súdu dňa 31.10.2019 predložil žalobca súkromný znalecký posudok č. XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX vypracovaný znalcom v odbore Odprava cestná T.. Z. I..

7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu, predovšetkým s podanou žalobou, odporom, replikou a duplikou, Zmluvou o operatívnom leasingu zo dňa XX.XX.XXXX, listom žalovaného zo dňa 24.04.2018, dokladom zo dňa 08.08.2018, čestnými prehláseniami, Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa XX.XX.XXXX, Odborným vyjadrením č. XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX a jeho Doplnením č. 1, znaleckým posudkom č. XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, prednesom právnych zástupcov, výsluchom znalcov a ďalšími listinnými dôkazmi nachádzajúcimi v spise, pričom zistil tento skutkový stav veci:

8. Dňa XX.XX.XXXX bola medzi spoločnosťou ČSOB Leasing, a.s. a žalobcom uzatvorená Zmluva o operatívnom leasingu, ktorej predmetom bol nájom úžitkového vozidla zn. CITROEN Jumpy dodávka 1.6 BlueHDi Club. Zmluvné strany sa dohodli, že vozidlo bude havarijne poistené u žalovaného. Spoluúčasť

je 5% min. 165,97 Eur. Vozidlo bolo poistené pre prípad poškodenia alebo zničenia v dôsledku havárie, poškodenia alebo zničenia.

9. Listom zo dňa 24.04.2018 žalovaný oznámil spoločnosti ČSOB Leasing, a.s., že škodovú udalosť č. XXXXXXXXXXX odkladá bez poskytnutia poistného plnenia. Žalovaný tu uvádza, že škodová udalosť bola ukončená v zmysle všeobecných poistných podmienok pre havarijné poistenie motorových vozidiel VPP HAV 14 čl. V., ods. 1., bod j). Na základe popisu vzniku škodovej udalosti je možné konštatovať, že k poškodeniu vozidla došlo tak, že vodič pri parkovaní nesprávne použil ručnú brzdu, resp. (ne)zaradil rýchlosť, t.j. je evidentné, že príčinou vzniku škody bolo nedostatočné zabezpečenie vozidla proti samovoľnému pohybu. Taktiež bolo cez aplikáciu SHMÚ preverené, že v čase vzniku škody na uvedenom mieste (v obci Heľpa) nemohla byť zľadovatená cesta v takej miere, aby mohla byť príčinou vzniku škody deklarovaným spôsobom.

10. Podľa dokladu zo dňa 08.08.2018 náklady na opravu vozidla predstavovali sumu 1.420,32 Eur, z toho DPH 236,72 Eur.

11. Z čestného prehlásenia p. O. M. zo dňa XX.XX.XXXX súd zistil, že tento objednal tovar u žalobcu. Tento mu doniesol dňa XX.XX.XXXX zamestnanec žalobcu. Vyhlásil, že videl ako vozidlo zastalo na jeho dvore. Bol prítomný pritom ako zamestnanec žalobcu K. A. zastavil auto, zatiahol ručnú brzdu, aj nechal zaradené rýchlosť a vytočil kolesá doprava, bez toho by sa auto pohlo hneď, ani by z neho nevystúpil. Spolu potom odišli do dielne pre peniaze a keď vyšli, našli auto dole opreté o dom suseda. Všetci prítomní sa divili a záverom konštatovali, že dôvodom mohla byť len námraza a zľadovatená cesta.

12. Zo stanoviska p. O. I., starostu obce I., zo dňa 30.08.2018 súd zistil, že v čase nehody dňa XX.XX.XXXX bol u p. O. M. prítomný. V uvedenom prípade išlo k to, že dodávka sa posunula smerom nadol a narazila do rodinného domu.

13. SHMÚ, odbor Meteorologická služba Banská Bystrica, v liste zo dňa 10.09.2018 poskytol klimatologické údaje. Uvádza, že SHMÚ nepozoruje stav cestných komunikácií. Z poskytnutých údajov súd zistil, že v Pohorelej dňa XX.XX.XXXX v čase 07:50 - 08:40 hod SEČ spadlo 0,1 mm zrážok vo forme dažďa a v čase 05:00 - 07:30 hod. SEČ bol zaznamenaný výskyt hmly. Ráno dňa XX.XX.XXXX o 07:00 hod SEČ sa tu nachádzala nesúvislá snehová pokrývka, ale ráno dňa XX.XX.XXXX o 07:00 SEČ už nebol zaznamenaná, povrch pôdy bol vlhký. V noci zo dňa XX.XX.XXXX na XX.XX.XXXX vplyvom radiačného ochladzovania pri zmenšenej oblačnosti a podchladeného zemského povrchu dochádzalo k poklesu prízemnej teploty vzduchu pod bod mrazu (5 cm nad povrchom terénu). V čase približne od XX.XX.XXXX, 23:30 hod SEČ do XX.XX.XXXX, 03:30 hod SEČ sa vytvárali podmienky pre prechodný výskyt zmrazkov. Za poskytnutie týchto údajov SHMÚ vyfakturoval žalobcovi sumu 63,34 Eur, ktorú žalobca uhradil dňa 11.09.2018.

14. Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa XX.XX.XXXX spoločnosť ČSOB Leasing, a.s. ako postupca postúpila žalobcovi ako postupníkovi svoju pohľadávku voči žalovanému ako dlžníkovi z titulu poistnej udalosti č. XXXXXXXXXXX, ktorú dlžník ukončil bez poskytnutia poistného plnenia.

