Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_14C-41-2020.pdf
PDF · 86.95 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/41/2020
Uznesenie
Okresný súd Dunajská Streda v sporovej veci navrhovateľky: B. C., Z.. XX. XX. XXXX, J. J. XXXX/ XXC, L. Q., proti odporcovi: P. C., Z.. XX. XX. XXXX, F..J.. Š.K. XXXX/X, L. Q., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Zamieta sa návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia v tomto znení:
„Žalovaný [odporca] je povinný zdržať sa vstupu, užívania a zotrvania na pozemku parcela registra „C.“ parc. č. XXXX/XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 167 m2 vedené na LV č. XXXX pre obec L. Q., k. ú. L. Q., ktorého výlučným vlastníkom je žalobkyňa [navrhovateľka] na parcelu registra „C.“, parc. č. XXXX/XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 124 m2, vedené na LV č. XXXX pre obec L. Q., k. ú. L. Q., ku ktorému má žalobkyňa [navrhovateľka] spoluvlastnícky podiel 8711/17992-in, a do bytu č. X na D.. podlaží, vchod č. XXC, zapísaného na LV XXXX pre obec L. Q., k. ú. L. Q., najmä je povinný zdržať sa vstupovania na uvedené [pozemky] pešo, motorovými vozidlami a poľnohospodárskymi strojmi, zdržať sa vstupu do domu na adrese L. Q., J.Č. J. XXXX/XXC, nepribližovať sa žalobkyni [k navrhovateľke] na vzdialenosť menšiu ako 50 m, zdržať sa uvedeného pozemku, zdržať sa písomne, telefonicky a elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami akéhokoľvek kontaktovania sa so žalobkyňou [s navrhovateľkou] do právoplatného skončenia konania vo veci samej.“
II. Stranám sa nepriznáva nárok na náhradu trov konania o neodkladnom opatrení.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu osobne 04.12.2020 o 11:50 h sa navrhovateľka domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by sa odporcovi uložilo a) zdržať sa vstupu a užívania a zotrvania na pozemku - parcely registra „C.“ č. XXXX/XXX vedenej na LV č. XXXX v k. ú. L. Q., ktorého výlučným vlastníkom je navrhovateľka a na pozemku - parcely registra „C.“ č. XXXX/XXX vedenej na LV č. XXXX v k. ú. L. Q., ku ktorému má navrhovateľa spoluvlastnícky podiel 8711/17992-in, a do bytu č. X na X. podlaží, vchod č. XXC, zapísaného na LV XXXX v k. ú. L. Q., najmä povinnosti zdržať sa vstupovania na uvedené pozemky pešo, motorovými vozidlami a poľnohospodárskymi strojmi, zdržať sa vstupu do domu na adrese L. Q., J. J. XXXX/XXC, B.) nepribližovať sa k navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako 50 m, zdržať sa uvedeného pozemku, a c) zdržať sa písomne, telefonicky a elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami akéhokoľvek kontaktovania sa s navrhovateľkou do právoplatného skončenia veci. Navrhovateľka podala voči odporcovi trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestných činov týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1, písm. a), ods. 3, písm. b) , d) Trestného zákona z dôvodu, že sa jej vyhrážal a má dôvodnú obavu o svoj život a život svojej dcéry, maloletej K., Z.. XX.XX.XXXX. Navrhovateľka mala uzavrieť manželstvo s otcom svojej dcéry, T. U., avšak pretože sa jej odporca, s ktorým mala predtým milenecký pomer, vyhrážal, toto manželstvo neuzavrela a dňa 03.10.2020 sa zosobášila s odporcom. Odporca ju dňa 11.10.2020 fyzicky napadol v jej byte, ktorý má navrhovateľka vo výlučnom vlastníctve. Sotil ju na podlahu, silne chytil za jej vlasy a búchal jej hlavou o zem cca. 20-krát. Prestal iba preto, lebo dcéra navrhovateľky veľmi plakala. Odporca sa jej viackrát
