Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7S-63-2020.pdf
PDF · 71.17 KB
Case nature
Subarea
7S/63/2020
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach ako správny súd v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Hvišča, PhD. a členov senátu JUDr. Tamary Sklenárovej a JUDr. Jany Raganovej, v právnej veci žalobcu: Green Project Investments s.r.o., so sídlom Pod Furčou 7, 040 22 Košice, IČO: 36 184 683, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou VASIĽ & partners, s.r.o., so sídlom Žižkova 4D, 040 01 Košice, IČO: 47 240 482, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100248062/2020 zo dňa 23.01.2020, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto
rozhodol:
Z a m i e t a návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.
odôvodnenie:
1. Dňa 13.03.2020 bola Krajskému súdu v Košiciach ako správnemu súdu (ďalej len „súd“) doručená správna žaloba žalobcu Green Project Investments s.r.o., ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 100248062/2020 zo dňa 23.01.2020, ktorým tento na základe zákona č. 35/2019 Z. z. o finančnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, vydal rozhodnutie, ktorým podľa ustanovenia § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v celom rozsahu potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Košice, č. 102260127/2019 zo dňa 02.10.2019, ktorým mu bol podľa ustanovenia § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vyrubený rozdiel dane v sume 20.992,00 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2017.
2. Žalobca zároveň vo svojej správnej žalobe zo dňa 12.03.2020 navrhol, aby správny súd priznal odkladný účinok správnej žalobe proti napadnutému rozhodnutiu žalovaného. Predmetný návrh žalobca odôvodnil tým, že podľa záverov účtovnej závierky žalobcu zostavenej ku dňu 31.05.2019, výsledok hospodárenia žalobcu za účtovné obdobie po zdanení predstavuje 6.113 Eur, a teda žalobcova situácia mu nedovoľuje uhradiť rozdiel dane určený prvostupňovým orgánom, pričom v prípade výkonu napadnutého rozhodnutia by takýto výkon mal na žalobcu ako podnikajúci subjekt likvidačné účinky a okamžite by musel ukončiť svoju podnikateľskú činnosť. Žalobca poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 20S/97/2009-50 zo dňa 07.12.2010 a ako dôkaz predložil účtovnú závierku.
3. Žalobca v časti návrhu na odkladný účinok poukázal na ustanovenie § 185 písm. a) Správneho súdneho poriadku, podľa ktorého správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe priznať odkladný účinok.
4. Žalovaný správny orgán - Finančné riaditeľstvo SR sa k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby zo dňa 12.03.2020 písomne vyjadril vyjadrením doručeným správnemu súdu dňa 09.06.2020. Vo vyjadrení uviedol, že návrh žalobcu o priznanie odkladného účinku správnej žalobe
považuje za neopodstatnený, keďže z dôvodov uvedených žalobcom nevyplýva, že týmto postupom správcu dane by hrozila žalobcovi závažná ujma, značná hospodárska či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok, na základe ktorých je v zmysle § 185 písm. a) Správneho súdneho poriadku priznať správnej žalobe odkladný účinok. Navrhol, aby správny súd zamietol návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.
5. Podľa § 184 SSP, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok. Správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného odkladný účinok správnej žalobe uznesením priznať. Návrh na priznanie odkladného účinku sa podáva spolu so správnou žalobou. Na rozhodovanie správneho súdu o odkladnom účinku sa použijú ustanovenia § 185 až 189 SSP.
6. Správny súd rozhodne o návrhu na priznanie odkladného účinku do 30 dní od doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu (§ 187 ods. 3 SSP). Podľa § 185 SSP správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklady právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi, by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.
7. Podľa ust. § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.
8. Právo na súdom vydané rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe vyplýva z práva na súdnu ochranu, ktoré je zabezpečené Ústavou SR, ale pre takéto rozhodnutie musí byť zákonný podklad a nemôže byť preto prejavom svojvôle v rozhodovacej činnosti správneho súdu. Základným účelom priznania odkladného účinku správnej žalobe je ochrana toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje, a to za prísne zákonom vymedzených právnych podmienok.
9. Z obsahu návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku má súd za to, že v tomto prípade sa žalobca domáha priznania odkladného účinku správnej žalobe v zmysle ust. § 185 písm. a) SSP. Ustanovenie § 185 písmeno a) SSP podmieňuje priznanie odkladného účinku správnej žalobe hrozbou závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody či finančnej škody, závažnej ujmy na životnom prostredí, prípadne iného vážneho nenapraviteľného následku v prípade okamžitého (nie v budúcnosti možného) výkonu napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo jeho inými právnymi následkami. Zákon však súčasne stanovuje ďalšiu podmienku, ktorá musí byť splnená súčasne a to, že takéto priznanie nebude v rozpore s verejným záujmom. Koncepcia inštitútu odkladného účinku predpokladá existenciu hrozby, ktorá v ktorá musí byť v intenciách daného skutkového stavu riadne osvedčená, pričom hroziace následky musia byť závažnejšie ako prelomenie princípu právnej istoty právoplatného rozhodnutia. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie byť ani nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Z uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. III. US 364/2017 - 196 zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že preukázanie hrozby je potrebné považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku.
10. Správny súd po oboznámení sa s tvrdeniami žalobcu uvedenými v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nezistil splnenie zákonného dôvodu pre jeho priznanie a preto návrh zamietol. Žalobca návrh odôvodnil tým, že v prípade výkonu napadnutého rozhodnutia by takýto výkon mal na žalobcu ako podnikajúci subjekt likvidačné účinky a okamžite by musel ukončiť svoju podnikateľskú činnosť.
11. Tvrdenia žalobcu o existencii hrozby ukončenia jeho podnikateľskej činnosti je podložené účtovnou závierkou. Žalobca túto hrozbu ale bližšie nešpecifikoval. Zároveň má súd za to, že túto hrozbu ujmy žalobca ani bližšie neosvedčil, pričom takéto osvedčenie hrozby (nie preukázanie stačí osvedčenie) existencie závažnej ujmy je povinnosťou žalobcu tak, ako to súd uviedol vyššie s poukazom na príslušné rozhodnutie. Žalobca síce ozrejmil súdu, aká je jeho finančná situácia, ale nepreukázal také skutočnosti,
ktorými by osvedčil, že okamžitým výkonom rozhodnutia dôjde k likvidácii jeho podnikateľskej činnosti. Samotné tvrdenie žalobcu o hrozbe závažnej finančnej škody tak okrem tohto hypotetického tvrdenia nebolo ničím bližšie osvedčené a preto má súd za to, že takéto samotné tvrdenie žalobcu a predloženie účtovnej závierky, bez ďalšieho nie je právne významným dôvodom na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobcu. Vzhľadom k tomu sa súd už ďalej nezaoberal druhou zákonnou podmienkou pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe a to, či by priznanie odkladného účinku nebolo v rozpore s verejným záujmom.
12. Z vyššie uvedených dôvodov preto súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku zamietol.
13. Senát vo veci rozhodol pomerom hlasov 3 : 0 (§ 439 ods. 4 Správneho súdneho poriadku).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie ani kasačná sťažnosť nie sú prípustné (§ 152 ods. 1 a contrario, § 439 ods. 2 písm. e/ Správneho súdneho poriadku).