15. Z Odborného vyjadrenia znalca T.. L. K. (tu v ďalšom len znalec) č. XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že poškodenie vozidla bolo spôsobené kontaktom o pevnú prekážku s drsným povrchom, pričom poškodenia vznikli oterom mäkkých častí (kryt nárazníka) až nárazom pevných častí do prekážky (blatník, svetlomet). Na strane susedného domu sa nachádza vyvýšenie ohraničené od príjazdu obrubníkom [kapitola 2.1.2]. Na základe údajov od SHMÚ nie je možné vylúčiť, že v danom čase na danom mieste mohli prechodne vzniknúť zmrazky [kapitola 2.1.3]. Na základe predložených dokladov z technického hľadiska vznik samovoľného šmyku vozidla nie je možné vylúčiť, pričom podmienky na jeho vznik mali byť splnené: sklon a akosť povrchu roviny (dvora) sú dané a v danom čase mali byť poveternostné podmienky vhodné na vytvorenie poľadovice (vlhkosť, nízka teplota). Znalec vykonal simuláciu deja programom PC-Crash 12.0. [kapitola 2.3.1]. Ako je vidieť zo simulácie, vozidlo pri šmýkaní má malú rýchlosť. Pri malej rýchlosti šmýkajúce sa kolesá bez odvaľovania nemajú schopnosť prekonať prekážku akou obrubník určite je. Vozidlo by sa pri šmýkaní a prípadnom kontakte priblížilo k obrubníku šikmo a následne by sa odrazilo a šmýkalo ďalej po spevnenej ploche v smere menšieho odporu. Poškodenia na vozidle jednoznačne dokazujú kontakt múru a pravého predného rohu až boku vozidla a z tohto dôvodu pravé predné koleso muselo byť na vyvýšení za obrubníkom. [kapitola 2.3.2].

Na základe uvedeného znalec pri odpovedi na otázku či je vznik poškodení na ľavej strane vozidla pri deklarovanom priebehu udalosti z technického hľadiska prijateľný uviedol, že "vznik poškodení na vozidle pri deklarovanom priebehu, podľa ktorého sa malo vozidlo zabrzdené ručnou brzdou, zaradeným prevodovým stupňom a vytočenými kolesami doprava na mierne zľadovatenom svahu posunúť a naraziť do múru susedného domu, je z technického hľadiska neprijateľný." V odpovedi na otázku, aby stanovil z technického hľadiska prijateľný priebeh vzniku poškodení na vozidle znalec uviedol, že "aby sa vozidlo z východzej polohy pred garážou s vytočenými kolesami doprava dostalo do predpokladanej konečnej polohy s kontaktom s múrom susedného domu je potrebné, aby sa kolesá odvaľovali, teda boli schopné meniť smer vozidla podľa nasmerovania riadenia a aby odvaľovaním boli schopné pri malej rýchlosti prekonávať prekážky. Pri zníženej adhézii povrchu terénu to platí tiež s tým, že môže dôjsť k miernemu sklzu pohybu v závislosti od miery zníženia adhézie. Pri priebehu udalosti, pri ktorom sa vozidlo s vytočenými kolesami doprava a nedostatočne blokovanými kolesami, ktoré dovoľujú odvaľovanie kolies, je vznik poškodení na pravom prednom rohu vozidla z technického hľadiska prijateľný."