vyhrážal že ju „zakope“ a opakovane povedal, že si na to najme aj vraha. Navrhovateľka odporcu vo svojom telefóne na určitý čas zablokovala. Navrhovateľka odporcu žiadala, aby k nej do domu nechodil, avšak odmietal odísť. Dňa 15.10.2020 navrhovateľka oznámila odporcovi, že sa s ním chce rozviesť, keďže našla správy v jeho telefóne určené iným ženám, avšak odporca vyhlásil, že sa nerozvedie, a chce jej znepríjemňovať život a následne ju udrel päsťou do brucha tak, že navrhovateľka spadla na zem, vstúpil jej jednou nohou na srdce, a nedovolil jej vstať. Potom ju pustil, pobalil si svoje veci (v byte navrhovateľky sa zdržoval iba 2 týždne), ešte ju sotil a škrtil a potom odišiel z bytu navrhovateľky, ktorá ihneď zamkla, zablokovala vchodové dvere a nechala si namontovať kamerový systém. Lekárske ošetrenie nevyhľadala z obavy pred odporcom. Odvtedy už odporca neprišiel k navrhovateľke, iba sa jej vyhrážal a pokúša sa rôznymi spôsobmi o nadviazanie elektronickej komunikácie, v ktorej sa striedajú vyhrážky s lichotivými rečami. Navrhovateľka medzičasom podala návrh na rozvod manželstva s odporcom.
2. Súd v prvom rade v súlade s § 324 ods. 3 CSP vyhodnocoval, či cieľ sledovaný neodkladným opatrením nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Účelom zabezpečovacieho opatrenia je zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená, a to formou zriadenia sudcovského záložného práva na dotknutých veciach, právach alebo iných majetkových hodnotách (§ 343 ods. 1 CSP). Keďže navrhovateľka si v konaní neuplatňuje voči odporcovi peňažnú pohľadávku, zabezpečovacie opatrenie v tomto prípade neprichádza do úvahy.
3. Navrhovateľka sa domáha vydania neodkladného opatrenia upraveného v § 325 ods. 2 písm. e) až h) CSP (hoci v časti „zdržania sa pozemku“ zmätočne - zjavne tým myslela povinnosť sa tomuto pozemku vyhýbať), takže takýto návrh je v zásade prípustný. Neodkladné opatrenie nariadi súd podľa § 328 ods. 1 CSP v prípade, že sú splnené podmienky stanovené v § 325 ods. 1 CSP. Z § 326 ods. 1 CSP je pritom zrejmé, že prvoradým predpokladom je opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov a hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku. Vzhľadom na charakter konania o neodkladnom opatrení (povinnosť rozhodnúť o návrhu do 30 dní, resp. 24 hodín v spojení s obmedzeným rozsahom dokazovania - pozri nižšie) je úlohou navrhovateľa, aby poskytol taký opis rozhodujúcich skutočností, na základe ktorého je možné posúdiť potrebu neodkladnej úpravy pomerov a dôvodnosť a trvanie nároku. Ide o osobitnú náležitosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorá na rozdiel od nedostatkov, akým je chýbajúci podpis alebo návrh na rozhodnutie, nespôsobuje takú vadu návrhu, ktorá by bránila v pokračovaní konaní. Preto ak návrh týmto požiadavkám nevyhovuje, neprichádza do úvahy odmietnutie návrhu podľa § 327 CSP. Naopak, nedostatočný opis rozhodujúcich skutočností je dôvodom zamietnutia návrhu na vydanie neodkladného opatrenia (pozri v tomto zmysle ŠTEVČEK, M. et al.: Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, s. 1110). Rovnako to platí aj vo vzťahu k § 326 ods. 1 CSP, ktorý logicky nadväzuje na požiadavku dostatočného opisu rozhodujúcich skutočností. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia môže súd rozhodnúť aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania (§ 329 ods. 1 CSP). Súd nevykonáva dokazovanie tak, ako v riadnom konaní, ale len osvedčuje, či sú splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na neodkladné opatrenie (porov. uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28.11.2012, sp. zn. 6 M Cdo 5/2012, ktoré sa síce týka predbežných opatrení, avšak vzhľadom na obdobnú právnu úpravu je aktuálne aj vo vzťahu k neodkladnému opatreniu). Ak navrhovateľ nepripojí listiny, ktoré majú byť súčasťou návrhu v zmysle cit. ustanovenia, znemožňuje tým súdu vykonať riadne posúdenie návrhu a ním uvádzaných skutočností. Aj takýto nedostatok musí nevyhnutne viesť k zamietnutiu návrhu na vydanie neodkladného opatrenia.