16. V znaleckom posudku č. XX/XXXX znalec T.. Z. I. (tu v ďalšom len znalec) podrobne opísal miesto nehody [kapitola 2.3]. Po vykonanej obhliadke vozidla konštatoval jeho poškodenie na pravej prednej a bočnej časti [kapitola 2.4]. Analýzu nehodového deja vykonal prostredníctvom programu Virtual Crash 2.2. Analýzou zrážky vozidla podľa opisu vodiča znalec dospel k záveru, že nakoľko v mieste zjazdu vozidla zo zámkovej dlažby do miesta zrážky sa nachádza odvodňovací žľab výškovo pod úrovňou zámkovej dlažby dvora, je technicky prijateľné, že koleso vozidla mohlo cez žľab prejsť. V žľabe mal byť aj utlačený sneh, ktorý prejazd kolesa vozidla cez žľab uľahčil. Na základe výsledku tejto analýzy znalec zistil, že je technicky prijateľné, aby došlo ku samovoľnému rozjazdu vozidla, prejazdu vozidla cez žľab a následne k nárazu do múru rodinného domu na opísanom mieste nehody. Ďalej znalec uviedol: Porovnaním výškovej a tvarovej kompatibility poškodenia vozidla s deklarovaným miestom poistnej udalosti a nárazom do steny rodinného domu zistil korešpondenciu poškodení vozidla s opísaným miestom a priebehom poistnej udalosti pri malej rýchlosti nárazu vozidla do steny. Poškodenie vozidla na základe energetického hľadiska navzájom korešponduje so stavom omietky steny po náraze pomaly pohybujúceho sa vozidla. Vodičom vozidla a svedkami opísaný priebeh poistnej udalosti samovoľným rozjazdom vozidla s istým časovým odstupom po zaparkovaní je technicky prijateľný. Na základe predložených dôkazov zistil, že je technicky prijateľné zníženie adhézie povrchu vjazdu do dvora kde došlo k poistnej udalosti v dôsledku zvýšenej vlhkosti, prízemného mrazu ako aj v dôsledku osvetlenia miesta kolízie lúčmi slnka. Zistil, že vozidlo vodič zaparkoval v súlade s predpisom výrobcu a v čase keď odchádzal od vozidla nemal možnosť predvídať jeho samovoľný rozjazd odstupom času. Na základe výsledky analýzy priebehu nehodového deja pri zohľadnení geometrie miesta poistnej udalosti ako aj poveternostných podmienok zistil, že je technicky prijateľný samovoľný rozjazd vozidla s časovým odstupom po jeho zaparkovaní. Ak by vodič nemal zatiahnuté ručnú brzdu a mal by zaradený len prevodový stupeň, vozidlo by sa samovoľne pohlo dopredu ihneď po odstavení, čo preukázal aj znalecký experiment na mieste poistnej udalosti. Vozidlo sa preukázateľne nezačalo samovoľne posúvať dole svahom ihneď po odstavení, ani počas vykladania a manipulácie v nákladnom priestore vozidla. Na základe týchto dôkazov a faktov je možné potvrdiť, že vodič v čase odstavenia vozidlo dostatočne zabezpečil proti samovoľnému pohybu v súlade s návodom na obsluhu vozidla a z technického hľadiska nemal možnosť predvídať rozjazd vozidla po zaparkovaní. K záverom vyplývajúcim z Odborného vyjadrenia č. XX/XXXX znalec uviedol, že on uvažoval s hodnotou adhézie 0,3. Zistil, že vodič by dokázal nacúvať do dvora len v prípade, ak by sa pred vjazdom na naklonený vjazd do dvora pohyboval rýchlosťou cca 7km/h. Z technického hľadiska možno potvrdiť, že na zľadovatenom výjazde s hodnotou adhézie 0,15 ako uvažoval T.. K. by vodič ani nedokázal nacúvať do dvora. Z technického hľadiska je nesprávne vyvodiť záver o možnej zmene smeru jazdy vozidla v dôsledku natočenia kolies po samovoľnom rozjazde na povrchu s takou adhéziou ako uvažoval T.. K.. Pokiaľ bola adhézia povrchu vyššia a mala hodnotu cca 0,3, je zmena smeru jazdy vozidla pri odvaľovaní predných kolies technicky prijateľná. V ďalšom znalec uviedol, že T.. K. uvažoval o náraze kolesa vozidla do obrubníka pri koeficiente adhézie 0,15, čo je ale v rozpore s geometriou miesta poistnej udalosti a koeficientom adhézie potrebným na vjazd vozidla do dvora prevádzky. Medzi vjazdom do dvora a stenou kde malo vozidlo naraziť nie je obrubník, ale odvodňovací žľab. Nakoľko T.. K. vychádzal z nesprávnych údajov vo vzťahu k miestu poistnej udalosti nie je jeho tvrdenie z technického hľadiska správne.

17. Na pojednávaní konanom dňa 03.12.2019 právny zástupca žalobcu uviedol, že žalobca na podanej žalobe trvá. Znalecký posudok vypracovaný T.. I. preukazuje, že škodová udalosť nastala tak ako tvrdí žalobca. T.. K. vychádzal z nesprávneho údaju o výške obrubníka, preto aj jeho závery sú logicky nesprávne. Nehodový dej potvrdili aj svedkovia. Pokiaľ žalovaný namieta odpočet DPH, žalobca má za to, že zo Všeobecných poistných podmienok táto skutočnosť nevyplýva, je to vágne ustanovenie a nie je zrejmé, či DPH sa má alebo nemá odpočítať. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní konanom dňa 03.12.2019 trval na tom, že zamestnanec žalobcu nedostatočne zabezpečil vozidlo proti pohybu vzhľadom na terén, v ktorom zaparkoval. Čestné prehlásenia nepreukazujú akým spôsobom došlo k zmene miesta vozidla, pretože ani jeden zo svedkov to nevidel. K predloženému vyjadreniu SHMÚ zo dňa 10.09.2018 uviedol, že sa jednalo o údaje z meteorologickej stanice Pohorelá, čiže nejde o údaje presne z miesta poistnej udalosti a nevyplýva z neho ani záver o tom, že povrch cesty by mal byť namrznutý. S poukazom na odborné vyjadrenie T.. K. uviedol, že žalobcom tvrdený vznik poškodení na vozidle, ktoré by bolo zabrzdené ručnou brzdou so zaradeným prevodovým stupňom a vytočený kolesami doprava, je z technického hľadiska neprijateľný, pretože pokiaľ by bola cesta v takom stave v akom ju opisuje žalobca, vozidlo by pri deklarovaných adhéznych podmienkach do kopca vycúvalo len s problémami ak vôbec. Ďalej uviedol, že zo Všeobecných poistných podmienok vyplýva, že ak je žalobca platiteľom DPH tak v zmysle daňových predpisov nemá nárok na poistné plnenie aj spolu s DPH. Zároveň predložil Doplnenie č. 1 Odborného vyjadrenia č. XX/XXXX, z ktorého je zrejmé, že u oboch znalcov sa jedná o teoretické prepočty, kedy každý znalec uvažoval s iným koeficientom adhéznych podmienok. Právny zástupca žalobcu k Doplneniu č. 1 Odborného vyjadrenia č. XX/XXXX uviedol, že T.. K. ani v tomto neopravil svoje vstupné údaje ktoré sa týkajú výšky obrubníka cez ktorý vozidlo prešlo. Nie je tam zmienka o tom, aký mal obrubník sklon, ale stále vychádzal z toho, že obrubník je vyššie ako zámková dlažba, pričom je to presne naopak.

18. Znalec T.. K. (tu v ďalšom len znalec) v Doplnení č. 1 Odborného vyjadrenia č. XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX uviedol, že nakoľko pre vypracovanie posudku mu neboli známe skutočnosti ako miesto nárazu do steny a zaplnenie žľabu snehom, bod 2.3.2 Posudku č. XX/XXXX je bezpredmetný. V Doplnení č. 1 znalec uviedol, že teória na ktorej je postavená technická prijateľnosť priebehu udalosti v Znaleckom posudku č. XX/XXXX je neprijateľná v nasledovných momentoch:

- neboli zistené konkrétne adhézne podmienky v čase udalosti, nebola vyhotovená fotodokumentácia na základe ktorej by sa aspoň približne dal stanoviť koeficient μ, teda všetky prepočty sú len teoretické

- teoreticky sa vozidlo pri μ=0,3, zatiahnutej ručnej brzde a zaradenom prevodovom stupni začne šmýkať a to rovno v smere sklonu terénu, len pomalšie ako pri adhézii μ=0,15 (posudok 39/2019) alebo pri μ=0,1 (posudok 71/2019)

- podľa správy SHMÚ len jemne pršalo, teda na mieste nebol sneh, ktorý by sa roztopil a následne zmrzol na lesklý ľad

- zaradený prevodový stupeň pri μ=0,3 zabráni pretočeniu kolesa a vozidlo sa začne šmýkať rovno.

19. Na pojednávaní konanom dňa 04.12.2020 súd vykonal dokazovanie výsluchom znalcov. Znalec T.. K. pred súdom uviedol, že rozdiel v posudkoch je vlastne v hraní sa s tzv. koeficientom šmyku. Jemu vyšlo, že keď bola šmykľavá podložka, vozidlo sa začalo šmýkať smerom dole a nedošlo by k nárazu do steny. Keby tam nebola šmykľavá podložka, vozidlo by zostalo stáť a nedošlo by k zrážke. Na základe tohto bolo vypracované pôvodné Odborné vyjadrenie. Potom ako sa oboznámil so Znaleckým posudkom T.. I., niektoré veci doplnil alebo zmenil. Podľa T.. I. vozidlo vycúvalo pri adhéznych podmienkach μ 0,3, na vozidle sa zaradila rýchlosť, aktivovala sa ručná brzda, vplyvom tepla motora a výfukovej sústavy sa sneh pod vozidlom roztopil, potom opäť zamrzol a vytvoril sa lesklý ľad s horšími adhéznymi podmienkami μ 0,1, pri ktorých sa vozidlo pohlo šmykom bez odvaľovania kolies a keď sa kolesá dostali na nie lesklý ľad s koeficientom μ 0,3, kolesá prednej nápravy sa začali otáčať a vozidlo sa zatočilo doprava. Čo je pre neho neprijateľné je to, že neboli zistené konkrétne adhézne podmienky v čase udalosti, teda nebola vyhotovená fotodokumentácia, na základe ktorej by sa aspoň približne dal stanoviť koeficient μ, teda všetky prepočty sú len teoretické. Teoreticky sa vozidlo aj pri μ 0,3, teda pri menšej kĺzavosti a zatiahnutej ručnej brzde so zaradeným prevodovým stupňom začne šmýkať, rovno v smere sklonu terénu, len pomalšie ako pri μ 0,15 ako uvažoval v Odbornom vyjadrení on. Na mieste nebol sneh, ktorý by sa roztopil a následne zmrzol na lesklý ľad, pritom mohol byť, ale nemáme to potvrdené. V praxi sa môže stať všeličo, ale na základe toho čo mal k dispozícii, musel dospieť k záveru ako opísal v posudkoch. Ak teda došlo k pretočeniu kolesa a tým k odbočeniu vozidla doprava, potom adhézne podmienky boli lepšie a nebola alebo len čiastočne aktivovaná ručná brzda. Na otázku právneho zástupcu žalobcu znalec s