4. Navrhovateľkou prednesené skutkové tvrdenia súd nepovažoval za osvedčené v takom rozsahu, aby postačovali na prijatie záveru o pravdivosti celého ňou opísaného skutkového stavu. Na účely konania o neodkladnom opatrení nie je podľa názoru súdu dostačujúce jednoduché tvrdenie, že určitá skutočnosť sa jednoducho stala. Navrhovateľka síce nemá dôkaznú povinnosť v rozsahu, v akom by ju mala v konaní vo veci samej, no predsa len musí ňou tvrdené skutočnosti aspoň osvedčiť. Hodnoverné osvedčenie znamená, že tvrdené skutočnosti musia byť vysoko pravdepodobné (pozri v tomto zmysle ŠTEVČEK, M. et al.: Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, s. 1106). Navrhovateľka ale podstatnú časť svojich tvrdení, ktorú bolo možné podoprieť dôkazmi, v skutočnosti ničím nepreukázala, predovšetkým nepripojila ani jediný listinný dôkaz potvrdzujúci podanie trestného oznámenia na odporcu za skutky, ktoré mu vytýka, či dôkazy o spôsobe a frekvencii kontaktovania navrhovateľky odporcom.
Na vyšetrenia zdravotného stavu po napadnutí odporcom sa navrhovateľa nedostavila, preto tiež nepredložila žiadne lekárske správy. Súd tak nemohol vychádzať z toho, že navrhovateľka podala na odporcu trestné oznámenie, ktorého obsah a čas podania by mohli byť rozhodujúce, ani že jej boli spôsobené zranenia, ktoré si vyžadovali lekársky zásah, a nemohol ani ustáliť intenzitu zásahov do (zjavne duševnej, nie telesnej) integrity navrhovateľky elektronickými, či inými komunikačnými prostriedkami.
5. Z § 325 ods. 1 a § 326 ods. 1 CSP vyplýva, že návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia možno vyhovieť, ak obsahuje opis a) rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená a b) skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana.
6. Jedným z predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia je teda potreba bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami (prípadne ohrozenie exekúcie, čo však nie je tento prípad). Neodkladné opatrenie bude z tohto hľadiska v zásade dôvodné vtedy, keď ide o naliehavý stav, ktorý nevyhnutne vyžaduje úpravu pomerov strán. Dôvodnosť návrhu sa posudzuje v zmysle § 329 ods. 2 CSP podľa stavu v čase vydania rozhodnutia. Pokiaľ je dôvodom podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia hrozba zásahu do práv navrhovateľa, je rozhodujúce zistenie, či takáto hrozba trvá alebo či sa opakuje. V prípade opakovaných zásahov je naliehavosť potreby bezodkladnej úpravy opodstatnená tým, že porušovanie práv navrhovateľa má v konečnom dôsledku trvalý charakter, čím logicky narastá aj intenzita zásahu. Naliehavosť preto možno podľa názoru súdu vyvodiť aj z toho, s akým časovým odstupom od posledného zásahu sa navrhovateľ domáha bezodkladnej úpravy a ako sa v tejto súvislosti zmenili skutkové okolnosti. V opačnom prípade by bola podmienka bezodkladnej potreby úpravy pomerov daná v nespočetnom množstve prípadov takých zásahov do práv navrhovateľov, ktoré už pre zmenu skutkových okolností na ďalej netrvajú alebo sa neopakujú, bez ohľadu na to, či k týmto zásahom došlo v krátkom čase pred podaním návrhu alebo dávno v minulosti. Takýto výklad by viedol k nekontrolovateľnému rozmnožovaniu sporov o nariadenie neodkladných opatrení aj v prípadoch, kde bezodkladná úprava pomerov v skutočnosti nie je nevyhnutná. Z návrhu tak musí plynúť, či naďalej dochádza k opakovanému alebo trvajúcemu porušovaniu práv navrhovateľa.