poukazom na správu SHMÚ uviedol, že na mieste nebol sneh, vytváral sa len srieň, ale šmýkalo sa určite. Ďalej uviedol, že za adhéznych podmienok, s ktorými počítal on ako aj T.. I., by sa v prípade ak by sa šmýkalo auto pohlo hneď ako z neho vodič vystúpil a auto zabezpečil. Je prijateľné, aby sa vozidlo šmyklo doprava v prípade, že by sa pretočili kolesá, k čomu môže dôjsť aj pri zaradenom prevodovom stupni. Nevedel sa vyjadriť k tomu, či sa mohli odvaliť kolesá, ak by zadná náprava bola na mieste kde sú zmrazky a predná náprava na mieste kde nie sú. Aby sa kolesá pretočili treba väčší koeficient ako 0,3, ale auto by sa šmýkalo. Na otázku právneho zástupcu žalovaného či pri vyložení tovaru sa mohlo stať že sa auto posunulo odpovedal kladne, keď na zmenu polohy vozidla majú vplyv aj faktory ako je hmotnosť vozidla a zaťaženie. Znalec T.. I. pred súdom uviedol, že základný rozdiel v posudkoch je v tom, že vychádzali z iných vstupných údajov o geometrii miesta poistnej udalosti. Druhý rozdiel je v tom, že Ing. K. uvažoval s adhéziou 0,15, naopak on s takouto adhéziou nepočítal, nakoľko vykonal aj simuláciu výjazdu vozidla a zmeraním reálneho sklonu dvora a podľa parametrov vozidla zistil, že pri adhézii 0,15 by vozidlo nedokázalo do dvora vycúvať. Preto on postupne adhéziu nastavoval tak, aby sa auto dostalo do dvora a zhruba pri adhézii 0,3 a v druhej časti 0,5, čo je dvojnásobok tej adhézie s ktorou uvažoval kolega, bolo možné aby sa auto dostalo na miesto kde bolo zaparkované. Tretí rozdiel spočíva v tom, že T.. K. uvažoval aj o alternatíve, že by sa auto posunulo dole na povrchu 0,15, čo je vlastne ľad a tam nemá vplyv či auto má alebo nemá vytočené kolesá, to sa šmýka rovno. Keďže tak ale takýto povrch nemohol byť, lebo auto by sa nedostalo do dvora, tak pri adhézii 0,3 - 0,5 už naopak kolesá sa môžu odvaľovať. Ďalej uviedol, že vykonal aj obhliadku miesta poistnej udalosti, pričom zistil tvarovú aj výškovú korešpondenciu, čiže nie je sporné, že auto narazilo do tej steny ako aj to, že poškodenie korešponduje s malou nárazovou rýchlosťou 3 - 5 km/h. Z ďalšieho výsluchu znalca súd zistil, že tento uvažoval o rôznych technických záležitostiach, primárne vychádzal z návodu na obsluhu podľa ktorého nemal vodič povinnosť zaradiť aj rýchlosť ani vozidlo zabezpečiť nejakými klinmi či polenami, podľa znalca sa tiež nemožno baviť o tom, že by vodič nevedel o tom aké sú tam podmienky, lebo keby tam bol ľad jednoducho nemôže vyjsť do dvora. Ďalej, vozidlo malo doniesť nejaký agregát alebo zvárač, čo sa mohlo jednať o hmotnosť od 50 do 100 kíl, kedy pri manipulácii s ním sa vozidlo zrejme nepohlo, lebo keby sa pohlo zrejme by ho vodič nejakým spôsobom dodatočne zaistil. Následne vodič odišiel od vozidla, pričom nevieme koľko bol prečo. Tu znalec uvažoval, že v čase keď vozidlo zastavilo, muselo z neho sálať nejaké teplo a podľa poveternostných podmienok mala byť teplota okolo bodu mrazu, v noci mali byť aj mrazy, ráno hmla, potom nejaký dážď a miesto kde sa nehoda stala je betónové, teda mohla tam vzniknúť nejaká námraza, ktorá sa v čase keď tam prišlo vozidlo mohla roztopiť, ale potom sa vytvoril klzký ale drsnejší povrch, preto vychádzal z adhézie 0,3 - 0,5. Na mieste samom ďalej overili, že v princípe so zaradenou rýchlosťou sa vozidlo nepohne hneď, ale keď sila tej naklonenej roviny bola väčšia ako odpor piestu, vtedy auto skočilo raz, potom druhý raz až štvrtý raz a už auto ide. Čiže on vychádzal z predpokladu, že pokiaľ by bolo vozidlo zabezpečené ručnou brzdou a došlo by k zmene adhézie nejakým teplom, držalo to kvôli tomu že auto držalo v podstate silou motora, ale keď klesla zádržná sila motora, tak už tá ručná brzda na tom povrchu nemusela byť dostatočná. Na otázku právneho zástupcu žalovaného uviedol, že vozidlo bolo zabezpečené dostatočne. Právny zástupca žalobcu v záverečnej reči trval na podanej žalobe. T.. I. rozsiahlo a odborne uznal nehodový dej. T.. K. nemal problém uviesť nepravdivé údaje vo svojom odbornom vyjadrení. Právny zástupca žalovaného uviedol, že naďalej nie je jednoznažne potvrdené ako došlo k nehodovému deju, či bolo vozidlo dostatočne zabezpečené proti pohybu. Žalobca nemá právo na plnenie s DPH. Žalovaný postupoval pri likvidácii poistnej udalosti v zmysle všeobecných poistných podmienok.

20. Podľa , záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobnej škody alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

21. Podľa , poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

22. Podľa , právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený).

23. Podľa , právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).

24. Podľa , plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.

25. Podľa , kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu môžu uložiť aj ďalšie povinnosti.

26. Podľa článku IV. ods. 1 Všeobecných poistných podmienok pre havarijné poistenie motorových vozidiel VPP HAV 14 (ďalej len VPP), poistenie sa dojednáva pre prípad poškodenia alebo zničenia vozidla následkom náhodnej a nepredvídateľnej havárie, ktorá nie je ďalej v týchto VPP HAV 14 alebo v poistnej zmluve vylúčená.

27. Podľa článku XI. ods. 10 VPP, poisťovateľ vyplatí poistenému spolu s poistným plnením DPH v závislosti od nároku poisteného na odpočet DPH v zmysle príslušných právnych predpisov.

28. Podľa článku XXV. ods. 4 VPP, haváriou sa rozumie poškodenie alebo zničenie poisteného vozidla alebo jeho časti náhodnou udalosťou vzniknutou nárazom alebo stretom, pričom náraz je zrážka poisteného vozidla s nepohyblivou prekážkou (napr. stena, stojace vozidlo a pod.) a stret je zrážka poisteného vozidla s pohybujúcim sa objektom (napr. vozidlo, človek, zviera a pod.).

29. Podľa článku V. ods. 1 písm. j/ VPP, poistenie sa nevzťahuje na škody, ktoré boli priamo alebo nepriamo zapríčinené, spôsobené, vznikli alebo sa zväčšili pri opravách, nesprávnou obsluhou a údržbou (nesprávne zaraďovanie prevodov, nedostatok látok alebo mazív potrebných na prevádzku, prehriatie a zadretie motora, prevodovky, rozvodovky, nasatím vody alebo inej kvapaliny do spaľovacieho priestoru motora, nedostatočným zabezpečením vozidla proti samovoľnému pohybu, nesprávnym alebo nedostatočným uzavretím priestorov vozidla a pod.).

30. Poistná zmluva je právnou skutočnosťou, na základe ktorej vzniká, trvá a zaniká zmluvné poistenie. Toto poistenie predstavuje zo všeobecného hľadiska určitý spôsob zabezpečenia proti následkom vyvolaných skutočnosťou predpokladanou poistným nebezpečenstvom alebo poistným rizikom. Rozsah poistenia má byť vymedzený v poistnej zmluve, resp. vo všeobecných poistných podmienkach, ktoré sú jej súčasťou, a ktoré podrobnejšie upravujú práva a povinnosti účastníkov tohto záväzkovo právneho vzťahu.

31. Na základe vykonaného dokazovania považoval súd za preukázané a medzi stranami nebolo sporné, že dňa XX.XX.XXXX došlo k poškodeniu motorového vozidla CITROEN Jumpy dodávka 1.6 BlueHDi Club s EČV: K Ku škodovej udalosti došlo v obci I., vo dvore zákazníka žalobcu, do ktorého sa vodič s vozidlom do dvora dostal tak, že doň nacúval. Dvor je situovaný v miernom svahu. Vodič odstavil pred dielňou za účelom vyloženia dovezeného tovaru. Po vyložení tovaru odišiel so zákazníkom do dielne a po návrate našiel vozidlo narazené do rodinného domu. Ďalej nebolo sporné, že vozidlo bolo havarijne poistené u žalovaného. Škodovú udalosť nahlásila žalovanému spoločnosť ČSOB Leasing, a.s., ktorej žalovaný po prešetrení škodovej udalosti oznámil, že túto odkladá bez poskytnutia poistného plnenia. Nebolo tiež sporné, že náklady na opravu vozidla predstavujú sumu 1.420,32 Eur s DPH ako ani tá skutočnosť, že spoločnosť ČSOB Leasing, a.s. postúpila pohľadávku voči žalovanému z titulu predmetnej poistnej udalosti žalobcovi. Spornou bola skutočnosť, či vozidlo bolo dostatočne zabezpečené proti svojvoľnému pohybu, keďže práve z tohto dôvodu žalovaný uplatnil výluku z poistenia a neposkytol poistné plnenie. Žalobca s uplatnením výluky z poistenia nesúhlasil a tvrdil, že vozidlo bolo proti svojvoľnému pohybu zabezpečené dostatočne; bola zatiahnutá ručná brzda, zaradený prevodový stupeň a kolesá vozidla boli vytočené doprava. Bolo teda treba zodpovedať otázku, či je z technického hľadiska prijateľný vznik poškodenia na vozidle tak ako to tvrdí žalobca, keďže pri samotnom priebehu škodovej udalosti (náraze) nebol nik prítomný.

32. Vykonaným dokazovaním dospel súd k záveru, že žaloba je sčasti dôvodná. V Znaleckom posudkom č. XX/XXXX vypracovaným znalcom T.. I., ktorého súd tiež vyslúchol na pojednávaní znalec konštatoval