7. Navrhovateľka sa svojím návrhom v podstate domáha ochrany pred násilným správaním odporcu po tom, čom ju tento napadol v byte, ktorý je vo výlučnom vlastníctve navrhovateľky (výpis z LV, č. E.. X). Hrozba fyzického a psychického násilia je dôvodom, na základe ktorého právny poriadok umožňuje obmedziť užívacie práva takto sa správajúcej osoby, alebo ju z užívania úplne vylúčiť (§ 146 ods. 2, či § 705a Občianskeho zákonníka), alebo dočasne ju vykázať zo spoločného obydlia (§ 27a z. č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore). Z koncepcie tejto právnej úpravy vyplýva, že poskytuje ochranu osobám, ktoré sú nútené z rôznych dôvodov zdieľať svoje obydlie s inou osobou, ktorá sa správa násilne. V tejto veci to je ale inak. Navrhovateľka totiž v návrhu netvrdila, že by odporca mal akékoľvek užívacie právo k nehnuteľnostiam označeným vo výroku, ani že by bol ich nájomcom, prípadne osobou žijúcou s navrhovateľkou v spoločnej domácnosti, ktorá by mala podľa § 688 Občianskeho zákonníka právo užívať dotknutý byt, či priľahlé pozemky. Navrhovateľka je ako výlučná vlastníčka dotknutého bytu jediná, kto môže s touto nehnuteľnosťou disponovať a je iba na jej uvážení, komu povolí vstup do svojho domu. To platí aj pre priľahlé pozemky, ku ktorým sa neviažu žiadne práva odporcu (výpis z LV, č. E.. X). Z tohto pohľadu je preto jej návrh na zákaz vstupu odporcu na dotknuté nehnuteľnosti nedôvodný.
8. Okrem toho však v tejto súvislosti nie je splnená ani podmienka nevyhnutnosti. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľka výslovne tvrdí, že odporca opustil byt 15.10.2020 a odvtedy sa nevrátil. Z takéhoto opisu rozhodujúcich skutočností nemožno vyvodiť záver o tom, že odporca pokračuje v ohrozovaní navrhovateľky v jej obydlí. Práve naopak, z návrhu vyplýva, že k takýmto zásahom do práv navrhovateľky už nedochádza. Pokiaľ by k ďalším zásahom dochádzalo, navrhovateľka by za tento čas nepochybne získala nové dôkazy hodnoverne osvedčujúce potrebu bezodkladnej úpravy pomerov. Možno tak konštatovať, že ide o opačnú situáciu, teda že odporca prestal navrhovateľku v jej byte navštevovať, čo je logické aj preto, lebo navrhovateľka vchodové dvere 15.10.2020 „zablokovala“ a nechala si namontovať kamerový systém. Odporca si podľa tvrdení navrhovateľky zbalil všetky svoje veci, ktorých nemal veľa, pretože v byte býval len dva týždne, takže jeho návrat je nepravdepodobný. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol podaný 04.12.2020, teda cca o 50 dní neskôr, čo vzhľadom na vyššie uvedené závery nesvedčí o naliehavej potrebe úpravy pomerov strán z dôvodu hroziaceho porušovania práv navrhovateľky.