že, je technicky prijateľné aby došlo k samovoľnému rozjazdu vozidla aj s istým časovým odstupom po zaparkovaní, jeho prejazdu cez žľab a k následnému nárazu do múru rodinného domu na mieste nehody. Ak by vodič nemal zatiahnutú ručnú brzdu a mal by zaradený len prevodový stupeň, vozidlo by sa samovoľne pohlo ihneď po odstavení. Ale vozidlo sa nezačalo samovoľne posúvať dole svahom ihneď po odstavení, ani počas vykladania tovaru (malo sa jednať o nejaký ťažký agregát či zvárač) a manipulácie v nákladnom priestore vozidla, lebo v opačnom prípade by ho vodič zrejme nejakým spôsobom dodatočne zaistil. Znalec neuvažoval s koeficientom adhézie povrchu 0,15 ako Ing. K., ale uvažoval s hodnotou adhézie 0,3 a 0,5 v druhej časti dvora (dvor má dve úrovne), nakoľko pri adhézii 0,15 (t.j. adhézia pri zľadovatenom zamrznutom povrchu) by vodič nedokázal nacúvať do dvora. Pri adhézii povrchu 0,3 - 0,5 je zmena smeru jazdy vozidla pri odvaľovaní predných kolies technicky prijateľná. Znalec rovnako zdôvodnil prečo vychádzal z adhézie 0,3 - 0,5, a to tým, že keď vozidlo zastavilo (malo ísť z Banskej Bystrice), muselo z neho sálať nejaké teplo, pritom podľa poveternostným podmienok mala byť teplota okolo bodu mrazu, v noci mali byť mrazy, ráno hmla, potom dážď, pričom dvor je betónový, teda mohla vzniknúť námraza, ktorá sa po príchode vozidla mohla roztopiť a následne mohol vzniknúť klzký ale drsnejší povrch s adhéziou 0,3 - 0,5. Podľa T.. I. bolo vozidlo dostatočne zabezpečené. Závery vyplývajúce zo Znaleckého posudku č. XX/XXXX a dovysvetlené znalcom na nariadenom pojednávaní považoval súd za presvedčivé, logické a podrobne zargumentované. Súd zdôrazňuje, že T.. I. dospel k záveru o technickej prijateľnosti priebehu škodovej udalosti potom ako osobne vykonal obhliadku miesta škodovej udalosti, zohľadnil geometriu miesta škodovej udalosti vrátane dôsledného zamerania jednotlivých častí dvora vrátane jeho sklonu, zohľadnil poveternostné podmienky, vykonal simuláciu výjazdu do dvora, analýzu zrážky aj znalecký experiment na mieste samom. Naproti tomu Odborné vyjadrenie č. XX/XXXX vypracované znalcom T.. K., ktoré predložil žalovaný a ktoré malo preukazovať, že vozidlo by sa pri riadnom zabezpečení a zabrzdení za daných adhéznych podmienok zosunulo (zošmyklo) a nenarazilo by do múru rodinného domu, a teda k narazeniu by mohlo dôjsť len v prípade, že vozidlo nebolo dostatočne zabrzdené, bolo vypracované na základe nedostatočných podkladov (predovšetkým fotodokumentácia), ktoré znalcovi poskytol žalovaný. V predmetnom odbornom vyjadrení znalec konštatoval, že v danom čase síce mohli byť poveternostné podmienky vhodné na vytvorenie poľadovice resp. prechodne mohli vzniknúť zmrazky, teda vznik samovoľného šmyku vozidla nemožno vylúčiť, avšak z technického hľadiska je neprijateľný vznik poškodení na vozidle nárazom do susedného domu ak toto bolo zabrzdené ručnou brzdou, bol zaradený prevodový stupeň a kolesá mali byť vytočené doprava; aby sa vozidlo dostalo do kontaktu s rodinným domom, kolesá sa museli odvaľovať. Súd však zdôrazňuje, že k danému záveru dospel T.. K. na základe nesprávnych údajov o mieste škodovej udalosti, keď znalec vychádzal z toho, že vozidlo muselo pred nárazom prekonať obrubník, ktorý tam však nebol. To, že znalcovi neboli známe všetky skutočnosti o mieste škodovej udalosti potvrdil aj sám vypracovaním Doplnku č. 1, v rámci ktorého sa vyjadril aj k Znaleckému posudku č. XX/XXXX, ktorého záver však pokladal za neprijateľný z dôvodu, že neboli zistené konkrétne adhézne podmienky v čase škodovej udalosti. Len veľmi stroho konštatoval, že vozidlo sa teoreticky začne šmýkať pri zatiahnutej ručnej brzde a zaradenom prevode rovno v smere sklonu terénu aj pri μ=0,3, ale zaradený prevodový stupeň zabráni pretočeniu kolies. Pred súdom uviedol, že síce T.. I. na mieste samom vykonal pokus, pri ktorom sa na vozidle zaradila rýchlosť bez zatiahnutia ručnej brzdy a vozidlo sa pustilo, kolesá sa otáčali, vozidlo zatočilo, avšak zároveň uviedol, že to bolo na suchu čo sa porovnať nedá (pozn. súdu - znalec mal na mysli porovnanie so šmykľavým terénom). Trval teda na tom, že vozidlo sa malo šmýkať smerom nadol, ktoré tvrdenie však súd považoval len za všeobecné konštatovanie bez bližšieho vysvetlenia, predovšetkým bez zreteľa na konkrétne parametre terénu dvora či parametre vozidla, ktoré viezlo ťažký tovar, hoc znalec pripustil že pri vyložení nákladu sa mohlo stať, že auto sa posunulo. Súd vyhodnotil písomné odborné vyjadrenie T.. K. ako aj jeho výpoveď pred súdom za nedostatočné a nepresvedčivé. Súd zdôrazňuje, že v danom prípade sa jednalo o odborné posúdenie technických záležitostí, vplyv fyzikálnych zákonov, ktorých vysvetlenie bolo predovšetkým na znalcoch. T.. K. riadne nevysvetlil prečo by mali byť závery znalca T.. I., ktorý bol na mieste samom a vykonal nielen podrobné merania ale aj rôzne pokusy, nesprávne. Jeho pôvodné Odborné vyjadrenie č. XX/XXXX po zistenej chybe o mieste škodovej udalosti zostalo podľa názoru súdu fakticky bezpredmetné vo vzťahu ku konkrétnym okolnostiam vzniku škody a v Doplnení č. 1 sa obmedzil v zásade len na dementovanie záverov T.. I. z dôvodu nedostatočne zistených adhéznych podmienok, k čomu však súd musí uviesť, že šetrenie škodovej (poistnej) udalosti bolo na žalovanom ako poistiteľovi.

33. Súd vyhodnotil dôkazy podľa svojej úvahy, každý jednotlivo a všetky v ich vzájomnej súvislosti, pričom dospel k záveru o čiastočnej dôvodnosti žaloby žalobcu. Súd považoval za hodnoverný záver znalca T.. I., že ku škodovej udalosti došlo tak ako to tvrdil žalobca, a teda že vozidlo zo