9. Čo sa týka zákazu priblíženia odporcu k navrhovateľke, základ neodkladného opatrenia s takýmto obsahom vychádza zo znenia čl. 3.1 nariadenia Európskeho Parlamentu a Rady (EÚ) č. 606/2013 z 12. júna 2013 o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v občianskych veciach. Ide o opatrenia vydané v záujme ochrany jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná, duševná alebo sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Prvoradým cieľom je zabrániť násiliu vo vzťahoch medzi blízkymi osobami vrátane fyzického násilia, obťažovania, sexuálneho násilia, prenasledovania, zastrašovania alebo iných foriem nepriameho nátlaku. Nariadenie vyžaduje, aby sa chránenej osobe v odôvodnených prípadoch poskytla okamžitá a účinná súdna ochrana. Vychádzajúc zo znenia nariadenia a na základe úvah opísaných v predchádzajúcich bodoch súd dospel k záveru, že ani v tomto rozsahu nie sú splnené podmienky, pretože odporca navrhovateľku od 15.10.2020 nenavštívil a navrhovateľka v dôsledku absencie dôkazov neosvedčila, že by sa chystal tak urobiť.
10. Podobne je to vo vzťahu k úplnému zákazu kontaktovania písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami. Zo znenia § 325 ods. 2 písm. g) CSP plynie, že vo všetkých týchto prípadoch ide o sprostredkovaný, a nie priamy (osobný) kontakt, čo je logické aj vzhľadom na § 325 ods. 2 písm. e) a f) CSP, ktoré sa zaoberajú práve priamym kontaktom. Zostáva teda posúdiť, či je dôvodné uložiť odporcovi zákaz kontaktovať navrhovateľku sprostredkovanými spôsobmi. Za osvedčené v tomto zmysle môže mať súd len to, že navrhovateľku odporca kontaktoval telefonicky a elektronickými prostriedkami. V tejto súvislosti navrhovateľka tiež tvrdí, že odporcu už raz „zablokovala“. Je zjavné, že navrhovateľka je schopná odporcu opätovne zablokovať, čo vylučuje, aby bola daná potreba upravovať pomery strany neodkladným opatrením. V takýchto prípadoch nie je teda splnená podmienka nevyhnutného zásahu zo strany súdu. Z návrhu totiž neplynie, že by sa odporca pokúšal navrhovateľku zastihnúť viacerými spôsobmi (napr. z viacerých telefónnych čísiel, či užívateľských kont), čím by sa jeho zablokovanie navrhovateľkou de facto míňalo účinkom. Ako súd uviedol vyššie, navrhovateľka neosvedčila ani intenzitu kontaktovania, v dôsledku čoho súd nie je schopný posúdiť proporcionalitu požadovaného neodkladného opatrenia v tejto časti.
11. Na základe vyššie uvedených súvislostí zastáva súd preto názor, že navrhovateľka neosvedčila potrebu bezodkladnej úpravy pomerov v miere požadovanej § 325 ods. 1 CSP a § 326 ods. 1 a 2 CSP. Vzhľadom na to musel súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť v celom rozsahu (výrok I).
12. Keďže týmto rozhodnutím o neodkladnom opatrení sa konanie končí, o trovách súd rozhodol v tomto rozhodnutí (§ 354 v spojení s § 262 ods. 1 CSP), a to tak, že stranám náhradu trov nepriznal, pretože navrhovateľka nebola úspešná (§ 255 ods. 1 CSP a contrario), a odporcovi z dôvodu jeho neúčasti na tomto konaní žiadne trovy nevznikli, čo v zmysle judikatúry (R 72/2018) vedie k záveru, že mu náhradu nemožno priznať.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od doručenia jeho rovnopisu písomne na podpísanom súde. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365 CSP) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).