svahovitého dvora narazilo do múru rodinného domu pri zníženej adhézii povrchu hoci bolo riadne a dostatočne zabezpečené proti samovoľnému pohybu, zošmyknutiu. Uvedený záver o zabezpečení vozidla proti samovoľnému pohybu mal súd podporený aj čestným prehlásením p. M., v ktorého dvore sa škodová udalosť stala, ktorý videl ako vodič žalobcu zatiahol ručnú brzdu, nechal zaradenú rýchlosť a vytočil kolesá doprava. Naopak žalovaný jednoznačne nepreukázal, že by príčinou vzniku škody bolo nedostatočné zabezpečenie vozidla proti samovoľnému pohybu, kde súd tiež poukazuje na to, že Všeobecné poistné podmienky nestanovujú čo treba pod pojmom "nedostatočné zabezpečenie vozidla proti samovoľnému pohybu" rozumieť. Preto i podľa názoru súdu by bolo možné eventuálne vychádzať aj z toho, že postačovalo zabezpečenie vozidla v zmysle predpisu výrobcu na obsluhu vozidlo. Pokiaľ mal žalovaný na mysli aj iný druh zabezpečenia vozidla, nič mu nebránilo v tom, aby bližšie tento termín špecifikoval. Žalobca uniesol dôkazné bremeno keď preukázal, že nastala poistná udalosť s ktorou je spojený nárok na plnenie podľa poistnej zmluvy, keďže žalovaný nebol oprávnený uplatnil výnimku z platenia poistného podľa článku V. ods. 1 písm. j/ VPP. Záverom súdu nedá nepoukázať, že žalovaný uzavrel poistnú udalosť bez riadneho prešetrenia, keď je jasné, že v danom čase nemal k dispozícii ani len vyjadrenie znalca, nakoľko tento vypracoval odborné posúdenie až v rámci predmetného konania. Súd nepovažoval za potrebné vyžiadať celý likvidačný spis tak ako žiadal žalobca za účelom preverenia ako vykonával šetrenie, keď smerodajné a postačujúce bolo vykonať dokazovať predloženými listinnými dôkazmi a znaleckými úkonmi. Rovnako súd nepovažoval za potrebné pristúpiť ku konfrontácii znalcov, keď každý mal k dispozícii posudok svojho kolegu a mali vysvetliť len rozdiely vo svojich úvahách.

34. Súd ale nevyhovel žalobe v celom rozsahu, nakoľko považoval za dôvodnú námietku žalovaného, že žalobcovi neprináleží DPH. Nebolo sporné, že žalobca je platcom DPH. Podľa článku XI. ods. 10 VPP poisťovateľ vyplatí poistenému spolu s poistným plnením DPH v závislosti od nároku poisteného na odpočet DPH v zmysle príslušných právnych predpisov. Súd nepovažuje dané zmluvné dojednanie za vágne čo tvrdil žalobca, že nie je zrejmé, či sa DPH má alebo nemá odpočítať. Príslušným právnym predpisom upravujúcim daň z pridanej hodnoty je o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Odpočítanie dane upravuje v ust. a nasl., pričom právo odpočítať daň z tovaru alebo služby vzniká platiteľovi dane. S ohľadom na uvedené možno jednoducho logicky vyvodiť, že pokiaľ je nejaký subjekt platiteľom DPH, t.j. má nárok na odpočet DPH, podľa článku XI. ods. 10 VPP mu bude vyplatené poistné plnenie bez DPH. Pokiaľ by žalovaný mal vyplatiť žalobcovi aj DPH, žalobcovi by táto bola vrátaná duplicitne (od štátu + vyplatená žalovaným). Formulácia v predmetnom zmluvnom dojednaní je bežne používaná a podľa názoru súdu aj zrozumiteľná s ohľadom na zákonné pravidlá pre odpočet DPH. Na základe uvedené tak súd uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 1.017,63 Eur (náklady na opravu 1.420,32 Eur - DPH 236,72 Eur - spoluúčasť 165,97 Eur = 1.017,63 Eur). Súd zároveň uložil žalovanému povinnosť zaplatiť aj náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 63,34 Eur podľa , ktoré vznikli žalobcovi v súvislosti s úhradou faktúry SHMÚ. Vo zvyšku uplatneného nároku súd žalobu zamietol.

35. Nakoľko sa žalovaný nesplnením peňažného záväzku dostal do omeškania, súd priznal žalobcovi aj úroky z omeškania v uplatnenej výške 5% ročne zo sumy 1.017,63 Eur od 10.05.2018 (t.j. deň nasledujúci po 15. dni od skončenia vyšetrenia poistnej udalosti, ku ktorej došlo najneskôr dňa XX.XX.XXXX ktorým dňom je datovaný list žalovaného o odložení škodovej udalosti bez poskytnutia poistného plnenia) do zaplatenia. Výška úroku z omeškania bola v zmysle a Nariadenia vlády č. určená podľa základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky, zvýšenej o 5 percentuálnych bodov.

36. O trovách konania rozhodol súd podľa (ďalej len ). Žalobca sa podanou žalobou domáhal celkovo zaplatenia sumy 1.317,69 Eur (1.254,35 Eur + 63,34 Er). V konaní bol úspešný spolu vo výške 1.080,97 Eur (1.017,63 Eur + 63,34 Eru), čo predstavuje úspech vo výške 82,04%. Vo zvyšku súd žalobu zamietol, a teda žalovaný úspech žalovaného predstavuje sumu 236,72 Eur (1.317,69 Eur - 1.080,97 Eur), čo je úspech v rozsahu 17,96%. Potom podľa pomeru úspechu a neúspechu súd priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 64,08% (82,04% - 17,96%).

37. Súd zároveň uložil žalovanému, ktorý bo v prevažnej väčšine neúspešný i povinnosť zaplatiť znalečné v rozsahu 100% T.. Z. I., ktorý si nárok na náhradu znalečného uplatnil v súvislosti s jeho výsluchom pred súdom ( ). T.. K. si náhradu trov konania neuplatnil, preto súd o tomto nároku nerozhodoval.

38. O výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia ( ) v nadväznosti na ich vyčíslenie žalobcom.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch vyhotoveniach, prostredníctvom Okresného súdu Brezno na Krajský súd v Banskej Bystrici ( a ).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa (Exekučný poriadok).